Môj príbeh

Životné príbehy ľudí, ktorí zažili osobnú skúsenosť s Bohom

 
Slovensky English Italiano
Photo - Kaka

Kaka

Potrebujem Ježiša každý deň môjho života. Ježiš mi hovorí v Biblii, že bez neho nemôžem urobiť nič. Mám dnes dar a schopnosti hrať futbal, pretože mi to dal Boh.

Photo - Ivona Škvorcová

Ivona Škvorcová

Jedna malá „gulička“, ktorú som si náhodne našla na krku, zmenila nielen moje plány, ale i život. Treba ju vyoperovať - bolo odporúčanie mojej lekárky. Vraj len bežná operácia, o nič nejde. V nemocnici som strávila tri dni a s pokojom a úplnou bezstarostnosťou som tri týždne čakala na výsledky z biopsie. Ako 22-ročnú vysokoškoláčku plnú života a energie, ma ani len nenapadlo, že by mohlo ísť o niečo vážne. 22. 2. 2006 zneli slová lekára: „Je to pozitívne“. Ani som presne nechápala, čo to znamená. Šok, ktorý otriasol celou mojou rodinou - RAKOVINA. Bola som zmätená, mala som kopec otázok a obáv.

Photo - Katarína Kuchtová

Katarína Kuchtová

Modlila som sa a prosila Pána o záchranu nášho Šimonka. Prišli sme do nemocnice a lekár mu nameral tep 300 - to je na kolaps a smrť.

Photo - Augustín Ugróczy

Augustín Ugróczy

Ahojte chlapci, mládenci, muži, mudrci, odpadlíci, vagabundi, hľadači pokladov, drakobijci, kávičkári, hudobníci, načúvači, jedným slovom UČENÍCI. Takýmto oslovením na úvod mailu zvolávam mojich chlapcov na pravidelné mesačné stretká s názvom PAJTA.

Photo - Elias Vella

Elias Vella

Keď som bol profesorom dogmatickej teológie, učil som svojich študentov, že diabol ako osoba neexistuje.

Photo - Matej Tóth

Matej Tóth

Aj keď mám krásny a šťastný život, nie vždy bolo všetko ružové a ideálne, ale ja sa riadim heslom, že všetko zlé je na niečo dobré a Pán Boh má svoj plán. Preto sa snažím nájsť vo všetkom a všetkých ľuďoch hlavne to dobré.

Photo - James Manjackal

James Manjackal

... položil ruky na moju hlavu a začal sa modliť: „Nebeský Otče, pošli teraz svojho Syna Ježiša do choroby tuberkulózy, ľadvinových kameňov a infekcie, ktorými trpí tento kňaz a úplne uzdrav jeho telo aj dušu.“ Vtedy som si pomyslel, že asi videl moju zdravotnú kartu, kde sú opísané moje zdravotné problémy!

Photo - Katarína Randová

Katarína Randová

Pred rokom mi vyšli nedobré výsledky na HPV vírus, ktorý spôsobuje rakovinu krčka maternice. Keďže to nebolo veľmi vážne, čakali sme na ďalšie stery. Ich výsledky boli opäť horšie ako predtým. A takto sa to opakovalo ešte raz. Výsledky sa zhoršili, dokonca výsledky na rakovinové bunky vyšli všetky pozitívne. Mne sa vtedy zrútil svet.

Photo - Peter Slaný

Peter Slaný

Začal som pravidelne huliť trávu. Už v trinástich som fajčil trávu denne. Chodil som do školy nahúlený. Cez prestávky som si tiež občas zahulil. V tej dobe som opovrhoval tvrdými drogami. Myslel som si, že nikdy nebudem feťák. Onedlho som vyskúšal durmán, LSD, extázu... V štrnástich som vyskúšal Piko (pervitín).

Photo - Róbert Slamka

Róbert Slamka

Viem čo je rakovina. Môj ocko zomrel na rakovinu, aj starý ocko zomrel na rakovinu a tak viem čo to znamená, keď niekto povie máš zhubný nádor! A tak som si povedal, idem zomrieť.

Photo - Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Ak teda za to, čo som robil, to jest za dobro, pravdu a Krista mám byť trestaný, vtedy nechcem ani menší trest, ale radšej väčší trest a bol by som najšťastnejší, keby som mohol za Krista i zomrieť, hoci viem, že tak veľkej milosti nie som hodný.

Photo - Jozef Červeňák

Jozef Červeňák

V novembri toho roku 2002 na Sviatok všetkých svätých som sa vracal z cintorína domov. Ako som tak kráčal, vo svojom srdci som vnímal hlas, ktorý mi hovoril: „Ona bude tvojou ženou“.

Photo - Liu Žen jing - (brat Yun)

Liu Žen jing - (brat Yun)

Podzemná Cirkev v Číne čelí krutému prenasledovaniu aj v dnešných dňoch. Yun tvrdí, že aj vďaka prebiehajúcemu vyše 30 ročnému prenasledovaniu, utrpeniu a mučeniu sú dnes veriaci čínskej podzemnej Cirkvi pripravení v moslimskom, hinduistickom a budhistickom svete obetovať svoj život za Ježiša Krista a ohlasovanie Jeho Evanjelia.

Photo - MUDr. Emília Vlčková

MUDr. Emília Vlčková

Príbeh exhomeopata: Dcére som vyliečila bronchitídu po tom, čo jej nezabrali antibiotiká. Mne po podaní homeopatika na druhý deň zmizla bradavica.

Photo - Vlado Žák

Vlado Žák

Vedel som o Bohu, ale nepoznal som Ho. Videl som Boha len ako prísneho sudcu, ku ktorému som bol viac viazaný akýmsi strachom, než čímkoľvek iným. Teraz už viem ako veľmi som sa mýlil.

Photo - Alžbeta Šimová

Alžbeta Šimová

Keď po operácii prišli výsledky a potvrdil sa karcinogénny nádor, potrebovala som ísť pred Eucharistického Krista.

Photo - Dominik Dobrovodský

Dominik Dobrovodský

Áno, kosti sú mojím životným údelom. Narodil som sa so zlomeninou a od vtedy celé detstvo rok čo rok zlomeniny pri najmenších pádoch. Veľa času som strávil v nemocniciach, poznal utrpenie na vlastnej koži, ale videl trpieť aj druhých. Na druhej strane to bola pre mňa vysoká škola života. Bola to skúsenosť, že Boh je vždy pri mne, že ma nikdy neopustí. A tak sa postoj chvály stal (a stále znovu stáva) mojím prvým vyjadrením lásky k nemu.

Photo - Nick Vujicic

Nick Vujicic

som vďačný, že som sa pred 31 rokmi narodil bez rúk a nôh. Nebudem predstierať, že môj život je jednoduchý, ale skrze lásku mojich milovaných rodičov a viery v Boha som prekonal moje nešťastie a môj život je teraz naplnený radosťou a zmyslom.

Photo - Viera Prokopcová

Viera Prokopcová

Ak žehnáme Izraelu, požehnanie prichádza na nás samotných (Gn 12,3): „Požehnám tých, čo budú teba žehnať a zavrhnem tých, čo budú teba preklínať.“ Ak je v našom srdci alebo v rodine, u predkov prítomný antisemitizmus, alebo máme predsudky voči Židom, robili sme si vtipy na adresu Židov alebo Izraela, dopustili sme sa neprávosti voči Židom, ukrivdili sme, boli sme ľahostajní voči povolaniu židovského národa, atď ..., bránime požehnaniu, ktoré je nám prisľúbené v Gn 12.

Photo - Jozef Demjan

Jozef Demjan

V detstve ma sexuálne zneužil starší chalan, prešiel som chudobou, okultizmom, depresiami, sexuálnymi partnermi toho istého pohlavia, či pokusmi o samovraždu. Svetlo do môjho života vniesla viera v Ježiša Krista.

Photo - Marek Nikolov

Marek Nikolov

Cieľom modlitbových zhromaždení s názvom „Ježiš uzdravuje“ (najbližšie v sobotu 14. októbra 2017) je zažiť, že Boh je láska. Láska, ktorá sa chce dávať a zjavovať svoje milosrdenstvo aj skrze uzdravenia, znamenia, divy a zázraky.

Photo - Katarína Kolčárová

Katarína Kolčárová

Začala som vnímať anjelov, ale neskôr aj duchov. Čo bolo strašné. Začala som pociťovať strach a aj depresiu som dostala. Bola som zmätená, nechápala som ako je to možné, že mi to ubližuje. Veď v tom predsa nemôže byť nič zlé. Videla som svoju kamarátku, ako zvláda s ľahkosťou život a keďže to bol veľmi dobrý človek, myslela som si, že je to v poriadku.

Photo - Rick Warren

Rick Warren

Ľudia sa ma pýtajú: Čo je zmyslom života? Ja odpovedám veľmi stručne a výstižne: život je prípravou na večnosť. Boli sme stvorení pre večnosť a Boh chce, aby sme boli s Ním v nebi.

Photo - Renáta Ocilková

Renáta Ocilková

Počas chemoterapií mi však vypadol menštruačný cyklus. Keď som sa na to asi po pol roku spýtala môjho gynekológa – onkológa, s veľkými obavami, ako zareagujem, mi povedal: „To je normálne. Vy už cyklus nikdy nedostanete.“

Photo - Anton Srholec

Anton Srholec

Viera a láska k Ježišovi a k jeho veci naplnila moje celé srdce a bol som ochotný za to položiť svoj život.

Photo - Denis Blaho

Denis Blaho

Veštil som a plnilo sa to, mával som jasnovidecké obrazy krátkodobej budúcnosti, ktoré sa tiež plnili. Kresťanstvom som pohŕdal a veriacich ľudí alebo známych, ak neboli naozaj hlboko veriaci, som spochybňoval alebo dotiahol na nejaký budhistický seminár.

Photo - Bohuš Živčák

Bohuš Živčák

Napriek prenasledovaniu za komunizmu, alebo možno práve kvôli tomu, sa hľadanie Boha stalo pre mňa neustálym dobrodružstvom. Viac putovaním ako študovaním. Na strednej škole sa Boh začal približovať ešte dramatickejšie.

Photo - Veronika Barátová

Veronika Barátová

Spomienky na začiatok môjho návratu k Bohu sú pre mňa stále veľmi krásne a dôležité do dnešného dňa. Stalo sa tak počas môjho štúdia na vysokej škole, v dobách normalizačného komunizmu.

Photo - Dr. Gloria Polo

Dr. Gloria Polo

Aj mňa zasiahol blesk, vnikol do mňa cez ruku a spálil celé moje telo strašným spôsobom, zvnútra aj zvonku. Moje rebrá, brucho, podbruško, nohy aj pečeň boli zuhoľnatené. Moje ľadviny utrpeli silné popáleniny, tak isto pľúca a vaječníky.

Photo - P. Vojtech Kodet

P. Vojtech Kodet

Jádra křesťanství se začínám dotýkat v okamžiku, kdy pochopím, že Bůh je ten, který si mě zamiloval, a kdy to prožiji na vlastní kůži. Když pochopím a prožiji, že Bůh je ten, který mě hledá, a zakusím, že jsme se konečně setkali. Když pochopím a prožiji, že Bůh ke mně mluví, zaslechnu jeho hlas ve svém srdci a začnu ho poslouchat.

Photo - Oto Mádr

Oto Mádr

Tato doba není pro křesťany zvlášť příjemná, ale pro křesťany správného formátu je to velký a nádherý čas. „Jestliže mne pronásledovali, i vás budou pronásledovat.“ V takových slavných chvílích zpívá církev Pánu hrdinskou píseň lásky a věrnosti. Je to výsada a dar právě teď žít, milovat a bojovat.

Photo - Matka Tereza

Matka Tereza

Nie je dôležité to, čo robíme, ale koľko lásky do svojej činnosti vložíme. Robme malé veci s veľkou láskou.

Príbeh - Pavol Lunter
Hlas vo vnútri

small_Pavol Lunter.jpg

Milujúci manžel a otec 3 detí.

Vyrastal som spolu s tromi sestrami v katolíckej rodine, kde som od rodičov a starých rodičov dostal základy viery slovom aj príkladom. Už vtedy, v čase komunistickej totality, rodičia spolu s ďalšími priateľmi viedli pre nás besiedky – stretká, kde sme mohli spolu s ďalšími deťmi robiť prvé kroky na ceste viery a prežívať silu spoločenstva. Neskôr som spieval v speváckych zboroch pri kapucínskom a jezuitskom kostole, ktoré mi okrem zborového spevu ponúkali aj spoločenstvo s rovesníkmi. Najmä v Mládežníckom jezuitskom zbore (neskôr Chorus Salvatoris) som intenzívne zažíval spoločenstvo, ktoré ma formovalo a pomáhalo mi prejsť pre každého náročným obdobím puberty.

Tu dozrievalo aj moje rozhodnutie nájsť si dievča a neskôr sa oženiť. Zvlášť silno som prežíval jedno obdobie zaľúbenia po maturite: všetko bolo krásne, bolo leto, zmaturoval som, zobrali ma na vysokú školu, začal som chodiť s dievčaťom, všetko vychádzalo, všetko išlo dobrou cestou. Po niekoľkých mesiacoch ale vzťah náhle skončil a mňa to poriadne vzalo. Nechápal som, hľadal som, kde som urobil chybu, veľa vecí som si vyčítal, hneval som sa, bol som stratený. Ale priatelia zo zboru/spoločenstva a náš spoločný program mi pomohli túto situáciu postupne prijať, aj keď som nevedel nájsť zmysel tejto skúsenosti. Po nejakom čase, pred začiatkom tretieho ročníka VŠ som začal pociťovať zdravotné problémy, neskôr som si našiel na krku zväčšenú uzlinu. Nedával som to zo začiatku do súvisu, ale tušil som, že to nebude len nejaká „jednoduchá vec“, ktorú možno vyležať.

Začal som chodiť po vyšetreniach, ktoré asi po troch mesiacoch potvrdili diagnózu: rakovina lymfatického systému, tzv. Hodgkinova choroba. Pamätám si, že ako teenager som často uvažoval, že na rakovinu by som nechcel nikdy ochorieť a zrazu to bolo tu, bola to realita.

Neexistuje príprava na takúto situáciu, myslím, že s každým to nejakým spôsobom zakýve. A ja som sa zas pýtal prečo, zas som nerozumel, zas som sa cítil stratený. S touto chorobou už bola v našej rodine skúsenosť, moja stará mama ju prekonala približne pätnásť rokov predtým, ako som ju dostal ja.

Ona po ožarovaniach odmietla ďalšiu liečbu – chemoterapiu, ktorá v tom čase bola veľmi náročná a zrejme aj s nejasnou prognózou. Liečila sa pomocou zeleninových štiav a prísnej diéty a po niekoľkých rokoch sa uzdravila, choroba sa nevrátila.

Istý čas som aj ja teda pod vplyvom tejto skúsenosti skúšal podobný režim, ale cítil som sa v podstate stále horšie, až som po niekoľkých týždňoch skončil s vodou v pľúcach v nemocnici. Vtedy už bol tlak lekárov silný, moja alternatívna liečba sa im vôbec nepáčila, povedali mi dokonca, že ak nezačnem s chemoterapiou, zomriem.

Mal som v sebe veľký zmätok a neistotu, nepamätám si z toho obdobia, že by som cítil nejaké upokojenie v modlitbe. Vedel som však, že sa za mňa modlí veľa ľudí, známych aj neznámych, rodina, priatelia, spoločenstvo.

Z toho obdobia mi ako najťažšie chvíle zostali momenty, keď som bol sám, keď moji blízki boli v práci,v škole, keď som nebol s kamarátmi so zboru – len sám so svojimi myšlienkami. Tak som začal liečbu a jej účinky som začal cítiť už veľmi skoro, po druhom či treťom cykle. Subjektívne som sa cítil lepšie, uzliny mizli, aj lekári boli spokojní. Jeden z vedľajších účinkov liekov, ktorý mi vopred oznámili, bola pravdepodobná neplodnosť, ale to pre mňa vtedy nebola dôležitá téma.

V tom čase som mal prerušené štúdium, lebo som nevedel, ako budem liečbu znášať. Mal som teda neplánovaný sabatický rok a cítil som sa dobre. Liečba skončila, pravidelne som chodil na kontroly a popri tom som si užíval voľný čas, naplno som sa venoval nášmu zborovému spoločenstvu.

Znova začala byť aktuálna otázka, ktoré je to správne dievča pre mňa, otázka, ktorá ma už viac ako rok netrápila. V zime som začal opäť študovať, na jar som sa znova zaľúbil, v lete sme spolu s priateľmi so zboru putovali do Ríma na stretnutie so Svätým Otcom v rámci Svetových dní mládeže v Jubilejnom roku 2000. Po návrate som – ako vždy s miernym chvením – išiel na pravidelnú kontrolu, na ktorej mi lekárka vyčítala, prečo som sa pred prázdninami neprišiel opýtať na výsledky väčšej kontroly, ktorú mi predtým robili. Neboli totiž dobré – po roku od ukončenia liečby mi našli znova jedno ložisko, tentokrát v pľúcach.

Zasa sa rozbehol kolotoč vyšetrení a veľká operácia, pri ktorej ložisko vybrali, aby mi oznámili, že je to metastáza pôvodného ochorenia. Aj môj vzťah s dievčaťom sa skončil, tentoraz z mojej strany, do veľkej miery pod vplyvom strachu z opakovania ťažkej situácie boja s chorobou.

Lekári mi ponúkli radikálnu liečbu – silnú chemoterapiu, ktorá zničí prakticky celú kostnú dreň a po nej transplantáciu krvotvorných buniek. Pochopil som to tak, že ak toto nezaberie, nič silnejšie už pre mňa nemajú, v istom momente sa mi zdalo, že to je už so mnou veľmi zlé. Vedľajší účinok chemoterapie – neskoršiu neplodnosť, už neriešili ani lekári, ani ja. Liečba bola náročná najmä tým, že som musel byť v úplnej izolácii, aj sestričky a lekári ku mne chodili zriedka a úplne zahalení, aby nepriniesli nejakú infekciu. Počas tohto obdobia som ale cítil obrovskú, až fyzickú silu modlitby. Zase sa za mňa modlilo množstvo ľudí, priatelia zo zborového spoločenstva sa dokonca pravidelne niekoľkokrát za týždeň stretávali na spoločnú modlitbu, slúžili sa za mňa sv. omše. Bolo pre mňa zázrakom, že som nemal pri tomto náročnom zákroku jedinú komplikáciu, za tri týždne som bol doma. Odvtedy prešlo už vyše 15 rokov... Chvála Ti, Pane!

Po návrate z nemocnice a zotavení som ďalej pokračoval v štúdiu, ktoré sa mi s Božou pomocou podarilo úspešne absolvovať a nastúpiť do svojho prvého zamestnania. V tom období som zas intenzívnejšie túžil nájsť dievča, ktoré by bolo to pravé na spoločnú cestu. Táto túžba bola ešte podporovaná tým, že sme ako zbor čoraz častejšie spievali na svadbách našich priateľov zo zboru a okolia.

Chvíľami som mal skutočne pocit, samozrejme veľmi subjektívny, že už som posledný z okruhu mojich priateľov, ktorý ešte s nikým nechodí. Túto tému som riešil veľmi často a netrpezlivo aj v modlitbe, zdalo sa mi, že Boh nekoná.

V tom čase nás po niektorej sv. omši, na ktorej sme spievali, stretol jezuita p. Csontos a pýtal sa nás, o akej téme by mal ešte napísať v rubrike Katolíckych novín pre mladých, ktorá sa volala Na slovíčko, Sylvia. Písal už niekoľko rokov na rôzne témy, vychádzajúce s rozhovorov s vysokoškolskou mládežou, ktorej sa venoval. Bez dlhého rozmýšľania som povedal, že si neviem nájsť dievča a čo by teda poradil. Nečakal som, že by táto situácia mohla mať pre mňa nejaké dôsledky. Ani som nepočítal s tým, že by páter napísal niečo, čo by bolo pre mňa nové alebo niečo, čo sa ma bude konkrétne dotýkať . Nakoniec, „teóriu“ som poznal: modlitba, stretávanie sa s mladými, trpezlivosť... Ale už o pár týždňov si mohli všetci v Katolíckych novín prečítať niečo v zmysle – Pavol z nášho zboru si nevie nájsť dievča...

Nepamätám si presne, čo všetko páter v článku odporúčal, dôsledky pre mňa prišli až o niekoľko týždňov. V našom zbore sme mali skúsenosť, že noví záujemcovia o spev prichádzali zväčša na začiatku školského roka a niekedy aj druhá vlna spravidla po Novom roku. V tom roku prišlo v januári na prvú skúšku naraz hneď päť nových dievčat, z toho asi tri neskôr povedali, že ich inšpiroval ten článok v KN.

Čo však bolo pre mňa ešte prekvapujúcejšie, o jednej z novopríchodzích, ktorá o článku ani netušila, som počul hlboko vo vnútri hlas: Toto bude tvoja žena. Bola to Katka, teraz moja manželka.

Postupne sa začal rozvíjať vzťah, iniciatívny som bol na začiatku samozrejme najmä ja. Za tri roky nášho chodenia bolo veľa pekných aj ťažších chvíľ. Ale hlavne v tých ťažkých situáciách, kedy sme často aj riešili, či zostaneme spolu, som cítil zvláštny pokoj, že Boh nám ukáže, čo je pre nás správne, aj keby to malo znamenať, že sa rozídeme. Do nášho vzťahu prišla ešte ďalšia skúška, keď Katke zistili dosť vážne autoimunitné ochorenie, sklerózu multiplex. S dôverou, že Pán je nad tým všetkým sme sa rozhodli, že sa zoberieme. A napriek tomu, že ja som v minulosti bral silné chemoterapie, ktoré mali ako vedľajší účinok neplodnosť, sme už krátko po svadbe ako dar na spoločnú cestu dostali dve čiarky na tehotenskom teste. Týmto darom je náš syn Tadeáš, o rok nato prišla ako druhý dar Tamarka a o ďalší rok na to dar tretí – Anička.

Chválim Boha za to, ako ma viedol cez tieto etapy môjho života, hoci som nie vždy videl, kam ideme a nie vždy cítil, že je pri mne. Chválim ho za to, že sa mi dáva objavovať vo všetkom, čo som prežíval a prežívam. A veľmi povzbudzujem vás aj seba, aby sme Bohu dôverovali v každej chvíli a nechali sa Ním viesť. On robí zázraky každý deň.


Späť na svedectvá | Zdieľaj na Facebooku | vybrali.sme.sk Pošli do vybrali.sme.sk

Dobré správy

  • Dr. Martin Luther King Jr.
    Mám sen, že jedného dňa na červených vrchoch Georgie, synovia bývalých otrokov a synovia bývalých vlastníkov otrokov budú schopní si spolu zasadnúť za stôl bratstva. Snívam o tom, že moje 4 deti budú jedného dňa žiť v národe, kde nebudú posudzované podľa farby ich pleti, ale podľa vlastností ich charakteru.
    2017-03-08
  • Heinz Horst Deichmann
    156 miliónov párov topánok. Toľko párov predal len v jednom roku Heinz Horst Deichmann. Patril medzi 100 najbohatších ľudí v Nemecku a mal predajňu skoro v každom stredne veľkom meste. Napriek tomu hovoril: "Boh sa ma nakoniec nebude pýtať, koľko topánok som predal. Bude chcieť vedieť, či som žil ako opravdivý kresťan."
    2017-03-03
  • Marek Nikolov
    Ján 5,29 „a vyjdú: tí, čo robili dobre, budú vzkriesení pre život a tí, čo páchali zlo, budú vzkriesení na odsúdenie.“
    2017-02-16
  • Marek Nikolov
    Od roku 2003 viac ako milión kresťanov, ktorí sa odmietli vzdať Ježiša, žije v utečeneckých táboroch a každý deň dôverujú Bohu, že im zabezpečí chlieb a strechu nad hlavou. Ťažko sa vyrovnávajú s tým, že nemajú prácu, peniaze ani iné miesto, kam by sa mohli uchýliť. Žijú s vedomím, že existuje len malá pravdepodobnosť, že ich životné podmienky sa tu na zemi niekedy zlepšia.
    2017-01-23
  • Janka Pajgerová
    Pre mňa sú svedectvom o tom, ako Boh vložil svoju úžasnú silu a stvoriteľskú moc aj do toho, čo považujeme za všedné. A pripomínajú mi, že stačí si to všímať. Zastavme sa teda na chvíľu a pozrime sa, po čom bežne „šľapeme“.
    2016-11-04

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.