Photo - Kaka

Kaka

Potrebujem Ježiša každý deň môjho života. Ježiš mi hovorí v Biblii, že bez neho nemôžem urobiť nič. Mám dnes dar a schopnosti hrať futbal, pretože mi to dal Boh.

Photo - Ivona Škvorcová

Ivona Škvorcová

Jedna malá „gulička“, ktorú som si náhodne našla na krku, zmenila nielen moje plány, ale i život. Treba ju vyoperovať - bolo odporúčanie mojej lekárky. Vraj len bežná operácia, o nič nejde. V nemocnici som strávila tri dni a s pokojom a úplnou bezstarostnosťou som tri týždne čakala na výsledky z biopsie. Ako 22-ročnú vysokoškoláčku plnú života a energie, ma ani len nenapadlo, že by mohlo ísť o niečo vážne. 22. 2. 2006 zneli slová lekára: „Je to pozitívne“. Ani som presne nechápala, čo to znamená. Šok, ktorý otriasol celou mojou rodinou - RAKOVINA. Bola som zmätená, mala som kopec otázok a obáv.

Photo - Katarína Kuchtová

Katarína Kuchtová

Modlila som sa a prosila Pána o záchranu nášho Šimonka. Prišli sme do nemocnice a lekár mu nameral tep 300 - to je na kolaps a smrť.

Photo - Augustín Ugróczy

Augustín Ugróczy

Ahojte chlapci, mládenci, muži, mudrci, odpadlíci, vagabundi, hľadači pokladov, drakobijci, kávičkári, hudobníci, načúvači, jedným slovom UČENÍCI. Takýmto oslovením na úvod mailu zvolávam mojich chlapcov na pravidelné mesačné stretká s názvom PAJTA.

Photo - Elias Vella

Elias Vella

Keď som bol profesorom dogmatickej teológie, učil som svojich študentov, že diabol ako osoba neexistuje.

Photo - Matej Tóth

Matej Tóth

Aj keď mám krásny a šťastný život, nie vždy bolo všetko ružové a ideálne, ale ja sa riadim heslom, že všetko zlé je na niečo dobré a Pán Boh má svoj plán. Preto sa snažím nájsť vo všetkom a všetkých ľuďoch hlavne to dobré.

Photo - James Manjackal

James Manjackal

... položil ruky na moju hlavu a začal sa modliť: „Nebeský Otče, pošli teraz svojho Syna Ježiša do choroby tuberkulózy, ľadvinových kameňov a infekcie, ktorými trpí tento kňaz a úplne uzdrav jeho telo aj dušu.“ Vtedy som si pomyslel, že asi videl moju zdravotnú kartu, kde sú opísané moje zdravotné problémy!

Photo - Katarína Randová

Katarína Randová

Pred rokom mi vyšli nedobré výsledky na HPV vírus, ktorý spôsobuje rakovinu krčka maternice. Keďže to nebolo veľmi vážne, čakali sme na ďalšie stery. Ich výsledky boli opäť horšie ako predtým. A takto sa to opakovalo ešte raz. Výsledky sa zhoršili, dokonca výsledky na rakovinové bunky vyšli všetky pozitívne. Mne sa vtedy zrútil svet.

Photo - Peter Slaný

Peter Slaný

Začal som pravidelne huliť trávu. Už v trinástich som fajčil trávu denne. Chodil som do školy nahúlený. Cez prestávky som si tiež občas zahulil. V tej dobe som opovrhoval tvrdými drogami. Myslel som si, že nikdy nebudem feťák. Onedlho som vyskúšal durmán, LSD, extázu... V štrnástich som vyskúšal Piko (pervitín).

Photo - Róbert Slamka

Róbert Slamka

Viem čo je rakovina. Môj ocko zomrel na rakovinu, aj starý ocko zomrel na rakovinu a tak viem čo to znamená, keď niekto povie máš zhubný nádor! A tak som si povedal, idem zomrieť.

Photo - Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Ak teda za to, čo som robil, to jest za dobro, pravdu a Krista mám byť trestaný, vtedy nechcem ani menší trest, ale radšej väčší trest a bol by som najšťastnejší, keby som mohol za Krista i zomrieť, hoci viem, že tak veľkej milosti nie som hodný.

Photo - Jozef Červeňák

Jozef Červeňák

V novembri toho roku 2002 na Sviatok všetkých svätých som sa vracal z cintorína domov. Ako som tak kráčal, vo svojom srdci som vnímal hlas, ktorý mi hovoril: „Ona bude tvojou ženou“.

Photo - Liu Žen jing - (brat Yun)

Liu Žen jing - (brat Yun)

Podzemná Cirkev v Číne čelí krutému prenasledovaniu aj v dnešných dňoch. Yun tvrdí, že aj vďaka prebiehajúcemu vyše 30 ročnému prenasledovaniu, utrpeniu a mučeniu sú dnes veriaci čínskej podzemnej Cirkvi pripravení v moslimskom, hinduistickom a budhistickom svete obetovať svoj život za Ježiša Krista a ohlasovanie Jeho Evanjelia.

Photo - MUDr. Emília Vlčková

MUDr. Emília Vlčková

Príbeh exhomeopata: Dcére som vyliečila bronchitídu po tom, čo jej nezabrali antibiotiká. Mne po podaní homeopatika na druhý deň zmizla bradavica.

Photo - Vlado Žák

Vlado Žák

Vedel som o Bohu, ale nepoznal som Ho. Videl som Boha len ako prísneho sudcu, ku ktorému som bol viac viazaný akýmsi strachom, než čímkoľvek iným. Teraz už viem ako veľmi som sa mýlil.

Photo - Alžbeta Šimová

Alžbeta Šimová

Keď po operácii prišli výsledky a potvrdil sa karcinogénny nádor, potrebovala som ísť pred Eucharistického Krista.

Photo - Dominik Dobrovodský

Dominik Dobrovodský

Áno, kosti sú mojím životným údelom. Narodil som sa so zlomeninou a od vtedy celé detstvo rok čo rok zlomeniny pri najmenších pádoch. Veľa času som strávil v nemocniciach, poznal utrpenie na vlastnej koži, ale videl trpieť aj druhých. Na druhej strane to bola pre mňa vysoká škola života. Bola to skúsenosť, že Boh je vždy pri mne, že ma nikdy neopustí. A tak sa postoj chvály stal (a stále znovu stáva) mojím prvým vyjadrením lásky k nemu.

Photo - Nick Vujicic

Nick Vujicic

som vďačný, že som sa pred 31 rokmi narodil bez rúk a nôh. Nebudem predstierať, že môj život je jednoduchý, ale skrze lásku mojich milovaných rodičov a viery v Boha som prekonal moje nešťastie a môj život je teraz naplnený radosťou a zmyslom.

Photo - Viera Prokopcová

Viera Prokopcová

Ak žehnáme Izraelu, požehnanie prichádza na nás samotných (Gn 12,3): „Požehnám tých, čo budú teba žehnať a zavrhnem tých, čo budú teba preklínať.“ Ak je v našom srdci alebo v rodine, u predkov prítomný antisemitizmus, alebo máme predsudky voči Židom, robili sme si vtipy na adresu Židov alebo Izraela, dopustili sme sa neprávosti voči Židom, ukrivdili sme, boli sme ľahostajní voči povolaniu židovského národa, atď ..., bránime požehnaniu, ktoré je nám prisľúbené v Gn 12.

Photo - Jozef Demjan

Jozef Demjan

V detstve ma sexuálne zneužil starší chalan, prešiel som chudobou, okultizmom, depresiami, sexuálnymi partnermi toho istého pohlavia, či pokusmi o samovraždu. Svetlo do môjho života vniesla viera v Ježiša Krista.

Photo - Marek Nikolov

Marek Nikolov

Cieľom modlitbových zhromaždení s názvom „Ježiš uzdravuje“ (najbližšie v sobotu 14. októbra 2017) je zažiť, že Boh je láska. Láska, ktorá sa chce dávať a zjavovať svoje milosrdenstvo aj skrze uzdravenia, znamenia, divy a zázraky.

Photo - Katarína Kolčárová

Katarína Kolčárová

Začala som vnímať anjelov, ale neskôr aj duchov. Čo bolo strašné. Začala som pociťovať strach a aj depresiu som dostala. Bola som zmätená, nechápala som ako je to možné, že mi to ubližuje. Veď v tom predsa nemôže byť nič zlé. Videla som svoju kamarátku, ako zvláda s ľahkosťou život a keďže to bol veľmi dobrý človek, myslela som si, že je to v poriadku.

Photo - Rick Warren

Rick Warren

Ľudia sa ma pýtajú: Čo je zmyslom života? Ja odpovedám veľmi stručne a výstižne: život je prípravou na večnosť. Boli sme stvorení pre večnosť a Boh chce, aby sme boli s Ním v nebi.

Photo - Renáta Ocilková

Renáta Ocilková

Počas chemoterapií mi však vypadol menštruačný cyklus. Keď som sa na to asi po pol roku spýtala môjho gynekológa – onkológa, s veľkými obavami, ako zareagujem, mi povedal: „To je normálne. Vy už cyklus nikdy nedostanete.“

Photo - Anton Srholec

Anton Srholec

Viera a láska k Ježišovi a k jeho veci naplnila moje celé srdce a bol som ochotný za to položiť svoj život.

Photo - Denis Blaho

Denis Blaho

Veštil som a plnilo sa to, mával som jasnovidecké obrazy krátkodobej budúcnosti, ktoré sa tiež plnili. Kresťanstvom som pohŕdal a veriacich ľudí alebo známych, ak neboli naozaj hlboko veriaci, som spochybňoval alebo dotiahol na nejaký budhistický seminár.

Photo - Bohuš Živčák

Bohuš Živčák

Napriek prenasledovaniu za komunizmu, alebo možno práve kvôli tomu, sa hľadanie Boha stalo pre mňa neustálym dobrodružstvom. Viac putovaním ako študovaním. Na strednej škole sa Boh začal približovať ešte dramatickejšie.

Photo - Veronika Barátová

Veronika Barátová

Spomienky na začiatok môjho návratu k Bohu sú pre mňa stále veľmi krásne a dôležité do dnešného dňa. Stalo sa tak počas môjho štúdia na vysokej škole, v dobách normalizačného komunizmu.

Photo - Dr. Gloria Polo

Dr. Gloria Polo

Aj mňa zasiahol blesk, vnikol do mňa cez ruku a spálil celé moje telo strašným spôsobom, zvnútra aj zvonku. Moje rebrá, brucho, podbruško, nohy aj pečeň boli zuhoľnatené. Moje ľadviny utrpeli silné popáleniny, tak isto pľúca a vaječníky.

Photo - P. Vojtech Kodet

P. Vojtech Kodet

Jádra křesťanství se začínám dotýkat v okamžiku, kdy pochopím, že Bůh je ten, který si mě zamiloval, a kdy to prožiji na vlastní kůži. Když pochopím a prožiji, že Bůh je ten, který mě hledá, a zakusím, že jsme se konečně setkali. Když pochopím a prožiji, že Bůh ke mně mluví, zaslechnu jeho hlas ve svém srdci a začnu ho poslouchat.

Photo - Oto Mádr

Oto Mádr

Tato doba není pro křesťany zvlášť příjemná, ale pro křesťany správného formátu je to velký a nádherý čas. „Jestliže mne pronásledovali, i vás budou pronásledovat.“ V takových slavných chvílích zpívá církev Pánu hrdinskou píseň lásky a věrnosti. Je to výsada a dar právě teď žít, milovat a bojovat.

Photo - Matka Tereza

Matka Tereza

Nie je dôležité to, čo robíme, ale koľko lásky do svojej činnosti vložíme. Robme malé veci s veľkou láskou.

Príbeh - Thiemo Klein
Prečo som katolík?

small_7. Thiemo Klein_lc.jpg

OTEC THIEMO KLEIN sa narodil v roku 1975 v Herforde v Nemecku. V septembri 1994 vstúpil do noviciátu Legionárov Krista v nemeckom Roetgene. Študoval humanitné vedy v Salamanke (Španielsko) a filozofiu v New Yorku. V roku 1999 začal apoštolskú prax na Slovensku, v Českej republike a v Poľsku. V roku 2008 ukončil univerzitné štúdium filozofie a teológie na Pontifical Regina Apostolorum College v Ríme. Od roku 2008 vedie v reholi Legionári Krista prácu s mládežou v Bratislave.

Nie som teológ, ale viem, že to bola Panna Mária, ktorá ma priviedla domov z „vojny.“ - Taká bola skúsenosť môjho starého otca, ktorá mu pomohla prejsť cez údolie smrti. Bol povolaním holič a ako dôstojník počas druhej svetovej vojny zažil výbuchy bômb aj streľbu. Po zvyšok svojho života trpel na maláriu.

Keď som zavesil telefón, cítil som sa lepšie. Svedectvo môjho starého otca z opačnej strany Atlantického oceánu vnieslo svetlo do temnoty mojich pochybností. Pochybnosti o viere sú ako zemetrasenie: nemáme sa kam schovať, nemáme sa čoho zadržať. Rodičov, kamarátov, Cirkev aj učiteľov zrazu podozrievame z nesprávneho učenia. Žijú všetci v omyle? Alebo prečo pochybujem?

Na zadnom sedadle

„Poďme deti, vyčistite si topánky, a nasadať do auta!“

To bola súčasť nedeľného ranného rituálu. Po dobrých raňajkách sme si so sestrami vyleštili topánky a išli sme s rodičmi na omšu. Vyrástol som v katolíckej rodine v Herforde - vidieckom meste so 60 000 obyvateľmi v časti Vestfálsko v severozápadnom Nemecku. Bola to veľká zábava hrať sa v tamojšom lese alebo na farme s kamarátmi, stavať hrádze v potoku. Bol som expert na chytanie rýb a strieľanie z luku.

Naša rodina bola iná než ostatné. V piatok sme jedli rybu a cez pôst sme sa zriekli sladkostí. Žiaden z mojich spolužiakov zo základnej školy nevstával v nedeľu o siedmej ráno, aby išiel na omšu. Náboženstvo pre nich nebolo dôležité. Neskôr som navštevoval katolícku školu, aj keď to znamenalo dochádzať oveľa ďalej než iné deti, čo predstavovalo pre mojich rodičov značnú obetu. Toto nás však držalo pokope: sme katolíci.

Ešte som ale nebol na svojej vlastnej ceste viery. Stále som sedel, obrazne povedané, na zadnom sedadle auta mojich rodičov a moja viera bola čierno-bielou kópiou ich viery. Cez túto „kopírku“ prešla detská Biblia, hodiny náboženstva, nedeľná omša, a hoci bol môj obrázok rovnaký ako u rodičov, niektoré riadky boli nezreteľné. Chýbala farba osobnej skúsenosti. Tá farba na mňa čakala v Kanade.

Svetlo zo severu


Počas štúdia sa venoval apoštolátu v Nemecku a napísal knihu „Von Gott erzählen“ (Rozprávať o Bohu).
„Aký široký horizont!,“ zvolal som po vystúpení z lietadla. V školskom roku 1991-92 som vo svojich 16 rokoch odletel do Kanady ako výmenný študent. Žil som v Barrhear, Alberta, meste s 3 000 obyvateľmi. Hosťujúca rodina pozostávala z rozvedenej matky a dvoch detí. Bol som ich opatrovateľom. Nečakal som, že práve v tomto dome stretnem Krista. 

Joe, môj dobrý priateľ zo strednej školy, ma pozval do klubu japonských bojových umení jiu-jitsu, kde bol asistentom trénera. Začal som tam pravidelne chodiť. Tréner Phil mal čierny opasok a bol to luterán. Oblečení v úboroch na džudo sme sa pomedzi kliky, kopy a údery rozprávali o teológií: Čo povedal Ježiš o Eucharistii? Prečo sa môžeme modliť k Panne Márii? Postupne som sa začal sám seba pýtať, prečo som katolík. Je to len preto, že som sa narodil v katolíckej rodine? Poznal som doktrínu o Kristovi, ale ako sa zdalo, Phil mal skúsenosti, ktoré mne chýbali. Mal nielen poznatky, ale aj osobný vzťah s Ježišom. Jeho láska k Ježišovi a nábožnosť na mňa hlboko zapôsobili.

Na jar sme vyrazili na bojový turnaj niekam do Skalnatých hôr v Britskej Kolumbii. Cestovali sme tam celých 24 hodín. Cestou mi Phil rozprával, ako v detstve prestal praktizovať vieru a začal s ázijskou meditáciou. Snažil sa  vyprázdniť si myseľ a dosiahnuť stav nirvány. V jednom okamihu bol ponorený v duchovnom svete, keď náhle pocítil tmu a prítomnosť diabla uchopujúceho jeho dušu, aby sa ho zmocnil. V panike skríkol: „Bože!“ – a vyslovením tohto slova diablova prítomnosť zmizla. Phil o tejto skúsenosti povedal svojej frajerke, ktorá bola luteránka. Tá ho zaviedla k pastorovi, a pod jeho vedením Phil znojuobjavil Ježiša Krista. Potom vyučoval jiu-jitsu, aby si mohol zaplatiť štúdium teológie. Poznal svoju vieru a správal sa ku mne veľmi láskavo. Moje narodeniny sme oslávili uňho doma a jeho mama dokonca pre mňa upiekla koláč.

Byť či nebyť

Do domu v Barrhead som sa vrátil v skorých ranných hodinách studeného aprílového dňa. Všetci ešte spali. Snežilo a akurát začalo vychádzať slnko. Sadol som si na pohovku v obývačke a pozeral som sa z veľkého okna pred sebou. Uvažoval som nad poslednými dňami, týždňami, mesiacmi. Čo je naozaj dôležité? Čo to všetko pre mňa znamená? Náhle moju dušu osvietilo svetlo pravdy: Ježiš Kristus je skutočný! Ježiš je skutočná žijúca osoba, môj priateľ a záchranca! Zomrel za mňa na kríži! Očistil ma od hriechov. Otvoril mi cestu k večnému životu. Viem, že jeho láska je tá najdôležitejšia vec na svete. Mal som v srdci neopísateľnú radosť, a môj život sa zmenil. Kristova láska vo mne niečo uzdravila, a cítil som sa silný ako nikdy predtým. Reťaz, ktorou som bol spútaný, sa roztrhla. „Som slobodný!“

Teraz chcem byť skutočne kresťanom. Mal som veľa pochybností a otázok. Cítil som sa, akoby sa podo mnou hýbala zem. Keď som telefonoval so starým otcom, ktorý mi povedal, ako mu pomohla Panna Mária, na chvíľu som sa cítil lepšie, ale potreboval som viac. Chcel som hovoriť s kňazom.

Farár práve nebol doma, ale v nedeľu prišiel biskup. Ešte po rokoch mi utkvelo, že prišiel kázať o kňazských povolaniach. Ja som o povolaní nerozmýšľal. Dve hodiny som sa rozprával s biskupovým sekretárom, otcom Francoisom z Quebecu. Podrobne mi vysvetlil, ako je to s našou vierou. My máme kompletný originál, žiadne skrátené verzie, žiaden remix. To ma presvedčilo.  

Ružencový rebel

Otec môjho priateľa Joea mi raz povedal:

„Modli sa každý deň ruženec a nebudeš mať viac problém s vierou.“
„Výborne,“ povedal som mu. „A ako sa modlí ruženec?“
Nevedel som to, lebo v mojej farnosti nebolo zvykom modliť sa túto modlitbu. Cestou domov mi Joe dal svoj ruženec, k nemu stručné vysvetlenie a kartičku s pätnástimi tajomstvami. Musel som sa o svoju vieru veľmi báť, lebo ešte v tú noc som sa pomodlil všetkých 15 tajomstiev.  

Od toho dňa som sa ruženec modlil každú noc. Aj keď som sa vrátil domov skoro ráno z oslavy. Trvalo mi mesiace, kým som sa naučil zdieľať pocity s Kristom a Máriou. Obľúbil som si tajomstvá bolestného ruženca, z ktorých vidno, ako veľmi nás Kristus miluje. Chcel som o Kristovej láske povedať celému svetu.

V júli 1992 som sa vrátil naspäť do Nemecka. Veľa starých priateľov sa zmenilo: prefarbené vlasy, fajčenie, dlhé noci na diskotékach... Hľadali osobnú slobodu, ktorú som ja už našiel v Ježišovi Kristovi. Boli rebeli z princípu a stali sa otrokmi vášní, módy a hudby. Ruženec mi dal prístup k láske aj mimo tohto sveta. Bol som sám sebou, lebo som sa opieral o Krista.

Mal som rozličné pocity. Už ako katechét v našej vlastnej farnosti som zistil, ako veľmi potrebujú deti Krista. „Kňaz žije pre Krista 24 hodín denne,“ povedal som si. To je niečo, čomu by som chcel zasvätiť svoj život. Ak by som dostal aspoň jednu dušu do neba, spravil by som čosi, čo by bolo naveky. Čo lepšie by som mohol so svojím životom spraviť? Keď som sa rozprával s mojím najlepším priateľom, zdvihol obočie a povedal: „Možno máš kňazské povolanie...“ Myšlienka stať sa kňazom odišla tak, ako prišla, ale s pribúdajúcimi modlitbami sa vo mne ustálila. Nakoniec tvorila súčasť mojej osobnej rebélie. Ak mi nerozumieš, skús vyhlásiť:

„Stanem sa kňazom!“
a vyprovokuješ oveľa viac záujmu ako hocijaký pankáč. 

 

Neskôr som sa naučil chcieť byť kňazom len kvôli Božej láske. Môj farár mi pomohol svojím príkladom. Videl som ho modliť sa osamote pred svätostánkom. „Toto je naozaj Boží človek,“ povedal som si. Dobrým príkladom mi bol aj kňaz v škole v Bielefelde.

Skutočná vec

Legionárov Krista som stretol na duchovnej obnove pre mládež v Bonne. Otec Eamon Kelly na mňa urobil veľký dojem. Mal osobný vzťah s Bohom, skutočnú lásku ku Kristovi, Cirkvi, Panne Márii aj pápežovi. „Takým kňazom chcem byť,“ povedal som si. Boli tam aj otec Albert Gutberlet a otec Klaus Einsle, ktorí spievali pesničku o povolaniach. Keď som si prečítal informácie o kongregácii, bola to láska na prvý pohľad. Vedel som: „Toto bude môj duchovný rád.“

Najprv som však musel v roku 1994 skončiť strednú školu. Keď ma rodičia priviezli do kláštora, moja matka povedala: „Chlapče, budeš musieť toho veľa zmeniť!“ Mala pravdu - nebolo to vôbec ľahké. Ale mal som, čo som chcel: dobrú kňazskú formáciu orientovanú na Krista a prostredie skutočného bratstva.

Moja skúsenosť s Kristom rástla počas štúdia humanitných vied v španielskej Salamanke; tiež počas štúdia filozofie v New Yorku; ako aj počas štyroch rokov apoštolskej práce s mládežou v Českej republike, Poľsku a na Slovensku; a obzvlášť počas štúdia filozofie a teológie v Ríme. Zistil som, že kňazstvo nie je zamestnanie - znamená žiť lásku.


Späť na svedectvá | Zdieľaj na Facebooku | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium

Dobré správy

  • Elias Vella
    Ľudia sa často pýtajú, prečo diabol niekoho napadá. Diabol predovšetkým napadá všetkých. Napadol tiež Ježiša a ja tvrdím, že čím viac sme prešli v našej duchovnej púti, tým viac na nás zlý duch útočí. Nemá záujem napadať niekoho, kto sa nachádza už na jeho strane. Keď už tam je, prečo by ho napadal. Pokiaľ človek ešte nezaujal stanovisko, ešte niekam kráča, býva častejšie napádaný.
    2017-07-31
  • International Catholic Charismatic Renewal Services
    V niektorých prípadoch Ježiš uzdravuje z vlastnej iniciatívy. Avšak najčastejšie sa uzdravenia udejú ako odpoveď na prosbu samotného chorého alebo jeho priateľa alebo príbuzného. Niekedy Ježiš uzdravuje iba slovom, inokedy symbolickým gestom alebo použitím vtedy známych terapeutických prostriedkov ako je slina alebo hlina. Pán bez výnimky stretáva s hlbokým súcitom chorých a trpiacich, ktorí k nemu prichádzajú, kamkoľvek ide (Mt 14, 14).
    2017-07-26
  • Peter Hocken
    Pán si z piatka na sobotu ráno 10.06.2017 povolal k sebe velikána, pátra Petra Hockena. Vo svojich 85 nedožitých narodeninách bol Božím služobníkom, priateľom a kňazom, ktorý do posledného dychu s radosťou slúžil Božiemu telu po celom svete. Pán ho obdaril mimoriadnym intelektom a múdrosťou spolu so skúsenosťou krstu v Duchu Svätom aj schopnosťou odborne a zrozumiteľne popísať teologickú a duchovnú skúsenosť, ktorá sa deje v Cirkvi osobitne po II. Vatikánskom koncile.
    2017-06-11
  • Marek Nikolov
    Túžime ešte viac inšpirovať ľudí pre Pána. Túžime, aby jeho deti neboli iba konvertiti, žijúci vieru pre seba, ale skutoční učeníci a jeho priatelia, ktorí idú do celého sveta a zvestujú radosť evanjelia. Ak Ti horí srdce pre Krista a chcel by si mu slúžiť, ponúkame Ti pridať sa k nám.
    2017-05-22
  • Anton Chromík
    Muži sú vinní, lebo týrajú ženy. Muži sú vinní, lebo obsadzujú viac vrcholových pozícií v štáte. Muži sú vinní, lebo ženu vykorisťujú. Na všetkom je aj zrnko pravdy. Ideológia ale vylieva so špinavou vodou aj dieťa a rovnako to robí Istanbulský dohovor. EÚ včera 11.5.2017 odsúhlasila, že Istanbulský dohovor podpíše. Rozdelenie v Únii pokračuje a trhlina vzrastá.
    2017-05-12

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.