Photo - Kaka

Kaka

Potrebujem Ježiša každý deň môjho života. Ježiš mi hovorí v Biblii, že bez neho nemôžem urobiť nič. Mám dnes dar a schopnosti hrať futbal, pretože mi to dal Boh.

Photo - Ivona Škvorcová

Ivona Škvorcová

Jedna malá „gulička“, ktorú som si náhodne našla na krku, zmenila nielen moje plány, ale i život. Treba ju vyoperovať - bolo odporúčanie mojej lekárky. Vraj len bežná operácia, o nič nejde. V nemocnici som strávila tri dni a s pokojom a úplnou bezstarostnosťou som tri týždne čakala na výsledky z biopsie. Ako 22-ročnú vysokoškoláčku plnú života a energie, ma ani len nenapadlo, že by mohlo ísť o niečo vážne. 22. 2. 2006 zneli slová lekára: „Je to pozitívne“. Ani som presne nechápala, čo to znamená. Šok, ktorý otriasol celou mojou rodinou - RAKOVINA. Bola som zmätená, mala som kopec otázok a obáv.

Photo - Katarína Kuchtová

Katarína Kuchtová

Modlila som sa a prosila Pána o záchranu nášho Šimonka. Prišli sme do nemocnice a lekár mu nameral tep 300 - to je na kolaps a smrť.

Photo - Augustín Ugróczy

Augustín Ugróczy

Ahojte chlapci, mládenci, muži, mudrci, odpadlíci, vagabundi, hľadači pokladov, drakobijci, kávičkári, hudobníci, načúvači, jedným slovom UČENÍCI. Takýmto oslovením na úvod mailu zvolávam mojich chlapcov na pravidelné mesačné stretká s názvom PAJTA.

Photo - Elias Vella

Elias Vella

Keď som bol profesorom dogmatickej teológie, učil som svojich študentov, že diabol ako osoba neexistuje.

Photo - Matej Tóth

Matej Tóth

Aj keď mám krásny a šťastný život, nie vždy bolo všetko ružové a ideálne, ale ja sa riadim heslom, že všetko zlé je na niečo dobré a Pán Boh má svoj plán. Preto sa snažím nájsť vo všetkom a všetkých ľuďoch hlavne to dobré.

Photo - James Manjackal

James Manjackal

... položil ruky na moju hlavu a začal sa modliť: „Nebeský Otče, pošli teraz svojho Syna Ježiša do choroby tuberkulózy, ľadvinových kameňov a infekcie, ktorými trpí tento kňaz a úplne uzdrav jeho telo aj dušu.“ Vtedy som si pomyslel, že asi videl moju zdravotnú kartu, kde sú opísané moje zdravotné problémy!

Photo - Katarína Randová

Katarína Randová

Pred rokom mi vyšli nedobré výsledky na HPV vírus, ktorý spôsobuje rakovinu krčka maternice. Keďže to nebolo veľmi vážne, čakali sme na ďalšie stery. Ich výsledky boli opäť horšie ako predtým. A takto sa to opakovalo ešte raz. Výsledky sa zhoršili, dokonca výsledky na rakovinové bunky vyšli všetky pozitívne. Mne sa vtedy zrútil svet.

Photo - Peter Slaný

Peter Slaný

Začal som pravidelne huliť trávu. Už v trinástich som fajčil trávu denne. Chodil som do školy nahúlený. Cez prestávky som si tiež občas zahulil. V tej dobe som opovrhoval tvrdými drogami. Myslel som si, že nikdy nebudem feťák. Onedlho som vyskúšal durmán, LSD, extázu... V štrnástich som vyskúšal Piko (pervitín).

Photo - Róbert Slamka

Róbert Slamka

Viem čo je rakovina. Môj ocko zomrel na rakovinu, aj starý ocko zomrel na rakovinu a tak viem čo to znamená, keď niekto povie máš zhubný nádor! A tak som si povedal, idem zomrieť.

Photo - Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Ak teda za to, čo som robil, to jest za dobro, pravdu a Krista mám byť trestaný, vtedy nechcem ani menší trest, ale radšej väčší trest a bol by som najšťastnejší, keby som mohol za Krista i zomrieť, hoci viem, že tak veľkej milosti nie som hodný.

Photo - Jozef Červeňák

Jozef Červeňák

V novembri toho roku 2002 na Sviatok všetkých svätých som sa vracal z cintorína domov. Ako som tak kráčal, vo svojom srdci som vnímal hlas, ktorý mi hovoril: „Ona bude tvojou ženou“.

Photo - Liu Žen jing - (brat Yun)

Liu Žen jing - (brat Yun)

Podzemná Cirkev v Číne čelí krutému prenasledovaniu aj v dnešných dňoch. Yun tvrdí, že aj vďaka prebiehajúcemu vyše 30 ročnému prenasledovaniu, utrpeniu a mučeniu sú dnes veriaci čínskej podzemnej Cirkvi pripravení v moslimskom, hinduistickom a budhistickom svete obetovať svoj život za Ježiša Krista a ohlasovanie Jeho Evanjelia.

Photo - MUDr. Emília Vlčková

MUDr. Emília Vlčková

Príbeh exhomeopata: Dcére som vyliečila bronchitídu po tom, čo jej nezabrali antibiotiká. Mne po podaní homeopatika na druhý deň zmizla bradavica.

Photo - Vlado Žák

Vlado Žák

Vedel som o Bohu, ale nepoznal som Ho. Videl som Boha len ako prísneho sudcu, ku ktorému som bol viac viazaný akýmsi strachom, než čímkoľvek iným. Teraz už viem ako veľmi som sa mýlil.

Photo - Alžbeta Šimová

Alžbeta Šimová

Keď po operácii prišli výsledky a potvrdil sa karcinogénny nádor, potrebovala som ísť pred Eucharistického Krista.

Photo - Dominik Dobrovodský

Dominik Dobrovodský

Áno, kosti sú mojím životným údelom. Narodil som sa so zlomeninou a od vtedy celé detstvo rok čo rok zlomeniny pri najmenších pádoch. Veľa času som strávil v nemocniciach, poznal utrpenie na vlastnej koži, ale videl trpieť aj druhých. Na druhej strane to bola pre mňa vysoká škola života. Bola to skúsenosť, že Boh je vždy pri mne, že ma nikdy neopustí. A tak sa postoj chvály stal (a stále znovu stáva) mojím prvým vyjadrením lásky k nemu.

Photo - Nick Vujicic

Nick Vujicic

som vďačný, že som sa pred 31 rokmi narodil bez rúk a nôh. Nebudem predstierať, že môj život je jednoduchý, ale skrze lásku mojich milovaných rodičov a viery v Boha som prekonal moje nešťastie a môj život je teraz naplnený radosťou a zmyslom.

Photo - Viera Prokopcová

Viera Prokopcová

Ak žehnáme Izraelu, požehnanie prichádza na nás samotných (Gn 12,3): „Požehnám tých, čo budú teba žehnať a zavrhnem tých, čo budú teba preklínať.“ Ak je v našom srdci alebo v rodine, u predkov prítomný antisemitizmus, alebo máme predsudky voči Židom, robili sme si vtipy na adresu Židov alebo Izraela, dopustili sme sa neprávosti voči Židom, ukrivdili sme, boli sme ľahostajní voči povolaniu židovského národa, atď ..., bránime požehnaniu, ktoré je nám prisľúbené v Gn 12.

Photo - Jozef Demjan

Jozef Demjan

V detstve ma sexuálne zneužil starší chalan, prešiel som chudobou, okultizmom, depresiami, sexuálnymi partnermi toho istého pohlavia, či pokusmi o samovraždu. Svetlo do môjho života vniesla viera v Ježiša Krista.

Photo - Marek Nikolov

Marek Nikolov

Cieľom modlitbových zhromaždení s názvom „Ježiš uzdravuje“ (najbližšie v sobotu 14. októbra 2017) je zažiť, že Boh je láska. Láska, ktorá sa chce dávať a zjavovať svoje milosrdenstvo aj skrze uzdravenia, znamenia, divy a zázraky.

Photo - Katarína Kolčárová

Katarína Kolčárová

Začala som vnímať anjelov, ale neskôr aj duchov. Čo bolo strašné. Začala som pociťovať strach a aj depresiu som dostala. Bola som zmätená, nechápala som ako je to možné, že mi to ubližuje. Veď v tom predsa nemôže byť nič zlé. Videla som svoju kamarátku, ako zvláda s ľahkosťou život a keďže to bol veľmi dobrý človek, myslela som si, že je to v poriadku.

Photo - Rick Warren

Rick Warren

Ľudia sa ma pýtajú: Čo je zmyslom života? Ja odpovedám veľmi stručne a výstižne: život je prípravou na večnosť. Boli sme stvorení pre večnosť a Boh chce, aby sme boli s Ním v nebi.

Photo - Renáta Ocilková

Renáta Ocilková

Počas chemoterapií mi však vypadol menštruačný cyklus. Keď som sa na to asi po pol roku spýtala môjho gynekológa – onkológa, s veľkými obavami, ako zareagujem, mi povedal: „To je normálne. Vy už cyklus nikdy nedostanete.“

Photo - Anton Srholec

Anton Srholec

Viera a láska k Ježišovi a k jeho veci naplnila moje celé srdce a bol som ochotný za to položiť svoj život.

Photo - Denis Blaho

Denis Blaho

Veštil som a plnilo sa to, mával som jasnovidecké obrazy krátkodobej budúcnosti, ktoré sa tiež plnili. Kresťanstvom som pohŕdal a veriacich ľudí alebo známych, ak neboli naozaj hlboko veriaci, som spochybňoval alebo dotiahol na nejaký budhistický seminár.

Photo - Bohuš Živčák

Bohuš Živčák

Napriek prenasledovaniu za komunizmu, alebo možno práve kvôli tomu, sa hľadanie Boha stalo pre mňa neustálym dobrodružstvom. Viac putovaním ako študovaním. Na strednej škole sa Boh začal približovať ešte dramatickejšie.

Photo - Veronika Barátová

Veronika Barátová

Spomienky na začiatok môjho návratu k Bohu sú pre mňa stále veľmi krásne a dôležité do dnešného dňa. Stalo sa tak počas môjho štúdia na vysokej škole, v dobách normalizačného komunizmu.

Photo - Dr. Gloria Polo

Dr. Gloria Polo

Aj mňa zasiahol blesk, vnikol do mňa cez ruku a spálil celé moje telo strašným spôsobom, zvnútra aj zvonku. Moje rebrá, brucho, podbruško, nohy aj pečeň boli zuhoľnatené. Moje ľadviny utrpeli silné popáleniny, tak isto pľúca a vaječníky.

Photo - P. Vojtech Kodet

P. Vojtech Kodet

Jádra křesťanství se začínám dotýkat v okamžiku, kdy pochopím, že Bůh je ten, který si mě zamiloval, a kdy to prožiji na vlastní kůži. Když pochopím a prožiji, že Bůh je ten, který mě hledá, a zakusím, že jsme se konečně setkali. Když pochopím a prožiji, že Bůh ke mně mluví, zaslechnu jeho hlas ve svém srdci a začnu ho poslouchat.

Photo - Oto Mádr

Oto Mádr

Tato doba není pro křesťany zvlášť příjemná, ale pro křesťany správného formátu je to velký a nádherý čas. „Jestliže mne pronásledovali, i vás budou pronásledovat.“ V takových slavných chvílích zpívá církev Pánu hrdinskou píseň lásky a věrnosti. Je to výsada a dar právě teď žít, milovat a bojovat.

Photo - Matka Tereza

Matka Tereza

Nie je dôležité to, čo robíme, ale koľko lásky do svojej činnosti vložíme. Robme malé veci s veľkou láskou.

Príbeh - sr. Elvíra Petrozzi

small_raw_i0025.jpg

Zakladateľka komunity Cenacolo. Komunita Cenacolo pomáha narkomanom, strateným mladým ľuďom, nespokojným, búriacim sa, zúfalým, tým, ktorí chcú nájsť sami seba, radosť a zmysel života. Ich úspešnosť liečby narkomanov Kristoterapiou je mimoriadne vysoká, pohybuje sa medzi 70-80 %. Comunita Cenacolo pôsobí v rôznych krajinách sveta, aj na Slovensku.

Je dosť ťažké definovať to, kto som, pretože viem len to, že som jedna novosť každým dňom, jedna kreatívnosť po všetky dni a hlavne som jedna žena, ktorá je zamilovaná. Žena, zamilovaná do života, zamilovaná do lásky, ktorá verí v dobro a v pravdu. Vždy je pre mňa ťažké rozprávať o sebe a trochu sa aj hanbím pred druhými, ale robím to preto, aby niekto mohol spoznať Boha, robím to preto, lebo je čas pre evanjelizáciu, čas svedectva.

Ja som žena, ktorá je každý deň z niečoho prekvapená, divím sa, (pohrúžená som) do rozjímania nad Božími dielami.

Pochádzam z početnej rodiny. žili sme v období po vojne v 40-45 roku, zažili sme chudobu a nešťastie toho času, ale spomínam si na to ako na jedno požehnanie. Pochopila som, že materiálna a fyzická chudoba nemôžu zničiť jednotu lásky v rodine. My sme si to vyskúšali. Dnes vracajúc sa do minulosti, si musím priznať, že Duch Svätý v tomto všetkom zmätku vojny, ma pripravoval na lásku, pripravoval ma na súcit, pripravoval ma pomôcť tým, ktorí trpeli viac ako my, viac ako ja. Takže moji rodičia už boli inšpirovaní, už boli vedení rukou Ducha Svätého, ktorý ma pripravoval na to čo vám teraz rozpoviem.

Mala som devätnásť rokov, zanechala som rodinu s veľkým utrpením, hlavne zo strany mojej mamy, pretože som mala ešte ďalších súrodencov, starších aj mladších o ktorých sa trebalo postarať, ale to pozvanie bolo oveľa väčšie, oveľa väčšie ako nejaká náklonnosť, silnejšie od krvi, silnejšie od mojej sebarealizácie. Odišla som do kláštora, ktorý je ešte aj dnes v Turínskom Borgaro, ku konsegregácií sestier „Dcéry lásky“, ktorých zakladateľkou bola svätá Jana Antida Thouret, pôvodom z Francúzka, mala veľké srdce k tomu aby slúžila chudobným, ktorí nemali pre druhých žiadnu hodnotu. A v tejto reholi som ostala asi 27 rokov, ale potom som v mojom vnútri odkryla silné želanie dať sa mladým, hlavne tým mladým, ktorí niečo hľadali.

Kričali tak hlasno, aspoň ja som si myslela, že ten krik je taký silný, kričali, zavíjali od drogy, zaspávajúc, strácajúc sa, umierajúc zo dňa na deň. Chceli vedieť, či láska existuje, či je nádej, či je možné žiť v pokoji, oveľa viac ako my zvonka, keď niekedy cítime taký falošný pokoj, chceli vedieť či je možné cítiť pokoj vo vnútri so samým sebou, aby ich príbeh mohol byť obnovený, znovu postavený a to je to čo som čítala z tvárí a zlých rozhodnutí sa mladých.

A síce som sa pýtala a to veľa krát mojich predstavených, museli mi aj oni po chvíli povedať to čo bola pravda, že to nie je možné, že nie som na to pripravená a nie som schopná niečo také robiť a toto všetko bola len pravda, takže ma to naučilo hlavne poslúchať, vedieť trpieť a modliť sa. Robila som tak do vtedy, kým mi moji predstavení jedného dňa nezačali dôverovať a povedali mi, dobre teda.

Začali sme v jednom dome, ktorý nám dalo mesto Saluzzo (do užívania) na niekoľko rokov. Tento dom bol pár rokov už opustený. Našli sme tu to, čo by človek našiel v opustenom dome rozpadnuté trámy, rozbité okná a dvere a tak ďalej, ale začali sme s(úctou) so silou a krásou lásky. A ešte raz lásky, lebo láska je silnejšia od hanby, od strachu, od pádu. Toto všetko mohla byť aj chyba, ale v tom momente by som si ani len nepomyslela, že by to mohla byť chyba, pretože v mojom vnútri bola jedna sila, sila lásky, a nebola to len nejaká ľudská láska, alebo moja láska. Nevedela som ani, či som schopná milovať, ale v mojom vnútri bola odvaha, schopnosť riskovať, viera v prekonanie každej chyby, a teraz môžem povedať toto bola tá Božia láska, ktorá podržiavala moju vôľu. Moja sloboda, moja sila bola skrytá v jednej veľkej slabosti, ale nakoniec sa premenila v silu. A toto bolo pre mňa znovuobjavenie mojej viery. Objavila som konkrétnu vieru, vieru živú, vieru ktorá koná, vieru, ktorá vie aj riskovať. A to bolo to Ježišovo volanie ku mne a potom so mnou ešte jedna sestra, Sestra Aurélia a ešte spolu s jednou priateľkou, ktorá sa volala Nives, pracovala ako učiteľka, ale všetko zanechala a išla za nami. A tak sme sa spolu vydali na toto dobrodružstvo, ktoré ešte neskončilo, ktoré je každým dňom jedno prekvapenie, jeden zázrak.

Teraz tá krása a ten údiv nie sú len v dome ktorý sa obnovuje, teraz je ten údiv a krása v úsmeve mladých, v rozjasnených očiach tých mladých. Radosť, ktorá žiari z ich tvári, ale aj pot a snaha ukázať, že chcú byť v komunite, ktorá nedáva cukríky, lebo je to jedna Komunita, ktorá je veľmi náročná, pretože my chceme milovať, ale nie tak, že to budeme od nich vyžadovať, ale veriť v to, že mladí, ktorí aj keď spravili chybu v živote, ostane im niečo v ich vnútri, že to nezahodia do ohňa. Takže chceme, veríme v nich práve preto, že ich milujeme.

Sme povolaní milovať a nie zachraňovať. Ježiš je ten, ktorý prináša spásu, nie my. On je ten, ktorý žne, my sme tí, ktorí sejeme. Tým, že slúžime s láskou, zasievame lásku. Nesmieme si nárokovať schopnosť spasiť ľudí, ale milovať to áno. Ľudia, ktorí klopú na dvere Komunity, majú právo cítiť sa prijatí, milovaní, cítiť odpustenie.


Späť na svedectvá | Zdieľaj na Facebooku | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium

Dobré správy

  • Ľuboš Štofko
    Všimli sme si, že aj Ježiš očakáva našu osobnú lásku k Nemu? Alebo pre našu predstavu o nezištnosti Jeho lásky máme sklon túto potrebu opomínať a sústrediť sa na to, že Bohu postačí, ak sa budeme snažiť odpúšťať blížnym a dávať almužny. Veď Ježiš je v každom z nich a láska voči ním je prejavom lásky voči Nemu!
    2017-10-17
  • Milada Passerini
    Pomáhame v prvom rade konkrétnym osobám ako osamelým matkám s dieťaťom, vdovám s deťmi, mnohopočetným rodinám, týranám ženám, detským domovom, ľuďom v krízových centrách, v azylových domoch i v zariadeniach napr. pre psychicky či fyzicky chorých a napokon v centrách pre ľudí bez domova.
    2017-10-06
  • Ľuboš Štofko
    Napriek tomu, že ide o takmer najbežnejšiu modlitbu v repertoári mojich a azda aj vašich modlitieb, Otčenášu som rozumel veľmi málo. S výnimkou úvodu - oslovenia: „Otče náš, ktorý si na nebesiach,“ sa mi ostatné formulácie prosieb javili štylisticky dosť nelogické a nedávali mi jasný zmysel.
    2017-10-04
  • Marek Nikolov
    Babka zomrela. Čítam smutnú správu, ktorú mi poslala moja Monika. Išlo o mamu nášho priateľa Braňa a poslednú žijúcu babku jeho dvoch malých detí.
    2017-09-26
  • Raniero Cantalamessa
    Účinnosť krstu v Duchu Svätom v reaktivácii krstu spočíva v tomto: človek konečne prispieva vlastným podielom -- menovite, robí rozhodnutie viery, pripravený pokáním, ktoré umožňuje slobodné Božie konanie a prúdenie všetkej Jeho sily. Je to ako keď zapojíte zástrčku a zapne sa svetlo. Boží dar je konečne „nespútaný“ a Duchu je umožnené rozlievať sa ako vôňa v kresťanskom živote.
    2017-08-24

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.