Môj príbeh

Životné príbehy ľudí, ktorí zažili osobnú skúsenosť s Bohom

 
Slovensky English Italiano
Photo - Kaka

Kaka

Potrebujem Ježiša každý deň môjho života. Ježiš mi hovorí v Biblii, že bez neho nemôžem urobiť nič. Mám dnes dar a schopnosti hrať futbal, pretože mi to dal Boh.

Photo - Shelly Lubben

Shelly Lubben

Po tom ako som bola prostitútkou a natáčala pornofilmy som stratila schopnosť mať funkčnú sexualitu. Skutočnosť, že som si mohla a môžem vychutnávať zdravý sexuálny vzťah, je absolútny zázrak.

Photo - Ian MacCormack

Ian MacCormack

Práve som umieral - lekári ma nemohli zachrániť. Cítil som, ako moja duša opúšťala moje bezvládne telo. Moje telo bolo mŕtve, ale ja som bol živý. Mal som duchovné telo a našiel som sa na mieste plnom temnôt a samoty.

Photo - Renáta Ocilková

Renáta Ocilková

Počas chemoterapií mi však vypadol menštruačný cyklus. Keď som sa na to asi po pol roku spýtala môjho gynekológa – onkológa, s veľkými obavami, ako zareagujem, mi povedal: „To je normálne. Vy už cyklus nikdy nedostanete.“

Photo - Elias Vella

Elias Vella

Keď som bol profesorom dogmatickej teológie, učil som svojich študentov, že diabol ako osoba neexistuje.

Photo - Daniela Drtinová

Daniela Drtinová

Moje cesta k víře nebyla jednoduchá ani jednoznačná či přímočará. Kolem sedmého roku jsem začala vnímat první zvláštní pocity a průniky do duchovních světů a v té době jsem si uvědomila, jak hodně živo v mém vnitřním prostoru je.

Photo - James Manjackal

James Manjackal

... položil ruky na moju hlavu a začal sa modliť: „Nebeský Otče, pošli teraz svojho Syna Ježiša do choroby tuberkulózy, ľadvinových kameňov a infekcie, ktorými trpí tento kňaz a úplne uzdrav jeho telo aj dušu.“ Vtedy som si pomyslel, že asi videl moju zdravotnú kartu, kde sú opísané moje zdravotné problémy!

Photo - Júlia Demjanová

Júlia Demjanová

Moja osamelosť rástla, aj napriek tomu, že som bola spoločenská, nič nedokázalo utíšiť ten hlad v mojom vnútri. Túžila som po láske.

Photo - Peter Slaný

Peter Slaný

Začal som pravidelne huliť trávu. Už v trinástich som fajčil trávu denne. Chodil som do školy nahúlený. Cez prestávky som si tiež občas zahulil. V tej dobe som opovrhoval tvrdými drogami. Myslel som si, že nikdy nebudem feťák. Onedlho som vyskúšal durmán, LSD, extázu... V štrnástich som vyskúšal Piko (pervitín).

Photo - Róbert Slamka

Róbert Slamka

Viem čo je rakovina. Môj ocko zomrel na rakovinu, aj starý ocko zomrel na rakovinu a tak viem čo to znamená, keď niekto povie máš zhubný nádor! A tak som si povedal, idem zomrieť.

Photo - Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Ak teda za to, čo som robil, to jest za dobro, pravdu a Krista mám byť trestaný, vtedy nechcem ani menší trest, ale radšej väčší trest a bol by som najšťastnejší, keby som mohol za Krista i zomrieť, hoci viem, že tak veľkej milosti nie som hodný.

Photo - Jozef Červeňák

Jozef Červeňák

V novembri toho roku 2002 na Sviatok všetkých svätých som sa vracal z cintorína domov. Ako som tak kráčal, vo svojom srdci som vnímal hlas, ktorý mi hovoril: „Ona bude tvojou ženou“.

Photo - Liu Žen jing - (brat Yun)

Liu Žen jing - (brat Yun)

Podzemná Cirkev v Číne čelí krutému prenasledovaniu aj v dnešných dňoch. Yun tvrdí, že aj vďaka prebiehajúcemu vyše 30 ročnému prenasledovaniu, utrpeniu a mučeniu sú dnes veriaci čínskej podzemnej Cirkvi pripravení v moslimskom, hinduistickom a budhistickom svete obetovať svoj život za Ježiša Krista a ohlasovanie Jeho Evanjelia.

Photo - MUDr. Emília Vlčková

MUDr. Emília Vlčková

Príbeh exhomeopata: Dcére som vyliečila bronchitídu po tom, čo jej nezabrali antibiotiká. Mne po podaní homeopatika na druhý deň zmizla bradavica.

Photo - Vlado Žák

Vlado Žák

Vedel som o Bohu, ale nepoznal som Ho. Videl som Boha len ako prísneho sudcu, ku ktorému som bol viac viazaný akýmsi strachom, než čímkoľvek iným. Teraz už viem ako veľmi som sa mýlil.

Photo - Alžbeta Šimová

Alžbeta Šimová

Keď po operácii prišli výsledky a potvrdil sa karcinogénny nádor, potrebovala som ísť pred Eucharistického Krista.

Photo - Dominik Dobrovodský

Dominik Dobrovodský

Áno, kosti sú mojím životným údelom. Narodil som sa so zlomeninou a od vtedy celé detstvo rok čo rok zlomeniny pri najmenších pádoch. Veľa času som strávil v nemocniciach, poznal utrpenie na vlastnej koži, ale videl trpieť aj druhých. Na druhej strane to bola pre mňa vysoká škola života. Bola to skúsenosť, že Boh je vždy pri mne, že ma nikdy neopustí. A tak sa postoj chvály stal (a stále znovu stáva) mojím prvým vyjadrením lásky k nemu.

Photo - Nick Vujicic

Nick Vujicic

som vďačný, že som sa pred 31 rokmi narodil bez rúk a nôh. Nebudem predstierať, že môj život je jednoduchý, ale skrze lásku mojich milovaných rodičov a viery v Boha som prekonal moje nešťastie a môj život je teraz naplnený radosťou a zmyslom.

Photo - Viera Prokopcová

Viera Prokopcová

Ak žehnáme Izraelu, požehnanie prichádza na nás samotných (Gn 12,3): „Požehnám tých, čo budú teba žehnať a zavrhnem tých, čo budú teba preklínať.“ Ak je v našom srdci alebo v rodine, u predkov prítomný antisemitizmus, alebo máme predsudky voči Židom, robili sme si vtipy na adresu Židov alebo Izraela, dopustili sme sa neprávosti voči Židom, ukrivdili sme, boli sme ľahostajní voči povolaniu židovského národa, atď ..., bránime požehnaniu, ktoré je nám prisľúbené v Gn 12.

Photo - Jozef Demjan

Jozef Demjan

V detstve ma sexuálne zneužil starší chalan, prešiel som chudobou, okultizmom, depresiami, sexuálnymi partnermi toho istého pohlavia, či pokusmi o samovraždu. Svetlo do môjho života vniesla viera v Ježiša Krista.

Photo - Angela Mc Cauley

Angela Mc Cauley

Zistilo sa, že mám rakovinu hrubého čreva štvrtého stupňa a nádor je veľký ako pomaranč. Doktor mi odporučil 5 týždňov chemoterapie a rádioterapie a neskôr operáciu, ktorá rakovinový nádor odstráni.

Photo - Rick Warren

Rick Warren

Ľudia sa ma pýtajú: Čo je zmyslom života? Ja odpovedám veľmi stručne a výstižne: život je prípravou na večnosť. Boli sme stvorení pre večnosť a Boh chce, aby sme boli s Ním v nebi.

Photo - Dr. David Ireland

Dr. David Ireland

Počujem hlas Ducha Svätého – dnes vám Pán hovorí: Zvuk prebudenia prichádza do tohto národa! Dám, aby na tento národ padal môj dážď. Začnete vidieť vyliatia Ducha Svätého. Spôsobím, že tento národ sa rozpáli mojím ohńom.

Photo - Laura Maxwell

Laura Maxwell

Bola som milo prekvapená, že polhodinová kazeta môže obsahovať toľko komunikácie s duchmi. Boli prenesené najpodrobnejšie detaily o našich životoch. Často sa spomínali presné mená, miesta a dátumy. Bolo nám jasné, že vyvolávači neboli jednoducho šarlatáni, ktorí strieľali mená úplne náhodne.

Photo - Anton Srholec

Anton Srholec

Viera a láska k Ježišovi a k jeho veci naplnila moje celé srdce a bol som ochotný za to položiť svoj život.

Photo - Denis Blaho

Denis Blaho

Veštil som a plnilo sa to, mával som jasnovidecké obrazy krátkodobej budúcnosti, ktoré sa tiež plnili. Kresťanstvom som pohŕdal a veriacich ľudí alebo známych, ak neboli naozaj hlboko veriaci, som spochybňoval alebo dotiahol na nejaký budhistický seminár.

Photo - Bohuš Živčák

Bohuš Živčák

Napriek prenasledovaniu za komunizmu, alebo možno práve kvôli tomu, sa hľadanie Boha stalo pre mňa neustálym dobrodružstvom. Viac putovaním ako študovaním. Na strednej škole sa Boh začal približovať ešte dramatickejšie.

Photo - Veronika Barátová

Veronika Barátová

Spomienky na začiatok môjho návratu k Bohu sú pre mňa stále veľmi krásne a dôležité do dnešného dňa. Stalo sa tak počas môjho štúdia na vysokej škole, v dobách normalizačného komunizmu.

Photo - Dr. Gloria Polo

Dr. Gloria Polo

Aj mňa zasiahol blesk, vnikol do mňa cez ruku a spálil celé moje telo strašným spôsobom, zvnútra aj zvonku. Moje rebrá, brucho, podbruško, nohy aj pečeň boli zuhoľnatené. Moje ľadviny utrpeli silné popáleniny, tak isto pľúca a vaječníky.

Photo - P. Vojtech Kodet

P. Vojtech Kodet

Jádra křesťanství se začínám dotýkat v okamžiku, kdy pochopím, že Bůh je ten, který si mě zamiloval, a kdy to prožiji na vlastní kůži. Když pochopím a prožiji, že Bůh je ten, který mě hledá, a zakusím, že jsme se konečně setkali. Když pochopím a prožiji, že Bůh ke mně mluví, zaslechnu jeho hlas ve svém srdci a začnu ho poslouchat.

Photo - Oto Mádr

Oto Mádr

Tato doba není pro křesťany zvlášť příjemná, ale pro křesťany správného formátu je to velký a nádherý čas. „Jestliže mne pronásledovali, i vás budou pronásledovat.“ V takových slavných chvílích zpívá církev Pánu hrdinskou píseň lásky a věrnosti. Je to výsada a dar právě teď žít, milovat a bojovat.

Photo - Matka Tereza

Matka Tereza

Nie je dôležité to, čo robíme, ale koľko lásky do svojej činnosti vložíme. Robme malé veci s veľkou láskou.

Príbeh - Veronika Barátová
Boh je láska

Volám sa Katarína - dnes sestra Veronika z Komunity Blahoslavenstiev.

Spomienky na začiatok môjho návratu k Bohu sú pre mňa stále veľmi krásne a dôležité do dnešného dňa. Stalo sa tak počas môjho štúdia na vysokej škole, v dobách normalizačného komunizmu. Nebola som vtedy neveriacim človekom, ateistom, naopak, myslím, že som bola celkom dobrým dievčaťom z katolíckej rodiny.

Bola som veriacim človekom, ale ako si spomínam, život s Bohom v čase dospievania pre mňa veľa neznamenal. Aspoň ja som to s Ním vážne nemyslela.

Počas prvých rokov vysokoškolských štúdii sa mi podarilo úplne vytesniť pojem existencie Boha.

Zdalo sa mi, že bez Boha môžem celkom pokojne žiť, že mi vôbec nechýba.

Keď som totiž bola doma, kde bolo prítomné jedno veľké rodinné trápenie, modlievala som sa, už ako dieťa, potom ako dospievajúci človek, aby Boh zasiahol. Lenže On akoby nepočul. Alebo bol bezmocný...

A tak odchod za školou, ďaleko z domu, som začala veľmi rýchlo prežívať ako oslobodenie. Zdalo sa mi, že konečne žijem. A tak som si dopriavala zakusovať každú „radosť“, čo život dáva. Že môj život začínala naplňovať prázdnota a znechutenosť som si zo začiatku priznávať nechcela. Ale raz, po jednom nočnom fláme, keď som si už ľahla a zaspala som, zobudila som sa nato, že je mi veľmi zle. Koniec koncov, ako mnohokrát predtým. Mávam arytmie a vtedy sa mi zdalo, že srdce si robí čo chce. Bolo mi na omdletie a tak sa mi zdalo, že do rána neprežijem.

Kedže to bolo na internáte a bola som sama na izbe, tak som pre istotu vyšla von na chodbu a na schodišti som sedela a čakala na smrť.

Totiž, hovorím si: „ak už mám zomrieť, tak aspoň nech ma ráno niekto nájde“.

Ako som tam sedela a nechápala som, čo sa so mnou deje, vtedy mi prvý krát po dlhom čase prišiel na myseľ Boh z môjho detstva a s ním iba jedna jediná veta: „ak Boh skutočne existuje, tak ak teraz zomriem, určite pôjdem do pekla“ (neskôr som si uvedomila, že to zrovna nebol pozitívny motív k obráteniu, ale v tej chvíli som to prežila takto).

Neviem celkom opísať, čo sa to so mnou dialo – všetka tá potlačovaná prázdnota, odpor k tomu, ako som žila, všetka tá jalovosť stále sa na niekoho hrať, byť tou, ktorá ľavou zadnou dá kdekomu kopačky, lebo si to môže dovoliť - toto všetko sa mi vyplavilo pred očami vo všetkej nahote a odpornosti.

Rána som sa dožila. Lenže niečo sa navždy zmenilo. Kedže som žila v študentskej partii so silnými väzbami, nedokázala som ju hneď opustiť. A tak som začala aspoň tajne utekať z diskoték. A ako colník, mýtnik, tíško som sa vplazila do kostola, ktorý bol oproti nášmu internátu. A tam som stávala vzadu, v najväčšej tme, za jedným stĺpom, aby ma nikto z tých „svätých duší“ v kostole nevidel. Chodili tam totiž mladí veriaci, ktorých som poznala z videnia a myslela som si, že oni by spoznali mňa. Totiž neraz my v partii - hulákajúc idúcky z našej, alebo do našej krčmičky -  sme sa s nimi temer zrážali ako postávali pred kostolom.

V duchu som ich volala (s určitým úškrnom) „dobré kostolné deti“.

No neskôr, už silne priťahovaná Bohom k úplnej zmene života, keď som už tak veľmi potrebovala na tejto novej ceste aj ľudskú pomoc, prosila tohto môjho znovu nájdeného, ale stále neznámeho Boha, aby si ma tie dobré kostolné deti všimli. A všimli. Bola to moja prvá vypočutá modlitba... Bez súdenia ma prijali medzi seba. Dodnes som im za toto gesto prijatia nesmierne vďačná.

Pozvali ma na svoje tajné stretnunia na faru, a to fakt mali odvahu, za tvrdého komunizmu udávanie bolo bežné a predsa, čo len o mne vedeli? Keď som na fare bola prvý krát, videla som tam obrovskú knihu. Otvorila som ju a oči mi padli na vetu:

„...Kto nemiluje, nepozná Boha, pretože Boh je Láska...“ (1Jn 4,8).

Zostala som ako prikovaná. Bola to Biblia, to som vedela, ale nikdy predtým som ju nečítala.

Pamätám si, že túto vetu som si hneď zapísala a stále bola vo mne. Stále sa ozývala – deň, noc: Boh je láska – kto nemiluje, nepozná Ho... Poznať Boha znamená milovať Ho..., milovať v pravde znamená poznať Boha a obrátene... Láska a Boh, to sa nedá oddeliť... A takto to šlo stále dokola! Uvedomovala som si stále viac, že všetko to, čo som doteraz žila, to nebola láska... a nebol ani Boh! Ja som veľmi túžila po láske – milovať, byť milovaná. Ale to, čo som žila bola iba poživačnosť a manipulácia. Až mi svitlo! On povedal, že je Láska. Tak ma naučí milovať: Jeho, ľudí, život!

Ale kto je On? Túžba po ňom, poznať Ho, to ma spaľovalo, priťahovalo tak mocne, že by mi v tom asi nikto nedokázal zabrániť. A tak začal ten krásny čas objavovania Boha, skrze neho seba, novú vlastnú dôstojnosť. Snáď som sa nachádzala vo všetkých tých okolo Ježiša, o ktorých som v evanjeliách čítala: v hriešnikoch, farizejoch, učeníkoch... Skrze Neho som mohla poznávať nanovo svet, ľudí, hviezdy na nočnej oblohe. Nikdy predtým ma nenapadlo, že tieto hviezdy môžu niečo vypovedať kráse Boha... Koľkokrát pred tým som sa na ne dívala a teraz nevedela som pochopiť, ako to, že som videla „len hviezdy“. Bol to len začiatok, na ktorý sa však nedá zabudnúť. Týždeň čo týždeň som chodila na faru za tou Knihou. Aby ste rozumeli: vtedy sa k Biblii nebolo ľahko dostať, nedala sa kúpiť. Tak som si tie fantastické slová o Bohu, ako Ho zjavoval Ježiš, Pavlove a Jánove listy, vypisovala do zošita – najkrajšieho aký bolo vtedy dostať kúpiť – a učila som sa ich naspamäť. Ten zošitok, to bola moja Biblia. A stále som ju nosila so sebou.

Čo sa týkalo utrpenia v našej rodine alebo vôbec na svete, už som sa nepýtala Boha, prečo je... Stačilo mi jediné – že s Ním vôbec môžem žiť, že s Ním všetko, aj utrpenie môžem žiť... A že toto ponúka každému človeku. V súvislosi s týmto utrpením som vtedy skôr len akosi intuitívne dochádzala k poznaniu, že je tu diabol, ktorý sa snaží zničiť čo Boh stvoril, ktorý sa snaží zničiť mňa, i mne drahých... A vtedy sa vo mne zrodil výkrik voči diablovi:

„Tak teda toto ti nedožičím! Je tu Boh a to stačí! Nemáš šancu!“

Detsky silácke? Nuž, vezmite presvedčenie niekomu... A Božiu moc a vládu som neustále zvolávala na seba, mne drahých a ďalších a ďalších ľudí...

Bolo toho veľa, čo potom nasledovalo, ale zhrnula by som to iba do jedinej vety:

Boh ma začal učiť žiť, skutočne sa radovať, nielen vyhľadávať potešenia.

Mnohé z tých bežných potešení mi neodňal, len očistil, premenil. Aj dnes, po tridsiatich rokoch, prežívam to isté: že s mojím Bohom prežijem. Že LEN s Ním prežijem! Že s Ním žiť, trpieť, zápasiť, ísť dňom, ísť nocou... je jediný život, ktorý stojí za to žiť. Život, ktorý nikdy nekončí, tak ako nikdy nekončí ani naše poznávanie krásy - lásky Boha...


Späť na svedectvá | Zdieľaj na Facebooku | vybrali.sme.sk Pošli do vybrali.sme.sk

Dobré správy

  • Janka Pajgerová
    Pre mňa sú svedectvom o tom, ako Boh vložil svoju úžasnú silu a stvoriteľskú moc aj do toho, čo považujeme za všedné. A pripomínajú mi, že stačí si to všímať. Zastavme sa teda na chvíľu a pozrime sa, po čom bežne „šľapeme“.
    2016-11-04
  • Janka Pajgerová
    Rozjímam nad tým, koľko trpezlivosti Boh nadelil mamám, a to nielen pri zberaní tejto dušu potešujúcej bylinky. Pozornému oku a čuchu iste neunikne, že materinej dúšky je v prírode niekoľko druhov. Niektorá vonia viac do citrónova, iná viac tymiánovo. Dobrá správa je, že všetky sú liečivé a môžu sa zbierať, sušiť i piť spolu.
    2016-08-26
  • Janka Pajgerová
    Repík je náš symbol liečivej sily rastlín. A pre mňa je aj symbolom krásy našej domoviny. Takmer v každej slovenskej doline by ste našli miesto, kde repík rastie. Väčšinou je to nádherné, príjemné, voňavé miesto, nezriedka pasienok, kde sa pasú ovce, či kravy, ktorým však ani nenapadne, aby tento špeciálny darček pre ľudské pokolenie, len tak – nič po nič - spásli.
    2016-08-12
  • Sv. Otec František
    Cirkev by nemala prosiť o odpustenie len tohto človeka, ktorý je homosexuál, ktorého zranila, ale má prosiť o odpustenie aj chudobných, ženy a deti využívané ako pracovná sila; má prosiť o odpustenie, že dala požehnanie toľkým zbraniam.
    2016-06-29
  • Milada Passerini
    Keď v októbri 2015 sa u nás zastavil Gerhard s návrhom, že či by som aj s mojím manželom a s ním spolu nešli do Lisieux po relikvie sv. Terezky, začali sme sa smiať, že čo ho to mohlo vôbec napadnúť. My? Po aké relikvie? Kedy? Ako si to predstavuje?
    2016-05-26

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.