Dobré správy

  • Leo Jozef Suenens
    príliš veľa kresťanov, ak nie väčšina, prijíma Kristov prísľub o prebývaní Ducha v nich intelektuálne, ale neprijíma tento prísľub cez zážitok skúsenosti. Potom sa tento prísľub stáva bezvýznamný a znova a znova sa natíska otázka: Ako mám “vedieť,“ že Duch Svätý prebýva vo mne?
    2018-04-19
  • 2% pre mojpríbeh.sk
    Boli by sme radi, keby skúsení redaktori, ktorí majú výborné referencie a potenciál, posunuli evanjelizačnú stránku mojpribeh.sk, a tým aj náš spôsob ohlasovania Evanjelia, na novú úroveň.
    2018-03-09
  • Petr Jašek
    Moje situace byla velmi podobná: také jsem přišel z místa radosti v Pánu, kde jsem mohl zvěstovat evangelium svým spoluvězňům a mnohé z nich vést ke Kristu. Čas, kdy jsem byl ponižován a urážen, bit a mučen islamisty, byl zastíněn časem mé kazatelské služby ve věznici Al-Houda. Moje radost byla tak zřejmá a vyzařující, že se mnozí novináři po mém návratu divili a nechtěli věřit, že se mnou bylo tak zle v Súdánu zacházeno.
    2018-03-07
  • Marek Nikolov
    Si otvorený na nové priateľstvá a spoluprácu? Si pripravený dávať a prijímať povzbudenie? Ak si pripravený nielen dobro prijať, ale sa aj aktívne podieľať na jeho šírení a sprostredkovaní druhým ľuďom, tak nesmieš na našom stretnutí mužov chýbať.
    2018-02-06
  • Igor Ábel
    Zo všetkých izraelských bojovníkov mal iba jeden odvahu. Zabudnutý pastierko, čo doniesol jedlo jeho bratom a prišiel pozrieť, ako vyzerá boj. Všetci zbadali potopu v Goliášovi, ale iba jeden nemal strach. Keby som bol kráľom, dovolil by som to? Nebál by som sa hanby a porážky? Sme slabí muži, a nevieme kde máme prak aj kamene. Pýtajme si chlapské túžby a odvahu. Ak nevieme kde začať, spýtajme sa našich manželiek, či sú spokojné v bezpečí doma. Alebo či dokážu byť v bezpečí u Boha, ale pritom aj v nebezpečnom boji s nami?
    2018-01-24

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Príbeh - Vlado Žák
Nikdy som nebol tak naplnený, ako som dnes

small_small_ZAK (5).jpg

Pastor eXit mládeže, zodpovedný za víziu a smerovanie.

Môj príbeh sa začal ako príbeh mnohých Slovákov, ktorí sa narodili v kultúre, v ktorej boli od narodenia automaticky považovaní za kresťanov bez toho, aby vedeli, čo to skutočne znamená. Otázkou preto nebolo, či Boh je, ale AKÝ je.

Pamätám si, ako som už ako malý chlapec chodieval do kostola so svojou mamou a sestrami. Postupne sa pre mňa Boh začal stávať akousi prirodzenou súčasťou života, respektíve nedeľného doobedia. Tam to však aj skončilo.

„Bože, ja som tu dole na zemi, Ty sedíš tam hore na nebi, ja si riešim svoj život, zatiaľ, čo Ty máš určite plné ruky práce. Viem, že raz prídeš súdiť svet, ale to budem riešiť neskôr. Som mladý a život mám pred sebou.“

Asi tak by sa dalo popísať moje vtedajšie zmýšľanie o Bohu. Vedel som o Bohu, ale nepoznal som Ho. Videl som Boha len ako prísneho sudcu, ku ktorému som bol viac viazaný akýmsi strachom, než čímkoľvek iným. Teraz už viem ako veľmi som sa mýlil. Moje postupné dospievanie a otázky, ktoré s ním bezprostredne súviseli vo mne spôsobovali čoraz väčší pocit neistoty a prázdnoty. Rástol vo mne hlad po niečom skutočnom a reálnom. Vtedy som ešte nevedel, že to, čo hľadám, respektíve Toho, ktorého hľadám som mal celý čas rovno pred svojimi očami.

Niekedy v tom období vrcholila manželská kríza mojich rodičov, ktorú som ako teenager niesol veľmi ťažko. Moja modlitba, ak sa to tak dá nazvať, sa premenila v zúfalý výkrik, aby sa rodičia nerozviedli.

To, čo nasledovalo neskôr ovplyvnilo môj život do takej miery, že ešte aj teraz ako sedím vo vlaku a píšem týchto pár riadkov, mám chuť zakričať z okna do nebies jedno veľké ĎAKUJEM.

Vzťah mojich rodičov začal byť na nerozpoznanie od toho, na čo som bol ako dieťa zvyknutý. Hlučné noci, kedy som bol krikom z kuchyne nepríjemne prebúdzaný vystriedalo zamilované správanie mojich rodičov..., akoby boli vymenení. Keď mi rozprávali o ich blízkom vzťahu s Bohom skrze Ježiša Krista, ktorý ich zmenil a pritiahol si ich svojou láskou, tak sa moja predstava, ktorú som si za tie roky o Bohu vytvoril, začala meniť.

Po 6 mesiacoch som sa ocitol v spoločenstve úprimne veriacich ľudí. Nikdy nezabudnem na ten prvotný šok, ktorý som zažil. Ľudia vôkol mňa spievali piesne vďaky voči Bohu s takým presvedčením a zápalom, že som sa medzi nimi cítil ako Alica v krajine zázrakov. Vedel som, že veria v toho istého Boha ako ja, ale ten ich Boh bol akoby ďaleko bližší, milujúcejší a reálnejší.

Pamätám sa, ako som po návrate domov zavrel dvere mojej izby, kľakol si na zem a začal sa rozprávať s Bohom v modlitbe. Žiadne naučené frázy, len jednoduchý výkrik 13 ročného chlapca, ktorý sa stal prvým krokom na jednej krásnej a dobrodružnej ceste viery. Dovtedy som o Bohu vedel, ale teraz som ho poznal ako Boha nesmiernej lásky.

Odvtedy uplynulo viac než 15 rokov, počas ktorých bolo moje rozhodnutie nasledovať Ježiša Krista ešte mnohokrát preskúšané. Úprimná viera sa nezaobíde bez otázok a pochybností, avšak nikdy som nebol tak naplnený, ako som dnes.


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium