Photo - Kaka

Kaka

Potrebujem Ježiša každý deň môjho života. Ježiš mi hovorí v Biblii, že bez neho nemôžem urobiť nič. Mám dnes dar a schopnosti hrať futbal, pretože mi to dal Boh.

Photo - Ivona Škvorcová

Ivona Škvorcová

Jedna malá „gulička“, ktorú som si náhodne našla na krku, zmenila nielen moje plány, ale i život. Treba ju vyoperovať - bolo odporúčanie mojej lekárky. Vraj len bežná operácia, o nič nejde. V nemocnici som strávila tri dni a s pokojom a úplnou bezstarostnosťou som tri týždne čakala na výsledky z biopsie. Ako 22-ročnú vysokoškoláčku plnú života a energie, ma ani len nenapadlo, že by mohlo ísť o niečo vážne. 22. 2. 2006 zneli slová lekára: „Je to pozitívne“. Ani som presne nechápala, čo to znamená. Šok, ktorý otriasol celou mojou rodinou - RAKOVINA. Bola som zmätená, mala som kopec otázok a obáv.

Photo - Katarína Kuchtová

Katarína Kuchtová

Modlila som sa a prosila Pána o záchranu nášho Šimonka. Prišli sme do nemocnice a lekár mu nameral tep 300 - to je na kolaps a smrť.

Photo - Augustín Ugróczy

Augustín Ugróczy

Ahojte chlapci, mládenci, muži, mudrci, odpadlíci, vagabundi, hľadači pokladov, drakobijci, kávičkári, hudobníci, načúvači, jedným slovom UČENÍCI. Takýmto oslovením na úvod mailu zvolávam mojich chlapcov na pravidelné mesačné stretká s názvom PAJTA.

Photo - Elias Vella

Elias Vella

Keď som bol profesorom dogmatickej teológie, učil som svojich študentov, že diabol ako osoba neexistuje.

Photo - Matej Tóth

Matej Tóth

Aj keď mám krásny a šťastný život, nie vždy bolo všetko ružové a ideálne, ale ja sa riadim heslom, že všetko zlé je na niečo dobré a Pán Boh má svoj plán. Preto sa snažím nájsť vo všetkom a všetkých ľuďoch hlavne to dobré.

Photo - James Manjackal

James Manjackal

... položil ruky na moju hlavu a začal sa modliť: „Nebeský Otče, pošli teraz svojho Syna Ježiša do choroby tuberkulózy, ľadvinových kameňov a infekcie, ktorými trpí tento kňaz a úplne uzdrav jeho telo aj dušu.“ Vtedy som si pomyslel, že asi videl moju zdravotnú kartu, kde sú opísané moje zdravotné problémy!

Photo - Katarína Randová

Katarína Randová

Pred rokom mi vyšli nedobré výsledky na HPV vírus, ktorý spôsobuje rakovinu krčka maternice. Keďže to nebolo veľmi vážne, čakali sme na ďalšie stery. Ich výsledky boli opäť horšie ako predtým. A takto sa to opakovalo ešte raz. Výsledky sa zhoršili, dokonca výsledky na rakovinové bunky vyšli všetky pozitívne. Mne sa vtedy zrútil svet.

Photo - Peter Slaný

Peter Slaný

Začal som pravidelne huliť trávu. Už v trinástich som fajčil trávu denne. Chodil som do školy nahúlený. Cez prestávky som si tiež občas zahulil. V tej dobe som opovrhoval tvrdými drogami. Myslel som si, že nikdy nebudem feťák. Onedlho som vyskúšal durmán, LSD, extázu... V štrnástich som vyskúšal Piko (pervitín).

Photo - Róbert Slamka

Róbert Slamka

Viem čo je rakovina. Môj ocko zomrel na rakovinu, aj starý ocko zomrel na rakovinu a tak viem čo to znamená, keď niekto povie máš zhubný nádor! A tak som si povedal, idem zomrieť.

Photo - Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Ak teda za to, čo som robil, to jest za dobro, pravdu a Krista mám byť trestaný, vtedy nechcem ani menší trest, ale radšej väčší trest a bol by som najšťastnejší, keby som mohol za Krista i zomrieť, hoci viem, že tak veľkej milosti nie som hodný.

Photo - Jozef Červeňák

Jozef Červeňák

V novembri toho roku 2002 na Sviatok všetkých svätých som sa vracal z cintorína domov. Ako som tak kráčal, vo svojom srdci som vnímal hlas, ktorý mi hovoril: „Ona bude tvojou ženou“.

Photo - Liu Žen jing - (brat Yun)

Liu Žen jing - (brat Yun)

Podzemná Cirkev v Číne čelí krutému prenasledovaniu aj v dnešných dňoch. Yun tvrdí, že aj vďaka prebiehajúcemu vyše 30 ročnému prenasledovaniu, utrpeniu a mučeniu sú dnes veriaci čínskej podzemnej Cirkvi pripravení v moslimskom, hinduistickom a budhistickom svete obetovať svoj život za Ježiša Krista a ohlasovanie Jeho Evanjelia.

Photo - MUDr. Emília Vlčková

MUDr. Emília Vlčková

Príbeh exhomeopata: Dcére som vyliečila bronchitídu po tom, čo jej nezabrali antibiotiká. Mne po podaní homeopatika na druhý deň zmizla bradavica.

Photo - Vlado Žák

Vlado Žák

Vedel som o Bohu, ale nepoznal som Ho. Videl som Boha len ako prísneho sudcu, ku ktorému som bol viac viazaný akýmsi strachom, než čímkoľvek iným. Teraz už viem ako veľmi som sa mýlil.

Photo - Alžbeta Šimová

Alžbeta Šimová

Keď po operácii prišli výsledky a potvrdil sa karcinogénny nádor, potrebovala som ísť pred Eucharistického Krista.

Photo - Dominik Dobrovodský

Dominik Dobrovodský

Áno, kosti sú mojím životným údelom. Narodil som sa so zlomeninou a od vtedy celé detstvo rok čo rok zlomeniny pri najmenších pádoch. Veľa času som strávil v nemocniciach, poznal utrpenie na vlastnej koži, ale videl trpieť aj druhých. Na druhej strane to bola pre mňa vysoká škola života. Bola to skúsenosť, že Boh je vždy pri mne, že ma nikdy neopustí. A tak sa postoj chvály stal (a stále znovu stáva) mojím prvým vyjadrením lásky k nemu.

Photo - Nick Vujicic

Nick Vujicic

som vďačný, že som sa pred 31 rokmi narodil bez rúk a nôh. Nebudem predstierať, že môj život je jednoduchý, ale skrze lásku mojich milovaných rodičov a viery v Boha som prekonal moje nešťastie a môj život je teraz naplnený radosťou a zmyslom.

Photo - Viera Prokopcová

Viera Prokopcová

Ak žehnáme Izraelu, požehnanie prichádza na nás samotných (Gn 12,3): „Požehnám tých, čo budú teba žehnať a zavrhnem tých, čo budú teba preklínať.“ Ak je v našom srdci alebo v rodine, u predkov prítomný antisemitizmus, alebo máme predsudky voči Židom, robili sme si vtipy na adresu Židov alebo Izraela, dopustili sme sa neprávosti voči Židom, ukrivdili sme, boli sme ľahostajní voči povolaniu židovského národa, atď ..., bránime požehnaniu, ktoré je nám prisľúbené v Gn 12.

Photo - Jozef Demjan

Jozef Demjan

V detstve ma sexuálne zneužil starší chalan, prešiel som chudobou, okultizmom, depresiami, sexuálnymi partnermi toho istého pohlavia, či pokusmi o samovraždu. Svetlo do môjho života vniesla viera v Ježiša Krista.

Photo - Marek Nikolov

Marek Nikolov

Cieľom modlitbových zhromaždení s názvom „Ježiš uzdravuje“ (najbližšie v sobotu 14. októbra 2017) je zažiť, že Boh je láska. Láska, ktorá sa chce dávať a zjavovať svoje milosrdenstvo aj skrze uzdravenia, znamenia, divy a zázraky.

Photo - Katarína Kolčárová

Katarína Kolčárová

Začala som vnímať anjelov, ale neskôr aj duchov. Čo bolo strašné. Začala som pociťovať strach a aj depresiu som dostala. Bola som zmätená, nechápala som ako je to možné, že mi to ubližuje. Veď v tom predsa nemôže byť nič zlé. Videla som svoju kamarátku, ako zvláda s ľahkosťou život a keďže to bol veľmi dobrý človek, myslela som si, že je to v poriadku.

Photo - Rick Warren

Rick Warren

Ľudia sa ma pýtajú: Čo je zmyslom života? Ja odpovedám veľmi stručne a výstižne: život je prípravou na večnosť. Boli sme stvorení pre večnosť a Boh chce, aby sme boli s Ním v nebi.

Photo - Renáta Ocilková

Renáta Ocilková

Počas chemoterapií mi však vypadol menštruačný cyklus. Keď som sa na to asi po pol roku spýtala môjho gynekológa – onkológa, s veľkými obavami, ako zareagujem, mi povedal: „To je normálne. Vy už cyklus nikdy nedostanete.“

Photo - Anton Srholec

Anton Srholec

Viera a láska k Ježišovi a k jeho veci naplnila moje celé srdce a bol som ochotný za to položiť svoj život.

Photo - Denis Blaho

Denis Blaho

Veštil som a plnilo sa to, mával som jasnovidecké obrazy krátkodobej budúcnosti, ktoré sa tiež plnili. Kresťanstvom som pohŕdal a veriacich ľudí alebo známych, ak neboli naozaj hlboko veriaci, som spochybňoval alebo dotiahol na nejaký budhistický seminár.

Photo - Bohuš Živčák

Bohuš Živčák

Napriek prenasledovaniu za komunizmu, alebo možno práve kvôli tomu, sa hľadanie Boha stalo pre mňa neustálym dobrodružstvom. Viac putovaním ako študovaním. Na strednej škole sa Boh začal približovať ešte dramatickejšie.

Photo - Veronika Barátová

Veronika Barátová

Spomienky na začiatok môjho návratu k Bohu sú pre mňa stále veľmi krásne a dôležité do dnešného dňa. Stalo sa tak počas môjho štúdia na vysokej škole, v dobách normalizačného komunizmu.

Photo - Dr. Gloria Polo

Dr. Gloria Polo

Aj mňa zasiahol blesk, vnikol do mňa cez ruku a spálil celé moje telo strašným spôsobom, zvnútra aj zvonku. Moje rebrá, brucho, podbruško, nohy aj pečeň boli zuhoľnatené. Moje ľadviny utrpeli silné popáleniny, tak isto pľúca a vaječníky.

Photo - P. Vojtech Kodet

P. Vojtech Kodet

Jádra křesťanství se začínám dotýkat v okamžiku, kdy pochopím, že Bůh je ten, který si mě zamiloval, a kdy to prožiji na vlastní kůži. Když pochopím a prožiji, že Bůh je ten, který mě hledá, a zakusím, že jsme se konečně setkali. Když pochopím a prožiji, že Bůh ke mně mluví, zaslechnu jeho hlas ve svém srdci a začnu ho poslouchat.

Photo - Oto Mádr

Oto Mádr

Tato doba není pro křesťany zvlášť příjemná, ale pro křesťany správného formátu je to velký a nádherý čas. „Jestliže mne pronásledovali, i vás budou pronásledovat.“ V takových slavných chvílích zpívá církev Pánu hrdinskou píseň lásky a věrnosti. Je to výsada a dar právě teď žít, milovat a bojovat.

Photo - Matka Tereza

Matka Tereza

Nie je dôležité to, čo robíme, ale koľko lásky do svojej činnosti vložíme. Robme malé veci s veľkou láskou.

Príbeh - Tomáš Pružinec
Víchrica Ducha Svätého

small_Tomáš foto.JPG

Doc.PhDr.ThDr. Tomáš Pružinec, PhD. Je univerzitným pedagógom na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Na Slovensku študoval na Univerzite Komenského a na Trnavskej univerzite. Vo Francúzsku študoval na univerzite Nová Sorbona (Paris III), univerzite Sorbona – René Descartes (Paris V) a na Parížskej katolíckej univerzite. Vo Švajčiarsku študoval na Ženevskej univerzite. Venuje sa dejinám filozofie a sociológie, francúzskej filozofii a sociológii a personalistickej filozofii.

Vyrastal som v  kultivovanej ale rozvedenej rodine, v starostlivých rukách, no bez kresťanskej viery, bez toho, aby som poznal osobného Boha.

K tomu, aby som ho hľadal ma moji veriaci vrstovníci a ich mne nezrozumiteľné a vzdialené náboženské prejavy nijako nemotivovali. Ich náboženské praktiky ma skôr odradzovali od toho, aby som sa otázkou viery zaoberal.

V tej dobe som si otázku jestvovania Boha kládol len veľmi málo. Bol som niečo také ako ateistický veriaci. Boh bol so mnou ale ja som nebol s ním. Žiť s Bohom som nezačal ja. Bol to on, kto prvý začal žiť život so mnou. Prečítal som si Bibliu. Moje nadšenie z pekných príbehov doplnenými príťažlivou prílohou obrázkovej Biblie prepašovanej z Juhoslávie skončilo po jej prečítaní. Čítal som ju s takým nadšením ako Drakulu alebo Vinetua. Mama, ktorá sa o mňa starala s láskou mi hovorila, že ma vychováva ulica. Jedno viem isto – nebol som na dobrej ceste.

Raz som počas prázdnin na dovolenke pri Balatone strávil viac času s istou pani, našou sprievodkyňou. V jeden deň mi hovorila o viere Abraháma, Izáka a Jakuba. Boh, ktorý odpúšťa, ktorý je milostivý a milosrdný, dlho zhovievajúci a bohatý v milosti (Neh 9,17) sa mi cez ňu začal prihovárať a ja som sa rozhodol, že pôjdem na to čomu sa v Katolíckej cirkvi hovorí sväté prijímanie. Išiel som. Keď som sa prvýkrát objavil v kostole, niektorí si mysleli, že som tam prišiel asi omylom. Nemal som dobré „renomé“, ale dobrý Boh vytiahol môj život z jamy (Jon 2,7) a ja som začal „aktívny náboženský život“. Boli to roky veľkej Božej milosti a roky otvárania očí a srdca a ja som ich spracovával ako som len najlepšie vedel.

Hneď po mojom obrátení sa stala dôležitá udalosť. V jedno nedeľné ráno som sa vo svojej izbe modlil. Vo vedľajšej dedine, ktorá bola sčasti evanjelická začali biť kostolné zvony.

Vtedy mi Boh, ktorý povoláva (Rim 9,12) vložil do srdca túžbu po jednote Kristovej cirkvi. Prihováral sa mi cez bijúce zvony a ja som prijal službu jednote jeho ľudu.

Na druhý týždeň som sa pešo vybral do susednej dediny do evanjelického kostola na bohoslužbu. Nevedel som kde sa nachádza a nikoho som tam nepoznal. Tamojší farár, veľmi starý a požehnaný človek mal kázeň na slová z proroka Izaiáša, ktorý v tej najväčšej tiesni povzbudzoval ľud Izraela: Vstaň, zasvieť, lebo prichádza tvoje svetlo a Hospodinova sláva vychádza nad tebou. Lebo hľa, tma bude pokrývať zem a temnota národy, ale nad tebou vyjde Hospodin a jeho sláva sa zjaví nad tebou (Iz 60,1-2). Môj vzťah s Bohom bol odvtedy spätý so službou jednote Kristovej cirkvi. V tej dobe som ale ešte nevedel že je to služba ťažká, niekedy až veľmi bolestná a že budem znášať nepochopenie a odsudzovanie aj od svojich, alebo niekedy aj od oboch strán.

V tomto období ma mojím „duchovným životom“ viedol veľmi dobrý človek s veľkým srdcom, vynikajúci kňaz a kazateľ ale nie moc dobrý spovedník. Stával sa zo mňa škrupulant s hlavou v oblakoch no s úprimným vzťahom k Bohu, či skôr k jeho karikatúre. Môj hlad po Bohu a jeho hľadanie boli však hlboké a húževnaté.

Raz večer po slávení eucharistie sme sa s priateľmi modlili v kaplnke pred eucharistiou. Vtedy na nás zostúpil Duch Ježiša. Zažil som víchricu Ducha Svätého. Tak ako Duch Ježiša zostúpil na apoštolov na Turíce (Sk 2), tak isto ako zostúpil na ľudí zhromaždených v Kornéliovom dome v Cézarey (Sk 10,44; 11,15) ako nám o tom hovoria udalosti zo Svätého Písma, tak aj na nás zostúpil ten istý Duch. Bol som úplne preniknutý Ježišovým Duchom, plný radosti a začal som sa modliť tak ako kresťania na Turíce (Sk 2,4). Priam hmatateľne som zažil Božie kráľovstvo, ktoré je pokoj a radosť v Duchu Svätom (Rim 14,17).

Od tej doby som pri slove „Pán“ Ježiš začal prežívať silu Pánovho mena. Keď som vyslovil toto meno alebo keď som toto meno počul, vnímal som ho inak ako predtým. Čítanie Svätého Písma sa zrazu zmenilo. Zakusoval som ho ako mocné (Heb 1,3) a začalo vo mne pôsobiť ako naozaj živé a účinné (Heb 4,12). Už som sa nemenil ja svojimi vlastnými silami ale Boh ma začal meniť svojou milosťou. Láska o ktorú som sa tak veľkolepo snažil už nebola mojím produktom ale bola rozliata skrze Ducha Svätého (Rim 5,5). Už nezáležalo na „mojom behu“ a ani na tom ako som „chcel“ ale na Bohu, ktorý sa zmilúva (Rim 9,16). Duch Svätý spôsobil, že som sa už neoslavoval ja v Pánovi ale Pán sa začal oslavovať vo mne. To bol dôležitý moment mojej novej cesty viery, ktorá sa neskôr ukazovala ako cesta veľkých paradoxov.

V tom čase, bolo to hneď po nežnej revolúcii, v roku 1990, som s rôznymi kňazmi chodil slúžiť do väznice v Ilave. Raz mi jeden väzeň povedal: „Dnes ste tu vy, katolícki kresťania, zajtra prídu z Apoštolskej cirkvi a v sobotu evanjelickí kresťania.

Prinášate nám vieru ale s ňou ste nám priniesli aj rozdeleného Krista. Chceme niekde patriť ale nevieme kde“. Táto bolestná skúsenosť rozdelenia cirkvi je vo mne dodnes.

Viem, že Boh nás všetkých volá, aby sme v našich cirkvách začali poctivo a dôsledne opravovať siete na lodi (Mt 4,21) a aby sme prijali slová Ježiša: jeden je váš Učiteľ a vy všetci ste bratia (Mt 23,8).

Na mojej ceste viery bolo veľa životných udalostí a etáp ktorými ma dobrý Boh viedol: keď som v deväťdesiatych rokoch pracoval ako technik v Závodoch ťažkého strojárenstva, keď som pracoval v Nemocnici na chirurgii a gynekológii, kde mi v náručí zomierali ľudia a pred mojimi očami trpeli deti, kde som videl prichádzať na svet tých najmenších a videl som radostné tváre rodičov. On ma viedol aj v mojom štúdiu na univerzitách. Bol pri mne celé roky, ktoré som prežil v zahraničí. Neopustil ma ani v nezamestnanosti. Nie vždy som bol s ním tak ako to On chcel. Nie vždy som ho miloval takou láskou akou by si zaslúžil byť milovaný. Veľa krát som musel padnúť na dno, padnúť až tak, že aj to dno sa podo mnou prelomilo.

Veľa krát som musel opäť a opäť zakúsiť Božiu zdvíhajúcu lásku a vanutie Ducha, ktorý oživuje (2Kor 3,6). Boh, ktorý neodmietol moju modlitbu a neodoprel mi svoju milosť (Ž 66,20) sa ma veľakrát dotkol a skrze jeho pôsobenie vo mne aj ostatných. Som mu za to nesmierne vďačný. Veď napokon v tom má záľubu, že udeľuje milosť (Mich 7,18). Vždy po pádoch vidím ako sa rozhojňuje Božia moc a ako sa aj v mojom živote napĺňajú Božie prisľúbenia.

On stojí pri mne a učí ma chodiť v radosti ale aj kráčať v prázdnote. Teším sa keď dennodenne zažívam prítomnosť a pôsobenie Ježišovho Ducha, lebo jeho prebývanie medzi nami a jeho žehnajúca prítomnosť je veľkým darom Boha lásky pre každého z nás. A teším sa keď môžem poslúžiť jednote, uzdravujúcej Božej moci v zranených a keď môžem vidieť napĺňanie Ježišových slov: aby boli jedno... aby všetci boli jedno... aby v nich bola láska... lebo sú tvoji (Jn 17,6-26).


Späť na svedectvá | Zdieľaj na Facebooku | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium

Dobré správy

  • Patrik Daniška
    Chlap má byť chlap! Má hrať férovo vo futbale aj v živote. Ak je v náročnej situácii, má zabrať a neutiecť ako zbabelec. Hľadáme preto partie chalanov/mužov, ktorí hrávajú futbal, a mali by záujem spojiť futbal s pro-life osvetou. Ak sa Vás to týka, toto je výzva do akcie!
    2017-11-09
  • Ľuboš Štofko
    „Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. Náhodou šiel tou cestou istý kňaz, a keď ho uvidel, obišiel ho. Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, išiel ďalej. No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán, a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto. Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich; vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň. Na druhý deň vyňal dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: »Staraj sa oň, a ak vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať.« Čo myslíš, ktorý z tých troch bol blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?“ On odpovedal: „Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo.“ A Ježiš mu povedal: „Choď a rob aj ty podobne!“ (Lk 10,25-37)
    2017-10-26
  • Ľuboš Štofko
    Všimli sme si, že aj Ježiš očakáva našu osobnú lásku k Nemu? Alebo pre našu predstavu o nezištnosti Jeho lásky máme sklon túto potrebu opomínať a sústrediť sa na to, že Bohu postačí, ak sa budeme snažiť odpúšťať blížnym a dávať almužny. Veď Ježiš je v každom z nich a láska voči ním je prejavom lásky voči Nemu!
    2017-10-17
  • Milada Passerini
    Pomáhame v prvom rade konkrétnym osobám ako osamelým matkám s dieťaťom, vdovám s deťmi, mnohopočetným rodinám, týranám ženám, detským domovom, ľuďom v krízových centrách, v azylových domoch i v zariadeniach napr. pre psychicky či fyzicky chorých a napokon v centrách pre ľudí bez domova.
    2017-10-06
  • Ľuboš Štofko
    Napriek tomu, že ide o takmer najbežnejšiu modlitbu v repertoári mojich a azda aj vašich modlitieb, Otčenášu som rozumel veľmi málo. S výnimkou úvodu - oslovenia: „Otče náš, ktorý si na nebesiach,“ sa mi ostatné formulácie prosieb javili štylisticky dosť nelogické a nedávali mi jasný zmysel.
    2017-10-04

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.