Photo - Kaka

Kaka

Potrebujem Ježiša každý deň môjho života. Ježiš mi hovorí v Biblii, že bez neho nemôžem urobiť nič. Mám dnes dar a schopnosti hrať futbal, pretože mi to dal Boh.

Photo - Ivona Škvorcová

Ivona Škvorcová

Jedna malá „gulička“, ktorú som si náhodne našla na krku, zmenila nielen moje plány, ale i život. Treba ju vyoperovať - bolo odporúčanie mojej lekárky. Vraj len bežná operácia, o nič nejde. V nemocnici som strávila tri dni a s pokojom a úplnou bezstarostnosťou som tri týždne čakala na výsledky z biopsie. Ako 22-ročnú vysokoškoláčku plnú života a energie, ma ani len nenapadlo, že by mohlo ísť o niečo vážne. 22. 2. 2006 zneli slová lekára: „Je to pozitívne“. Ani som presne nechápala, čo to znamená. Šok, ktorý otriasol celou mojou rodinou - RAKOVINA. Bola som zmätená, mala som kopec otázok a obáv.

Photo - Katarína Kuchtová

Katarína Kuchtová

Modlila som sa a prosila Pána o záchranu nášho Šimonka. Prišli sme do nemocnice a lekár mu nameral tep 300 - to je na kolaps a smrť.

Photo - Augustín Ugróczy

Augustín Ugróczy

Ahojte chlapci, mládenci, muži, mudrci, odpadlíci, vagabundi, hľadači pokladov, drakobijci, kávičkári, hudobníci, načúvači, jedným slovom UČENÍCI. Takýmto oslovením na úvod mailu zvolávam mojich chlapcov na pravidelné mesačné stretká s názvom PAJTA.

Photo - Elias Vella

Elias Vella

Keď som bol profesorom dogmatickej teológie, učil som svojich študentov, že diabol ako osoba neexistuje.

Photo - Matej Tóth

Matej Tóth

Aj keď mám krásny a šťastný život, nie vždy bolo všetko ružové a ideálne, ale ja sa riadim heslom, že všetko zlé je na niečo dobré a Pán Boh má svoj plán. Preto sa snažím nájsť vo všetkom a všetkých ľuďoch hlavne to dobré.

Photo - James Manjackal

James Manjackal

... položil ruky na moju hlavu a začal sa modliť: „Nebeský Otče, pošli teraz svojho Syna Ježiša do choroby tuberkulózy, ľadvinových kameňov a infekcie, ktorými trpí tento kňaz a úplne uzdrav jeho telo aj dušu.“ Vtedy som si pomyslel, že asi videl moju zdravotnú kartu, kde sú opísané moje zdravotné problémy!

Photo - Katarína Randová

Katarína Randová

Pred rokom mi vyšli nedobré výsledky na HPV vírus, ktorý spôsobuje rakovinu krčka maternice. Keďže to nebolo veľmi vážne, čakali sme na ďalšie stery. Ich výsledky boli opäť horšie ako predtým. A takto sa to opakovalo ešte raz. Výsledky sa zhoršili, dokonca výsledky na rakovinové bunky vyšli všetky pozitívne. Mne sa vtedy zrútil svet.

Photo - Peter Slaný

Peter Slaný

Začal som pravidelne huliť trávu. Už v trinástich som fajčil trávu denne. Chodil som do školy nahúlený. Cez prestávky som si tiež občas zahulil. V tej dobe som opovrhoval tvrdými drogami. Myslel som si, že nikdy nebudem feťák. Onedlho som vyskúšal durmán, LSD, extázu... V štrnástich som vyskúšal Piko (pervitín).

Photo - Róbert Slamka

Róbert Slamka

Viem čo je rakovina. Môj ocko zomrel na rakovinu, aj starý ocko zomrel na rakovinu a tak viem čo to znamená, keď niekto povie máš zhubný nádor! A tak som si povedal, idem zomrieť.

Photo - Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Ak teda za to, čo som robil, to jest za dobro, pravdu a Krista mám byť trestaný, vtedy nechcem ani menší trest, ale radšej väčší trest a bol by som najšťastnejší, keby som mohol za Krista i zomrieť, hoci viem, že tak veľkej milosti nie som hodný.

Photo - Jozef Červeňák

Jozef Červeňák

V novembri toho roku 2002 na Sviatok všetkých svätých som sa vracal z cintorína domov. Ako som tak kráčal, vo svojom srdci som vnímal hlas, ktorý mi hovoril: „Ona bude tvojou ženou“.

Photo - Liu Žen jing - (brat Yun)

Liu Žen jing - (brat Yun)

Podzemná Cirkev v Číne čelí krutému prenasledovaniu aj v dnešných dňoch. Yun tvrdí, že aj vďaka prebiehajúcemu vyše 30 ročnému prenasledovaniu, utrpeniu a mučeniu sú dnes veriaci čínskej podzemnej Cirkvi pripravení v moslimskom, hinduistickom a budhistickom svete obetovať svoj život za Ježiša Krista a ohlasovanie Jeho Evanjelia.

Photo - MUDr. Emília Vlčková

MUDr. Emília Vlčková

Príbeh exhomeopata: Dcére som vyliečila bronchitídu po tom, čo jej nezabrali antibiotiká. Mne po podaní homeopatika na druhý deň zmizla bradavica.

Photo - Vlado Žák

Vlado Žák

Vedel som o Bohu, ale nepoznal som Ho. Videl som Boha len ako prísneho sudcu, ku ktorému som bol viac viazaný akýmsi strachom, než čímkoľvek iným. Teraz už viem ako veľmi som sa mýlil.

Photo - Alžbeta Šimová

Alžbeta Šimová

Keď po operácii prišli výsledky a potvrdil sa karcinogénny nádor, potrebovala som ísť pred Eucharistického Krista.

Photo - Dominik Dobrovodský

Dominik Dobrovodský

Áno, kosti sú mojím životným údelom. Narodil som sa so zlomeninou a od vtedy celé detstvo rok čo rok zlomeniny pri najmenších pádoch. Veľa času som strávil v nemocniciach, poznal utrpenie na vlastnej koži, ale videl trpieť aj druhých. Na druhej strane to bola pre mňa vysoká škola života. Bola to skúsenosť, že Boh je vždy pri mne, že ma nikdy neopustí. A tak sa postoj chvály stal (a stále znovu stáva) mojím prvým vyjadrením lásky k nemu.

Photo - Nick Vujicic

Nick Vujicic

som vďačný, že som sa pred 31 rokmi narodil bez rúk a nôh. Nebudem predstierať, že môj život je jednoduchý, ale skrze lásku mojich milovaných rodičov a viery v Boha som prekonal moje nešťastie a môj život je teraz naplnený radosťou a zmyslom.

Photo - Viera Prokopcová

Viera Prokopcová

Ak žehnáme Izraelu, požehnanie prichádza na nás samotných (Gn 12,3): „Požehnám tých, čo budú teba žehnať a zavrhnem tých, čo budú teba preklínať.“ Ak je v našom srdci alebo v rodine, u predkov prítomný antisemitizmus, alebo máme predsudky voči Židom, robili sme si vtipy na adresu Židov alebo Izraela, dopustili sme sa neprávosti voči Židom, ukrivdili sme, boli sme ľahostajní voči povolaniu židovského národa, atď ..., bránime požehnaniu, ktoré je nám prisľúbené v Gn 12.

Photo - Jozef Demjan

Jozef Demjan

V detstve ma sexuálne zneužil starší chalan, prešiel som chudobou, okultizmom, depresiami, sexuálnymi partnermi toho istého pohlavia, či pokusmi o samovraždu. Svetlo do môjho života vniesla viera v Ježiša Krista.

Photo - Marek Nikolov

Marek Nikolov

Cieľom modlitbových zhromaždení s názvom „Ježiš uzdravuje“ (najbližšie v sobotu 14. októbra 2017) je zažiť, že Boh je láska. Láska, ktorá sa chce dávať a zjavovať svoje milosrdenstvo aj skrze uzdravenia, znamenia, divy a zázraky.

Photo - Katarína Kolčárová

Katarína Kolčárová

Začala som vnímať anjelov, ale neskôr aj duchov. Čo bolo strašné. Začala som pociťovať strach a aj depresiu som dostala. Bola som zmätená, nechápala som ako je to možné, že mi to ubližuje. Veď v tom predsa nemôže byť nič zlé. Videla som svoju kamarátku, ako zvláda s ľahkosťou život a keďže to bol veľmi dobrý človek, myslela som si, že je to v poriadku.

Photo - Rick Warren

Rick Warren

Ľudia sa ma pýtajú: Čo je zmyslom života? Ja odpovedám veľmi stručne a výstižne: život je prípravou na večnosť. Boli sme stvorení pre večnosť a Boh chce, aby sme boli s Ním v nebi.

Photo - Renáta Ocilková

Renáta Ocilková

Počas chemoterapií mi však vypadol menštruačný cyklus. Keď som sa na to asi po pol roku spýtala môjho gynekológa – onkológa, s veľkými obavami, ako zareagujem, mi povedal: „To je normálne. Vy už cyklus nikdy nedostanete.“

Photo - Anton Srholec

Anton Srholec

Viera a láska k Ježišovi a k jeho veci naplnila moje celé srdce a bol som ochotný za to položiť svoj život.

Photo - Denis Blaho

Denis Blaho

Veštil som a plnilo sa to, mával som jasnovidecké obrazy krátkodobej budúcnosti, ktoré sa tiež plnili. Kresťanstvom som pohŕdal a veriacich ľudí alebo známych, ak neboli naozaj hlboko veriaci, som spochybňoval alebo dotiahol na nejaký budhistický seminár.

Photo - Bohuš Živčák

Bohuš Živčák

Napriek prenasledovaniu za komunizmu, alebo možno práve kvôli tomu, sa hľadanie Boha stalo pre mňa neustálym dobrodružstvom. Viac putovaním ako študovaním. Na strednej škole sa Boh začal približovať ešte dramatickejšie.

Photo - Veronika Barátová

Veronika Barátová

Spomienky na začiatok môjho návratu k Bohu sú pre mňa stále veľmi krásne a dôležité do dnešného dňa. Stalo sa tak počas môjho štúdia na vysokej škole, v dobách normalizačného komunizmu.

Photo - Dr. Gloria Polo

Dr. Gloria Polo

Aj mňa zasiahol blesk, vnikol do mňa cez ruku a spálil celé moje telo strašným spôsobom, zvnútra aj zvonku. Moje rebrá, brucho, podbruško, nohy aj pečeň boli zuhoľnatené. Moje ľadviny utrpeli silné popáleniny, tak isto pľúca a vaječníky.

Photo - P. Vojtech Kodet

P. Vojtech Kodet

Jádra křesťanství se začínám dotýkat v okamžiku, kdy pochopím, že Bůh je ten, který si mě zamiloval, a kdy to prožiji na vlastní kůži. Když pochopím a prožiji, že Bůh je ten, který mě hledá, a zakusím, že jsme se konečně setkali. Když pochopím a prožiji, že Bůh ke mně mluví, zaslechnu jeho hlas ve svém srdci a začnu ho poslouchat.

Photo - Oto Mádr

Oto Mádr

Tato doba není pro křesťany zvlášť příjemná, ale pro křesťany správného formátu je to velký a nádherý čas. „Jestliže mne pronásledovali, i vás budou pronásledovat.“ V takových slavných chvílích zpívá církev Pánu hrdinskou píseň lásky a věrnosti. Je to výsada a dar právě teď žít, milovat a bojovat.

Photo - Matka Tereza

Matka Tereza

Nie je dôležité to, čo robíme, ale koľko lásky do svojej činnosti vložíme. Robme malé veci s veľkou láskou.

Príbeh - Reza Hadž Qolami Sičani.
Z Islamu ku Kristovi napriek hrozbe smrti

small_Reza.jpg

Reza a jeho rodina boli v Iráne prenasledovaní pre ich konverziu ku Kristovi

 

Narodil som sa v Iránskej Islamskej Republike, kde sa každý občan tohto štátu automaticky stáva moslimom a to znamená, že pre mojich rodičov dovtedy pokiaľ som sa nenarodil platili rovnaké pravidlá ako pre ostatných moslimov.

Zmena v mojej rodine nastala dňom môjho narodenia. Bol som posledné dieťa, teda štvrté v poradí mojich rodičov a narodil som sa s veľmi silnou žltačkou. Potreboval som na záchranu môjho života výmenu krvi (exsangvináciu), ale nenašli sa v našom meste žiadni ochotní ľudia z radu moslimov. Keďže moji rodičia žili v arménskej štvrti, prosili ľudí, aby darovali pre mňa krv.

Tak sa moji rodičia presvedčili o tom, že Arméni, žijúci ako menšina v Iráne sú ochotní pomôcť a zachránili môj život. Bolo to pre nich obrovské svedectvo ich nezištnosti, preto sa rodičia začali zaujímať v aké náboženstvo oni veria, akého Boha oni uctievajú.

Keďže nebolo možné, aby sa moslim zaujímal o kresťanstvo, dialo sa to v tajnosti. Rodičia nás nenútili žiť podľa islámu, ale v Iráne je konvertovanie na iné náboženstvo trestané verejnou popravou, preto nebolo možné praktizovať žiadne kresťanské zvyky. Ľudia v našom okolí si všimli, že neuznávame islam. Celá rodina sme boli neustále sledovaní. Moja mamka pracovala ako kaderníčka v salóne a ako moslimka mala strihať a starať sa len o moslimské ženy, ale ona sa starala aj o arménske a kvôli tomu bola niekoľkokrát zbitá na ulici. Môj otec bol niekoľkokrát vo väzení týraný a vypočúvaný len z toho dôvodu, aby zistili, či sme konvertovali na kresťanstvo. Ako vojak z povolania bol trénovaný, aby zvládol ten nápor vypočúvania, ale niekoľko rokov väznenia sa podpísalo aj na zdraví môjho otca a mojej mamy. Žiť v ustavičnom strachu z toho, kedy pre Vás prídu domov, aby Vás zabili kvôli viere v Boha vyčerpávalo celú rodinu.

Náš odchod z našej rodnej zeme bol veľmi náhly. Keď sme boli na návšteve u mojej sestry v inom meste, volali nám susedia, že polícia prehľadáva náš dom a našli našu bibliu. Vedeli sme čo to pre nás znamená. Do dvoch hodín sme museli opustiť krajinu. Ja s mojimi rodičmi. Za pomoci sestrinho manžela sa nám podarilo dostať do Turecka a odtiaľ loďou na Ukrajinu. Všetko sa dialo za pomoci pašerákov ľudí. Bol som ešte len 16-ročný a nikdy som nebol pod takým stresom ako vtedy. Na Ukrajine nás chytila polícia a dala do väzenia. Bolo to asi najťažšie obdobie môjho života. Opísať život tam sa dá porovnať so životom väzňa v koncentračnom tábore v Osvienčime počas II. svetovej vojny.

Jedna sprcha, WC na tisíc ľudí, kúsok starého chleba a ryba v konzerve na týždeň, prídel vody, vši, choroby, spanie na zemi,.....

Dva roky života na Ukrajine nás veľmi poznačilo aj z toho dôvodu, že sme naďalej žili v ustavičnom strachu z deportácie naspäť do našej krajiny. Za pomoci kresťanov sme sa dostali z väzenia a opäť sme sa spojili so sestriným manželom, aby nám pomohol dostať sa za rodinou do Anglicka. Nanovo sa to dialo cez mafiu a tá na Ukrajine nemá žiadne zľutovanie.

Pre nich sme boli len peniaze, ktoré dostali predtým než nás mali dopraviť z bodu A do bodu B. Bez problémov nechali človeka, ktorý už nevládal na zemi a zabili ho pred našimi očami. Prosil som Boha o pomoc pre mojich rodičov, oni nevládali a moja mamka si v jednu chvíľu sadla na zem a povedala, že už nevládze ísť v tom lese, že ju tam máme nechať, že už nemôže ďalej. Tí muži na nás mierili so zbraňami a ja som prosil o zľutovanie. Potom nás naložili do kamióna, aby nás prepravili cez hranice.

Na spodnú časť prívesu dali mladých silných mužov, medzi nimi aj mňa. Museli sme čupieť a na hlavu nám dali dosky, na ktorých stáli starí ľudia, medzi ktorými boli aj moji rodičia. Nesmeli sme sa ani pohnúť, nemali sme ani vodu ani jedlo, cestovali sme niekoľko dní bez akéjkoľvek prestávky. Nemali sme zastávku ani na toaletu. Ľudia zomierali, bol tam strašný zápach.

Vtedy som sa modlil a prosil Boha, aby som zomrel. Nevedel som to už vydržať. Po prvýkrát v mojom živote, Boh konal viditeľne nadprirodzene. Odrazu som po tých strašných bolestiach cítil úľavu, necítil som žiadnu ťarchu, žiadnu váhu ľudí, ktorých som držal svojím telom. Odniekiaľ som dostal vodu, a ten príšerný smäd uhasol. Fyzicky som cítil Božiu prítomnosť, Boha, ktorý stvoril všetko, celý tento vesmír sa ponížil a zachránil môj život. Dovtedy som len vedel o Bohu, v ktorého veria moji rodičia, pre ktorého som musel toto všetko pretrpieť.

Ale v tej chvíli som vedel, že Boh je tam so mnou a On napĺňa moje potreby, On nesie moje bolesti, On prežíva to, čo ja cítim. Až vtedy som spoznal Boha, pre ktorého som zahodil svoj pohodlný život v Iráne.

V ten deň som zažil Božiu moc, došlo mi ako veľmi sa o nás Boh stará, ako Mu na mne záleží. Odvtedy som Ho začal vnímať ako svojho Priateľa, nielen ako Boha v ktorého veria moji rodičia.

Našim novým domovom sa stalo Slovensko. Vďaka Bohu, sme po pomerne krátkom čase dostali azyl. Začali sme chodiť do spoločenstva kresťanov. Konečne sme mohli slobodne vyznávať Boha ako Záchrancu našich životov bez toho, aby sme boli prenasledovaní pre vieru v Neho.

Najväčším darom pre mňa je, že môžem slobodne pred ľuďmi vyznávať Boha ako svojho Spasiteľa a Pána môjho života.

Ľudia na Slovensku si neuvedomujú ako milosť majú, že sa môžu stretávať a verejne sa hlásiť ku tomu, že veria v Boha. Spomínam si ako som bol zbitý policajtami v Iráne, keď som bol ako dieťa zvedavý čo za sviatok majú Arménci, keď oslavujú Vianoce. Snažil som sa pozrieť do ich kostola a za to som bol patrične ,,odmenený´´. Teraz môžem vstupovať nielen do kostolov, ale môžem prežívať Božiu blízkosť každý deň, môžem hovoriť o Ňom, bez toho, aby som seba, alebo moju rodinu vystavil ohrozeniu života.

Ďakujem Mu, že zachránil celú našu rodinu. Po rokoch sme opať celá rodina spolu aj s mojimi súrodencami.

Oženil som sa a Boh nám po dlhom čase daroval úžasnú malú Božiu princeznu. On robí pre nás neskutočne úžasné veci, aj keď niekedy na prvý pohľad sa celá situácia zdá ako najťažšia a nezvládnuteľná, On všetky veci v našom živote obráti na dobré.

Len dobrý údel a len dokonalý dar pochádza zhora od Otca svetiel, u ktorého nieto premeny ani zatienenia pre odvrátenie sa. Jak 1:17


Späť na svedectvá | Zdieľaj na Facebooku | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium

Dobré správy

  • Patrik Daniška
    Chlap má byť chlap! Má hrať férovo vo futbale aj v živote. Ak je v náročnej situácii, má zabrať a neutiecť ako zbabelec. Hľadáme preto partie chalanov/mužov, ktorí hrávajú futbal, a mali by záujem spojiť futbal s pro-life osvetou. Ak sa Vás to týka, toto je výzva do akcie!
    2017-11-09
  • Ľuboš Štofko
    „Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. Náhodou šiel tou cestou istý kňaz, a keď ho uvidel, obišiel ho. Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, išiel ďalej. No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán, a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto. Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich; vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň. Na druhý deň vyňal dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: »Staraj sa oň, a ak vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať.« Čo myslíš, ktorý z tých troch bol blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?“ On odpovedal: „Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo.“ A Ježiš mu povedal: „Choď a rob aj ty podobne!“ (Lk 10,25-37)
    2017-10-26
  • Ľuboš Štofko
    Všimli sme si, že aj Ježiš očakáva našu osobnú lásku k Nemu? Alebo pre našu predstavu o nezištnosti Jeho lásky máme sklon túto potrebu opomínať a sústrediť sa na to, že Bohu postačí, ak sa budeme snažiť odpúšťať blížnym a dávať almužny. Veď Ježiš je v každom z nich a láska voči ním je prejavom lásky voči Nemu!
    2017-10-17
  • Milada Passerini
    Pomáhame v prvom rade konkrétnym osobám ako osamelým matkám s dieťaťom, vdovám s deťmi, mnohopočetným rodinám, týranám ženám, detským domovom, ľuďom v krízových centrách, v azylových domoch i v zariadeniach napr. pre psychicky či fyzicky chorých a napokon v centrách pre ľudí bez domova.
    2017-10-06
  • Ľuboš Štofko
    Napriek tomu, že ide o takmer najbežnejšiu modlitbu v repertoári mojich a azda aj vašich modlitieb, Otčenášu som rozumel veľmi málo. S výnimkou úvodu - oslovenia: „Otče náš, ktorý si na nebesiach,“ sa mi ostatné formulácie prosieb javili štylisticky dosť nelogické a nedávali mi jasný zmysel.
    2017-10-04

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.