Photo - Kaka

Kaka

Potrebujem Ježiša každý deň môjho života. Ježiš mi hovorí v Biblii, že bez neho nemôžem urobiť nič. Mám dnes dar a schopnosti hrať futbal, pretože mi to dal Boh.

Photo - Ivona Škvorcová

Ivona Škvorcová

Jedna malá „gulička“, ktorú som si náhodne našla na krku, zmenila nielen moje plány, ale i život. Treba ju vyoperovať - bolo odporúčanie mojej lekárky. Vraj len bežná operácia, o nič nejde. V nemocnici som strávila tri dni a s pokojom a úplnou bezstarostnosťou som tri týždne čakala na výsledky z biopsie. Ako 22-ročnú vysokoškoláčku plnú života a energie, ma ani len nenapadlo, že by mohlo ísť o niečo vážne. 22. 2. 2006 zneli slová lekára: „Je to pozitívne“. Ani som presne nechápala, čo to znamená. Šok, ktorý otriasol celou mojou rodinou - RAKOVINA. Bola som zmätená, mala som kopec otázok a obáv.

Photo - Katarína Kuchtová

Katarína Kuchtová

Modlila som sa a prosila Pána o záchranu nášho Šimonka. Prišli sme do nemocnice a lekár mu nameral tep 300 - to je na kolaps a smrť.

Photo - Augustín Ugróczy

Augustín Ugróczy

Ahojte chlapci, mládenci, muži, mudrci, odpadlíci, vagabundi, hľadači pokladov, drakobijci, kávičkári, hudobníci, načúvači, jedným slovom UČENÍCI. Takýmto oslovením na úvod mailu zvolávam mojich chlapcov na pravidelné mesačné stretká s názvom PAJTA.

Photo - Elias Vella

Elias Vella

Keď som bol profesorom dogmatickej teológie, učil som svojich študentov, že diabol ako osoba neexistuje.

Photo - Matej Tóth

Matej Tóth

Aj keď mám krásny a šťastný život, nie vždy bolo všetko ružové a ideálne, ale ja sa riadim heslom, že všetko zlé je na niečo dobré a Pán Boh má svoj plán. Preto sa snažím nájsť vo všetkom a všetkých ľuďoch hlavne to dobré.

Photo - James Manjackal

James Manjackal

... položil ruky na moju hlavu a začal sa modliť: „Nebeský Otče, pošli teraz svojho Syna Ježiša do choroby tuberkulózy, ľadvinových kameňov a infekcie, ktorými trpí tento kňaz a úplne uzdrav jeho telo aj dušu.“ Vtedy som si pomyslel, že asi videl moju zdravotnú kartu, kde sú opísané moje zdravotné problémy!

Photo - Katarína Randová

Katarína Randová

Pred rokom mi vyšli nedobré výsledky na HPV vírus, ktorý spôsobuje rakovinu krčka maternice. Keďže to nebolo veľmi vážne, čakali sme na ďalšie stery. Ich výsledky boli opäť horšie ako predtým. A takto sa to opakovalo ešte raz. Výsledky sa zhoršili, dokonca výsledky na rakovinové bunky vyšli všetky pozitívne. Mne sa vtedy zrútil svet.

Photo - Peter Slaný

Peter Slaný

Začal som pravidelne huliť trávu. Už v trinástich som fajčil trávu denne. Chodil som do školy nahúlený. Cez prestávky som si tiež občas zahulil. V tej dobe som opovrhoval tvrdými drogami. Myslel som si, že nikdy nebudem feťák. Onedlho som vyskúšal durmán, LSD, extázu... V štrnástich som vyskúšal Piko (pervitín).

Photo - Róbert Slamka

Róbert Slamka

Viem čo je rakovina. Môj ocko zomrel na rakovinu, aj starý ocko zomrel na rakovinu a tak viem čo to znamená, keď niekto povie máš zhubný nádor! A tak som si povedal, idem zomrieť.

Photo - Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Ak teda za to, čo som robil, to jest za dobro, pravdu a Krista mám byť trestaný, vtedy nechcem ani menší trest, ale radšej väčší trest a bol by som najšťastnejší, keby som mohol za Krista i zomrieť, hoci viem, že tak veľkej milosti nie som hodný.

Photo - Jozef Červeňák

Jozef Červeňák

V novembri toho roku 2002 na Sviatok všetkých svätých som sa vracal z cintorína domov. Ako som tak kráčal, vo svojom srdci som vnímal hlas, ktorý mi hovoril: „Ona bude tvojou ženou“.

Photo - Liu Žen jing - (brat Yun)

Liu Žen jing - (brat Yun)

Podzemná Cirkev v Číne čelí krutému prenasledovaniu aj v dnešných dňoch. Yun tvrdí, že aj vďaka prebiehajúcemu vyše 30 ročnému prenasledovaniu, utrpeniu a mučeniu sú dnes veriaci čínskej podzemnej Cirkvi pripravení v moslimskom, hinduistickom a budhistickom svete obetovať svoj život za Ježiša Krista a ohlasovanie Jeho Evanjelia.

Photo - MUDr. Emília Vlčková

MUDr. Emília Vlčková

Príbeh exhomeopata: Dcére som vyliečila bronchitídu po tom, čo jej nezabrali antibiotiká. Mne po podaní homeopatika na druhý deň zmizla bradavica.

Photo - Vlado Žák

Vlado Žák

Vedel som o Bohu, ale nepoznal som Ho. Videl som Boha len ako prísneho sudcu, ku ktorému som bol viac viazaný akýmsi strachom, než čímkoľvek iným. Teraz už viem ako veľmi som sa mýlil.

Photo - Alžbeta Šimová

Alžbeta Šimová

Keď po operácii prišli výsledky a potvrdil sa karcinogénny nádor, potrebovala som ísť pred Eucharistického Krista.

Photo - Dominik Dobrovodský

Dominik Dobrovodský

Áno, kosti sú mojím životným údelom. Narodil som sa so zlomeninou a od vtedy celé detstvo rok čo rok zlomeniny pri najmenších pádoch. Veľa času som strávil v nemocniciach, poznal utrpenie na vlastnej koži, ale videl trpieť aj druhých. Na druhej strane to bola pre mňa vysoká škola života. Bola to skúsenosť, že Boh je vždy pri mne, že ma nikdy neopustí. A tak sa postoj chvály stal (a stále znovu stáva) mojím prvým vyjadrením lásky k nemu.

Photo - Nick Vujicic

Nick Vujicic

som vďačný, že som sa pred 31 rokmi narodil bez rúk a nôh. Nebudem predstierať, že môj život je jednoduchý, ale skrze lásku mojich milovaných rodičov a viery v Boha som prekonal moje nešťastie a môj život je teraz naplnený radosťou a zmyslom.

Photo - Viera Prokopcová

Viera Prokopcová

Ak žehnáme Izraelu, požehnanie prichádza na nás samotných (Gn 12,3): „Požehnám tých, čo budú teba žehnať a zavrhnem tých, čo budú teba preklínať.“ Ak je v našom srdci alebo v rodine, u predkov prítomný antisemitizmus, alebo máme predsudky voči Židom, robili sme si vtipy na adresu Židov alebo Izraela, dopustili sme sa neprávosti voči Židom, ukrivdili sme, boli sme ľahostajní voči povolaniu židovského národa, atď ..., bránime požehnaniu, ktoré je nám prisľúbené v Gn 12.

Photo - Jozef Demjan

Jozef Demjan

V detstve ma sexuálne zneužil starší chalan, prešiel som chudobou, okultizmom, depresiami, sexuálnymi partnermi toho istého pohlavia, či pokusmi o samovraždu. Svetlo do môjho života vniesla viera v Ježiša Krista.

Photo - Marek Nikolov

Marek Nikolov

Cieľom modlitbových zhromaždení s názvom „Ježiš uzdravuje“ (najbližšie v sobotu 14. októbra 2017) je zažiť, že Boh je láska. Láska, ktorá sa chce dávať a zjavovať svoje milosrdenstvo aj skrze uzdravenia, znamenia, divy a zázraky.

Photo - Katarína Kolčárová

Katarína Kolčárová

Začala som vnímať anjelov, ale neskôr aj duchov. Čo bolo strašné. Začala som pociťovať strach a aj depresiu som dostala. Bola som zmätená, nechápala som ako je to možné, že mi to ubližuje. Veď v tom predsa nemôže byť nič zlé. Videla som svoju kamarátku, ako zvláda s ľahkosťou život a keďže to bol veľmi dobrý človek, myslela som si, že je to v poriadku.

Photo - Rick Warren

Rick Warren

Ľudia sa ma pýtajú: Čo je zmyslom života? Ja odpovedám veľmi stručne a výstižne: život je prípravou na večnosť. Boli sme stvorení pre večnosť a Boh chce, aby sme boli s Ním v nebi.

Photo - Renáta Ocilková

Renáta Ocilková

Počas chemoterapií mi však vypadol menštruačný cyklus. Keď som sa na to asi po pol roku spýtala môjho gynekológa – onkológa, s veľkými obavami, ako zareagujem, mi povedal: „To je normálne. Vy už cyklus nikdy nedostanete.“

Photo - Anton Srholec

Anton Srholec

Viera a láska k Ježišovi a k jeho veci naplnila moje celé srdce a bol som ochotný za to položiť svoj život.

Photo - Denis Blaho

Denis Blaho

Veštil som a plnilo sa to, mával som jasnovidecké obrazy krátkodobej budúcnosti, ktoré sa tiež plnili. Kresťanstvom som pohŕdal a veriacich ľudí alebo známych, ak neboli naozaj hlboko veriaci, som spochybňoval alebo dotiahol na nejaký budhistický seminár.

Photo - Bohuš Živčák

Bohuš Živčák

Napriek prenasledovaniu za komunizmu, alebo možno práve kvôli tomu, sa hľadanie Boha stalo pre mňa neustálym dobrodružstvom. Viac putovaním ako študovaním. Na strednej škole sa Boh začal približovať ešte dramatickejšie.

Photo - Veronika Barátová

Veronika Barátová

Spomienky na začiatok môjho návratu k Bohu sú pre mňa stále veľmi krásne a dôležité do dnešného dňa. Stalo sa tak počas môjho štúdia na vysokej škole, v dobách normalizačného komunizmu.

Photo - Dr. Gloria Polo

Dr. Gloria Polo

Aj mňa zasiahol blesk, vnikol do mňa cez ruku a spálil celé moje telo strašným spôsobom, zvnútra aj zvonku. Moje rebrá, brucho, podbruško, nohy aj pečeň boli zuhoľnatené. Moje ľadviny utrpeli silné popáleniny, tak isto pľúca a vaječníky.

Photo - P. Vojtech Kodet

P. Vojtech Kodet

Jádra křesťanství se začínám dotýkat v okamžiku, kdy pochopím, že Bůh je ten, který si mě zamiloval, a kdy to prožiji na vlastní kůži. Když pochopím a prožiji, že Bůh je ten, který mě hledá, a zakusím, že jsme se konečně setkali. Když pochopím a prožiji, že Bůh ke mně mluví, zaslechnu jeho hlas ve svém srdci a začnu ho poslouchat.

Photo - Oto Mádr

Oto Mádr

Tato doba není pro křesťany zvlášť příjemná, ale pro křesťany správného formátu je to velký a nádherý čas. „Jestliže mne pronásledovali, i vás budou pronásledovat.“ V takových slavných chvílích zpívá církev Pánu hrdinskou píseň lásky a věrnosti. Je to výsada a dar právě teď žít, milovat a bojovat.

Photo - Matka Tereza

Matka Tereza

Nie je dôležité to, čo robíme, ale koľko lásky do svojej činnosti vložíme. Robme malé veci s veľkou láskou.

Príbeh - Stanislava Kotúčková
Ako som hľadala pravdu

small_stanka kotuckova.JPG

Za manžela má Ivana, ktorého príbeh si môžete prečítať tu.
Je mamou 2 detí.
Venuje sa službe starým ľuďom a opatrovaniu detí. Manžel Ivan sa venuje službe poradenstva a zároveň spolu organizujú rôzne misijné projekty.

Narodila som sa 2. Mája 1973 v rodine ateistov. Moji stari rodičia boli katolíci, ale ja som ich vieru nepoznala. Moji rodičia boli formovaní komunizmom, ateizmom. Naši nás so sestrou vychovávali prísne, v ovzduší príkazov, zákazov, pravidiel a často výčitiek a obvinení. Nechcem svojich rodičov z ničoho obviňovať, mama mala veľmi ťažké detstvo, viem, že nám dávala iba to, čo sama v živote dostala a že sa to snažila robiť najlepšie, ako vedela.

Odmalička som mala problémy so zrakom a tak som často niečo rozbila alebo zhodila.

Mojich rodičov nenapadlo ísť so mnou k lekárovi a preto sa vo mne utvrdzovalo, že som nešikovná a nepozorná. Zbieral sa vo mne komplex menejcennosti spojený s presvedčením, že nie som na nič dobrá a preto ma nikto nemôže mať rád.

Ako dieťa som mala otázky ohľadne života a smrti. Bolo mi povedané, že život po smrti neexistuje, že potom už nie je nič. Pamätám sa, že som na to veľa myslela a premýšľala o tom a predstavovala si to nič. Bolo to strašidelné, keď som sa do toho ponorila. Potom neskôr som už radšej nemala otázky a duchovný svet sa pre mňa zatvoril až do obdobia dospievania.

V mladosti sme ako partia skúšali rôzne zakázané veci a žili sme dosť divoký život. Myslím si dnes, že to bolo aj kvôli tomu, že som sa snažila nájsť niekoho, kto by ma mal rád a tiež som sa za seba veľmi hanbila kvôli svojmu „nie som dosť dobrá na nič“ a preto som túto obrovskú dieru a ranu utápala často v alkohole a v drogách.

Prostredníctvom drog som začala chápať, že duchovný svet naozaj existuje a že môže byť aj veľmi reálny, možno aj reálnejší ako ten náš. Ale v drogách sa otvorí všetko. Akoby aj nebo, ale aj peklo.

Vtedy som pracovala ako čašníčka. Častým hosťom nášho pubu bol aj môj manžel. Zoznámili sme sa tam. Ivan už mal po období búrlivej slobodnej mladosti. Bol už zodpovednejší a ja si dnes myslím, že mi ho Pán Boh poslal, aby ma zachránil. Kto vie, ako by som skončila, keby som ho nestretla.

Po nejakých dvoch rokoch chodenia som otehotnela a vzali sme sa. Narodila sa nám Ninka. Začalo obdobie starostlivosti o rodinu a zariaďovania sa. Pamätám sa, že sme sa snažili veľmi pekne zariadiť náš nový byt v bratislavskom Ružinove. Keď sme sa doň už chceli nasťahovať, stála som prvýkrát vo dverách a pozerala som sa na ten nový, novo zariadený byt a zrazu mi prebleslo mysľou: „Ale toto nie je to, čo hľadám, ja hľadám predsa lásku.“ Toto bol možno spúšťač pre mňa na opätovné hľadanie pravdy. V čom je pravda? Existuje? Ako vyzerá pravá láska? Dá sa tak žiť? Prečo ľudia umierajú mladí, chorí, je v tom nejaký zákon? Na základe čoho všetko funguje tak, ako funguje? Prečo sa niektorí ľudia rodia do pohody? Iní zomierajú v chudobe?

Ktosi ma oslovil. Multilevel marketingový predaj zdravých zelených potravín. Bola som na školení kde tvrdili, že zdravie a dlhý život závisí od spôsobu stravovania. Že zelené potraviny, sušený jačmeň a morské riasy, sú predpokladom dlhého života bez chorôb. Jeden deň bol u nás na návšteve priateľ a on sa na tom celom koncepte smial. Povedal jedinú vetu:

“Stana, veď to je celé blbosť. Sú aj takí starčekovia, čo si každý večer dajú pohár vína a cigaretu a žijú sto rokov. A sú tu mladí športovci, čo umierajú v dvadsiatke.“

Jasné, že toto som aj ja vedela, ale vtedy, v tej chvíli mi to docvaklo, že je to tak. Zelené potraviny nie sú východisko.

Prišla na svet aj naša druhá dcéra Natálka. Bolo to už obdobie, kedy som vnútorne konečne akceptovala, že som mamou a bola som v tej roli už usadená. Problémy s mojimi očami sa vyhrocovali. Objavil sa šedý zákal. Vždy som mala problémy s očami a tak som sa rozhodla, že operácia šedého zákalu pomôže aspoň čiastočne. Trochu to pomohlo. Ale stále som mala iné zrakové vady. Ľudia o tom vedeli a tak mi jeden kamarát navrhol, aby som išla k pani, ktorá lieči ľudí duchovne a potom odstraňuje aj samotnú chorobu. A tak sme sa k nej objednali. Tá pani ozaj liečila na duchovnej úrovni.

Už po prvom sedení som cítila, že duchovno, ktoré sa zatvorilo v mladosti, je znovu otvorené. A s tým prichádzali rôzne stavy mysle. Znovu som mala pocit, že brány neba aj pekla sú otvorené zároveň.

V tom období som nedokázala zniesť akékoľvek negatívne informácie. Už iba pri sledovaní správ v televízii a pri vypočutí jedinej negatívnej správy som sa cítila veľmi slabá, akoby to zo mňa vycuclo všetku energiu. Pri návšteve kina sme odchádzali po piatich minútach, bola som úplne vyčerpaná. Nezniesla som akýkoľvek film, lebo všade sa nachádza niečo z násilia, všade sú zbrane, boje....Vtedy som ale aj pochopila, že my často púšťame ďeťom filmy a aj sú v blízkosti informácií, ktoré sami možno nevedia spracovať a môže im to veľmi ubližovať. Úplne najhoršie je, že oni sami potom už nie sú schopné rozoznávať dobro od zla, lebo sú prekŕmené negatívnymi informáciami, ktoré im deformujú podvedomie. Neskôr som pochopila, keď už sme boli kresťania, že to bolo niečo, ako biela mágia.

V tom období nás ako rodinu pozvali naši priatelia na dovolenku. Nebolo to prvýkrát. Už viackrát sme boli s nimi a ich deťmi na kratšej dovolenke na Slovensku. Tentokrát nás zavolali na tábor. Vraj kresťanský. Nič nám to nehovorilo, ale tešili sme sa na čas s nimi. A tak začal týždeň v Lomnistej. Hotel a chatky, bývalý pionierky tábor. Rýchlo sme zistili, že ten tábor je ozaj kresťanský. Dopoludnia boli deti v detských skupinkách, kde sa hrali a našim deťom sa to veľmi páčilo. Dospelí mali zatiaľ prednášky. Tým prednáškam sme nerozumeli a predtým boli ešte aj chvály. To sme si mysleli, že sme sa asi ocitli v nejakej sekte. Po troch dňoch sme začali uvažovať nad tým, že sa zbalíme a ideme domov. Ale našim deťom sa tam páčilo, a my sme predsa boli s našimi priateľmi... A tak sme sa rozhodli ostať. Každé ráno bývali krátke divadielka. Pán Boh často hovorí ku mne cez jednoduché veci. To robil aj vtedy. Divadielko o troch prasiatkach, stavbe domu a o Pánovi Ježišovi, všetko podané pre deti aj pre dospelých, veľmi hlboké, vtipné a kreatívne. Na konci toho týždňa sme boli veľmi radi, že sme neodišli. Keď sme prijali to, že mnohým veciam nerozumieme a prestali sme byť podozrievaví, objavili sme, že tu ide o hlboké duchovno. A vzťahy, ktoré tam ľudia prežívali, boli úplne iné ako tie, čo som dovtedy poznala. Veď dovtedy vo vzťahoch vždy išlo o to, kto má viac vecí, kto je lepší v niečom, kto vie koho ako okritizovať. Tu boli ale vzťahy naklonené pozitívne k ľuďom, k sebe navzájom. Nikto nekritizoval, hovorili o druhých iba to dobré.

Keď sme sa vrátili z tábora, tak sme si kúpili Bibliu. Prečítala som si evanjeliá. Veľmi sa ma to dotklo. Nejako mi celé vnútro hovorilo, že tu je tá pravda, ktorú hľadám. Odvtedy ma Pán Ježiš začal vyučovať, čo znamenajú Jeho podobenstvá v mojom živote. To robí doteraz. Neustále mi odokrýva, čo je v mojom vnútri a zároveň mi ukazuje, aké nekonečné je Jeho milosrdenstvo. Že MU môžem vždy všetko odovzdať bez ohľadu na to, ako veľký si myslím, že môj hriech je.

Ostali sme v kontakte s ľudmi, ktorí organizujú rodinné tábory a neskôr sme sa aj začali zapájať do ich organizácie. Dnes sme členmi tímu. Ako deti sme boli pokrstení obaja, manžel aj ja. A tak sme ostali v katolíckej cirkvi, doplnili sme si sviatosti. Po piatich rokoch od tábora sme sa vydali na misijnú školu do Austrálie. Škola bola vedená tou organizáciou, ktorá aj usporadúva tábory – Mládežou s misiou. Je zameraná na prípravu misionárov na misie a tiež na osobné učeníctvo. Boli sme tam rok, absolvovali sme misijný výjazd do Singapuru, Indie a vnútornej Austrálie. Po návrate na Slovensko sme sa modlili a neskôr rozhodli opustiť všetko, čo sme doteraz poznali ako náš život – konkrétne, že Ivan predá svoj podiel vo firme, ktorá bola mimochodom veľmi úspešná, že predáme náš byt v Ružinove a že sa staneme naplno misionármi v Mládeži s misiou. Presťahovali sme sa do Brusna. Dnes sme tu už 4 roky. Ja sa venujem službe starým ľuďom, opatrovaniu detí, Ivan sa venuje službe poradenstva a zároveň organizujeme rôzne misijné projekty.

Pán nás neustále vedie. Stále robím veľa chýb a stále Mu mám čo odovzdávať. Cesta pravdy, po ktorej ma Boh vedie, nie je hladká, ani bez zákrut a odbočiek z vlastných chybných rozhodnutí. Začínam chápať, že moja cesta nikdy nebude dokonale hladká a rovná, ale že láska Pána Ježiša a Jeho pravda mi budú neustále dávať nový život a smer.

Ak ste sa prečítali až sem, zrejme vás náš príbeh zaujal. A ak chcete vedieť viac o našej misii, radi odpovieme na vaše otázky aj ma mojom maily: stanakotuckova@gmail.com


Späť na svedectvá | Zdieľaj na Facebooku | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium

Dobré správy

  • Patrik Daniška
    Chlap má byť chlap! Má hrať férovo vo futbale aj v živote. Ak je v náročnej situácii, má zabrať a neutiecť ako zbabelec. Hľadáme preto partie chalanov/mužov, ktorí hrávajú futbal, a mali by záujem spojiť futbal s pro-life osvetou. Ak sa Vás to týka, toto je výzva do akcie!
    2017-11-09
  • Ľuboš Štofko
    „Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. Náhodou šiel tou cestou istý kňaz, a keď ho uvidel, obišiel ho. Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, išiel ďalej. No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán, a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto. Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich; vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň. Na druhý deň vyňal dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: »Staraj sa oň, a ak vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať.« Čo myslíš, ktorý z tých troch bol blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?“ On odpovedal: „Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo.“ A Ježiš mu povedal: „Choď a rob aj ty podobne!“ (Lk 10,25-37)
    2017-10-26
  • Ľuboš Štofko
    Všimli sme si, že aj Ježiš očakáva našu osobnú lásku k Nemu? Alebo pre našu predstavu o nezištnosti Jeho lásky máme sklon túto potrebu opomínať a sústrediť sa na to, že Bohu postačí, ak sa budeme snažiť odpúšťať blížnym a dávať almužny. Veď Ježiš je v každom z nich a láska voči ním je prejavom lásky voči Nemu!
    2017-10-17
  • Milada Passerini
    Pomáhame v prvom rade konkrétnym osobám ako osamelým matkám s dieťaťom, vdovám s deťmi, mnohopočetným rodinám, týranám ženám, detským domovom, ľuďom v krízových centrách, v azylových domoch i v zariadeniach napr. pre psychicky či fyzicky chorých a napokon v centrách pre ľudí bez domova.
    2017-10-06
  • Ľuboš Štofko
    Napriek tomu, že ide o takmer najbežnejšiu modlitbu v repertoári mojich a azda aj vašich modlitieb, Otčenášu som rozumel veľmi málo. S výnimkou úvodu - oslovenia: „Otče náš, ktorý si na nebesiach,“ sa mi ostatné formulácie prosieb javili štylisticky dosť nelogické a nedávali mi jasný zmysel.
    2017-10-04

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.