Photo - Kaka

Kaka

Potrebujem Ježiša každý deň môjho života. Ježiš mi hovorí v Biblii, že bez neho nemôžem urobiť nič. Mám dnes dar a schopnosti hrať futbal, pretože mi to dal Boh.

Photo - Ivona Škvorcová

Ivona Škvorcová

Jedna malá „gulička“, ktorú som si náhodne našla na krku, zmenila nielen moje plány, ale i život. Treba ju vyoperovať - bolo odporúčanie mojej lekárky. Vraj len bežná operácia, o nič nejde. V nemocnici som strávila tri dni a s pokojom a úplnou bezstarostnosťou som tri týždne čakala na výsledky z biopsie. Ako 22-ročnú vysokoškoláčku plnú života a energie, ma ani len nenapadlo, že by mohlo ísť o niečo vážne. 22. 2. 2006 zneli slová lekára: „Je to pozitívne“. Ani som presne nechápala, čo to znamená. Šok, ktorý otriasol celou mojou rodinou - RAKOVINA. Bola som zmätená, mala som kopec otázok a obáv.

Photo - Katarína Kuchtová

Katarína Kuchtová

Modlila som sa a prosila Pána o záchranu nášho Šimonka. Prišli sme do nemocnice a lekár mu nameral tep 300 - to je na kolaps a smrť.

Photo - Augustín Ugróczy

Augustín Ugróczy

Ahojte chlapci, mládenci, muži, mudrci, odpadlíci, vagabundi, hľadači pokladov, drakobijci, kávičkári, hudobníci, načúvači, jedným slovom UČENÍCI. Takýmto oslovením na úvod mailu zvolávam mojich chlapcov na pravidelné mesačné stretká s názvom PAJTA.

Photo - Elias Vella

Elias Vella

Keď som bol profesorom dogmatickej teológie, učil som svojich študentov, že diabol ako osoba neexistuje.

Photo - Matej Tóth

Matej Tóth

Aj keď mám krásny a šťastný život, nie vždy bolo všetko ružové a ideálne, ale ja sa riadim heslom, že všetko zlé je na niečo dobré a Pán Boh má svoj plán. Preto sa snažím nájsť vo všetkom a všetkých ľuďoch hlavne to dobré.

Photo - James Manjackal

James Manjackal

... položil ruky na moju hlavu a začal sa modliť: „Nebeský Otče, pošli teraz svojho Syna Ježiša do choroby tuberkulózy, ľadvinových kameňov a infekcie, ktorými trpí tento kňaz a úplne uzdrav jeho telo aj dušu.“ Vtedy som si pomyslel, že asi videl moju zdravotnú kartu, kde sú opísané moje zdravotné problémy!

Photo - Katarína Randová

Katarína Randová

Pred rokom mi vyšli nedobré výsledky na HPV vírus, ktorý spôsobuje rakovinu krčka maternice. Keďže to nebolo veľmi vážne, čakali sme na ďalšie stery. Ich výsledky boli opäť horšie ako predtým. A takto sa to opakovalo ešte raz. Výsledky sa zhoršili, dokonca výsledky na rakovinové bunky vyšli všetky pozitívne. Mne sa vtedy zrútil svet.

Photo - Peter Slaný

Peter Slaný

Začal som pravidelne huliť trávu. Už v trinástich som fajčil trávu denne. Chodil som do školy nahúlený. Cez prestávky som si tiež občas zahulil. V tej dobe som opovrhoval tvrdými drogami. Myslel som si, že nikdy nebudem feťák. Onedlho som vyskúšal durmán, LSD, extázu... V štrnástich som vyskúšal Piko (pervitín).

Photo - Róbert Slamka

Róbert Slamka

Viem čo je rakovina. Môj ocko zomrel na rakovinu, aj starý ocko zomrel na rakovinu a tak viem čo to znamená, keď niekto povie máš zhubný nádor! A tak som si povedal, idem zomrieť.

Photo - Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Ak teda za to, čo som robil, to jest za dobro, pravdu a Krista mám byť trestaný, vtedy nechcem ani menší trest, ale radšej väčší trest a bol by som najšťastnejší, keby som mohol za Krista i zomrieť, hoci viem, že tak veľkej milosti nie som hodný.

Photo - Jozef Červeňák

Jozef Červeňák

V novembri toho roku 2002 na Sviatok všetkých svätých som sa vracal z cintorína domov. Ako som tak kráčal, vo svojom srdci som vnímal hlas, ktorý mi hovoril: „Ona bude tvojou ženou“.

Photo - Liu Žen jing - (brat Yun)

Liu Žen jing - (brat Yun)

Podzemná Cirkev v Číne čelí krutému prenasledovaniu aj v dnešných dňoch. Yun tvrdí, že aj vďaka prebiehajúcemu vyše 30 ročnému prenasledovaniu, utrpeniu a mučeniu sú dnes veriaci čínskej podzemnej Cirkvi pripravení v moslimskom, hinduistickom a budhistickom svete obetovať svoj život za Ježiša Krista a ohlasovanie Jeho Evanjelia.

Photo - MUDr. Emília Vlčková

MUDr. Emília Vlčková

Príbeh exhomeopata: Dcére som vyliečila bronchitídu po tom, čo jej nezabrali antibiotiká. Mne po podaní homeopatika na druhý deň zmizla bradavica.

Photo - Vlado Žák

Vlado Žák

Vedel som o Bohu, ale nepoznal som Ho. Videl som Boha len ako prísneho sudcu, ku ktorému som bol viac viazaný akýmsi strachom, než čímkoľvek iným. Teraz už viem ako veľmi som sa mýlil.

Photo - Alžbeta Šimová

Alžbeta Šimová

Keď po operácii prišli výsledky a potvrdil sa karcinogénny nádor, potrebovala som ísť pred Eucharistického Krista.

Photo - Dominik Dobrovodský

Dominik Dobrovodský

Áno, kosti sú mojím životným údelom. Narodil som sa so zlomeninou a od vtedy celé detstvo rok čo rok zlomeniny pri najmenších pádoch. Veľa času som strávil v nemocniciach, poznal utrpenie na vlastnej koži, ale videl trpieť aj druhých. Na druhej strane to bola pre mňa vysoká škola života. Bola to skúsenosť, že Boh je vždy pri mne, že ma nikdy neopustí. A tak sa postoj chvály stal (a stále znovu stáva) mojím prvým vyjadrením lásky k nemu.

Photo - Nick Vujicic

Nick Vujicic

som vďačný, že som sa pred 31 rokmi narodil bez rúk a nôh. Nebudem predstierať, že môj život je jednoduchý, ale skrze lásku mojich milovaných rodičov a viery v Boha som prekonal moje nešťastie a môj život je teraz naplnený radosťou a zmyslom.

Photo - Viera Prokopcová

Viera Prokopcová

Ak žehnáme Izraelu, požehnanie prichádza na nás samotných (Gn 12,3): „Požehnám tých, čo budú teba žehnať a zavrhnem tých, čo budú teba preklínať.“ Ak je v našom srdci alebo v rodine, u predkov prítomný antisemitizmus, alebo máme predsudky voči Židom, robili sme si vtipy na adresu Židov alebo Izraela, dopustili sme sa neprávosti voči Židom, ukrivdili sme, boli sme ľahostajní voči povolaniu židovského národa, atď ..., bránime požehnaniu, ktoré je nám prisľúbené v Gn 12.

Photo - Jozef Demjan

Jozef Demjan

V detstve ma sexuálne zneužil starší chalan, prešiel som chudobou, okultizmom, depresiami, sexuálnymi partnermi toho istého pohlavia, či pokusmi o samovraždu. Svetlo do môjho života vniesla viera v Ježiša Krista.

Photo - Marek Nikolov

Marek Nikolov

Cieľom modlitbových zhromaždení s názvom „Ježiš uzdravuje“ (najbližšie v sobotu 14. októbra 2017) je zažiť, že Boh je láska. Láska, ktorá sa chce dávať a zjavovať svoje milosrdenstvo aj skrze uzdravenia, znamenia, divy a zázraky.

Photo - Katarína Kolčárová

Katarína Kolčárová

Začala som vnímať anjelov, ale neskôr aj duchov. Čo bolo strašné. Začala som pociťovať strach a aj depresiu som dostala. Bola som zmätená, nechápala som ako je to možné, že mi to ubližuje. Veď v tom predsa nemôže byť nič zlé. Videla som svoju kamarátku, ako zvláda s ľahkosťou život a keďže to bol veľmi dobrý človek, myslela som si, že je to v poriadku.

Photo - Rick Warren

Rick Warren

Ľudia sa ma pýtajú: Čo je zmyslom života? Ja odpovedám veľmi stručne a výstižne: život je prípravou na večnosť. Boli sme stvorení pre večnosť a Boh chce, aby sme boli s Ním v nebi.

Photo - Renáta Ocilková

Renáta Ocilková

Počas chemoterapií mi však vypadol menštruačný cyklus. Keď som sa na to asi po pol roku spýtala môjho gynekológa – onkológa, s veľkými obavami, ako zareagujem, mi povedal: „To je normálne. Vy už cyklus nikdy nedostanete.“

Photo - Anton Srholec

Anton Srholec

Viera a láska k Ježišovi a k jeho veci naplnila moje celé srdce a bol som ochotný za to položiť svoj život.

Photo - Denis Blaho

Denis Blaho

Veštil som a plnilo sa to, mával som jasnovidecké obrazy krátkodobej budúcnosti, ktoré sa tiež plnili. Kresťanstvom som pohŕdal a veriacich ľudí alebo známych, ak neboli naozaj hlboko veriaci, som spochybňoval alebo dotiahol na nejaký budhistický seminár.

Photo - Bohuš Živčák

Bohuš Živčák

Napriek prenasledovaniu za komunizmu, alebo možno práve kvôli tomu, sa hľadanie Boha stalo pre mňa neustálym dobrodružstvom. Viac putovaním ako študovaním. Na strednej škole sa Boh začal približovať ešte dramatickejšie.

Photo - Veronika Barátová

Veronika Barátová

Spomienky na začiatok môjho návratu k Bohu sú pre mňa stále veľmi krásne a dôležité do dnešného dňa. Stalo sa tak počas môjho štúdia na vysokej škole, v dobách normalizačného komunizmu.

Photo - Dr. Gloria Polo

Dr. Gloria Polo

Aj mňa zasiahol blesk, vnikol do mňa cez ruku a spálil celé moje telo strašným spôsobom, zvnútra aj zvonku. Moje rebrá, brucho, podbruško, nohy aj pečeň boli zuhoľnatené. Moje ľadviny utrpeli silné popáleniny, tak isto pľúca a vaječníky.

Photo - P. Vojtech Kodet

P. Vojtech Kodet

Jádra křesťanství se začínám dotýkat v okamžiku, kdy pochopím, že Bůh je ten, který si mě zamiloval, a kdy to prožiji na vlastní kůži. Když pochopím a prožiji, že Bůh je ten, který mě hledá, a zakusím, že jsme se konečně setkali. Když pochopím a prožiji, že Bůh ke mně mluví, zaslechnu jeho hlas ve svém srdci a začnu ho poslouchat.

Photo - Oto Mádr

Oto Mádr

Tato doba není pro křesťany zvlášť příjemná, ale pro křesťany správného formátu je to velký a nádherý čas. „Jestliže mne pronásledovali, i vás budou pronásledovat.“ V takových slavných chvílích zpívá církev Pánu hrdinskou píseň lásky a věrnosti. Je to výsada a dar právě teď žít, milovat a bojovat.

Photo - Matka Tereza

Matka Tereza

Nie je dôležité to, čo robíme, ale koľko lásky do svojej činnosti vložíme. Robme malé veci s veľkou láskou.

Príbeh - Prof. Juraj Strauss
Bol som vychovaný v židovstve.

small_Juraj Strauss.JPG

Brat MUDr.Pavla Straussa. Má dve dcéry, vnúčatá a 6 pravnúčat.

O ŽIVOTE

Moje spomienky na detstvo s Paľkom (bratom MUDr. Pavlom Straussom) sú nezabudnuteľné. A to napriek tomu, že náš vekový rozdiel piatich rokov je veľký, obzvlášť v tých mladších rokoch nášho života, predsa len sme si našli vždycky spoločnú reč a mali sme sa aj v detstve radi.

Rád by som spomenul zvláštne naše spomienky na našich rodičov, na našu matku, ktorá bohužiaľ už vo veku 42 rokov zomrela. Stále na ňu myslím.  Môj brat bol obzvlášť upnutý na svoju matku. Vyrástli sme v Mikuláši na tzv. Vyšnom Huštáku. Po smrti starého otca sme sa presťahovali do jeho domu, ktorý bol na námestí. Tento dom sa dnes stal múzeom Janka Kráľa, a to ma teší.

Na brata spomínam, ako recitoval slovenské básne; ako sme na tej našej záhrade za naším domom, kde boli štyri gaštanové stromy a pod nimi on stále čítal, študoval ako gymnazista a potom ako sa vracal z vysokej školy na prázdniny.

Spočiatku som ako vysokoškolák na medicíne v Prahe býval na Masarykovej koleji. Ale nedalo mi, aby som sa nepresťahoval k bratovi, ktorý býval Na Zbořenci blízko Karlovho námestia. Tam som s bratom žil dva roky. Spomínam si, že u pani Dienstbierovej. Mali sme v izbe pianíno. Brat často hrával na pianíne.

Keď som prišiel do Prahy v roku 1935, brat už bol skoro pred poslednými skúškami a v roku 1937 spromoval. Brat študoval zo začiatku vo Viedni. Prešiel potom z Viedne na nemeckú univerzitu v Prahe. Ja som študoval na českej univerzite. Do Švajčiarska sa dostal, keď bol primárom v Skalici na Slovensku. Bol tam niekoľko mesiacov. Jedna jeho kniha o tom rozpráva (Všetko je rovnako blízke - Kaleidoskop z cesty po Švajčiarsku, 1946).

Po prijatí na univerzitu (po konkurze) som potom už len študoval na Prírodovedeckej Fakulte v odbore Bakteriológia a hygiena.

Prvého septembra, keď vypukla Druhá svetová vojna, som musel narukovať do Ružomberka, ako vojak v slovenskej uniforme. Prevážali nás vo vagónoch najprv do Popradu. V Poprade sme potom nastúpili na pochod po Spiši, odtiaľ zas do Prešova a z Prešova peši až na poľské hranice do dediny Ruský Kručov, kde sme mali za úkol upravovať cesty a mosty pre postupujúcu nemeckú armádu.

Brat Pavol bol vtedy čatárom ašpirantom v Ružomberskej vojenskej nemocnici. Skoro prišiel o život. Bol chirurgom v Slovenskom národnom povstaní. Nemci to povstanie potlačili. Ukrýval sa v lesoch a tam ho chytili spolu s našou nevlastnou sestrou. Bol odvedený do Ružomberských kasární. Veliteľ mal za úkol popraviť všetkých 50 ľudí. Brat vedel po nemecky. Dôstojník, ktorý mal príkaz vykonať, povedal, že má 50-tich popraviť... a že ho pustí. Tak ušiel stopercentnej smrti.

Do Jeruzalemu som sa dostal útekom zo Slovenska, cez Maďarsko, Juhosláviu a do Terstu už v Taliansku. A odtiaľ loďou z prístavu Brindisi, do Alexandrie a do Haify. To bolo 4. apríla 1940. V Izraeli som bol najprv v jednej osade blízko Haify a tam som pracoval v poľnohospodárstve, ale tiež ako robotník.

Do Československej armády som sa prihlásil v roku 1942, ale mal som možnosť dokončiť štúdiá. V apríli 1943 som reálne nastúpil v Haife do Československej armády. Môj cieľ bol dostať sa domov na Slovensko, za otcom a za bratom. Čiastočne sa mi to podarilo, ale bohužiaľ otca som už nenašiel, pretože v roku 1945 vo februári sa stal obeťou lúpežnej vraždy.

Rok som potom pracoval v Afrike ako poradca Svetovej zdravotníckej organizácie som tam mal na starosti očkovanie. Optimálne očkovanie afrických detí. Pretože imunitný rozdiel medzi africkými deťmi a deťmi v Európe bol veľký. Takže v Afrike bola potrebná nová schéma očkovania.

Odtiaľ som sa vrátil do Prahy, kde som pracoval v Štátnom zdravotnom ústave. V tom ústave som pracoval asi 43 rokov. Potom ešte navyše v ústave hematológie a krvnej transfúzie – 4 roky na experimentálnom virologickom oddelení. V hlavnom meste som sa tiež priženil. Za slobodna sa manželka volala Ľudmila Zvoníčková. Predišla ma na druhý svet. Mám dve dcéry, veľa vnúčat a takisto 6 pravnúčat.

O KONVERZII

Bol som vychovaný v židovstve. Brat sa nenechal vtiahnuť. Ja som bol o päť rokov mladší a strávil som veľa času s babkou Straussovou, ktorá bola zbožnou židovskou veriacou ženou. Všetky obrady mi boli blízke, no moja účasť bola skôr mechanická. Ako dieťa som ich neprežíval s veľkou intenzitou. Pamätám sa, ako babka dbala na prípravný deň. Neviem, či môj brat ako dieťa niekedy zažil rituál bar micva; ja napríklad áno. Rodičia však nedodržiavali takéto tradície. Iba babka. Rodičia chodili do synagógy, ale boli vlažní. Babka bola horlivá.

Myslím si, že rodičia musia vychovať svoje deti aj vo viere. Ktorí sú vychovaní vo viere, tí držia. Avšak ja u rodičov či starých rodičov som zažil len dobré veci, nič zlého. To má tiež dobrý vplyv v rámci výchovy detí vo viere.

 

Konvertiti sú pokračovateľmi tých ľudí (Židov), ktorí sa v dobe Krista k nemu pridali. To je moje myslenie. To som si možno myslel aj vtedy, ale nemalo to vo mne ešte vykvasiť. Lebo vtedy (ešte pripomínam, že to bolo na začiatku 40-tych rokov) som mal iný záujem.

Vplyv na moju konverziu mal predovšetkým kontakt s bratom. Po návrate z frontu vo Francúzsku, kde som bol v Dunkerque som sa dozvedel správou z mestského úradu v Mikuláši, že brat Pavol žije v Bratislave ako lekár na Alžbetinkách, v nemocnici u Alžbetinok. Vtedy som sa prvý raz dozvedel, že konvertoval. Na neho mala osobitný vplyv jeho vychovávateľka, ktorá dlhé roky ešte za prvej svetovej vojny chodila do katolíckeho kostola. Tak tam sa niečo muselo udiať. A zvlášť jeho neskoršie stretnutie s rodinou Munkovcov, ktorých som ja nepoznal. Oni boli tiež konvertiti a vtedy na neho hlboko zapôsobili.

Moja konverzia je čiastočne bratovým dielom a tiež pôsobením svätiaceho biskupa Dubovského, ktorý vtedy žil v Prahe a ktorý ma priviedol ku konverzii, k svätému krstu, po 12 rokoch od bratovej konverzie.

Ale takisto mi pomohla moja nebohá manželka Ľudmila.

Moje krátke návštevy u brata (keď som ja so svojou rodinou žil v Prahe a on v Nitre) samozrejme boli vždy ohľadom tejto problematiky, ale zvlášť v dopisoch. Neustále sme si dopisovali. I teraz, i keď je brat mŕtvy, ale on nie je mŕtvy, on žije, tá moja pozemská diskusia s ním je trvalá.

Som presvedčený, že Židia v ďalekej budúcnosti príjmu Krista ako Mesiáša. Tento národ musel veľa vytrpieť. Bohom milovaný, skúšaný, potrestaný, ospravedlnený. Čo si vy o tom myslíte?

 

Príbeh spracoval Enzo Passerini na základe osobného stretnutia s Jurajom Strausom v Prahe, ako aj podkladov a spolupráci so združením Live AID.


Späť na svedectvá | Zdieľaj na Facebooku | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium

Dobré správy

  • Patrik Daniška
    Chlap má byť chlap! Má hrať férovo vo futbale aj v živote. Ak je v náročnej situácii, má zabrať a neutiecť ako zbabelec. Hľadáme preto partie chalanov/mužov, ktorí hrávajú futbal, a mali by záujem spojiť futbal s pro-life osvetou. Ak sa Vás to týka, toto je výzva do akcie!
    2017-11-09
  • Ľuboš Štofko
    „Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. Náhodou šiel tou cestou istý kňaz, a keď ho uvidel, obišiel ho. Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, išiel ďalej. No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán, a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto. Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich; vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň. Na druhý deň vyňal dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: »Staraj sa oň, a ak vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať.« Čo myslíš, ktorý z tých troch bol blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?“ On odpovedal: „Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo.“ A Ježiš mu povedal: „Choď a rob aj ty podobne!“ (Lk 10,25-37)
    2017-10-26
  • Ľuboš Štofko
    Všimli sme si, že aj Ježiš očakáva našu osobnú lásku k Nemu? Alebo pre našu predstavu o nezištnosti Jeho lásky máme sklon túto potrebu opomínať a sústrediť sa na to, že Bohu postačí, ak sa budeme snažiť odpúšťať blížnym a dávať almužny. Veď Ježiš je v každom z nich a láska voči ním je prejavom lásky voči Nemu!
    2017-10-17
  • Milada Passerini
    Pomáhame v prvom rade konkrétnym osobám ako osamelým matkám s dieťaťom, vdovám s deťmi, mnohopočetným rodinám, týranám ženám, detským domovom, ľuďom v krízových centrách, v azylových domoch i v zariadeniach napr. pre psychicky či fyzicky chorých a napokon v centrách pre ľudí bez domova.
    2017-10-06
  • Ľuboš Štofko
    Napriek tomu, že ide o takmer najbežnejšiu modlitbu v repertoári mojich a azda aj vašich modlitieb, Otčenášu som rozumel veľmi málo. S výnimkou úvodu - oslovenia: „Otče náš, ktorý si na nebesiach,“ sa mi ostatné formulácie prosieb javili štylisticky dosť nelogické a nedávali mi jasný zmysel.
    2017-10-04

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.