Photo - Kaka

Kaka

Potrebujem Ježiša každý deň môjho života. Ježiš mi hovorí v Biblii, že bez neho nemôžem urobiť nič. Mám dnes dar a schopnosti hrať futbal, pretože mi to dal Boh.

Photo - Ivona Škvorcová

Ivona Škvorcová

Jedna malá „gulička“, ktorú som si náhodne našla na krku, zmenila nielen moje plány, ale i život. Treba ju vyoperovať - bolo odporúčanie mojej lekárky. Vraj len bežná operácia, o nič nejde. V nemocnici som strávila tri dni a s pokojom a úplnou bezstarostnosťou som tri týždne čakala na výsledky z biopsie. Ako 22-ročnú vysokoškoláčku plnú života a energie, ma ani len nenapadlo, že by mohlo ísť o niečo vážne. 22. 2. 2006 zneli slová lekára: „Je to pozitívne“. Ani som presne nechápala, čo to znamená. Šok, ktorý otriasol celou mojou rodinou - RAKOVINA. Bola som zmätená, mala som kopec otázok a obáv.

Photo - Katarína Kuchtová

Katarína Kuchtová

Modlila som sa a prosila Pána o záchranu nášho Šimonka. Prišli sme do nemocnice a lekár mu nameral tep 300 - to je na kolaps a smrť.

Photo - Augustín Ugróczy

Augustín Ugróczy

Ahojte chlapci, mládenci, muži, mudrci, odpadlíci, vagabundi, hľadači pokladov, drakobijci, kávičkári, hudobníci, načúvači, jedným slovom UČENÍCI. Takýmto oslovením na úvod mailu zvolávam mojich chlapcov na pravidelné mesačné stretká s názvom PAJTA.

Photo - Elias Vella

Elias Vella

Keď som bol profesorom dogmatickej teológie, učil som svojich študentov, že diabol ako osoba neexistuje.

Photo - Matej Tóth

Matej Tóth

Aj keď mám krásny a šťastný život, nie vždy bolo všetko ružové a ideálne, ale ja sa riadim heslom, že všetko zlé je na niečo dobré a Pán Boh má svoj plán. Preto sa snažím nájsť vo všetkom a všetkých ľuďoch hlavne to dobré.

Photo - James Manjackal

James Manjackal

... položil ruky na moju hlavu a začal sa modliť: „Nebeský Otče, pošli teraz svojho Syna Ježiša do choroby tuberkulózy, ľadvinových kameňov a infekcie, ktorými trpí tento kňaz a úplne uzdrav jeho telo aj dušu.“ Vtedy som si pomyslel, že asi videl moju zdravotnú kartu, kde sú opísané moje zdravotné problémy!

Photo - Katarína Randová

Katarína Randová

Pred rokom mi vyšli nedobré výsledky na HPV vírus, ktorý spôsobuje rakovinu krčka maternice. Keďže to nebolo veľmi vážne, čakali sme na ďalšie stery. Ich výsledky boli opäť horšie ako predtým. A takto sa to opakovalo ešte raz. Výsledky sa zhoršili, dokonca výsledky na rakovinové bunky vyšli všetky pozitívne. Mne sa vtedy zrútil svet.

Photo - Peter Slaný

Peter Slaný

Začal som pravidelne huliť trávu. Už v trinástich som fajčil trávu denne. Chodil som do školy nahúlený. Cez prestávky som si tiež občas zahulil. V tej dobe som opovrhoval tvrdými drogami. Myslel som si, že nikdy nebudem feťák. Onedlho som vyskúšal durmán, LSD, extázu... V štrnástich som vyskúšal Piko (pervitín).

Photo - Róbert Slamka

Róbert Slamka

Viem čo je rakovina. Môj ocko zomrel na rakovinu, aj starý ocko zomrel na rakovinu a tak viem čo to znamená, keď niekto povie máš zhubný nádor! A tak som si povedal, idem zomrieť.

Photo - Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Ak teda za to, čo som robil, to jest za dobro, pravdu a Krista mám byť trestaný, vtedy nechcem ani menší trest, ale radšej väčší trest a bol by som najšťastnejší, keby som mohol za Krista i zomrieť, hoci viem, že tak veľkej milosti nie som hodný.

Photo - Jozef Červeňák

Jozef Červeňák

V novembri toho roku 2002 na Sviatok všetkých svätých som sa vracal z cintorína domov. Ako som tak kráčal, vo svojom srdci som vnímal hlas, ktorý mi hovoril: „Ona bude tvojou ženou“.

Photo - Liu Žen jing - (brat Yun)

Liu Žen jing - (brat Yun)

Podzemná Cirkev v Číne čelí krutému prenasledovaniu aj v dnešných dňoch. Yun tvrdí, že aj vďaka prebiehajúcemu vyše 30 ročnému prenasledovaniu, utrpeniu a mučeniu sú dnes veriaci čínskej podzemnej Cirkvi pripravení v moslimskom, hinduistickom a budhistickom svete obetovať svoj život za Ježiša Krista a ohlasovanie Jeho Evanjelia.

Photo - MUDr. Emília Vlčková

MUDr. Emília Vlčková

Príbeh exhomeopata: Dcére som vyliečila bronchitídu po tom, čo jej nezabrali antibiotiká. Mne po podaní homeopatika na druhý deň zmizla bradavica.

Photo - Vlado Žák

Vlado Žák

Vedel som o Bohu, ale nepoznal som Ho. Videl som Boha len ako prísneho sudcu, ku ktorému som bol viac viazaný akýmsi strachom, než čímkoľvek iným. Teraz už viem ako veľmi som sa mýlil.

Photo - Alžbeta Šimová

Alžbeta Šimová

Keď po operácii prišli výsledky a potvrdil sa karcinogénny nádor, potrebovala som ísť pred Eucharistického Krista.

Photo - Dominik Dobrovodský

Dominik Dobrovodský

Áno, kosti sú mojím životným údelom. Narodil som sa so zlomeninou a od vtedy celé detstvo rok čo rok zlomeniny pri najmenších pádoch. Veľa času som strávil v nemocniciach, poznal utrpenie na vlastnej koži, ale videl trpieť aj druhých. Na druhej strane to bola pre mňa vysoká škola života. Bola to skúsenosť, že Boh je vždy pri mne, že ma nikdy neopustí. A tak sa postoj chvály stal (a stále znovu stáva) mojím prvým vyjadrením lásky k nemu.

Photo - Nick Vujicic

Nick Vujicic

som vďačný, že som sa pred 31 rokmi narodil bez rúk a nôh. Nebudem predstierať, že môj život je jednoduchý, ale skrze lásku mojich milovaných rodičov a viery v Boha som prekonal moje nešťastie a môj život je teraz naplnený radosťou a zmyslom.

Photo - Viera Prokopcová

Viera Prokopcová

Ak žehnáme Izraelu, požehnanie prichádza na nás samotných (Gn 12,3): „Požehnám tých, čo budú teba žehnať a zavrhnem tých, čo budú teba preklínať.“ Ak je v našom srdci alebo v rodine, u predkov prítomný antisemitizmus, alebo máme predsudky voči Židom, robili sme si vtipy na adresu Židov alebo Izraela, dopustili sme sa neprávosti voči Židom, ukrivdili sme, boli sme ľahostajní voči povolaniu židovského národa, atď ..., bránime požehnaniu, ktoré je nám prisľúbené v Gn 12.

Photo - Jozef Demjan

Jozef Demjan

V detstve ma sexuálne zneužil starší chalan, prešiel som chudobou, okultizmom, depresiami, sexuálnymi partnermi toho istého pohlavia, či pokusmi o samovraždu. Svetlo do môjho života vniesla viera v Ježiša Krista.

Photo - Marek Nikolov

Marek Nikolov

Cieľom modlitbových zhromaždení s názvom „Ježiš uzdravuje“ (najbližšie v sobotu 14. októbra 2017) je zažiť, že Boh je láska. Láska, ktorá sa chce dávať a zjavovať svoje milosrdenstvo aj skrze uzdravenia, znamenia, divy a zázraky.

Photo - Katarína Kolčárová

Katarína Kolčárová

Začala som vnímať anjelov, ale neskôr aj duchov. Čo bolo strašné. Začala som pociťovať strach a aj depresiu som dostala. Bola som zmätená, nechápala som ako je to možné, že mi to ubližuje. Veď v tom predsa nemôže byť nič zlé. Videla som svoju kamarátku, ako zvláda s ľahkosťou život a keďže to bol veľmi dobrý človek, myslela som si, že je to v poriadku.

Photo - Rick Warren

Rick Warren

Ľudia sa ma pýtajú: Čo je zmyslom života? Ja odpovedám veľmi stručne a výstižne: život je prípravou na večnosť. Boli sme stvorení pre večnosť a Boh chce, aby sme boli s Ním v nebi.

Photo - Renáta Ocilková

Renáta Ocilková

Počas chemoterapií mi však vypadol menštruačný cyklus. Keď som sa na to asi po pol roku spýtala môjho gynekológa – onkológa, s veľkými obavami, ako zareagujem, mi povedal: „To je normálne. Vy už cyklus nikdy nedostanete.“

Photo - Anton Srholec

Anton Srholec

Viera a láska k Ježišovi a k jeho veci naplnila moje celé srdce a bol som ochotný za to položiť svoj život.

Photo - Denis Blaho

Denis Blaho

Veštil som a plnilo sa to, mával som jasnovidecké obrazy krátkodobej budúcnosti, ktoré sa tiež plnili. Kresťanstvom som pohŕdal a veriacich ľudí alebo známych, ak neboli naozaj hlboko veriaci, som spochybňoval alebo dotiahol na nejaký budhistický seminár.

Photo - Bohuš Živčák

Bohuš Živčák

Napriek prenasledovaniu za komunizmu, alebo možno práve kvôli tomu, sa hľadanie Boha stalo pre mňa neustálym dobrodružstvom. Viac putovaním ako študovaním. Na strednej škole sa Boh začal približovať ešte dramatickejšie.

Photo - Veronika Barátová

Veronika Barátová

Spomienky na začiatok môjho návratu k Bohu sú pre mňa stále veľmi krásne a dôležité do dnešného dňa. Stalo sa tak počas môjho štúdia na vysokej škole, v dobách normalizačného komunizmu.

Photo - Dr. Gloria Polo

Dr. Gloria Polo

Aj mňa zasiahol blesk, vnikol do mňa cez ruku a spálil celé moje telo strašným spôsobom, zvnútra aj zvonku. Moje rebrá, brucho, podbruško, nohy aj pečeň boli zuhoľnatené. Moje ľadviny utrpeli silné popáleniny, tak isto pľúca a vaječníky.

Photo - P. Vojtech Kodet

P. Vojtech Kodet

Jádra křesťanství se začínám dotýkat v okamžiku, kdy pochopím, že Bůh je ten, který si mě zamiloval, a kdy to prožiji na vlastní kůži. Když pochopím a prožiji, že Bůh je ten, který mě hledá, a zakusím, že jsme se konečně setkali. Když pochopím a prožiji, že Bůh ke mně mluví, zaslechnu jeho hlas ve svém srdci a začnu ho poslouchat.

Photo - Oto Mádr

Oto Mádr

Tato doba není pro křesťany zvlášť příjemná, ale pro křesťany správného formátu je to velký a nádherý čas. „Jestliže mne pronásledovali, i vás budou pronásledovat.“ V takových slavných chvílích zpívá církev Pánu hrdinskou píseň lásky a věrnosti. Je to výsada a dar právě teď žít, milovat a bojovat.

Photo - Matka Tereza

Matka Tereza

Nie je dôležité to, čo robíme, ale koľko lásky do svojej činnosti vložíme. Robme malé veci s veľkou láskou.

Príbeh - Štefan Patrik Kováč
Dom chvály a modlitby

small_stefanPkovac2.jpg

Vedúci Spoločenstva Živá voda, manžel a otec 4 detí.
Bloguje na stefanpatrikkovac.blog.sme.sk

Detstvo a skorú mladosť (narodený 1970) mám v pamäti vykreslenú v čiernych farbách: otec mal veľké problémy s alkoholom, matka to nezvládala a svoju bolesť a nespokojnosť prenášala na deti; strach, schovávanie, k tomu komunizmus – tajenie, skrývanie sa s vierou... Neradostné, neveselé časy. Čierne – len málo svetla. Pýtal som sa Pána: „Čím som si to zaslúžil?“ Z tejto svojej traumy a hlbokého zranenia som sa dostal až po obrátení (1996) ako 30 ročný, keď ma Boh poprosil o odpustenie, že to dopustil – keď som ja predtým odpustil svojmu otcovi.

Spoznal som srdcom, že Boh to urobil z lásky. Lebo ako mi to Ježiš dal spoznať: nebyť toho vlečúceho sa, takmer každodenného utrpenia, bol by som mimo jeho Cesty – inými slovami: na ceste do zatratenia. Vďaka, Pane, za moje detstvo a mladosť! Vďaka, že ty si pracoval na mojej spáse, hoci ja, slepý, som to nevidel!

Ale poporiadku. V tom schovávaní a pretvarovaní, že v našej rodine je všetko v najlepšom poriadku a v chudobe, lebo veľa peňazí sa prepilo a inak minulo, sa zo mňa vyvinul veľký sebec. Ale Pán vymyslel plán na moju záchranu: poslal mi do cesty dievča, Bohu hlboko oddané, nie možno fyzicky až tak krásne, ale vznešené a štedré. A v tom čudnom vzťahu, ktorý sa nedal nazvať chodením, sa ma v auguste 1996 dotkol Boh hlbokým spôsobom. Ten týždeň na dovolenke pri Žiline bol týždňom môjho obrátenia, ktorý Boh použil na uzdravenie mojich hlbokých zranení.

Po obrátení ma Ježiš viedol na púšť – jeden rok na púšti: ocitol som sa v zdrvujúcej, ale očistnej samote – len ja a Boh. Po univerzitných štúdiách som už vtedy pracoval, ale ani kolegovia, ani rodina, ani ľudia naokolo mi nemohli dať útechu v mojej hlbokej, prehlbokej samote. Teraz viem, že ma Boh potreboval oddeliť od tohto sveta: a aj to urobil. Vyprázdniť nádobu, naplnenú všeličím nepotrebným a zbytočným, aby ju on mohol naplniť svojím Duchom Svätým. Len ním.

Po roku neskutočnej púšte, keď moje srdce takmer umrelo od samoty, ma Ježiš voviedol do spoločenstva, v ktorom boli viacerí ľudia obdarení charizmami Ducha Svätého – tu začal Boh zapĺňať nádobu mojej duše. Bolo to v októbri 1997, keď v Piešťanoch jezuiti otvárali nový chrám: my mladí sme sa po liturgii pre mládež o 20:00 schádzali na modlitby a chvály. Už pred bohoslužbou sme nacvičovali piesne z charizmatického repertoáru; tam sa mi zapáčil úsmev a prístup iného, vzrastom neveľkého dievčaťa, veľkého však srdcom. Ten obdiv voči nej však bol priveľký a aj keď som si ju už predstavoval ako svoju budúcu; i jej sa dokonca raz sníval sen, že si ma berie, bolo nakoniec dobre, že Boh mi cez jednu mystičku, moju dobrú priateľku, odkázal: „Dostaneš inú.“ Mimochodom tú, ktorá sa v roku 1996 modlila za obrátenie svojho budúceho manžela: moju súčasnú manželku Evičku, Evulienku. Ale o tom neskôr. Boh má svoj čas.

Do tohto spoločenstva však začali neskôr prenikať ľudia s modlami konzumu a zábavy a bola to len otázka času, kedy zomrie. Duchovne umrelo. Nemalo jasné vedenie, ktoré by napomenulo týchto ľudí, alebo by ich aj vylúčilo. Rok 1999 bol pre mňa rokom vedomého a plného odovzdania života Ježišovi: môj čas spásy dozrel v marci na jednom z kurzov novej evanjelizácie – ja som sa rozhodol úplne odovzdať svoj život Ježišovi. Odvtedy sa začali diať ešte úžasnejšie veci, ako dovtedy. V lete toho istého roku ma Boh povolal do kurzu evanjelizátorov a v jednej z evanjelizačných skupín si ma ľudia vybrali za vedúceho. Chodili sme evanjelizovať do ulíc hlavného mesta, pred nákupné stredisko, na sídlisko... Veľká, neoceniteľná skúsenosť s Bohom: tam som sa po prvý krát odvážil pred mnohými ľuďmi hovoriť a svedčiť o Bohu a už mi to zostalo. Po tomto kurze sme my s priateľmi sami viedli evanjelizačné kurzy tri krát v Nitre, vo Veľkom Záluží, v Piešťanoch, Vrbovom a inde.

V marci 2000 sme so sestričkou v Kristovi Martinkou Kališovou začali otvorené spoločenstvo, ale moje srdce túžilo po skúsenosti z kresťanskej komunity. Ježiš mi otvoril dvere jednej z nich v Británii v komunite HOD (House of the Open Door – Dom otvorených dverí).

Tam Luke Heath, jeden z jej členov, mal obraz a slovo od Boha pre mňa od Ježiša: „I destroy your hearth by a sword and I give you a new one (Presekávam ti srdce mečom a dávam ti nové).“ Dostal som tam aj slovo: „Ty budeš služobníkom môjho Slova.“ Trávil som tam čas s Bohom, on ku mne hovoril – bol to nesmierne požehnaný čas pre mňa.

Čas modlitby, práce a ticha, v ktorom bolo počuť jeho hlas. Jedna z nie najmenších dobrodení od Ježiša pre mňa bola, že mi dal jasne vedieť, že dievča, s ktorým som rozvíjal vzťah od jesene 1999 je pre mňa tá pravá – a ja mám odvtedy dokonalú istotu, že Boh chcel, aby som si Evku vzal za manželku. Aká milosť! Koľkí dnes akože manželia chodia s rozpolteným srdcom v pochybnostiach, či ten partner, ktorého si zobrali, je skutočne ten pravý? Ja mám dokonalú istotu, že to je Božia vôľa: hoci to rozhodnutie nebolo ľahké. Počas jednej vrúcnej modlitby ležiac na koberci v kaplnke komunity pred eucharistickým Ježišom, mi Pán povedal: „Two are better than one (Dvaja sú lepší ako jeden.)“ Slovo z knihy Kazateľ.

Ešte pred pobytom v anglickej komunite som počas modlitby bratov a sestier dostal od Boha charizmy proroctva, kázania a vyučovania a bolo treba nimi aj slúžiť. Tak po návrate z komunity sme obnovili spoločenstvo, ktorému sme dali meno Spoločenstvo Živá voda a začali sme aj s nepravidelným vydávaním časopisu Živý prameň s vyučovaniami a svedectvami. S budúcou manželkou sme sa zapojili aj do Kampane pre Ježiša bratislavského spoločenstva kresťanov a tak isto ich kurzu Základov kresťanstva v Piešťanoch, kde mi po jednom z kázaní jeden z bratov, Gerhard, potvrdil charizmu kázania.

Medzičasom ma pozvali kázať bratia z Apoštolskej cirkvi – do ich modlitebne Bethel: najmä pri príležitosti modlitieb za zjednotenie kresťanov. Robili sme kurzy Biblia a o Božom bojovníkovi Jozuem. Potom sa už približoval 22. september 2001, kedy sme si s Evkou stanovili dátum našej svadby. Proti tej svadbe sa postavili mnohé zlé mocnosti. Aj Evku trochu zneistili, ale dostala o manželovi slovo z 1 Tim 3:1-7: 1 Toto slovo je spoľahlivé: Kto sa usiluje byť biskupom, túži po dobrom diele. 2 Ale biskup musí byť bez úhony, muž jednej ženy, triezvy, rozvážny, slušný, pohostinný, schopný učiť; 3 nie pijan, ani bitkár, ale skromný, nie neznášanlivý, ani chamtivý; 4 musí dobre viesť svoj dom a deti držať v poslušnosti a v celkovej mravnej čistote. 5 Veď kto nevie viesť svoj dom, ako sa bude starať o Božiu cirkev?! 6 Nemá to byť novoobrátenec, aby nespyšnel a neprepadol diablovmu odsúdeniu. 7 Musí mať aj dobré svedectvo od tých, čo sú mimo, aby neupadol do opovrhnutia a do diablovho osídla.

Ale s pomocou Boha sme všetky skúšky vydržali a mali sme krásnu svadbu: prišli aj ľudia z Evkinho spoločenstva z Bratislavy, ako aj z Piešťanského ako aj iní priatelia. Mali sme ju v útulnej kúpeľnej kaplnke a bolo to požehnané: blahoželaní bolo neúrekom. Boh nám požehnal aj byt, ktorý keď sme v roku 2008 predali, mohli sme si kúpiť starší dom. Ten sme dva roky prerábali a nadstavovali; sťahovali sme sa v septembri 2010. To už nám Boh požehnal tri detičky: Sáru Máriu (2002), Juditku Alžbetku (2006) a Samuela Pavla (2009). Do pre nás nového domu ešte Miriam Lýdiu (2011).

Jedna naša rodinná priateľka, žena hlbokej modlitby, mala obraz, že na našom dome sedí anjel a že to bude Dom chvál a modlitby.

A skutočne, Spoločenstvo Živá voda, ktoré existuje už viac ako dvanásť rokov (od marca 2000), sa v ňom schádza každý štvrtok večer – a chválime Pána za jeho dobrodenia, modlíme sa za ľudí a sýtime dušu stravou Božieho slova. Keď sme robili v lete 2011 zateplenie domu, mimochodom, pri veľkých zázrakoch a dokonca darovania nám peňazí, – dali sme do jeho štítu veľký kríž, ako vďaku za požehnanie pre našu rodinu a nech svet vie, v ako znamení má človek spásu. Jedine v tomto. V žiadnom inom. Príďte sa naň pozrieť. Ste srdečne vítaní – v dome modlitieb a chvál.


Späť na svedectvá | Zdieľaj na Facebooku | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium

Dobré správy

  • Elias Vella
    Ľudia sa často pýtajú, prečo diabol niekoho napadá. Diabol predovšetkým napadá všetkých. Napadol tiež Ježiša a ja tvrdím, že čím viac sme prešli v našej duchovnej púti, tým viac na nás zlý duch útočí. Nemá záujem napadať niekoho, kto sa nachádza už na jeho strane. Keď už tam je, prečo by ho napadal. Pokiaľ človek ešte nezaujal stanovisko, ešte niekam kráča, býva častejšie napádaný.
    2017-07-31
  • International Catholic Charismatic Renewal Services
    V niektorých prípadoch Ježiš uzdravuje z vlastnej iniciatívy. Avšak najčastejšie sa uzdravenia udejú ako odpoveď na prosbu samotného chorého alebo jeho priateľa alebo príbuzného. Niekedy Ježiš uzdravuje iba slovom, inokedy symbolickým gestom alebo použitím vtedy známych terapeutických prostriedkov ako je slina alebo hlina. Pán bez výnimky stretáva s hlbokým súcitom chorých a trpiacich, ktorí k nemu prichádzajú, kamkoľvek ide (Mt 14, 14).
    2017-07-26
  • Peter Hocken
    Pán si z piatka na sobotu ráno 10.06.2017 povolal k sebe velikána, pátra Petra Hockena. Vo svojich 85 nedožitých narodeninách bol Božím služobníkom, priateľom a kňazom, ktorý do posledného dychu s radosťou slúžil Božiemu telu po celom svete. Pán ho obdaril mimoriadnym intelektom a múdrosťou spolu so skúsenosťou krstu v Duchu Svätom aj schopnosťou odborne a zrozumiteľne popísať teologickú a duchovnú skúsenosť, ktorá sa deje v Cirkvi osobitne po II. Vatikánskom koncile.
    2017-06-11
  • Marek Nikolov
    Túžime ešte viac inšpirovať ľudí pre Pána. Túžime, aby jeho deti neboli iba konvertiti, žijúci vieru pre seba, ale skutoční učeníci a jeho priatelia, ktorí idú do celého sveta a zvestujú radosť evanjelia. Ak Ti horí srdce pre Krista a chcel by si mu slúžiť, ponúkame Ti pridať sa k nám.
    2017-05-22
  • Anton Chromík
    Muži sú vinní, lebo týrajú ženy. Muži sú vinní, lebo obsadzujú viac vrcholových pozícií v štáte. Muži sú vinní, lebo ženu vykorisťujú. Na všetkom je aj zrnko pravdy. Ideológia ale vylieva so špinavou vodou aj dieťa a rovnako to robí Istanbulský dohovor. EÚ včera 11.5.2017 odsúhlasila, že Istanbulský dohovor podpíše. Rozdelenie v Únii pokračuje a trhlina vzrastá.
    2017-05-12

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.