Dobré správy

  • Gjerg Kastrioti SKENDERBEU
    Je albánskym národným hrdinom. V čase tureckej okupácie nútene bojoval na strane tureckého sultána. Nechcel však bojovať a vraždiť za násilnú islamizáciu. A tak spolu s 300 odvážnymi vojakmi prešiel na stranu proti Turkom a okamžite konvertoval späť na kresťanstvo. Mnohokrát porazil niekoľkonásobne väčšiu tureckú armádu. Bol povzbudením nie len pre Albánsky ľud, ale aj pre iné krajiny, ktoré v tom čase neúspešne vzdorovali tureckej rozpínavosti, krutosti, neľudskosti a vnucovaniu Islamu.
    2018-07-11
  • Leo Jozef Suenens
    príliš veľa kresťanov, ak nie väčšina, prijíma Kristov prísľub o prebývaní Ducha v nich intelektuálne, ale neprijíma tento prísľub cez zážitok skúsenosti. Potom sa tento prísľub stáva bezvýznamný a znova a znova sa natíska otázka: Ako mám “vedieť,“ že Duch Svätý prebýva vo mne?
    2018-04-19
  • 2% pre mojpríbeh.sk
    Boli by sme radi, keby skúsení redaktori, ktorí majú výborné referencie a potenciál, posunuli evanjelizačnú stránku mojpribeh.sk, a tým aj náš spôsob ohlasovania Evanjelia, na novú úroveň.
    2018-03-09
  • Petr Jašek
    Moje situace byla velmi podobná: také jsem přišel z místa radosti v Pánu, kde jsem mohl zvěstovat evangelium svým spoluvězňům a mnohé z nich vést ke Kristu. Čas, kdy jsem byl ponižován a urážen, bit a mučen islamisty, byl zastíněn časem mé kazatelské služby ve věznici Al-Houda. Moje radost byla tak zřejmá a vyzařující, že se mnozí novináři po mém návratu divili a nechtěli věřit, že se mnou bylo tak zle v Súdánu zacházeno.
    2018-03-07
  • Marek Nikolov
    Si otvorený na nové priateľstvá a spoluprácu? Si pripravený dávať a prijímať povzbudenie? Ak si pripravený nielen dobro prijať, ale sa aj aktívne podieľať na jeho šírení a sprostredkovaní druhým ľuďom, tak nesmieš na našom stretnutí mužov chýbať.
    2018-02-06

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Príbeh - Pavol Danko
Som dar

small_IMG_0291.jpg

Pavol Danko, 32-ročný gymnaziálny učiteľ chémie, moderátor v kresťanskej televízii LUX a tanečník a režisér divadla ATak.

Som dar. Narodil som sa 45-ročnej prvorodičke a 54-ročnému otcovi, šťastnému z jediného potomka... mal by som stále ďakovať za Boží plán, ktorý ma poslal na Zem. Chcel to, o tom nepochybujem. Asi preto je mojím povolaním dávať sa. Akoby som chcel splatiť dar, ktorým som sa stal pre svojich rodičov... chcem ním byť aj pre svoju rodinu, svojich kolegov a študentov, televíznych aj divadelných divákov, ale aj pre „náhodných“ okoloidúcich, či okoločítajúcich, či okolopočúvajúcich

Boha mi predstavila mama. V detstve som ho bral automaticky ako súčasť života. Najprv som ho stretal v kostole, potom na tajnom náboženstve (ktoré mi mohlo pokaziť budúcnosť) po prevrate aj slobodne a verejne, a dnes aj cez médiá a na javisku.

Boh sa podľa mňa rád hrá a má zmysel pre humor... a preto sa občas skryje, aby sme ho stále nanovo nachádzali. Nikdy sa nemôžme uspokojiť, že ho už chápeme, že sme ho už definitívne našli, pretože on je dynamika sama o sebe... a rád mení naše predstavy. Objavil som, že nie je bradatý deduško na oblaku, ktorý stvoril svet za šesť dní a teraz s nami manipuluje ako s bábkami. Objavil som aj, že nie je výmyslom literátov ani filozofov. Rovnako som zistil, že nie je len psychologickým manévrom pri problémoch a dramatických životných zvratoch.

Pomerne skoro som v sebe objavil umeleckú dušu. Vnímal som okolité dianie svojskou optikou. Túžil som dotýkať sa ľudí cez pohyb, farbu, svetlo... dokonca aj bez slov. Som citlivý na bolesť, nespravoslivosť, tmu. Vždy ma trápilo, keď veriacich považovali za vyhynutý druh z jurského parku, za čudákov, ktorí neveria v evolúciu, nekupujú televízory, sex používajú len na plodenie detí a všetku energiu premieňajú na boj proti antikoncepcii, potratom a eutanázii. Mal som neveriacich spolužiakov, ktorí sa mi zdali šťastní... a ja som hľadal odpoveď na otázku – načo mi je Boh? Veď oni majú (zdá sa) pohodu. Nikto im nič nezakazuje, nemusia sa báť trestu... Vytáčali ma „papieroví“ kresťania, ktorí si len splnia nejakú povinnosť, ale netušia o čo, alebo skôr o Koho tu v skutočnsti ide. Hanbil som za za nich, keď žili ako schizofrenici – v kostole inak ako mimo neho... a na nás sa najľahšie a najčastejšie ukazuje prstom:

Ty si kresťan? A ty toto môžeš?!?

Obdobie explodujúcich vulkánov v mojom vnútri bolo poznačené svetlom charizmy jednej talianky – Chiary Lubichovej. Počas druhej svetovej vojny sa jej zrútilo všetko. Spolu so svojimi kamarátkami museli nechať v ruinách spolu s padajúcim Tridentom aj svoje sny, rodiny, štúdiá, kariéry. A mali so sebou len malé evanjelium. Božie slovo, ktoré sa im v tej ničote nanovo prihováralo. Kaď sa všetko stratí, ostane len On. Len Láska. On je Láska. Treba to skúsiť. Ľudské slovo nemá takú moc. Presvedčil som sa o tom už mnohokrát. Proste a dostanete... Dajte a dajú vám... Odpúšťajte... Robte dobre aj tým, čo vás nenávidia... 

Každé moje ďalšie slovo je len moje... teda ľudské... a preto nemá silu. Nemusíte mu veriť. Ale píšem to, čo zakúšam stále. Láska svieti aj v tme, aj v nenávisti. Dáva mi radosť, krídla, úsmev. Ak mám rád tých s ktorými práve som, ak ich milujem, vždy ma to niečo stojí. Vyjsť zo seba, všímať si ich, počúvať, strácať čas, niekdy aj vlastné predstavy... Paradoxom je, že práve vtedy dostanem úľavu, pokoj, radosť, silu, nápady, tvorivosť... šokantné riešenia v neriešiteľných situáciách, hmotné dobrá tam, kde je chudoba...  Pre mňa sú to všetko prejavy Boha, jeho Ducha. A preto sa to oplatí. Treba to len skúsiť. Nikto mi nič neprikazuje, pretože sám zisťujem, že si škodím, ak poruším Boží zákon. Zrazu mi príde úplne normálne, že život sa má chrániť od počatia po prirodzenú smrť, že viera s vedou sa nevylučujú, a že darovať sa niekomu úplne celým telom je krásny dar, ktorý sa oplatí ponechať pre svoju manželku a nie pre hocikoho a hocikedy. 

P.S.: Toto bol len chabý pokus slovami vyjadriť niečo, čo dávno predomnou napísal muž, ktorý bol Ježišovi veľmi blízko. Volal sa Ján a nájdete to v tretej kapitole jeho prvého listu, vo veršoch 23 a 24.


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium