Photo - Kaka

Kaka

Potrebujem Ježiša každý deň môjho života. Ježiš mi hovorí v Biblii, že bez neho nemôžem urobiť nič. Mám dnes dar a schopnosti hrať futbal, pretože mi to dal Boh.

Photo - Ivona Škvorcová

Ivona Škvorcová

Jedna malá „gulička“, ktorú som si náhodne našla na krku, zmenila nielen moje plány, ale i život. Treba ju vyoperovať - bolo odporúčanie mojej lekárky. Vraj len bežná operácia, o nič nejde. V nemocnici som strávila tri dni a s pokojom a úplnou bezstarostnosťou som tri týždne čakala na výsledky z biopsie. Ako 22-ročnú vysokoškoláčku plnú života a energie, ma ani len nenapadlo, že by mohlo ísť o niečo vážne. 22. 2. 2006 zneli slová lekára: „Je to pozitívne“. Ani som presne nechápala, čo to znamená. Šok, ktorý otriasol celou mojou rodinou - RAKOVINA. Bola som zmätená, mala som kopec otázok a obáv.

Photo - Katarína Kuchtová

Katarína Kuchtová

Modlila som sa a prosila Pána o záchranu nášho Šimonka. Prišli sme do nemocnice a lekár mu nameral tep 300 - to je na kolaps a smrť.

Photo - Augustín Ugróczy

Augustín Ugróczy

Ahojte chlapci, mládenci, muži, mudrci, odpadlíci, vagabundi, hľadači pokladov, drakobijci, kávičkári, hudobníci, načúvači, jedným slovom UČENÍCI. Takýmto oslovením na úvod mailu zvolávam mojich chlapcov na pravidelné mesačné stretká s názvom PAJTA.

Photo - Elias Vella

Elias Vella

Keď som bol profesorom dogmatickej teológie, učil som svojich študentov, že diabol ako osoba neexistuje.

Photo - Matej Tóth

Matej Tóth

Aj keď mám krásny a šťastný život, nie vždy bolo všetko ružové a ideálne, ale ja sa riadim heslom, že všetko zlé je na niečo dobré a Pán Boh má svoj plán. Preto sa snažím nájsť vo všetkom a všetkých ľuďoch hlavne to dobré.

Photo - James Manjackal

James Manjackal

... položil ruky na moju hlavu a začal sa modliť: „Nebeský Otče, pošli teraz svojho Syna Ježiša do choroby tuberkulózy, ľadvinových kameňov a infekcie, ktorými trpí tento kňaz a úplne uzdrav jeho telo aj dušu.“ Vtedy som si pomyslel, že asi videl moju zdravotnú kartu, kde sú opísané moje zdravotné problémy!

Photo - Katarína Randová

Katarína Randová

Pred rokom mi vyšli nedobré výsledky na HPV vírus, ktorý spôsobuje rakovinu krčka maternice. Keďže to nebolo veľmi vážne, čakali sme na ďalšie stery. Ich výsledky boli opäť horšie ako predtým. A takto sa to opakovalo ešte raz. Výsledky sa zhoršili, dokonca výsledky na rakovinové bunky vyšli všetky pozitívne. Mne sa vtedy zrútil svet.

Photo - Peter Slaný

Peter Slaný

Začal som pravidelne huliť trávu. Už v trinástich som fajčil trávu denne. Chodil som do školy nahúlený. Cez prestávky som si tiež občas zahulil. V tej dobe som opovrhoval tvrdými drogami. Myslel som si, že nikdy nebudem feťák. Onedlho som vyskúšal durmán, LSD, extázu... V štrnástich som vyskúšal Piko (pervitín).

Photo - Róbert Slamka

Róbert Slamka

Viem čo je rakovina. Môj ocko zomrel na rakovinu, aj starý ocko zomrel na rakovinu a tak viem čo to znamená, keď niekto povie máš zhubný nádor! A tak som si povedal, idem zomrieť.

Photo - Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Ak teda za to, čo som robil, to jest za dobro, pravdu a Krista mám byť trestaný, vtedy nechcem ani menší trest, ale radšej väčší trest a bol by som najšťastnejší, keby som mohol za Krista i zomrieť, hoci viem, že tak veľkej milosti nie som hodný.

Photo - Jozef Červeňák

Jozef Červeňák

V novembri toho roku 2002 na Sviatok všetkých svätých som sa vracal z cintorína domov. Ako som tak kráčal, vo svojom srdci som vnímal hlas, ktorý mi hovoril: „Ona bude tvojou ženou“.

Photo - Liu Žen jing - (brat Yun)

Liu Žen jing - (brat Yun)

Podzemná Cirkev v Číne čelí krutému prenasledovaniu aj v dnešných dňoch. Yun tvrdí, že aj vďaka prebiehajúcemu vyše 30 ročnému prenasledovaniu, utrpeniu a mučeniu sú dnes veriaci čínskej podzemnej Cirkvi pripravení v moslimskom, hinduistickom a budhistickom svete obetovať svoj život za Ježiša Krista a ohlasovanie Jeho Evanjelia.

Photo - MUDr. Emília Vlčková

MUDr. Emília Vlčková

Príbeh exhomeopata: Dcére som vyliečila bronchitídu po tom, čo jej nezabrali antibiotiká. Mne po podaní homeopatika na druhý deň zmizla bradavica.

Photo - Vlado Žák

Vlado Žák

Vedel som o Bohu, ale nepoznal som Ho. Videl som Boha len ako prísneho sudcu, ku ktorému som bol viac viazaný akýmsi strachom, než čímkoľvek iným. Teraz už viem ako veľmi som sa mýlil.

Photo - Alžbeta Šimová

Alžbeta Šimová

Keď po operácii prišli výsledky a potvrdil sa karcinogénny nádor, potrebovala som ísť pred Eucharistického Krista.

Photo - Dominik Dobrovodský

Dominik Dobrovodský

Áno, kosti sú mojím životným údelom. Narodil som sa so zlomeninou a od vtedy celé detstvo rok čo rok zlomeniny pri najmenších pádoch. Veľa času som strávil v nemocniciach, poznal utrpenie na vlastnej koži, ale videl trpieť aj druhých. Na druhej strane to bola pre mňa vysoká škola života. Bola to skúsenosť, že Boh je vždy pri mne, že ma nikdy neopustí. A tak sa postoj chvály stal (a stále znovu stáva) mojím prvým vyjadrením lásky k nemu.

Photo - Nick Vujicic

Nick Vujicic

som vďačný, že som sa pred 31 rokmi narodil bez rúk a nôh. Nebudem predstierať, že môj život je jednoduchý, ale skrze lásku mojich milovaných rodičov a viery v Boha som prekonal moje nešťastie a môj život je teraz naplnený radosťou a zmyslom.

Photo - Viera Prokopcová

Viera Prokopcová

Ak žehnáme Izraelu, požehnanie prichádza na nás samotných (Gn 12,3): „Požehnám tých, čo budú teba žehnať a zavrhnem tých, čo budú teba preklínať.“ Ak je v našom srdci alebo v rodine, u predkov prítomný antisemitizmus, alebo máme predsudky voči Židom, robili sme si vtipy na adresu Židov alebo Izraela, dopustili sme sa neprávosti voči Židom, ukrivdili sme, boli sme ľahostajní voči povolaniu židovského národa, atď ..., bránime požehnaniu, ktoré je nám prisľúbené v Gn 12.

Photo - Jozef Demjan

Jozef Demjan

V detstve ma sexuálne zneužil starší chalan, prešiel som chudobou, okultizmom, depresiami, sexuálnymi partnermi toho istého pohlavia, či pokusmi o samovraždu. Svetlo do môjho života vniesla viera v Ježiša Krista.

Photo - Marek Nikolov

Marek Nikolov

Cieľom modlitbových zhromaždení s názvom „Ježiš uzdravuje“ (najbližšie v sobotu 14. októbra 2017) je zažiť, že Boh je láska. Láska, ktorá sa chce dávať a zjavovať svoje milosrdenstvo aj skrze uzdravenia, znamenia, divy a zázraky.

Photo - Katarína Kolčárová

Katarína Kolčárová

Začala som vnímať anjelov, ale neskôr aj duchov. Čo bolo strašné. Začala som pociťovať strach a aj depresiu som dostala. Bola som zmätená, nechápala som ako je to možné, že mi to ubližuje. Veď v tom predsa nemôže byť nič zlé. Videla som svoju kamarátku, ako zvláda s ľahkosťou život a keďže to bol veľmi dobrý človek, myslela som si, že je to v poriadku.

Photo - Rick Warren

Rick Warren

Ľudia sa ma pýtajú: Čo je zmyslom života? Ja odpovedám veľmi stručne a výstižne: život je prípravou na večnosť. Boli sme stvorení pre večnosť a Boh chce, aby sme boli s Ním v nebi.

Photo - Renáta Ocilková

Renáta Ocilková

Počas chemoterapií mi však vypadol menštruačný cyklus. Keď som sa na to asi po pol roku spýtala môjho gynekológa – onkológa, s veľkými obavami, ako zareagujem, mi povedal: „To je normálne. Vy už cyklus nikdy nedostanete.“

Photo - Anton Srholec

Anton Srholec

Viera a láska k Ježišovi a k jeho veci naplnila moje celé srdce a bol som ochotný za to položiť svoj život.

Photo - Denis Blaho

Denis Blaho

Veštil som a plnilo sa to, mával som jasnovidecké obrazy krátkodobej budúcnosti, ktoré sa tiež plnili. Kresťanstvom som pohŕdal a veriacich ľudí alebo známych, ak neboli naozaj hlboko veriaci, som spochybňoval alebo dotiahol na nejaký budhistický seminár.

Photo - Bohuš Živčák

Bohuš Živčák

Napriek prenasledovaniu za komunizmu, alebo možno práve kvôli tomu, sa hľadanie Boha stalo pre mňa neustálym dobrodružstvom. Viac putovaním ako študovaním. Na strednej škole sa Boh začal približovať ešte dramatickejšie.

Photo - Veronika Barátová

Veronika Barátová

Spomienky na začiatok môjho návratu k Bohu sú pre mňa stále veľmi krásne a dôležité do dnešného dňa. Stalo sa tak počas môjho štúdia na vysokej škole, v dobách normalizačného komunizmu.

Photo - Dr. Gloria Polo

Dr. Gloria Polo

Aj mňa zasiahol blesk, vnikol do mňa cez ruku a spálil celé moje telo strašným spôsobom, zvnútra aj zvonku. Moje rebrá, brucho, podbruško, nohy aj pečeň boli zuhoľnatené. Moje ľadviny utrpeli silné popáleniny, tak isto pľúca a vaječníky.

Photo - P. Vojtech Kodet

P. Vojtech Kodet

Jádra křesťanství se začínám dotýkat v okamžiku, kdy pochopím, že Bůh je ten, který si mě zamiloval, a kdy to prožiji na vlastní kůži. Když pochopím a prožiji, že Bůh je ten, který mě hledá, a zakusím, že jsme se konečně setkali. Když pochopím a prožiji, že Bůh ke mně mluví, zaslechnu jeho hlas ve svém srdci a začnu ho poslouchat.

Photo - Oto Mádr

Oto Mádr

Tato doba není pro křesťany zvlášť příjemná, ale pro křesťany správného formátu je to velký a nádherý čas. „Jestliže mne pronásledovali, i vás budou pronásledovat.“ V takových slavných chvílích zpívá církev Pánu hrdinskou píseň lásky a věrnosti. Je to výsada a dar právě teď žít, milovat a bojovat.

Photo - Matka Tereza

Matka Tereza

Nie je dôležité to, čo robíme, ale koľko lásky do svojej činnosti vložíme. Robme malé veci s veľkou láskou.

Príbeh - Peter Slaný
Stratil som všetko a všetkých.

small_Peter Slany.jpg

Vyše piatich rokov je šťastne ženatý. Žije v Nitre. Pracuje ako skladník. Študuje na UMB v Banskej Bystrici a tiež na Gateway College v Nitre. Venuje sa práci s mládežou, kázaniu a taktiež pôsobí ako lektor organizácie Acet. Jeho vášňou je Evanjelizácia.

Môj príbeh sa začal, keď som mal jedenásť rokov. Vyrastal som ako Petržalčan v úplne normálnej a kompletnej rodine. Ako rodina sme nikdy neboli sociálny prípad. Otec robil taxikára a mama bola na invalidnom dôchodku. Predtým, ako sa jej stala mozgová príhoda, mala účtovnícku firmu. Mali sme sa celkom fajn. Mám aj o päť rokov staršieho brata. Nikdy nebral drogy. Bol tak trochu rebel, no vždy vo svojej podstate bol slušný človek.

Vyrastal som ako chlapec, ktorý nikdy nemal extra veľa kamarátov. Jedného som mal, volal sa tiež Peťo. Keď som mal spomínaných jedenásť rokov, pohádali sme sa a prestali sme byť kamarátmi. Šlo o blbú disketu, jeho disketu, ktorá bola u mňa doma a ja som ju zatajil. Ak toto čítaš, pravdepodobne v tejto dobe ani nevieš, čo to disketa je , či skôr bola

Začal som jazdiť na korčuliach a chodiť von do skateparku. Skúšal som s kamošmi fajčiť cigarety a tak. Jedného dňa sme sedeli pod U-rampou v petržalskom skateparku a kamoši tam začali fajčiť trávu cez bongo. Všetci boli starší odo mňa, mali asi od 14-18 rokov. Boli v pohode a ja som sa medzi nimi cítil prijatý.

Mal som ich rád. Neboli to žiadny feťáci, či feťáčky. Len občas hulili trávu, či sa opili. Keď prišlo bongo ku mne, vyskúšal som to. Nič mi nebolo. No keď som to skúsil znova, vtedy som už spoznal, čo je to zhuliť sa. A pravdupovediac páčilo sa mi to.

Začal som pravidelne huliť trávu. Už v trinástich som fajčil trávu denne. Chodil som do školy nahúlený. Cez prestávky som si tiež občas zahulil. V tej dobe som opovrhoval tvrdými drogami. Myslel som si, že nikdy nebudem feťák. Onedlho som vyskúšal durmán, LSD, extázu... V štrnástich som vyskúšal Piko (pervitín).

Vtedy sa zmenil môj život. Na piku som bol komunikatívny, bol som stredobodom pozornosti, nemal som problém kecať s dievčatami, ktoré sa mi páčili, či zbaliť babu. Akoby som bol lepší, ako predtým. Veľmi rýchlo som sa namotal, netrvalo dlho a bral som piko každý deň. Zo začiatku to bolo raz za mesiac, potom raz za týždeň atď.

V pätnástich som pikoval každý deň. Predával som trávu. Kradol som doma peniaze, dokonca som predal maminu retiazku, otcovu obrúčku a kadečo iné. Keď rodičia zistili, že im miznú peniaze, otec si začal na noc dávať peňaženku pod rozťahovací gauč. Ku hlave a na strane, kde spali rodičia.

Bol som schopný čakať kým zaspia, a preplaziť sa pomaly v noci na druhú stranu izby, kde spali a zobrať spod postele peňaženku, vyjsť von, vybrať peniaze a vrátiť ju späť, bez toho aby sa zobudili.

Samozrejme sa aj to časom prevalilo a tak si otec nechával peňaženku v garáži, kam som nemal prístup. Keďže som dlžil dosť peňazí dílerovi pre ktorého som predával trávu, bol som vo veľkom probléme. Musel som mu doniesť peniaze, ktoré som nemal.

Dal mi pištoľ a ja som šiel spraviť lúpež. Olúpil som jedného mladého muža. Mal asi 37 rokov. Samozrejme, že ma chytili. Ocitol som sa v cele predbežného zaistenia, kde som bol tri dni. Bolo tesne pred Vianocami a ja som mal pätnásť rokov. Vtedy mi prvý krát došlo, že niečo nie je ok.

Rozhodol som sa, že s drogami končím. No netrvalo dlho a padol som do toho späť. V tej dobe som bol trestne stíhaný na slobode. Bez pika som nevydržal ani jeden deň. Proste som nedokázal bez neho normálne fungovať. Neprešlo ani pol roka a ja som sa opäť dostal do konfliktu so zákonom. Potreboval som piko, no nemal som peniaze. Bolo presne 1.Mája, v škole sme mali voľno a ja som potreboval piko. Na zastávke som jednej pani strhol z krku retiazku a utekal preč. Na úteku ma nejaký pán chytil a odovzdal polícii. Bol to veľký silný muž, postavu mal ako drevorubač a tak mňa chudučkého feťáčika nemal problém premôcť.

Na to som sa ocitol vo väzení, a to na rok a pol. Do dnes si pamätám sen, ktorý sa mi často sníval. V tom sne som bol s rodičmi pri stole a jedol som. Všetko bolo v pohode, no každý sen sa raz končí. Vždy keď som sa prebudil, bol som v base. Začal som nenávidieť celý svet a ľudí.

Často som sa pýtal, prečo práve ja... Rozhodol som sa, že skončím s tým. Keď ma prepustili, šiel som bývať k našim. Medzičasom predali byt v Bratislave a presťahovali sa do Veľkého Medera. Chceli mi tak pomôcť. Našiel som si prácu a žil som normálny život. Potom prišiel Silvester a ja som sa opil.

Netrvalo dlho a začal som opäť huliť. Po čase som si dal extázu. Jedného dňa prišla pracovná ponuka do Bratislavy a ja som ju prijal. Hulil som a tiež pil. Raz som na ulici stretol jedného kamoša a šiel som s ním na párty. Kúpili sme si piko. Keď som si ho šňupol, vedel som, že som v tom späť. Celý život mi akoby v zrýchlenom filme prebehol pred očami. Skúšal som s tým bojovať, no po dvoch týždňoch som prehral.

Padol som do toho späť. Za dalšie dva týždne brania pika som bol na tom horšie, ako predtým po dvoch rokoch. Začal som si to aj pichať. Vyhodlili ma z práce, rozišiel som sa s frajerkou a vrátil sa späť do Veľkého Medera. V tom čase som už začínal vyrábať piko. Naučil som sa to od kamarátov v Bratislave.

Jedného dňa ma mama prichytila pri výrobe pika. Nejako som ju namotal a keď som to dorobil, vyparil som sa z domu preč. Na ďalší deň, keď som sa vrátil, rodičia sa mi vyhrážali, že ak nepôjdem na liečenie, zavolajú policajtov a pôjdem do basy. Mama totiž našla moju aparatúru na výrobu pervitínu.

A tak som šiel na liečenie. Začal sa jeden veľký kolobeh. Striedal som liečenie za liečením a nič mi nepomáhalo. Domov som nemohol ísť a tak som bol na ulici. Znovu ma zavreli za krádeže a kadečo iné. Môj život vyzeral asi tak, že som striedal basu s väzením a liečením či resocializačným zariadením. Častokrát ma vyhodili zo schodov v paneláku, kde som zvykol spávať. Chodieval som po uliciach Blavy a prial som si, aby ma už zavreli. Stratil som všetko a všetkých. Mal som paranoje, toxické psychózy, halucinácie a pokus o samovraždu. Stratil som všetkých a všetko.

Začal som brať aj heroín, pretože keď som mal halucinácie a paranoje, len ten mi pomohol aby to prestalo. Dokonca som bol ochotný sa nechať zneužiť iným mužom a dať si za to zaplatiť, aby som si mohol kúpiť piko, či suroviny na jeho výrobu. Už ma nebavil život. Padol som na totálne dno, na aké človek môže padnúť.

Keď som bol vo väzení tretí krát, niečo sa zmenilo. Stretol som tam chalana, volal sa Andrej. Poznal som ho z jedného liečenia. Ten chalan bol úplne zmenený. Nešlo mi to do hlavy. Videl som, že má Bibliu.

Vždy som sa smial z kresťanov, bral som ich ako úbožiakov, ktorí sa len utiekajú k nejakému fiktívnemu Bohu.

Hovoril, že bol v Teenchallenge a tam mu pomohli. Čas môjho prepustenia sa blížil veľmi rýchlo a ja som mal strach, čo so mnou bude.

Raz večer som premýšľal v posteli a povedal som si, že ak ten Boh existuje a modlitba funguje, tak sa niečo zmení a ak nie, tak zdochnem niekde na ulici a bude pokoj. Rozhodol som sa, že skúsim ísť do toho Teenchallenge.

Keď som tam prišiel, boli tam ľudia, ktorí si prešli tým, čo ja. Ba dokonca boli z toho dlhodobo vonku, mali rodiny a šťastný život. Keď hovorili o Bohu, moje srdce sa rozbúšilo, ako šialené. Vedel som, videl a cítil, že majú niečo, čo nemám. Vedel som, že tak zúfalo potrebujem Boha. Videl som ich životy, bolo mi jasné, že nejde o fake! Začal som sa modliť a hľadať Boha. Čítal som denne Bibliu, ale nič sa nedialo.

Akoby Boh mlčal, ako keby moje modlitby neprešli cez strop. Po pár mesiacoch sa to zlomilo. Bolo to presne na Veľkú noc. Boli sme vo veľkonočnú nedeľu v Nitre v zbore. Do dnes si pamätám inscenáciu, ktorá tam bola spravená. Bol tam drevený kríž a lepiace papieriky na ktoré sme mali písať svoje hriechy a lepiť ich na ten kríž ako symbol toho, že Ježiš na kríži zomrel za každý jeden hriech a že v ňom máme odpustenie.

Začal som sa modliť a písať tam všetky tie zlé veci, že som chcel, aby zomreli moji rodičia, krádeže, to že som vyrábal piko, predával, ženy bral ako niečo čo treba len využiť a nechať tak... Všetka tá ťažoba, zrazu spadla z môjho života. V ten večer som v modlitbe vydal svoj život Bohu. Prijal som Pána Ježiša, ako svojho osobného spasiteľa. Od toho dňa sa začal môj život radikálne meniť. Čítal som viac Bibliu, modlil som sa a všetko mi začínalo dávať zmysel. Boh ku mne hovoril a svojim milujúcim hlasom mi ukazoval veci, ktoré nie sú dobré a ktorých sa mám zbaviť vo svojom živote.

Nevravím, že to bolo všetko ľahké, prichádzali ťažkosti a dôsledky môjho starého života. No vedel som jedno, že už nie som sám. Musel som prejsť cez mnoho ťažkých vecí, otec sa so mnou nerozprával v tej dobe skoro tri roky, mal som Hepatitídu typu C, dlžoby a musel som ísť znovu do väzenia za veci ktoré som spáchal v minulosti. Každý krát, keď som šiel po lieky na hepatitídu do Bratislavy, šiel som za mojim ockom, ktorý tam vtedy stále taxikárčil a prosil som ho o odpustenie.

Vždy ma s krikom vyhodil. Hovoril, že už mi neverí a podobne. Stále som odchádzal odmietnutý a s plačom. Jedného dňa mi mama vravela cez telefón, že idú opravovať strechu. Spýtal som sa, či by som im mohol ísť pomôcť. Mama mi povedala, že sa spýta tatina ale, že mi nič nesľubuje, vraj viem aký je.

Sama tomu neverila, že by zvolil, aby som prišiel. Mali sme večer modlitby a ja som poprosil ostatných, aby sa modlili so mnou za to, aby som dostal späť svojho ocka. Boh nás vypočul a ja som mohol ísť na celý víkend domov.

On my dal späť môjho ocka. Neskôr, keď som bol vo väzení, ma pustili na podmienečné prepustenie, aj napriek tomu, že som bol sedem krát súdne trestaný a už štvrtý krát vo väzení. Keď som bol vo väzení, sníval som o tom, že budem mať manželku a že budeme žiť v Nitre... Dnes toto všetko mám!!!

Medzičasom som si spravil maturitu a dnes som študentom vysokej školy, kde študujem teológiu. Už viac ako dva roky som ženatý s tou najúžasnejšou ženou na celom svete. A ďaleko viac, som šťastný muž, ktorý vie, kto ho zachránil. Slúžim Bohu a milujem život. A dnes snívam ďalšie a odvážnejšie sny a verím, že Boh naplní aj tie


Späť na svedectvá | Zdieľaj na Facebooku | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium

Dobré správy

  • Patrik Daniška
    Chlap má byť chlap! Má hrať férovo vo futbale aj v živote. Ak je v náročnej situácii, má zabrať a neutiecť ako zbabelec. Hľadáme preto partie chalanov/mužov, ktorí hrávajú futbal, a mali by záujem spojiť futbal s pro-life osvetou. Ak sa Vás to týka, toto je výzva do akcie!
    2017-11-09
  • Ľuboš Štofko
    „Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. Náhodou šiel tou cestou istý kňaz, a keď ho uvidel, obišiel ho. Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, išiel ďalej. No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán, a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto. Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich; vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň. Na druhý deň vyňal dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: »Staraj sa oň, a ak vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať.« Čo myslíš, ktorý z tých troch bol blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?“ On odpovedal: „Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo.“ A Ježiš mu povedal: „Choď a rob aj ty podobne!“ (Lk 10,25-37)
    2017-10-26
  • Ľuboš Štofko
    Všimli sme si, že aj Ježiš očakáva našu osobnú lásku k Nemu? Alebo pre našu predstavu o nezištnosti Jeho lásky máme sklon túto potrebu opomínať a sústrediť sa na to, že Bohu postačí, ak sa budeme snažiť odpúšťať blížnym a dávať almužny. Veď Ježiš je v každom z nich a láska voči ním je prejavom lásky voči Nemu!
    2017-10-17
  • Milada Passerini
    Pomáhame v prvom rade konkrétnym osobám ako osamelým matkám s dieťaťom, vdovám s deťmi, mnohopočetným rodinám, týranám ženám, detským domovom, ľuďom v krízových centrách, v azylových domoch i v zariadeniach napr. pre psychicky či fyzicky chorých a napokon v centrách pre ľudí bez domova.
    2017-10-06
  • Ľuboš Štofko
    Napriek tomu, že ide o takmer najbežnejšiu modlitbu v repertoári mojich a azda aj vašich modlitieb, Otčenášu som rozumel veľmi málo. S výnimkou úvodu - oslovenia: „Otče náš, ktorý si na nebesiach,“ sa mi ostatné formulácie prosieb javili štylisticky dosť nelogické a nedávali mi jasný zmysel.
    2017-10-04

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.