Photo - Kaka

Kaka

Potrebujem Ježiša každý deň môjho života. Ježiš mi hovorí v Biblii, že bez neho nemôžem urobiť nič. Mám dnes dar a schopnosti hrať futbal, pretože mi to dal Boh.

Photo - Ivona Škvorcová

Ivona Škvorcová

Jedna malá „gulička“, ktorú som si náhodne našla na krku, zmenila nielen moje plány, ale i život. Treba ju vyoperovať - bolo odporúčanie mojej lekárky. Vraj len bežná operácia, o nič nejde. V nemocnici som strávila tri dni a s pokojom a úplnou bezstarostnosťou som tri týždne čakala na výsledky z biopsie. Ako 22-ročnú vysokoškoláčku plnú života a energie, ma ani len nenapadlo, že by mohlo ísť o niečo vážne. 22. 2. 2006 zneli slová lekára: „Je to pozitívne“. Ani som presne nechápala, čo to znamená. Šok, ktorý otriasol celou mojou rodinou - RAKOVINA. Bola som zmätená, mala som kopec otázok a obáv.

Photo - Katarína Kuchtová

Katarína Kuchtová

Modlila som sa a prosila Pána o záchranu nášho Šimonka. Prišli sme do nemocnice a lekár mu nameral tep 300 - to je na kolaps a smrť.

Photo - Augustín Ugróczy

Augustín Ugróczy

Ahojte chlapci, mládenci, muži, mudrci, odpadlíci, vagabundi, hľadači pokladov, drakobijci, kávičkári, hudobníci, načúvači, jedným slovom UČENÍCI. Takýmto oslovením na úvod mailu zvolávam mojich chlapcov na pravidelné mesačné stretká s názvom PAJTA.

Photo - Elias Vella

Elias Vella

Keď som bol profesorom dogmatickej teológie, učil som svojich študentov, že diabol ako osoba neexistuje.

Photo - Matej Tóth

Matej Tóth

Aj keď mám krásny a šťastný život, nie vždy bolo všetko ružové a ideálne, ale ja sa riadim heslom, že všetko zlé je na niečo dobré a Pán Boh má svoj plán. Preto sa snažím nájsť vo všetkom a všetkých ľuďoch hlavne to dobré.

Photo - James Manjackal

James Manjackal

... položil ruky na moju hlavu a začal sa modliť: „Nebeský Otče, pošli teraz svojho Syna Ježiša do choroby tuberkulózy, ľadvinových kameňov a infekcie, ktorými trpí tento kňaz a úplne uzdrav jeho telo aj dušu.“ Vtedy som si pomyslel, že asi videl moju zdravotnú kartu, kde sú opísané moje zdravotné problémy!

Photo - Katarína Randová

Katarína Randová

Pred rokom mi vyšli nedobré výsledky na HPV vírus, ktorý spôsobuje rakovinu krčka maternice. Keďže to nebolo veľmi vážne, čakali sme na ďalšie stery. Ich výsledky boli opäť horšie ako predtým. A takto sa to opakovalo ešte raz. Výsledky sa zhoršili, dokonca výsledky na rakovinové bunky vyšli všetky pozitívne. Mne sa vtedy zrútil svet.

Photo - Peter Slaný

Peter Slaný

Začal som pravidelne huliť trávu. Už v trinástich som fajčil trávu denne. Chodil som do školy nahúlený. Cez prestávky som si tiež občas zahulil. V tej dobe som opovrhoval tvrdými drogami. Myslel som si, že nikdy nebudem feťák. Onedlho som vyskúšal durmán, LSD, extázu... V štrnástich som vyskúšal Piko (pervitín).

Photo - Róbert Slamka

Róbert Slamka

Viem čo je rakovina. Môj ocko zomrel na rakovinu, aj starý ocko zomrel na rakovinu a tak viem čo to znamená, keď niekto povie máš zhubný nádor! A tak som si povedal, idem zomrieť.

Photo - Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Ak teda za to, čo som robil, to jest za dobro, pravdu a Krista mám byť trestaný, vtedy nechcem ani menší trest, ale radšej väčší trest a bol by som najšťastnejší, keby som mohol za Krista i zomrieť, hoci viem, že tak veľkej milosti nie som hodný.

Photo - Jozef Červeňák

Jozef Červeňák

V novembri toho roku 2002 na Sviatok všetkých svätých som sa vracal z cintorína domov. Ako som tak kráčal, vo svojom srdci som vnímal hlas, ktorý mi hovoril: „Ona bude tvojou ženou“.

Photo - Liu Žen jing - (brat Yun)

Liu Žen jing - (brat Yun)

Podzemná Cirkev v Číne čelí krutému prenasledovaniu aj v dnešných dňoch. Yun tvrdí, že aj vďaka prebiehajúcemu vyše 30 ročnému prenasledovaniu, utrpeniu a mučeniu sú dnes veriaci čínskej podzemnej Cirkvi pripravení v moslimskom, hinduistickom a budhistickom svete obetovať svoj život za Ježiša Krista a ohlasovanie Jeho Evanjelia.

Photo - MUDr. Emília Vlčková

MUDr. Emília Vlčková

Príbeh exhomeopata: Dcére som vyliečila bronchitídu po tom, čo jej nezabrali antibiotiká. Mne po podaní homeopatika na druhý deň zmizla bradavica.

Photo - Vlado Žák

Vlado Žák

Vedel som o Bohu, ale nepoznal som Ho. Videl som Boha len ako prísneho sudcu, ku ktorému som bol viac viazaný akýmsi strachom, než čímkoľvek iným. Teraz už viem ako veľmi som sa mýlil.

Photo - Alžbeta Šimová

Alžbeta Šimová

Keď po operácii prišli výsledky a potvrdil sa karcinogénny nádor, potrebovala som ísť pred Eucharistického Krista.

Photo - Dominik Dobrovodský

Dominik Dobrovodský

Áno, kosti sú mojím životným údelom. Narodil som sa so zlomeninou a od vtedy celé detstvo rok čo rok zlomeniny pri najmenších pádoch. Veľa času som strávil v nemocniciach, poznal utrpenie na vlastnej koži, ale videl trpieť aj druhých. Na druhej strane to bola pre mňa vysoká škola života. Bola to skúsenosť, že Boh je vždy pri mne, že ma nikdy neopustí. A tak sa postoj chvály stal (a stále znovu stáva) mojím prvým vyjadrením lásky k nemu.

Photo - Nick Vujicic

Nick Vujicic

som vďačný, že som sa pred 31 rokmi narodil bez rúk a nôh. Nebudem predstierať, že môj život je jednoduchý, ale skrze lásku mojich milovaných rodičov a viery v Boha som prekonal moje nešťastie a môj život je teraz naplnený radosťou a zmyslom.

Photo - Viera Prokopcová

Viera Prokopcová

Ak žehnáme Izraelu, požehnanie prichádza na nás samotných (Gn 12,3): „Požehnám tých, čo budú teba žehnať a zavrhnem tých, čo budú teba preklínať.“ Ak je v našom srdci alebo v rodine, u predkov prítomný antisemitizmus, alebo máme predsudky voči Židom, robili sme si vtipy na adresu Židov alebo Izraela, dopustili sme sa neprávosti voči Židom, ukrivdili sme, boli sme ľahostajní voči povolaniu židovského národa, atď ..., bránime požehnaniu, ktoré je nám prisľúbené v Gn 12.

Photo - Jozef Demjan

Jozef Demjan

V detstve ma sexuálne zneužil starší chalan, prešiel som chudobou, okultizmom, depresiami, sexuálnymi partnermi toho istého pohlavia, či pokusmi o samovraždu. Svetlo do môjho života vniesla viera v Ježiša Krista.

Photo - Marek Nikolov

Marek Nikolov

Cieľom modlitbových zhromaždení s názvom „Ježiš uzdravuje“ (najbližšie v sobotu 14. októbra 2017) je zažiť, že Boh je láska. Láska, ktorá sa chce dávať a zjavovať svoje milosrdenstvo aj skrze uzdravenia, znamenia, divy a zázraky.

Photo - Katarína Kolčárová

Katarína Kolčárová

Začala som vnímať anjelov, ale neskôr aj duchov. Čo bolo strašné. Začala som pociťovať strach a aj depresiu som dostala. Bola som zmätená, nechápala som ako je to možné, že mi to ubližuje. Veď v tom predsa nemôže byť nič zlé. Videla som svoju kamarátku, ako zvláda s ľahkosťou život a keďže to bol veľmi dobrý človek, myslela som si, že je to v poriadku.

Photo - Rick Warren

Rick Warren

Ľudia sa ma pýtajú: Čo je zmyslom života? Ja odpovedám veľmi stručne a výstižne: život je prípravou na večnosť. Boli sme stvorení pre večnosť a Boh chce, aby sme boli s Ním v nebi.

Photo - Renáta Ocilková

Renáta Ocilková

Počas chemoterapií mi však vypadol menštruačný cyklus. Keď som sa na to asi po pol roku spýtala môjho gynekológa – onkológa, s veľkými obavami, ako zareagujem, mi povedal: „To je normálne. Vy už cyklus nikdy nedostanete.“

Photo - Anton Srholec

Anton Srholec

Viera a láska k Ježišovi a k jeho veci naplnila moje celé srdce a bol som ochotný za to položiť svoj život.

Photo - Denis Blaho

Denis Blaho

Veštil som a plnilo sa to, mával som jasnovidecké obrazy krátkodobej budúcnosti, ktoré sa tiež plnili. Kresťanstvom som pohŕdal a veriacich ľudí alebo známych, ak neboli naozaj hlboko veriaci, som spochybňoval alebo dotiahol na nejaký budhistický seminár.

Photo - Bohuš Živčák

Bohuš Živčák

Napriek prenasledovaniu za komunizmu, alebo možno práve kvôli tomu, sa hľadanie Boha stalo pre mňa neustálym dobrodružstvom. Viac putovaním ako študovaním. Na strednej škole sa Boh začal približovať ešte dramatickejšie.

Photo - Veronika Barátová

Veronika Barátová

Spomienky na začiatok môjho návratu k Bohu sú pre mňa stále veľmi krásne a dôležité do dnešného dňa. Stalo sa tak počas môjho štúdia na vysokej škole, v dobách normalizačného komunizmu.

Photo - Dr. Gloria Polo

Dr. Gloria Polo

Aj mňa zasiahol blesk, vnikol do mňa cez ruku a spálil celé moje telo strašným spôsobom, zvnútra aj zvonku. Moje rebrá, brucho, podbruško, nohy aj pečeň boli zuhoľnatené. Moje ľadviny utrpeli silné popáleniny, tak isto pľúca a vaječníky.

Photo - P. Vojtech Kodet

P. Vojtech Kodet

Jádra křesťanství se začínám dotýkat v okamžiku, kdy pochopím, že Bůh je ten, který si mě zamiloval, a kdy to prožiji na vlastní kůži. Když pochopím a prožiji, že Bůh je ten, který mě hledá, a zakusím, že jsme se konečně setkali. Když pochopím a prožiji, že Bůh ke mně mluví, zaslechnu jeho hlas ve svém srdci a začnu ho poslouchat.

Photo - Oto Mádr

Oto Mádr

Tato doba není pro křesťany zvlášť příjemná, ale pro křesťany správného formátu je to velký a nádherý čas. „Jestliže mne pronásledovali, i vás budou pronásledovat.“ V takových slavných chvílích zpívá církev Pánu hrdinskou píseň lásky a věrnosti. Je to výsada a dar právě teď žít, milovat a bojovat.

Photo - Matka Tereza

Matka Tereza

Nie je dôležité to, čo robíme, ale koľko lásky do svojej činnosti vložíme. Robme malé veci s veľkou láskou.

Rozhovor - Branislav Škripek
Evanjelium v politike

small_branislav-skripek24021155_0.jpeg

Poslanec európskeho parlamentu

Braňo, ty si po celom Slovensku známy medzi kresťanmi ako evanjelizátor, ktorého Boh povolal ohlasovať radostnú zvesť Ježiša Krista. Aký bol Tvoj život predtým, než si stretol Krista a po Tvojom osobnom stretnutí s Ním?

Pred obrátením som žil ako každý bežný ateista v našej československej socialistickej vlasti. Vyrastal som v priemernej 5-člennej rodine, kde nám rodičia dokázali zabezpečiť všetko potrebné, akurát neudržali pokope rodinu a rozviedli sa keď som mal 14 rokov, čo mnou dosť otriaslo. Nasledujúcich pár rokov som viedol dosť „rozháraný” život. Ledva som ukončil školu, ktorá ma nebavila a nastúpil do práce, ktorá ma tiež vôbec nebavila. Krátko pred revolúciou – v apríli 1989 som narukoval. Vtedy ešte „na 730″ – ako sa vravievalo dvom rokom vojenčiny. Pol roka pred odchodom do civilu som zažil silný moment, kedy sa môjho vnútra dotkol Boh. Bol som ľahostajným ateistom, nič duchovné ma dovtedy nezaujímalo, ani som nič také nehľadal, nič také som nepostrádal. Bolo to pre mňa šokujúce stretnutie a pochopil som, že toto je Niekto, kto dáva všetkému zmysel. Začal som sa snažiť zistiť o Bohu čo najviac. Objavil som osobu Ježiša Krista a Božie Slovo.
Neskôr som stretol kresťanov, ktorí to mysleli s Bohom a vierou v Neho vážne. Dovtedy som stihol zaregistrovať, že pre mnoho kresťanov sa jedná o akési vonkajšie náboženstvo, o istý kultúrny výraz života, ale nie je pre nich aj životným merítkom tejto našej každodennej prítomnosti a neberú ohľad na fakt, že pár minút po smrti sa budú zodpovedať pred posledným Sudcom všetkých vecí.
Rozhodol som sa zmeniť v živote všetko a začal som sa snažiť robiť dobro, ako som len vedel. Do roka od môjho prvého stretnutia s Tvorcom všetkých vecí som mal nových priateľov, zmysluplnú prácu a radosť zo života.


Čo Ťa viedlo k tomu, že si začal robiť evanjelizačné výjazdy po Slovensku? Ako dlho už slúžiš Bohu ako laický misionár a aký prínos vidíš za tie roky zo svojej služby?

Po čase som pochopil, aké je pre mladých, nových kresťanov potrebné mať malé spoločenstvo, kde sa dá duchovne rásť – tzn. kde sa okrem zábavy a príjemného strávenia času s priateľmi ľudia aj modlia, nachádzajú reálnu prítomnosť Ježiša Krista a poznávajú biblické posolstvo, aby pochopili, čo im Boh hovorí pre dnešok. Už prvých pár rokov ako kresťan a medzi kresťanmi na Slovensku som však spozoroval, že ľudia v činnom zrelom veku nemajú zvyčajne jasné poznanie o osobe Ježiša Krista a nenechávajú sa cielene inšpirovať Jeho učením a životom. To je jedna skupina ľudí – kresťania; ale tou druhou skupinou sú ľudia, ako som bol ja – ktorí o Bohu ani o Ježišovi Kristovi nevedia vôbec nič. Ja som začal hovoriť o svojej novej životnej ceste ľuďom okolo seba krátko po obrátení, veď to nakoniec patrí k základom kresťanstva. Poznal som to z evanjelizačnej školy ICPE kde som sa bol učiť evanjelizovať v r.1993, videl som to v Anglicku, kde som žil v komunite kresťanov v r. 1995, vedel som o tom z literatúry a čítal o tom v pápežských dokumentoch. Vedel som, že sa to v zahraničí robí, ale u nás to nebolo. Ale v malom spoločenstve, ktoré viedol Oto Németh sme veľakrát zažili, ako sme kdekoľvek niekoho oslovili – či už na stanici, keď sme sa spoločne modlili a spievali, alebo na výlete. Neskôr sa naša malá skupina výrazne rozšírila a pomenovali sme ju Spoločenstvo pri Dóme sv. Martina. Tam sme začali po istom čase živiť myšlienku, že by sme toto ohlasovanie mohli robiť aj na uliciach a z pódií. Mário Tomášik kedysi na skupinke hovoril o tom, že by sme snáď raz urobili výlet po Slovensku a všade, kde budeme, hoc aj v každej dedine sa rozbehneme za ľuďmi a budeme im hovoriť o Kristovi. Takto sme to pretavili do Kampaní pre Ježiša. Prvá bola v roku 2000.
Ako laický evanjelizátor pôsobím od roku 1996 a odvtedy som videl veľa zmien hlavne medzi mladými kresťanmi v spoločenstvách. Predovšetkým do môjho života to prinieslo obrovský posun, veľa som sa naučil a získal. Mojou túžbou bolo, aby hlavne mladí katolícki kresťania porozumeli, čo to znamená mať verejné neformálne zhromaždenia, čo sú chvály a spontánne spoločné modlitby, aby začali existovať komunity rôzneho typu, aby existovala formácia, a mnoho iného. Som šťastný z toho, že Evanjelium naozaj prinieslo pozitívnu zmenu a kvalitu do života ľudí. Som totiž presvedčený, že ho treba nielen ukazovať kvalitou svojho života (čo je naozaj rozhodujúce), ale aj vedieť ho otvorene a priamo povedať ľuďom okolo seba. Napĺňa ma radosťou a pocitom dobrej práce to, čo vidím a zároveň ma trápi istá stagnácia rastu a malá hĺbka týchto nových rozmerov, ale to už je o inom. Teším sa z toho, že na Slovensku je už viac evanjelizačných skupín a spoločenstiev, ktoré túto prácu robia.


Ohlasovanie Evanjelia ako laický misionár nie je platená práca, z čoho si teda žil ty a tvoja rodina?

Je pravda, že to nie je platená práca, verím však že má byť podporovaná uvedomelými kresťanmi, ktorí vedia rozoznať kto to má robiť, pretože je na to povolaný. Moje pôsobenie bolo vždy podporované takýmito ľuďmi s ktorými som sa vždy stretol akosi „v pravý čas” a som za nich Bohu veľmi vďačný; takisto ma z istej časti podporovala moja pôvodná modlitebná skupina a neskôr Spoločenstvo pri Dóme. Stále som na takejto podpore závislý, bez nej to nejde. Počas celých tých rokov (a doteraz je to tak) som pracoval aj na prekladoch kresťanských kníh z angličtiny, čo tvorilo podstatnú časť mojich príjmov. Manželka pracuje ako lekárka na onkológii, takže sme vždy mali oba príjmy.


O politike sa hovorí, že je to špinavá vec. Prečo si sa rozhodol ísť do politiky ako nezávislý kandidát pod hlavičkou Obyčajných ľudí a nezávislých osobností?


Myslím, že je veľmi zlé že my na Slovensku naozaj takto politiku vnímame, hoci z dlhodobého hľadiska chápem, ako táto averzia vznikla. Vždy mi to však vadilo a všetci, ktorí ma kedy v živote počúvali vyučovať vedia, že som konštantne vyzýval do účasti na spoločenskom a politickom dianí. Priatelia, nikto nemôžeme povedať, že sa nás politika netýka a nič s ňou nemáme, neexistuje pre nás. Nebrať politiku na vedomie a neísť voliť je jeden z najnerozumnejších životných postojov človeka. Politika je súčasťou nášho života, či už si to uznáme, alebo nie. Politika je nástrojom na spravovanie spoločnosti a jej skutočnou a pravou podstatou je služba a obeta pre druhých. Má prinášať do životov ľudí v krajine, v národe dobro, múdrosť a pomoc pre každodenný život a nie osobné obohacovanie sa. To sa naozaj nedá znášať a je pochopiteľné, že nás to všetkých hnevá; ale neslobodno si pred tou „špinavou politikou” zavrieť svoje vnútro, srdce, rozum, vôľu…
Nezakladám si na svojej ambícii vstúpiť do politiky, nebol to môj nápad a pozvanie na kandidátku OL prišlo od iných ľudí. V živote je pre mňa dôležité ísť po Božích cestách a modlil som sa, aby som vedel, či to mám prijať. Pochopil som že áno a preto som na kandidátke, preto je tento rozhovor. Záleží mi na tom, čo mám priniesť, povedať, urobiť v tomto prostredí – z pohľadu Evanjelia Ježiša Krista. Program a pôsobenie OL sa mi páči a viem sa s ním stotožniť a chcem priniesť to, čo sám mám. Dlhodobo som na rôznych stretnutiach povzbudzoval ľudí na pôsobenie v politike a čakal som, že v súčasnosti tam už bude veľa ľudí, ktorí rešpektujú Boha a prinesú a uskutočnia pravé hodnoty.


Ako si doteraz vnímal slovenskú politiku?


Nanešťastie ako zmätok. Nevieme sa na ničom dohodnúť a umožniť aby tu existovali a pôsobili kvalitné a zmysluplné skutočnosti. Každé voľby sa krajina vydá iným smerom, opozícia nadáva na koalíciu a naopak. Nikto nevie zdôrazniť na tých druhých nič dobré – ani len to, čo je skutočne a viditeľne dobré. Poslanci nemajú k sebe rešpekt, nejeden z nich je hrubý a vulgárny človek, ich prejavy na verejnosti sú zahanbujúce… niet tu rešpektu voči autorite Boha, následne niet rešpektu a úcty k sebe navzájom, prezident nerešpektuje ani zákon a zasa úrad prezidenta bol znevážený v minulosti a je aj dnes. A kto má rešpekt voči národu? Ako sú poslanci v kontakte s ľuďmi, ktorých majú reprezentovať?


Ako vnímaš Igora Matoviča, Vladimíra Palka prípadne ďalšie osobnosti, ktoré sú na kandidátke OĽ?


Pán Matovič urobil kroky, na aké sa dodnes nikto neodvážil, vážim si jeho prístup. To, že sa rozhodol na svojej kandidátke dať priestor nezávislým osobnostiam dokazuje jeho priamosť. Skutky odhaľujú skutočné úmysly. Cením si aj jeho entuziazmus a vieru v dobré veci a schopnosť dokázať to činmi. Rovnako to, že dal priestor iným skúseným politikom, ako je p.Palko, p. Zajac a ostatní prejavuje, že nemá v sebe len konkurenčné myslenie a súťaženie, rovnako ako to, že sami sa dali na posledné miesta na kandidátke. Ja som rád, že títo skúsení ľudia tam sú a dúfam, že prinesú do politiku kvalitu, slušnosť, charakternosť a víziu.
S pánom Matovičom som mal aj inú osobnú skúsenosť. Pred niekoľkými rokmi sa moja rodina ocitla vo vážnej finančnej situácii, kedy som potreboval veľkú finančnú pomoc a nebolo ju možné získať od bánk. Hoci ma nepoznal, pomohol mi sprostredkovaným spôsobom, bez toho, aby chcel byť poznaný. Odmietol akúkoľvek vďaku aj revanš. Poskytol mi prostriedky bez záruk, len na základe dobrého slova a viditeľne mu záležalo na pomoci v núdzi. V tej chvíli našu rodinu naozaj zachránil. My sme sa pozbierali a o niekoľko desiatok dní sme svoj záväzok dokázali vrátiť. V tom čase som sa modlil k Bohu o pomoc a jeho konanie mi bolo skutočnou odpoveďou.


Na Slovensku rezonujú v spoločnosti témy ako korupcia, bezcharakternosť niektorých sudcov, politikov, lekárov, zlo akoby dnes vyhrávalo nad dobrom a prestávame dúfať, že je možné žiť lepšie a inak. Čo je podľa teba dnes najväčšou výzvou pre Slovensko a ako je možné tento marazmus v spoločnosti zmeniť?


Predovšetkým verím, že existuje nádej na skutočnú a veľkú zmenu. Je treba odmietnuť beznádej a frustráciu, treba aby sme konali, angažovali sa, zaujímali sa… Lenže si musí byť každý z nás vedomý, že kvalitne musím žiť predovšetkým ja sám. Tu je naozaj ten skutočný začiatok spoločenskej zmeny, ktorú ty sám budeš uskutočňovať celý život. Lebo spoločnosť nezmenia šikovnejší či výrečnejší politici, viac peňazí v systéme, viac tovaru, viac investorov, … Som presvedčený, že celá naša spoločnosť – jednotlivci ale – a predovšetkým ľudia postavení v autorite – sa musia odvrátiť od egoistickej zameranosti na seba a svoje záujmy k rešpektovaniu Božích zámerov pre ľudí, a skúmať a napĺňať potreby ľudí – teda byť nesebeckí. Inak povedané, prakticky uskutočňovať to, čo znamená milovať Boha a ľudí. Pretože každý človek pôsobiaci v autorite sa bude zo svojho úradu zodpovedať aj pred Božím súdom a toto nie sú ľahkovážne veci. Preto skutočná bázeň voči Bohu je zdrojom zodpovednosti.


Žijeme v dobe, kedy sa na nás valí ekonomická kríza závratných rozmerov. Mnohí ekonómovia, sociológovia a ďalší odborníci sa zhodujú, že problém súčasnej doby je v morálnej kríze Európy a USA. Ako čeliť ekonomickým a možno aj spoločenským zmenám, ktoré sa k nám prasknutím dlhovej bubliny dovalia?


Zámerom Boha je požehnať národ, to znamená, že chce aby sa všade prejavovalo dobro, ktorého On je pôvodcom. Úlohou politikov, poslancov, vlády je vytvoriť systémy, nástroje, kanály, ktoré toto požehnanie privedú až k ľuďom. Teda musia stanoviť princípy, podľa ktorých sa to bude riadiť a ustanoviť spravodlivé zákony, ktoré rešpektujú čo žiada Boh. Ak nie, potom bude systém spravovania štátu blokovať to, čo chce národu Boh dať a nebude sa nám dariť. Lenže ak nezačneme ako jednotlivci od seba, ak nebudeme žiť vo svojom súkromí morálne zdravo, ak nevieme striedmo užívať čo máme k dispozícii, budeme upadať jednotlivo, aj ako národ do stále hlbšej nezmyselnosti a marazmu. Ak sa v tomto národe budú diať veci, pre ktoré zožneme súd od Boha, prejaví sa to na kvalite nášho žitia. V našom národe sa dejú viaceré veci, ktoré Boh neschvaľuje – ako je zadržiavanie mzdy, ľahostajnosť ku vdovám a sirotám, utláčanie rôznymi formami bezbranných a slabých… Čeliť sa musí začať predovšetkým vo svojom svedomí a vnútri a musíme si uvedomiť, že v mnohých oblastiach žijeme príliš konzumne. Striedmosť a skromnosť v užívaní svojich možností, osobná disciplína, kreativita v hľadaní a vytváraní dobra a nie hedonizmus, bezuzdnosť, svojvôľa, bezohľadnosť, hrubosť…


Prečo by Ťa mali ľudia krúžkovať (č.64 – OĽ) v najbližších parlamentných voľbách? Čo ponúkaš a čo by si chcel presadzovať? Aká je tvoja vízia?


Presadzovať chcem to, o čom tu vravím a môžem to vo verejnom živote urobiť len vtedy, ak sa tam dostanem. Veríte v to, že sa to dá zmeniť? Ja verím v to, že musíme jasne zviditeľniť Božie zámery a vedieť to priniesť a povedať civilne, zrozumiteľne a jasne. Boh chce požehnať všetkých ľudí, (nielen veriacich&hellip pretože všetko stvoril a má voči ľuďom, nám živým bytostiam na zemi skutočnú lásku. Musíme sa Mu však snažiť porozumieť a uskutočňovať čo vraví. Získam Vás pre to? Presadíte ma?


Za rozhovor ďakuje Marek Nikolov


Späť na rozhovory | Zdieľaj na Facebooku | vybrali.sme.sk Pošli do vybrali.sme.sk

Dobré správy

  • Marek Nikolov
    Túžime ešte viac inšpirovať ľudí pre Pána. Túžime, aby jeho deti neboli iba konvertiti, žijúci vieru pre seba, ale skutoční učeníci a jeho priatelia, ktorí idú do celého sveta a zvestujú radosť evanjelia. Ak Ti horí srdce pre Krista a chcel by si mu slúžiť, ponúkame Ti pridať sa k nám.
    2017-05-22
  • Anton Chromík
    Muži sú vinní, lebo týrajú ženy. Muži sú vinní, lebo obsadzujú viac vrcholových pozícií v štáte. Muži sú vinní, lebo ženu vykorisťujú. Na všetkom je aj zrnko pravdy. Ideológia ale vylieva so špinavou vodou aj dieťa a rovnako to robí Istanbulský dohovor. EÚ včera 11.5.2017 odsúhlasila, že Istanbulský dohovor podpíše. Rozdelenie v Únii pokračuje a trhlina vzrastá.
    2017-05-12
  • Marek Šefčík
    Ty si vedel, že raz prídem!? Pamätáš si? Už sme sa pár krát stretli… Pokýval som hlavou. Nemali sme toľko času a pokoja, ako teraz. Vtedy som ale nemala záujem ťa objímať. Len som sa ťa chcela dotknúť. Priala som si, aby si vedel, že som na blízku. Všimla som si, že si zo mňa nemal strach. Dokonca si sa na mňa tak nesmelo usmial.
    2017-05-02
  • Chiara Lubich
    "Nič nie je stratené mierom. Všetko môže byť stratené vojnou", tak hovorí pápež Pius XII. Pacem in terris bol názov encykliky pápeža Jána XXIII. "Už nikdy viac vojna", slová ktoré pápež Pavol VI opakoval Spojeným národom. A pápež Ján Pavol II, následne po hrozných udalostiach 11. septembra poukázal na cestu, ktorou treba prejsť: "Žiaden mier bez spravodlivosti, žiadna spravodlivosť bez odpustenia".
    2017-04-26
  • Marek Nikolov
    Jeden večer som nevedel zaspať. Vyšiel som z izby a pred izbou sedela v klbku schúlená moja školo-povinná dcérka, ktorá mala už niekoľko hodín spať. Prekvapený sa jej pýtam, že čo sa stalo. Ona mi na to, že má veľký strach a že od strachu nemôže ani zaspať. To mi bolo čudné a divné, pretože odmalička bola veľmi odvážna a nebojácna.
    2017-04-11

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.