Photo - Kaka

Kaka

Potrebujem Ježiša každý deň môjho života. Ježiš mi hovorí v Biblii, že bez neho nemôžem urobiť nič. Mám dnes dar a schopnosti hrať futbal, pretože mi to dal Boh.

Photo - Ivona Škvorcová

Ivona Škvorcová

Jedna malá „gulička“, ktorú som si náhodne našla na krku, zmenila nielen moje plány, ale i život. Treba ju vyoperovať - bolo odporúčanie mojej lekárky. Vraj len bežná operácia, o nič nejde. V nemocnici som strávila tri dni a s pokojom a úplnou bezstarostnosťou som tri týždne čakala na výsledky z biopsie. Ako 22-ročnú vysokoškoláčku plnú života a energie, ma ani len nenapadlo, že by mohlo ísť o niečo vážne. 22. 2. 2006 zneli slová lekára: „Je to pozitívne“. Ani som presne nechápala, čo to znamená. Šok, ktorý otriasol celou mojou rodinou - RAKOVINA. Bola som zmätená, mala som kopec otázok a obáv.

Photo - Katarína Kuchtová

Katarína Kuchtová

Modlila som sa a prosila Pána o záchranu nášho Šimonka. Prišli sme do nemocnice a lekár mu nameral tep 300 - to je na kolaps a smrť.

Photo - Augustín Ugróczy

Augustín Ugróczy

Ahojte chlapci, mládenci, muži, mudrci, odpadlíci, vagabundi, hľadači pokladov, drakobijci, kávičkári, hudobníci, načúvači, jedným slovom UČENÍCI. Takýmto oslovením na úvod mailu zvolávam mojich chlapcov na pravidelné mesačné stretká s názvom PAJTA.

Photo - Elias Vella

Elias Vella

Keď som bol profesorom dogmatickej teológie, učil som svojich študentov, že diabol ako osoba neexistuje.

Photo - Matej Tóth

Matej Tóth

Aj keď mám krásny a šťastný život, nie vždy bolo všetko ružové a ideálne, ale ja sa riadim heslom, že všetko zlé je na niečo dobré a Pán Boh má svoj plán. Preto sa snažím nájsť vo všetkom a všetkých ľuďoch hlavne to dobré.

Photo - James Manjackal

James Manjackal

... položil ruky na moju hlavu a začal sa modliť: „Nebeský Otče, pošli teraz svojho Syna Ježiša do choroby tuberkulózy, ľadvinových kameňov a infekcie, ktorými trpí tento kňaz a úplne uzdrav jeho telo aj dušu.“ Vtedy som si pomyslel, že asi videl moju zdravotnú kartu, kde sú opísané moje zdravotné problémy!

Photo - Katarína Randová

Katarína Randová

Pred rokom mi vyšli nedobré výsledky na HPV vírus, ktorý spôsobuje rakovinu krčka maternice. Keďže to nebolo veľmi vážne, čakali sme na ďalšie stery. Ich výsledky boli opäť horšie ako predtým. A takto sa to opakovalo ešte raz. Výsledky sa zhoršili, dokonca výsledky na rakovinové bunky vyšli všetky pozitívne. Mne sa vtedy zrútil svet.

Photo - Peter Slaný

Peter Slaný

Začal som pravidelne huliť trávu. Už v trinástich som fajčil trávu denne. Chodil som do školy nahúlený. Cez prestávky som si tiež občas zahulil. V tej dobe som opovrhoval tvrdými drogami. Myslel som si, že nikdy nebudem feťák. Onedlho som vyskúšal durmán, LSD, extázu... V štrnástich som vyskúšal Piko (pervitín).

Photo - Róbert Slamka

Róbert Slamka

Viem čo je rakovina. Môj ocko zomrel na rakovinu, aj starý ocko zomrel na rakovinu a tak viem čo to znamená, keď niekto povie máš zhubný nádor! A tak som si povedal, idem zomrieť.

Photo - Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Ak teda za to, čo som robil, to jest za dobro, pravdu a Krista mám byť trestaný, vtedy nechcem ani menší trest, ale radšej väčší trest a bol by som najšťastnejší, keby som mohol za Krista i zomrieť, hoci viem, že tak veľkej milosti nie som hodný.

Photo - Jozef Červeňák

Jozef Červeňák

V novembri toho roku 2002 na Sviatok všetkých svätých som sa vracal z cintorína domov. Ako som tak kráčal, vo svojom srdci som vnímal hlas, ktorý mi hovoril: „Ona bude tvojou ženou“.

Photo - Liu Žen jing - (brat Yun)

Liu Žen jing - (brat Yun)

Podzemná Cirkev v Číne čelí krutému prenasledovaniu aj v dnešných dňoch. Yun tvrdí, že aj vďaka prebiehajúcemu vyše 30 ročnému prenasledovaniu, utrpeniu a mučeniu sú dnes veriaci čínskej podzemnej Cirkvi pripravení v moslimskom, hinduistickom a budhistickom svete obetovať svoj život za Ježiša Krista a ohlasovanie Jeho Evanjelia.

Photo - MUDr. Emília Vlčková

MUDr. Emília Vlčková

Príbeh exhomeopata: Dcére som vyliečila bronchitídu po tom, čo jej nezabrali antibiotiká. Mne po podaní homeopatika na druhý deň zmizla bradavica.

Photo - Vlado Žák

Vlado Žák

Vedel som o Bohu, ale nepoznal som Ho. Videl som Boha len ako prísneho sudcu, ku ktorému som bol viac viazaný akýmsi strachom, než čímkoľvek iným. Teraz už viem ako veľmi som sa mýlil.

Photo - Alžbeta Šimová

Alžbeta Šimová

Keď po operácii prišli výsledky a potvrdil sa karcinogénny nádor, potrebovala som ísť pred Eucharistického Krista.

Photo - Dominik Dobrovodský

Dominik Dobrovodský

Áno, kosti sú mojím životným údelom. Narodil som sa so zlomeninou a od vtedy celé detstvo rok čo rok zlomeniny pri najmenších pádoch. Veľa času som strávil v nemocniciach, poznal utrpenie na vlastnej koži, ale videl trpieť aj druhých. Na druhej strane to bola pre mňa vysoká škola života. Bola to skúsenosť, že Boh je vždy pri mne, že ma nikdy neopustí. A tak sa postoj chvály stal (a stále znovu stáva) mojím prvým vyjadrením lásky k nemu.

Photo - Nick Vujicic

Nick Vujicic

som vďačný, že som sa pred 31 rokmi narodil bez rúk a nôh. Nebudem predstierať, že môj život je jednoduchý, ale skrze lásku mojich milovaných rodičov a viery v Boha som prekonal moje nešťastie a môj život je teraz naplnený radosťou a zmyslom.

Photo - Viera Prokopcová

Viera Prokopcová

Ak žehnáme Izraelu, požehnanie prichádza na nás samotných (Gn 12,3): „Požehnám tých, čo budú teba žehnať a zavrhnem tých, čo budú teba preklínať.“ Ak je v našom srdci alebo v rodine, u predkov prítomný antisemitizmus, alebo máme predsudky voči Židom, robili sme si vtipy na adresu Židov alebo Izraela, dopustili sme sa neprávosti voči Židom, ukrivdili sme, boli sme ľahostajní voči povolaniu židovského národa, atď ..., bránime požehnaniu, ktoré je nám prisľúbené v Gn 12.

Photo - Jozef Demjan

Jozef Demjan

V detstve ma sexuálne zneužil starší chalan, prešiel som chudobou, okultizmom, depresiami, sexuálnymi partnermi toho istého pohlavia, či pokusmi o samovraždu. Svetlo do môjho života vniesla viera v Ježiša Krista.

Photo - Marek Nikolov

Marek Nikolov

Cieľom modlitbových zhromaždení s názvom „Ježiš uzdravuje“ (najbližšie v sobotu 14. októbra 2017) je zažiť, že Boh je láska. Láska, ktorá sa chce dávať a zjavovať svoje milosrdenstvo aj skrze uzdravenia, znamenia, divy a zázraky.

Photo - Katarína Kolčárová

Katarína Kolčárová

Začala som vnímať anjelov, ale neskôr aj duchov. Čo bolo strašné. Začala som pociťovať strach a aj depresiu som dostala. Bola som zmätená, nechápala som ako je to možné, že mi to ubližuje. Veď v tom predsa nemôže byť nič zlé. Videla som svoju kamarátku, ako zvláda s ľahkosťou život a keďže to bol veľmi dobrý človek, myslela som si, že je to v poriadku.

Photo - Rick Warren

Rick Warren

Ľudia sa ma pýtajú: Čo je zmyslom života? Ja odpovedám veľmi stručne a výstižne: život je prípravou na večnosť. Boli sme stvorení pre večnosť a Boh chce, aby sme boli s Ním v nebi.

Photo - Renáta Ocilková

Renáta Ocilková

Počas chemoterapií mi však vypadol menštruačný cyklus. Keď som sa na to asi po pol roku spýtala môjho gynekológa – onkológa, s veľkými obavami, ako zareagujem, mi povedal: „To je normálne. Vy už cyklus nikdy nedostanete.“

Photo - Anton Srholec

Anton Srholec

Viera a láska k Ježišovi a k jeho veci naplnila moje celé srdce a bol som ochotný za to položiť svoj život.

Photo - Denis Blaho

Denis Blaho

Veštil som a plnilo sa to, mával som jasnovidecké obrazy krátkodobej budúcnosti, ktoré sa tiež plnili. Kresťanstvom som pohŕdal a veriacich ľudí alebo známych, ak neboli naozaj hlboko veriaci, som spochybňoval alebo dotiahol na nejaký budhistický seminár.

Photo - Bohuš Živčák

Bohuš Živčák

Napriek prenasledovaniu za komunizmu, alebo možno práve kvôli tomu, sa hľadanie Boha stalo pre mňa neustálym dobrodružstvom. Viac putovaním ako študovaním. Na strednej škole sa Boh začal približovať ešte dramatickejšie.

Photo - Veronika Barátová

Veronika Barátová

Spomienky na začiatok môjho návratu k Bohu sú pre mňa stále veľmi krásne a dôležité do dnešného dňa. Stalo sa tak počas môjho štúdia na vysokej škole, v dobách normalizačného komunizmu.

Photo - Dr. Gloria Polo

Dr. Gloria Polo

Aj mňa zasiahol blesk, vnikol do mňa cez ruku a spálil celé moje telo strašným spôsobom, zvnútra aj zvonku. Moje rebrá, brucho, podbruško, nohy aj pečeň boli zuhoľnatené. Moje ľadviny utrpeli silné popáleniny, tak isto pľúca a vaječníky.

Photo - P. Vojtech Kodet

P. Vojtech Kodet

Jádra křesťanství se začínám dotýkat v okamžiku, kdy pochopím, že Bůh je ten, který si mě zamiloval, a kdy to prožiji na vlastní kůži. Když pochopím a prožiji, že Bůh je ten, který mě hledá, a zakusím, že jsme se konečně setkali. Když pochopím a prožiji, že Bůh ke mně mluví, zaslechnu jeho hlas ve svém srdci a začnu ho poslouchat.

Photo - Oto Mádr

Oto Mádr

Tato doba není pro křesťany zvlášť příjemná, ale pro křesťany správného formátu je to velký a nádherý čas. „Jestliže mne pronásledovali, i vás budou pronásledovat.“ V takových slavných chvílích zpívá církev Pánu hrdinskou píseň lásky a věrnosti. Je to výsada a dar právě teď žít, milovat a bojovat.

Photo - Matka Tereza

Matka Tereza

Nie je dôležité to, čo robíme, ale koľko lásky do svojej činnosti vložíme. Robme malé veci s veľkou láskou.

Príbeh - vdp. Rastislav Dluhý, C.Ss.R.
Chodník muža

small_Rasto Dluhy.jpg

Redemptorista a rímskokatolícky kňaz. Na Slovensku je jedným z hlavných vedúcich, ktorý prijal a žije naplno výzvu Jána Pavla II. k novej evanjelizácii sveta.

Ako muž píšem tieto riadky s vyhliadkou, že to bude mať zmysel. Robím si veľké nádeje, alebo skôr „ambície“? Ako typický chlap sa nezapriem, mám pred sebou jasný cieľ.
Chcem mužov povzbudiť, zobudiť, možno aj vyprovokovať. Nestaviam sa do úlohy starca – mudrca, lebo nemám na to vek ani skúsenosti. To mi dáva určitý priestor aj na omyly a chyby, a tiež šancu na výhovorku, že sa mi iba formujú „správne pohľady“.

Dlho som premýšľal nad témou: mužskosť – mužnosť – muž – chlap. Čo to vlastne je? Uteká to predo mnou ako ortuť z teplomera, ktorý sa nedopatrením rozbil. Množstvo kníh na túto tému a dopyt po nich naznačuje hľadanie, potrebu pátrať po pravej mužskosti.

Nechcem byť bádateľom bez mapy

Kdesi som čítal, že chlapec, ktorý nedostal otcovský vzor, je ako bádateľ bez mapy. Hovorím si preto, radšej nejaký vzor ako žiadny. Tu je môj príbeh. Som prvorodený zo šiestich detí. Môj otec si robil večernú školu, opravoval dom, pracoval a začínal sa učiť viesť rodinu a byť otcom. Nemal to ľahké v podmienkach, v ktorých sa ocitol. Ja som nebol chlapcom, ktorý by inklinoval k technickým záležitostiam, skôr som bol malým filozofom, rád som si dumal v našej šope či stodole. Trochu to otca zaskočilo, nevedel ma celkom pochopiť. Chápem ho. Ostatní moji bratia sú technickejšie založení ako ja. No ja som na to hrdý. Myslím, že aj oni sú radi, že majú brata, ktorý ich núti občas sa zastaviť a uvažovať. Prácam okolo domu som sa nevyhýbal. Teda nie tak celkom, práce v stodole, na záhrade, s ošípanými, pri kúrení boli normálnou súčasťou života, no nemôžem povedať, že by moje srdce pri nich ožívalo. Trvalo mi dlho, kým som objavil, kde ma vlastne srdce ťahá. Potreboval som na to čas a pries­tor, a veľa rád od druhých i trpezlivosť so zmätenosťou pri hľadaní svojej cesty.

V detstve som sa vždy tešil na strýka Miša a uja Joža. Vedel som, že ma majú radi. Jeden ma vozil na motorke a učil strieľať zo vzduchovky a druhý jazdil úžasne rýchlo na svojej Lade. Uchvacovalo ma to. Prejavili mi mnoho ráz pozornosť. Cítil som, že aj oni sú zo mňa nadšení.

Od svojho deda Šimona, ktorý je už u Pána, som sa priučil životu. Obľuboval som jeho príbehy o zásadovosti a jeho odboji proti komunistickej ideológii. Všetci dookola ho poznali a rešpektovali. Obdivoval som aj jeho všestranné umelecké schopnosti kováča, murára, inštalatéra, záhradníka a podobne. Trochu mi prekážala jeho prchkosť. Pamätám si, ako mi dedo Jozef, ktorého si tiež nedávno povolal Pán, rozprával o tom, ako vyrastal odkázaný sám na seba. Hovoril, že ako chlapec musel veľ­kým vozom – rebrinákom plným sena – prejsť po hrboľatej poľnej ceste z lesa domov. Pri prechode cez potok zapadol a koleso na voze sa zlomilo. Zúfalo plakal, ale jeho „budúci svokor“ ho uratoval. Všetky tieto príbehy na mňa ako chlapca zanechali silný dojem. Potreboval som ich počuť. Dozve­dieť sa o tom, že cesta muža je náročná, no dá sa po nej prejsť a dozrie­vať cez ťažkosti života.

O luku a rozbitých škridliach

Spomenul som už, že môj otec to mal so mnou ťažké, lebo som nebol klasický učenlivý typ. Tak veľ­mi som chcel veci od neho „okukať“, no nejako som to nevedel po ňom zopakovať. Vďačím mu však za jedno: že ma to chcel naučiť. Názorne mi vždy ukázal, ako sa čo robí. To by dnes mnohí chlapci ocenili. Zadosťučinením pre môjho otca však boli moji ďalší bratia. Teraz sa usmievam, keď si uvedomím, že otec nás učil, ako si urobiť luk z jaseňa a k nemu šípy. Boli to vážne smrtiace zbrane. Chudera mama, keď sa to dozvedela, zažívala riadne dávky strachu. S bratmi sme si stavali bun­kre, kde sa len dalo, a bojovali sme rozličnými zbraňami.

Od praku cez luk až po domácky vyrobený tomahawk. Pre bunker na streche musel otec veľa ráz vymeniť rozbité škridly. Na toto obdobie mám nádherné spomienky a nevnímam, že by sa zo mňa či z bratov stali notorickí výtržníci. Zostala v nás však zdravá bojovnosť. Usilujeme sa v živote nevzdávať sa a nebyť pasívnymi.

Niekedy je až smiešne, keď spolu s otcom diskutujeme a objavíme úplne odlišný prístup k veciam. Ja sa snažím vidieť veci z nadhľadu a hľadať ich zmysel, som akýmsi provokatérom. Myslím, že to isté by povedal aj otec. Necháme to teda rozohrané. Chcem mať odhodlanie aj do budúcna prezentovať a zastávať si svoje názory, ale aj odvahu počúvať iný názor. Aj na to treba chlapskú statočnosť. Lebo chlapi si neradi priznávajú chyby. Preto keď sedíme pri stole a nazna­číme chybu, ktorá sa stala, nie vždy sme ochotní to uznať. Občas sa vynoria veci zo života, z minulosti, ktoré s otcom znovu hodnotíme. Každý to vidí, samozrejme, po svojom. Pre otcov je ťažké pri­znať si, že pochybili. Boja sa, aby nezlyhali. Viem, že až raz aj ja budem revidovať svoj život, ťažko znesiem svoje omyly, hriechy. A ešte viac to bude bolieť, keď mi ich pripomenú iní. Preto sa snažím mať súcit so staršími mužmi. Prezradím vám jedno tajomstvo o našej rodine. Nie sme dokonalí (prosím, nechajte si to pre seba a nešírte to ďalej).

V spoločenstve mužov

Boh Otec nás mužov chce vychovávať a zasväcovať do mužskosti nielen v našej rodine, ale aj mimo nej. Všetka ťarcha úlohy teda neleží len na pleciach otca. Bola by to priveľká záťaž. Voviesť chlapca do sveta mužov a pomôcť mladým k zrelosti – na to je potrebné aj spoločenstvo mužov. Nie sme stvorení tak, aby sme si poradili s vlastným životom sami. Uvedomujem si, že som neúplným, čiastočným mužom, ktorý potrebuje doplnenie v mnohých oblastiach. Som na ceste.

V rokoch dospievania som sa dostal do partie chlapcov, ktorí boli veriaci a zároveň mali zmysel pre dobrodružstvo. Veľmi ma tie vzťahy posunuli. Neskôr, keď som vstúpil do rehole mužov, neprekvapilo ma už, akí sme odlišní. Od mojich bratov redemptoristov sa dá naučiť všeličo. Osobitne vzácne sú mi kontakty s bratmi, ktorí so mnou rástli. Sú ako moji spojenci. Čoraz väčšmi si vážim aj bratov, ktorí sú starší odo mňa, majú roky „zrelých kráľov alebo mudrcov“. Dobre mi padne, keď ma povzbudia, dôverujú mi a poveria ma náročnou misiou. Občas mám obavy, ale verím ich dôvere a moci ich požehnania. Boh ma vychováva ako muža aj cez nich.Veľmi silne na mňa pôsobia muži z laických spoločenstiev okolo redemptoristov. Čo všetko sme spolu prežili ako chlapi pri vode, v horách, doma na dedine aj vo veľ­kej Afrike! V slzách, bolesti, modlitbe aj smiechu. Bože, ďakujem im.

Starec preklenuje priepasti

Hovorí sa, že starec je mudrc. Ozajstného starca vnímam priam ako svätca. Ján Pavol II. hovorí, že starci spájajú generácie. „Majú charizmu preklenúť priepasti medzi generáciami ešte skôr, ako vznikli,“ píše v Liste rodinám. Starec dokáže zmieriť otca so synom. Rozumie im, lebo bol synom aj otcom. Prejavuje chápavosť i než­nosť. Korunou starcov sú deti ich detí (porov. Prís 17, 6). To je naozaj pravda. Videl som, ako sa moji dedovia tešili z nás vnúčat. Niekedy sa mi zdalo, že nás majú radšej ako svoje deti. Ich rady boli čoraz všeobecnejšie. Akoby nám nechávali priestor na vlastné rozhodnutia. Zneli skôr v duchu: „Drž sa Boha a neopusť ho! Snaž sa vychádzať so svojimi súrodencami. Pamätaj na svoju rodinu! Buď statočný a poctivý. Neboj sa, bude dobre.“

Páči sa mi, ako to Dostojevskij vystihuje v postave starca Zosimu v Bratoch Karamazovovcoch: „K starcovi Zosimovi za tie dlhé roky prichádzali mnohí s potrebou vyspovedať sa mu z celého srdca a s túžbou počuť jeho radu a lie­čivé slovo. Zosima nabral do vlast­nej duše toľko dôverných vyznaní, prejavov skľúčenosti a priznaní, že po prvom pohľade na tvár neznámeho, ktorý prišiel za ním, vedel uhádnuť, prečo ten človek za ním prichádza, čo potrebuje, ba aj aká trýzeň mučí jeho svedomie (...) Všetci, čo vchádzali prvý raz k starcovi na dôverný rozhovor, vstupovali dnu so strachom a nepokojom a vychádzali od neho takmer vždy rozžiarení a radostní a aj tá najzamračenejšia tvár sa zmenila na šťastnú.“

Miesto, ktoré nemá nik iný

Takto na mňa pôsobia napríklad Ján Pavol II. a Benedikt XVI. Ich slová sú vážne ako slová starcov, plné pravdy a nádeje.

Som vďačný, že aj v našom spoločenstve má­me starcov. Pôsobia na mňa upokojujúco a radostne. Keď jeden z mojich spolubratov nedávno oslavoval 40 rokov kňazstva, veľ­mi ma to povzbudilo ísť na ceste ďalej. Myslím si, že to najpodstatnejšie pre moju mužnosť je žiť v pria­teľstve s Bohom Otcom.

On je pri mne vždy, aj keď si to bezpro­stredne neuvedomujem. Vnímam, že som jeho milovaný syn, že jeho srdce je dobré a mám v ňom miesto. Také, ktoré nemôže obsadiť nik iný. A počúvam jeho hlas, ktorý mi povie...


Späť na svedectvá | Zdieľaj na Facebooku | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium

Dobré správy

  • Elias Vella
    Ľudia sa často pýtajú, prečo diabol niekoho napadá. Diabol predovšetkým napadá všetkých. Napadol tiež Ježiša a ja tvrdím, že čím viac sme prešli v našej duchovnej púti, tým viac na nás zlý duch útočí. Nemá záujem napadať niekoho, kto sa nachádza už na jeho strane. Keď už tam je, prečo by ho napadal. Pokiaľ človek ešte nezaujal stanovisko, ešte niekam kráča, býva častejšie napádaný.
    2017-07-31
  • International Catholic Charismatic Renewal Services
    V niektorých prípadoch Ježiš uzdravuje z vlastnej iniciatívy. Avšak najčastejšie sa uzdravenia udejú ako odpoveď na prosbu samotného chorého alebo jeho priateľa alebo príbuzného. Niekedy Ježiš uzdravuje iba slovom, inokedy symbolickým gestom alebo použitím vtedy známych terapeutických prostriedkov ako je slina alebo hlina. Pán bez výnimky stretáva s hlbokým súcitom chorých a trpiacich, ktorí k nemu prichádzajú, kamkoľvek ide (Mt 14, 14).
    2017-07-26
  • Peter Hocken
    Pán si z piatka na sobotu ráno 10.06.2017 povolal k sebe velikána, pátra Petra Hockena. Vo svojich 85 nedožitých narodeninách bol Božím služobníkom, priateľom a kňazom, ktorý do posledného dychu s radosťou slúžil Božiemu telu po celom svete. Pán ho obdaril mimoriadnym intelektom a múdrosťou spolu so skúsenosťou krstu v Duchu Svätom aj schopnosťou odborne a zrozumiteľne popísať teologickú a duchovnú skúsenosť, ktorá sa deje v Cirkvi osobitne po II. Vatikánskom koncile.
    2017-06-11
  • Marek Nikolov
    Túžime ešte viac inšpirovať ľudí pre Pána. Túžime, aby jeho deti neboli iba konvertiti, žijúci vieru pre seba, ale skutoční učeníci a jeho priatelia, ktorí idú do celého sveta a zvestujú radosť evanjelia. Ak Ti horí srdce pre Krista a chcel by si mu slúžiť, ponúkame Ti pridať sa k nám.
    2017-05-22
  • Anton Chromík
    Muži sú vinní, lebo týrajú ženy. Muži sú vinní, lebo obsadzujú viac vrcholových pozícií v štáte. Muži sú vinní, lebo ženu vykorisťujú. Na všetkom je aj zrnko pravdy. Ideológia ale vylieva so špinavou vodou aj dieťa a rovnako to robí Istanbulský dohovor. EÚ včera 11.5.2017 odsúhlasila, že Istanbulský dohovor podpíše. Rozdelenie v Únii pokračuje a trhlina vzrastá.
    2017-05-12

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.