Dobré správy

  • Gjerg Kastrioti SKENDERBEU
    Je albánskym národným hrdinom. V čase tureckej okupácie nútene bojoval na strane tureckého sultána. Nechcel však bojovať a vraždiť za násilnú islamizáciu. A tak spolu s 300 odvážnymi vojakmi prešiel na stranu proti Turkom a okamžite konvertoval späť na kresťanstvo. Mnohokrát porazil niekoľkonásobne väčšiu tureckú armádu. Bol povzbudením nie len pre Albánsky ľud, ale aj pre iné krajiny, ktoré v tom čase neúspešne vzdorovali tureckej rozpínavosti, krutosti, neľudskosti a vnucovaniu Islamu.
    2018-07-11
  • Leo Jozef Suenens
    príliš veľa kresťanov, ak nie väčšina, prijíma Kristov prísľub o prebývaní Ducha v nich intelektuálne, ale neprijíma tento prísľub cez zážitok skúsenosti. Potom sa tento prísľub stáva bezvýznamný a znova a znova sa natíska otázka: Ako mám “vedieť,“ že Duch Svätý prebýva vo mne?
    2018-04-19
  • 2% pre mojpríbeh.sk
    Boli by sme radi, keby skúsení redaktori, ktorí majú výborné referencie a potenciál, posunuli evanjelizačnú stránku mojpribeh.sk, a tým aj náš spôsob ohlasovania Evanjelia, na novú úroveň.
    2018-03-09
  • Petr Jašek
    Moje situace byla velmi podobná: také jsem přišel z místa radosti v Pánu, kde jsem mohl zvěstovat evangelium svým spoluvězňům a mnohé z nich vést ke Kristu. Čas, kdy jsem byl ponižován a urážen, bit a mučen islamisty, byl zastíněn časem mé kazatelské služby ve věznici Al-Houda. Moje radost byla tak zřejmá a vyzařující, že se mnozí novináři po mém návratu divili a nechtěli věřit, že se mnou bylo tak zle v Súdánu zacházeno.
    2018-03-07
  • Marek Nikolov
    Si otvorený na nové priateľstvá a spoluprácu? Si pripravený dávať a prijímať povzbudenie? Ak si pripravený nielen dobro prijať, ale sa aj aktívne podieľať na jeho šírení a sprostredkovaní druhým ľuďom, tak nesmieš na našom stretnutí mužov chýbať.
    2018-02-06

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Príbeh - Ondrej Tarana OFM cap.

small_158-5857_IMG.JPG

Kapucín a kňaz

Narodil a vyrastal som v tradične veriacej rodine.

Ako 4-ročnému mi zomrela mama, preto sme sa presťahovali na vidiek, kde sa Boh staral o nás cez širšiu rodinu ako aj neskôr skrz novú mamu.
Aj vďaka nej a jej povzbudeniu som nastúpil na cirkevnú strednú školu. Tu som veľmi rýchlo zistil, že vystupovať ako veriaci prinášalo rôzne výhody, zvlášť v škole. Z druhej strany prostredie pôsobilo veľmi formujúco a pomohlo mi prekonať kotrmelce dospievania.

Zaľúbil som sa. Bolo to v poslednom ročníku gymnázia. Dodnes som vďačný za ten vzťah, za objav sveta ženy ako aj svojej slabosti žiť takýto vzťah „kresťansky“. Rozporuplnosť tohto vzťahu viedla k rozchodu, ale aj k novej známosti... Zaregistroval som evanjelizačný kurz Filip. Prihlásil som sa naň, lebo som videl zmenený život môjho priateľa, ktorý sa ho zúčastnil pred mesiacom.

Bol som úprimne zhrozený z toho, že toho Boha, ktorému miništrujem vôbec nepoznám a už vôbec nie jeho lásku. A potom, snáď pol roka, sa moje nové stretko  modlilo za toto veľké zjavenie. Začal som sa prebúdzať vo viere v živého Boha stále viac.

Po istom čase sa mi začalo páčiť iné dievča. Tento krát veriace. Modlil som sa za to. Sympatia bola stále viac opätovaná a mohol som zacítiť aké je to krásne mať čistý vzťah s dievčaťom. No prišlo do toho povolanie k zasvätenému životu ako pokračovanie konverzie a odovzdania života Bohu. Dodnes si pamätám ten zápas v mojom vnútri. V mysli sa mi pripomínala  Abrahámova obeť – dať Bohu to najcennejšie. Dúfal som, že Boh má v tŕstí pripraveného nejakého barana...

Dobre, Bože, ale ty to vybav s tým dievčaťom... Pri jednom z našich stretnutí mi povedala, že jej Boh pri modlitbe zjavil:

„Nechajte maličkých prísť ku mne a nebráňte im...“

Uvoľnenie a potvrdenie pridať sa k menším bratom – kapucínom. Bola to veľká radosť.

V reholi som spočiatku prežíval, že som v nebi... Nebeský pocit samozrejme postupne opadal, prejdúc však obdobím, že som mal pocit, že sa nemám z čoho spovedať. (Našťastie som musel a musím neustále bojovať o svoju čistotu, takže som mal predsa len dôvod chodiť na spoveď...) Vedel som, že je to hlúposť,  ale stále som nevnímal, že by som mal z niekým problém, až som sa tomu čudoval. Vždy som „jasne“ videl, že problém je na druhej strane...

Rok pred večnými sľubami konečne začala „formácia“.  Vôbec sa mi nedalo modliť, vytáčal ma spôsob života v kláštore, odišiel jeden z najbližších bratov juniorov a k večným sľubom som pristúpil „len“ vo viere.

Čas štúdia teológie a pobyt v kláštore na vidieku bol časom upevňovania viery, ale aj uvedomovania si svojej pýchy a rôznych vnútorných zranení. Konečne prišli aj spory s bratmi. Zistil som, že na veľa vecí som krátky a môj pohľad na veci je nedostatočný, obmedzený a jediný spôsob ako zotrvať v tomto bratstve je začať prijímať bratov takých, akí sú. Milovať ich viac. To, čo sa javí ako teoreticky možné v praxi stojí veľa námahy, ak sa vôbec uskutoční...

Prišiel diakonát. Krásny čas naplnenia zo služby, no predovšetkým učenia sa tejto službe a jej prijatie. Nielen to čo sa mi páči a na čo mám dary, ale vidieť a ujať sa aj toho, čo je potrebné. Naučiť sa skloniť nad chudákom a človekom na okraji a mať ho rád. Dodnes sa s tým mordujem...

Prežil som ďalšie zhrozenie. Že som hriešny a mne sa páči hrešiť. Hoci som počúval tie najlepšie prednášky najlepších kazateľov, modlili sa za mňa najväčší charizmatici a dennodenne som žil v rehoľnom spoločenstve. Pochopil som, že moje zhrozenie je však viac z mojej vlastnej nemohúcnosti, že svoj hriech vôbec nedokážem zvládnuť sám. Myslím, že ma to viedlo k hlbšej viere v Božiu lásku a zároveň mi to opäť viac poodhalilo moju pýchu.

K tomu sa vraciam i dnes, keď som sa rozhodol stať sa kňazom - presbyterom. Že na počiatku stojí láska Boha Otca a Ježišova modlitba:

„Ja som prosil za teba, aby neochabla tvoja viera. A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov."

Medzitým to sú moje hriechy a ostatné je Božia láska v nádeji, že Boh nás nedovolí skúšať nad naše sily. A nádej predsa nezahanbuje...


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium