Photo - Kaka

Kaka

Potrebujem Ježiša každý deň môjho života. Ježiš mi hovorí v Biblii, že bez neho nemôžem urobiť nič. Mám dnes dar a schopnosti hrať futbal, pretože mi to dal Boh.

Photo - Ivona Škvorcová

Ivona Škvorcová

Jedna malá „gulička“, ktorú som si náhodne našla na krku, zmenila nielen moje plány, ale i život. Treba ju vyoperovať - bolo odporúčanie mojej lekárky. Vraj len bežná operácia, o nič nejde. V nemocnici som strávila tri dni a s pokojom a úplnou bezstarostnosťou som tri týždne čakala na výsledky z biopsie. Ako 22-ročnú vysokoškoláčku plnú života a energie, ma ani len nenapadlo, že by mohlo ísť o niečo vážne. 22. 2. 2006 zneli slová lekára: „Je to pozitívne“. Ani som presne nechápala, čo to znamená. Šok, ktorý otriasol celou mojou rodinou - RAKOVINA. Bola som zmätená, mala som kopec otázok a obáv.

Photo - Katarína Kuchtová

Katarína Kuchtová

Modlila som sa a prosila Pána o záchranu nášho Šimonka. Prišli sme do nemocnice a lekár mu nameral tep 300 - to je na kolaps a smrť.

Photo - Augustín Ugróczy

Augustín Ugróczy

Ahojte chlapci, mládenci, muži, mudrci, odpadlíci, vagabundi, hľadači pokladov, drakobijci, kávičkári, hudobníci, načúvači, jedným slovom UČENÍCI. Takýmto oslovením na úvod mailu zvolávam mojich chlapcov na pravidelné mesačné stretká s názvom PAJTA.

Photo - Elias Vella

Elias Vella

Keď som bol profesorom dogmatickej teológie, učil som svojich študentov, že diabol ako osoba neexistuje.

Photo - Matej Tóth

Matej Tóth

Aj keď mám krásny a šťastný život, nie vždy bolo všetko ružové a ideálne, ale ja sa riadim heslom, že všetko zlé je na niečo dobré a Pán Boh má svoj plán. Preto sa snažím nájsť vo všetkom a všetkých ľuďoch hlavne to dobré.

Photo - James Manjackal

James Manjackal

... položil ruky na moju hlavu a začal sa modliť: „Nebeský Otče, pošli teraz svojho Syna Ježiša do choroby tuberkulózy, ľadvinových kameňov a infekcie, ktorými trpí tento kňaz a úplne uzdrav jeho telo aj dušu.“ Vtedy som si pomyslel, že asi videl moju zdravotnú kartu, kde sú opísané moje zdravotné problémy!

Photo - Katarína Randová

Katarína Randová

Pred rokom mi vyšli nedobré výsledky na HPV vírus, ktorý spôsobuje rakovinu krčka maternice. Keďže to nebolo veľmi vážne, čakali sme na ďalšie stery. Ich výsledky boli opäť horšie ako predtým. A takto sa to opakovalo ešte raz. Výsledky sa zhoršili, dokonca výsledky na rakovinové bunky vyšli všetky pozitívne. Mne sa vtedy zrútil svet.

Photo - Peter Slaný

Peter Slaný

Začal som pravidelne huliť trávu. Už v trinástich som fajčil trávu denne. Chodil som do školy nahúlený. Cez prestávky som si tiež občas zahulil. V tej dobe som opovrhoval tvrdými drogami. Myslel som si, že nikdy nebudem feťák. Onedlho som vyskúšal durmán, LSD, extázu... V štrnástich som vyskúšal Piko (pervitín).

Photo - Róbert Slamka

Róbert Slamka

Viem čo je rakovina. Môj ocko zomrel na rakovinu, aj starý ocko zomrel na rakovinu a tak viem čo to znamená, keď niekto povie máš zhubný nádor! A tak som si povedal, idem zomrieť.

Photo - Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Ak teda za to, čo som robil, to jest za dobro, pravdu a Krista mám byť trestaný, vtedy nechcem ani menší trest, ale radšej väčší trest a bol by som najšťastnejší, keby som mohol za Krista i zomrieť, hoci viem, že tak veľkej milosti nie som hodný.

Photo - Jozef Červeňák

Jozef Červeňák

V novembri toho roku 2002 na Sviatok všetkých svätých som sa vracal z cintorína domov. Ako som tak kráčal, vo svojom srdci som vnímal hlas, ktorý mi hovoril: „Ona bude tvojou ženou“.

Photo - Liu Žen jing - (brat Yun)

Liu Žen jing - (brat Yun)

Podzemná Cirkev v Číne čelí krutému prenasledovaniu aj v dnešných dňoch. Yun tvrdí, že aj vďaka prebiehajúcemu vyše 30 ročnému prenasledovaniu, utrpeniu a mučeniu sú dnes veriaci čínskej podzemnej Cirkvi pripravení v moslimskom, hinduistickom a budhistickom svete obetovať svoj život za Ježiša Krista a ohlasovanie Jeho Evanjelia.

Photo - MUDr. Emília Vlčková

MUDr. Emília Vlčková

Príbeh exhomeopata: Dcére som vyliečila bronchitídu po tom, čo jej nezabrali antibiotiká. Mne po podaní homeopatika na druhý deň zmizla bradavica.

Photo - Vlado Žák

Vlado Žák

Vedel som o Bohu, ale nepoznal som Ho. Videl som Boha len ako prísneho sudcu, ku ktorému som bol viac viazaný akýmsi strachom, než čímkoľvek iným. Teraz už viem ako veľmi som sa mýlil.

Photo - Alžbeta Šimová

Alžbeta Šimová

Keď po operácii prišli výsledky a potvrdil sa karcinogénny nádor, potrebovala som ísť pred Eucharistického Krista.

Photo - Dominik Dobrovodský

Dominik Dobrovodský

Áno, kosti sú mojím životným údelom. Narodil som sa so zlomeninou a od vtedy celé detstvo rok čo rok zlomeniny pri najmenších pádoch. Veľa času som strávil v nemocniciach, poznal utrpenie na vlastnej koži, ale videl trpieť aj druhých. Na druhej strane to bola pre mňa vysoká škola života. Bola to skúsenosť, že Boh je vždy pri mne, že ma nikdy neopustí. A tak sa postoj chvály stal (a stále znovu stáva) mojím prvým vyjadrením lásky k nemu.

Photo - Nick Vujicic

Nick Vujicic

som vďačný, že som sa pred 31 rokmi narodil bez rúk a nôh. Nebudem predstierať, že môj život je jednoduchý, ale skrze lásku mojich milovaných rodičov a viery v Boha som prekonal moje nešťastie a môj život je teraz naplnený radosťou a zmyslom.

Photo - Viera Prokopcová

Viera Prokopcová

Ak žehnáme Izraelu, požehnanie prichádza na nás samotných (Gn 12,3): „Požehnám tých, čo budú teba žehnať a zavrhnem tých, čo budú teba preklínať.“ Ak je v našom srdci alebo v rodine, u predkov prítomný antisemitizmus, alebo máme predsudky voči Židom, robili sme si vtipy na adresu Židov alebo Izraela, dopustili sme sa neprávosti voči Židom, ukrivdili sme, boli sme ľahostajní voči povolaniu židovského národa, atď ..., bránime požehnaniu, ktoré je nám prisľúbené v Gn 12.

Photo - Jozef Demjan

Jozef Demjan

V detstve ma sexuálne zneužil starší chalan, prešiel som chudobou, okultizmom, depresiami, sexuálnymi partnermi toho istého pohlavia, či pokusmi o samovraždu. Svetlo do môjho života vniesla viera v Ježiša Krista.

Photo - Marek Nikolov

Marek Nikolov

Cieľom modlitbových zhromaždení s názvom „Ježiš uzdravuje“ (najbližšie v sobotu 14. októbra 2017) je zažiť, že Boh je láska. Láska, ktorá sa chce dávať a zjavovať svoje milosrdenstvo aj skrze uzdravenia, znamenia, divy a zázraky.

Photo - Katarína Kolčárová

Katarína Kolčárová

Začala som vnímať anjelov, ale neskôr aj duchov. Čo bolo strašné. Začala som pociťovať strach a aj depresiu som dostala. Bola som zmätená, nechápala som ako je to možné, že mi to ubližuje. Veď v tom predsa nemôže byť nič zlé. Videla som svoju kamarátku, ako zvláda s ľahkosťou život a keďže to bol veľmi dobrý človek, myslela som si, že je to v poriadku.

Photo - Rick Warren

Rick Warren

Ľudia sa ma pýtajú: Čo je zmyslom života? Ja odpovedám veľmi stručne a výstižne: život je prípravou na večnosť. Boli sme stvorení pre večnosť a Boh chce, aby sme boli s Ním v nebi.

Photo - Renáta Ocilková

Renáta Ocilková

Počas chemoterapií mi však vypadol menštruačný cyklus. Keď som sa na to asi po pol roku spýtala môjho gynekológa – onkológa, s veľkými obavami, ako zareagujem, mi povedal: „To je normálne. Vy už cyklus nikdy nedostanete.“

Photo - Anton Srholec

Anton Srholec

Viera a láska k Ježišovi a k jeho veci naplnila moje celé srdce a bol som ochotný za to položiť svoj život.

Photo - Denis Blaho

Denis Blaho

Veštil som a plnilo sa to, mával som jasnovidecké obrazy krátkodobej budúcnosti, ktoré sa tiež plnili. Kresťanstvom som pohŕdal a veriacich ľudí alebo známych, ak neboli naozaj hlboko veriaci, som spochybňoval alebo dotiahol na nejaký budhistický seminár.

Photo - Bohuš Živčák

Bohuš Živčák

Napriek prenasledovaniu za komunizmu, alebo možno práve kvôli tomu, sa hľadanie Boha stalo pre mňa neustálym dobrodružstvom. Viac putovaním ako študovaním. Na strednej škole sa Boh začal približovať ešte dramatickejšie.

Photo - Veronika Barátová

Veronika Barátová

Spomienky na začiatok môjho návratu k Bohu sú pre mňa stále veľmi krásne a dôležité do dnešného dňa. Stalo sa tak počas môjho štúdia na vysokej škole, v dobách normalizačného komunizmu.

Photo - Dr. Gloria Polo

Dr. Gloria Polo

Aj mňa zasiahol blesk, vnikol do mňa cez ruku a spálil celé moje telo strašným spôsobom, zvnútra aj zvonku. Moje rebrá, brucho, podbruško, nohy aj pečeň boli zuhoľnatené. Moje ľadviny utrpeli silné popáleniny, tak isto pľúca a vaječníky.

Photo - P. Vojtech Kodet

P. Vojtech Kodet

Jádra křesťanství se začínám dotýkat v okamžiku, kdy pochopím, že Bůh je ten, který si mě zamiloval, a kdy to prožiji na vlastní kůži. Když pochopím a prožiji, že Bůh je ten, který mě hledá, a zakusím, že jsme se konečně setkali. Když pochopím a prožiji, že Bůh ke mně mluví, zaslechnu jeho hlas ve svém srdci a začnu ho poslouchat.

Photo - Oto Mádr

Oto Mádr

Tato doba není pro křesťany zvlášť příjemná, ale pro křesťany správného formátu je to velký a nádherý čas. „Jestliže mne pronásledovali, i vás budou pronásledovat.“ V takových slavných chvílích zpívá církev Pánu hrdinskou píseň lásky a věrnosti. Je to výsada a dar právě teď žít, milovat a bojovat.

Photo - Matka Tereza

Matka Tereza

Nie je dôležité to, čo robíme, ale koľko lásky do svojej činnosti vložíme. Robme malé veci s veľkou láskou.

Rozhovor - Alena Ješková

small_IMG_7660.jpg

36-ročná žena, manželka, mama dvoch malých osvojených chlapcov, srdcom i prakticky učiteľka nemčiny a slovenčiny (aj pre cudzincov), trošku vŕta aj do redakčnej práce, hoci ju nevyštudovala – nadšený samouk.

Mohla by si sa nám krátko predstaviť?

Som 36-ročná žena, manželka, mama dvoch malých osvojených chlapcov, srdcom i prakticky učiteľka nemčiny a slovenčiny (aj pre cudzincov), trošku vŕtam aj do redakčnej práce, hoci som ju nevyštudovala – tu som nadšený samouk. Som extrovert, rada som plávala, bicyklovala, behala ..., keď som ešte mala na to čas , rada spím, varím, pečiem a vysedávam s kamarátkami pri káve a hlbokej debate.

Ako zvládaš výchovu a starostlivosť o dve malé deti a popri tom vedenie v súčasnosti asi najúspešnejšieho kresťanského časopisu zameraného na ženy na Slovensku?

No, či zvládam, to neviem. To je vec subjektívneho pohľadu,nálady a momentálneho psychického stavu. Učím sa timemanažmentu. Niekedy sa mi aj darí spojiť tieto dve roly – materskú a pracovnú – čo je asi záležitosťou vedomia si vlastného poslania. Ak viem, čo je mojou víziou, iní to nazývajú životnou náplňou alebo povolaním, tak sa dá spojiť kŕmenie, prebaľovanie a detské hry s písaním a editovaním článkov. Tiež veľkú časť zohráva chápavý a tolerantný manžel. A či je časopis Miriam taký, ako ho honosne menuješ, musia posúdiť znalci. Ja len viem, že sme prvý a jediný pravidelne vychádzajúci v SR ako kresťanský ženský.

Ako sa v Tebe zrodila myšlienka začať písať pre ženy, vybudovať časopis a ako sa Ti ju podarilo zrealizovať?  Aký je cieľ časopisu Miriam?

Nápad nepochádza z mojej hlavy. V 1 septembrový týždeň roku 2004 prišli za mnou 3 ľudia, úplne nezávisle od seba s návrhom, či by som ja nezaložila časopis pre kresťanky ako alternatívu bulváru, pretože tu čosi také chýba. Po niekoľkodňovom premýšľaní som skúsila spolu so zopár kamarátkami vydať prvé pokusné čierno-biele 6-stranové číslo, ktorým sme zisťovali záujem žien. Ujal sa. Na Dni žien v BA sa ihneď všetky kusy rozobrali a účastníčky aj vyzbierali peniažky na náklady tohto prvého i na vydanie druhého čísla. Ako ďalší rozlišovací signál som si dala, či nájdem tím žien. Zvláštne, všetky, ktoré som oslovila, povedali: áno, skúsim to. Dve z nich sú so mnou dodnes, ostatné sa povymieňali. Ale na rozbehnutie časopisu to stačilo. Takže číslo 3 robilo už 6 žien a mal svoj definitívny názov Miriam. Aj cieľ bol stanovený – zdieľať sa so ženami o svojom živote, povzbudzovať sa vzájomne v tom, čo je typické ženské: túžba byť krásnou, zdravie, domácnosť, recepty, partner, deti, dotváranie prostredia a okolia, samozrejme chceme byť aj inšpiráciou na hľadanie Boha vo všednom dni.

Čo podľa teba charakterizuje dnešnú ženu? Na čo myslí? Po čom túži? Čo dnešná žena preferuje?

Niekedy sa mi zdá, že je ľahké odpovedať na tieto otázky, inokedy práve až príliš ťažké. Kedysi som ženy videla vo dvoch skupinách – ako veriace a neveriace v Boha. Dnes už nie. Je nás toľko typov a názorových „skupín“, že aj pokus osloviť úplne všetky jedným periodikom, je márny. Determinuje a ovplyvňuje nás mesto/dedina, ZŠ/VŠ – vzdelanie, príslušnosť k rôznym cirkvám, skúsenosť s vlastnou rodinou, knihy, ktoré čítame atd. Ale spoločnú máme hádam túžbu po láske, uznaní, prijatí – v tomto tvrdení sa určite nemýlim. Rozdielne sú už naše predstavy o miere zaangažovania sa doma v rodine a potom na pracovnom poli. Doba sa naozaj zmenila. Už nám akoby nestačí materstvo (ani kresťankám), chceme pomáhať aj inde, uplatniť sa, rozvíjať, študovať a realizovať svoje schopnosti i sny. Myslím si, že večné, nemenné hodnoty si treba uchovať, ale treba aj prijať nové ponuky novej éry. Žena chce dnes byť in, rozhodovať, ovplyvňovať, posúvať veci dopredu, užiť si svoju slobodu.

Čo najviac oceňujú Vaše čitateľky/čitatelia na časopise Miriam a aká budúcnosť podľa Teba očakáva časopis, ktorý vedieš?

Veľmi osobné výpovede, otvorené, nie vždy len pozitívne konce životných príbehov (lebo s týmto sa dokážu identifikovať), praktickosť, konkrétnosť. A to, že ani my v redakcii nepoznáme na všetko už dnes odpovede, ale že ich spolu s čitateľmi hľadáme. Páči sa im tiež absencia bulvárnosti, duchovné vyučovania a vôbec že Miriam existuje. Ale privítali by sme častejšiu a podrobnejšiu spätnú väzbu – v tomto musíme my Slováci podrásť.

Čo, alebo kto má najväčší podiel na tom, že veríš v Boha a hľadáš Jeho vôľu vo svojom živote?

Asi sám Boh. A ľudia, ktorí sa s ním poznali skôr než ja a povedali mi o ňom to správne a modlili sa za mňa. A potom už zase len On. No a teraz už aj moja vôľa, že chcem.

Môžeš popísať kľúčové momenty života, na ktorých sa zakladá Tvoja skúsenosť viery s Bohom a z ktorej čerpáš aj v dobe duchovného sucha?

Najsilnejším momentom a nie jediným je vždy skúsenosť, že Boh ku mne hovorí. „Počuť“ Boha (rozumejte vnímať, zaregistrovať jeho stopy, pôsobenie...) je to najúžasnejšie, čo sa nedá za nič hodnotnejšie či žiaducejšie vymeniť. Ako hovorí? U mňa cez udalosti, cez ľudí, cez filmy!, knihy, Bibliu, ale aj sny v spánku a tiež priamo do mysle cez intuíciu a dojmy. Hľadať ho som začala v 15-tich rokoch, keď mi písal listy jeden anonym, ktorého som dodnes nevidela. Len som vedela, že je veriaci, tak som chcela byť aj ja. Vtedy som vieru brala celkom ináč – detskejšie. Myslela som si, že v kresťanstve ide len o to byť dobrý, charakterný, a nie o poznanie sa s Ježišom a o priateľský či otcovsko-dcérsky vzťah s ním. Ale veď začiatky sú rôzne, nie? A pri tomto chalanovi, s ktorým som si vysnívala postupne spoločný život, sa mi prihodil sen, že sa mu čosi zlé stalo na vojenčine. Do 2 dní mi aj napísal, že si zlomil prst pri výcviku. A tiež som dostala neskôr vnuknutie, že nebude môj manžel, ale kňaz. O 10 dní mi o tomto napísal v liste. Vtedy som zistila, že Boh so mnou komunikuje. Od tých čias som ho zažila viackrát. Nie vždy tak jasne a veľkolepo, ale zopár ráz aj hej. To je na dlhé rozprávania.

Ako sa prakticky prejavuje význam viery v tvojom živote? Respektíve ako si myslíš, že sa Tvoj život viery odlišuje od života ľudí, ktorí v Boha neveria?

Dám 2 odpovede, lebo neviem, ktorá je správna.

  1. Neodlišuje. Som rovnaká ako neveriaci. Potrebujem piť, jesť, spať, cikať..., rovnako hreším, som slabá, unavená, lenivá, neporiadna, posudzujem, viem sa naštvať, nadávať...
  2. Vediem úplne iný život ako neveriaci. Myslím, že má pravidlá (obsiahnuté v Biblii), dúfam, že poznám smer, svoju perspektívu, poslanie, prežívam, že mám zmysel v živote, a to nie malý, cítim sa byť milovaná Najvyšším, ktorý za moje zlo (povrchnosť a pod.) zomrel na kríži, cítim sa byť prijatá Bohom, ľuďmi i sebou samou

Nechcem sa nikoho dotknúť, možno toto všetko – snáď okrem tej lásky Božej – prežívajú aj neveriaci. Ospravedlňujem sa – v tom prípade je správna odpoveď č.1.

Čo by si odporučiľa ľuďom hľadajúcim Boha, ako môžu podľa Teba spraviť osobnú skúsenosť s Ním?

Neradím nič. Najmä nie tým, ktorí ma o radu nežiadajú. Boh sa sám dáva spoznať. Je to dosť na ňom. Ja ho môžem len tajne prosiť za tých, ktorých stretám a o ktorých sa mi zdá, že ho ešte nepoznajú. Veď ten, čo už hľadá, nájde určite. A ten, čo nehľadá, nechce rady. Všetci hľadajú niečo. Niečo dobré, hlbšie, zmysluplné, lásku ..., nevedia, že Boha. Tu metódy a spôsoby nezavážia. Mám priateľov narodených v 20.storočí, ktorí zažili „zhora“ „dotyk“ ?, až fyzické zatrasenie, iní cez spoločenstvo mladých nadšených kresťanov, ďalší čisto intelektuálne cez filozofické dôkazy o jeho existencii, iných oslovil Ježišov život, iným sa prihovorila Biblia. Čo človek, to originálna skúsenosť. Ale keby sa ma už veriaci spýtal, ako ďalej, tak by som ho pozvala a povzbudila k zodpovednosti, aby to, čo už uznal za pravdivé, aj žil, a to naplno, bez kompromisov.

 

Za rozhovor ďakuje Marek Nikolov


Späť na rozhovory | Zdieľaj na Facebooku | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium

Dobré správy

  • Patrik Daniška
    Chlap má byť chlap! Má hrať férovo vo futbale aj v živote. Ak je v náročnej situácii, má zabrať a neutiecť ako zbabelec. Hľadáme preto partie chalanov/mužov, ktorí hrávajú futbal, a mali by záujem spojiť futbal s pro-life osvetou. Ak sa Vás to týka, toto je výzva do akcie!
    2017-11-09
  • Ľuboš Štofko
    „Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. Náhodou šiel tou cestou istý kňaz, a keď ho uvidel, obišiel ho. Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, išiel ďalej. No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán, a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto. Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich; vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň. Na druhý deň vyňal dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: »Staraj sa oň, a ak vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať.« Čo myslíš, ktorý z tých troch bol blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?“ On odpovedal: „Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo.“ A Ježiš mu povedal: „Choď a rob aj ty podobne!“ (Lk 10,25-37)
    2017-10-26
  • Ľuboš Štofko
    Všimli sme si, že aj Ježiš očakáva našu osobnú lásku k Nemu? Alebo pre našu predstavu o nezištnosti Jeho lásky máme sklon túto potrebu opomínať a sústrediť sa na to, že Bohu postačí, ak sa budeme snažiť odpúšťať blížnym a dávať almužny. Veď Ježiš je v každom z nich a láska voči ním je prejavom lásky voči Nemu!
    2017-10-17
  • Milada Passerini
    Pomáhame v prvom rade konkrétnym osobám ako osamelým matkám s dieťaťom, vdovám s deťmi, mnohopočetným rodinám, týranám ženám, detským domovom, ľuďom v krízových centrách, v azylových domoch i v zariadeniach napr. pre psychicky či fyzicky chorých a napokon v centrách pre ľudí bez domova.
    2017-10-06
  • Ľuboš Štofko
    Napriek tomu, že ide o takmer najbežnejšiu modlitbu v repertoári mojich a azda aj vašich modlitieb, Otčenášu som rozumel veľmi málo. S výnimkou úvodu - oslovenia: „Otče náš, ktorý si na nebesiach,“ sa mi ostatné formulácie prosieb javili štylisticky dosť nelogické a nedávali mi jasný zmysel.
    2017-10-04

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.