Photo - Kaka

Kaka

Potrebujem Ježiša každý deň môjho života. Ježiš mi hovorí v Biblii, že bez neho nemôžem urobiť nič. Mám dnes dar a schopnosti hrať futbal, pretože mi to dal Boh.

Photo - Ivona Škvorcová

Ivona Škvorcová

Jedna malá „gulička“, ktorú som si náhodne našla na krku, zmenila nielen moje plány, ale i život. Treba ju vyoperovať - bolo odporúčanie mojej lekárky. Vraj len bežná operácia, o nič nejde. V nemocnici som strávila tri dni a s pokojom a úplnou bezstarostnosťou som tri týždne čakala na výsledky z biopsie. Ako 22-ročnú vysokoškoláčku plnú života a energie, ma ani len nenapadlo, že by mohlo ísť o niečo vážne. 22. 2. 2006 zneli slová lekára: „Je to pozitívne“. Ani som presne nechápala, čo to znamená. Šok, ktorý otriasol celou mojou rodinou - RAKOVINA. Bola som zmätená, mala som kopec otázok a obáv.

Photo - Katarína Kuchtová

Katarína Kuchtová

Modlila som sa a prosila Pána o záchranu nášho Šimonka. Prišli sme do nemocnice a lekár mu nameral tep 300 - to je na kolaps a smrť.

Photo - Augustín Ugróczy

Augustín Ugróczy

Ahojte chlapci, mládenci, muži, mudrci, odpadlíci, vagabundi, hľadači pokladov, drakobijci, kávičkári, hudobníci, načúvači, jedným slovom UČENÍCI. Takýmto oslovením na úvod mailu zvolávam mojich chlapcov na pravidelné mesačné stretká s názvom PAJTA.

Photo - Elias Vella

Elias Vella

Keď som bol profesorom dogmatickej teológie, učil som svojich študentov, že diabol ako osoba neexistuje.

Photo - Matej Tóth

Matej Tóth

Aj keď mám krásny a šťastný život, nie vždy bolo všetko ružové a ideálne, ale ja sa riadim heslom, že všetko zlé je na niečo dobré a Pán Boh má svoj plán. Preto sa snažím nájsť vo všetkom a všetkých ľuďoch hlavne to dobré.

Photo - James Manjackal

James Manjackal

... položil ruky na moju hlavu a začal sa modliť: „Nebeský Otče, pošli teraz svojho Syna Ježiša do choroby tuberkulózy, ľadvinových kameňov a infekcie, ktorými trpí tento kňaz a úplne uzdrav jeho telo aj dušu.“ Vtedy som si pomyslel, že asi videl moju zdravotnú kartu, kde sú opísané moje zdravotné problémy!

Photo - Katarína Randová

Katarína Randová

Pred rokom mi vyšli nedobré výsledky na HPV vírus, ktorý spôsobuje rakovinu krčka maternice. Keďže to nebolo veľmi vážne, čakali sme na ďalšie stery. Ich výsledky boli opäť horšie ako predtým. A takto sa to opakovalo ešte raz. Výsledky sa zhoršili, dokonca výsledky na rakovinové bunky vyšli všetky pozitívne. Mne sa vtedy zrútil svet.

Photo - Peter Slaný

Peter Slaný

Začal som pravidelne huliť trávu. Už v trinástich som fajčil trávu denne. Chodil som do školy nahúlený. Cez prestávky som si tiež občas zahulil. V tej dobe som opovrhoval tvrdými drogami. Myslel som si, že nikdy nebudem feťák. Onedlho som vyskúšal durmán, LSD, extázu... V štrnástich som vyskúšal Piko (pervitín).

Photo - Róbert Slamka

Róbert Slamka

Viem čo je rakovina. Môj ocko zomrel na rakovinu, aj starý ocko zomrel na rakovinu a tak viem čo to znamená, keď niekto povie máš zhubný nádor! A tak som si povedal, idem zomrieť.

Photo - Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Ak teda za to, čo som robil, to jest za dobro, pravdu a Krista mám byť trestaný, vtedy nechcem ani menší trest, ale radšej väčší trest a bol by som najšťastnejší, keby som mohol za Krista i zomrieť, hoci viem, že tak veľkej milosti nie som hodný.

Photo - Jozef Červeňák

Jozef Červeňák

V novembri toho roku 2002 na Sviatok všetkých svätých som sa vracal z cintorína domov. Ako som tak kráčal, vo svojom srdci som vnímal hlas, ktorý mi hovoril: „Ona bude tvojou ženou“.

Photo - Liu Žen jing - (brat Yun)

Liu Žen jing - (brat Yun)

Podzemná Cirkev v Číne čelí krutému prenasledovaniu aj v dnešných dňoch. Yun tvrdí, že aj vďaka prebiehajúcemu vyše 30 ročnému prenasledovaniu, utrpeniu a mučeniu sú dnes veriaci čínskej podzemnej Cirkvi pripravení v moslimskom, hinduistickom a budhistickom svete obetovať svoj život za Ježiša Krista a ohlasovanie Jeho Evanjelia.

Photo - MUDr. Emília Vlčková

MUDr. Emília Vlčková

Príbeh exhomeopata: Dcére som vyliečila bronchitídu po tom, čo jej nezabrali antibiotiká. Mne po podaní homeopatika na druhý deň zmizla bradavica.

Photo - Vlado Žák

Vlado Žák

Vedel som o Bohu, ale nepoznal som Ho. Videl som Boha len ako prísneho sudcu, ku ktorému som bol viac viazaný akýmsi strachom, než čímkoľvek iným. Teraz už viem ako veľmi som sa mýlil.

Photo - Alžbeta Šimová

Alžbeta Šimová

Keď po operácii prišli výsledky a potvrdil sa karcinogénny nádor, potrebovala som ísť pred Eucharistického Krista.

Photo - Dominik Dobrovodský

Dominik Dobrovodský

Áno, kosti sú mojím životným údelom. Narodil som sa so zlomeninou a od vtedy celé detstvo rok čo rok zlomeniny pri najmenších pádoch. Veľa času som strávil v nemocniciach, poznal utrpenie na vlastnej koži, ale videl trpieť aj druhých. Na druhej strane to bola pre mňa vysoká škola života. Bola to skúsenosť, že Boh je vždy pri mne, že ma nikdy neopustí. A tak sa postoj chvály stal (a stále znovu stáva) mojím prvým vyjadrením lásky k nemu.

Photo - Nick Vujicic

Nick Vujicic

som vďačný, že som sa pred 31 rokmi narodil bez rúk a nôh. Nebudem predstierať, že môj život je jednoduchý, ale skrze lásku mojich milovaných rodičov a viery v Boha som prekonal moje nešťastie a môj život je teraz naplnený radosťou a zmyslom.

Photo - Viera Prokopcová

Viera Prokopcová

Ak žehnáme Izraelu, požehnanie prichádza na nás samotných (Gn 12,3): „Požehnám tých, čo budú teba žehnať a zavrhnem tých, čo budú teba preklínať.“ Ak je v našom srdci alebo v rodine, u predkov prítomný antisemitizmus, alebo máme predsudky voči Židom, robili sme si vtipy na adresu Židov alebo Izraela, dopustili sme sa neprávosti voči Židom, ukrivdili sme, boli sme ľahostajní voči povolaniu židovského národa, atď ..., bránime požehnaniu, ktoré je nám prisľúbené v Gn 12.

Photo - Jozef Demjan

Jozef Demjan

V detstve ma sexuálne zneužil starší chalan, prešiel som chudobou, okultizmom, depresiami, sexuálnymi partnermi toho istého pohlavia, či pokusmi o samovraždu. Svetlo do môjho života vniesla viera v Ježiša Krista.

Photo - Marek Nikolov

Marek Nikolov

Cieľom modlitbových zhromaždení s názvom „Ježiš uzdravuje“ (najbližšie v sobotu 14. októbra 2017) je zažiť, že Boh je láska. Láska, ktorá sa chce dávať a zjavovať svoje milosrdenstvo aj skrze uzdravenia, znamenia, divy a zázraky.

Photo - Katarína Kolčárová

Katarína Kolčárová

Začala som vnímať anjelov, ale neskôr aj duchov. Čo bolo strašné. Začala som pociťovať strach a aj depresiu som dostala. Bola som zmätená, nechápala som ako je to možné, že mi to ubližuje. Veď v tom predsa nemôže byť nič zlé. Videla som svoju kamarátku, ako zvláda s ľahkosťou život a keďže to bol veľmi dobrý človek, myslela som si, že je to v poriadku.

Photo - Rick Warren

Rick Warren

Ľudia sa ma pýtajú: Čo je zmyslom života? Ja odpovedám veľmi stručne a výstižne: život je prípravou na večnosť. Boli sme stvorení pre večnosť a Boh chce, aby sme boli s Ním v nebi.

Photo - Renáta Ocilková

Renáta Ocilková

Počas chemoterapií mi však vypadol menštruačný cyklus. Keď som sa na to asi po pol roku spýtala môjho gynekológa – onkológa, s veľkými obavami, ako zareagujem, mi povedal: „To je normálne. Vy už cyklus nikdy nedostanete.“

Photo - Anton Srholec

Anton Srholec

Viera a láska k Ježišovi a k jeho veci naplnila moje celé srdce a bol som ochotný za to položiť svoj život.

Photo - Denis Blaho

Denis Blaho

Veštil som a plnilo sa to, mával som jasnovidecké obrazy krátkodobej budúcnosti, ktoré sa tiež plnili. Kresťanstvom som pohŕdal a veriacich ľudí alebo známych, ak neboli naozaj hlboko veriaci, som spochybňoval alebo dotiahol na nejaký budhistický seminár.

Photo - Bohuš Živčák

Bohuš Živčák

Napriek prenasledovaniu za komunizmu, alebo možno práve kvôli tomu, sa hľadanie Boha stalo pre mňa neustálym dobrodružstvom. Viac putovaním ako študovaním. Na strednej škole sa Boh začal približovať ešte dramatickejšie.

Photo - Veronika Barátová

Veronika Barátová

Spomienky na začiatok môjho návratu k Bohu sú pre mňa stále veľmi krásne a dôležité do dnešného dňa. Stalo sa tak počas môjho štúdia na vysokej škole, v dobách normalizačného komunizmu.

Photo - Dr. Gloria Polo

Dr. Gloria Polo

Aj mňa zasiahol blesk, vnikol do mňa cez ruku a spálil celé moje telo strašným spôsobom, zvnútra aj zvonku. Moje rebrá, brucho, podbruško, nohy aj pečeň boli zuhoľnatené. Moje ľadviny utrpeli silné popáleniny, tak isto pľúca a vaječníky.

Photo - P. Vojtech Kodet

P. Vojtech Kodet

Jádra křesťanství se začínám dotýkat v okamžiku, kdy pochopím, že Bůh je ten, který si mě zamiloval, a kdy to prožiji na vlastní kůži. Když pochopím a prožiji, že Bůh je ten, který mě hledá, a zakusím, že jsme se konečně setkali. Když pochopím a prožiji, že Bůh ke mně mluví, zaslechnu jeho hlas ve svém srdci a začnu ho poslouchat.

Photo - Oto Mádr

Oto Mádr

Tato doba není pro křesťany zvlášť příjemná, ale pro křesťany správného formátu je to velký a nádherý čas. „Jestliže mne pronásledovali, i vás budou pronásledovat.“ V takových slavných chvílích zpívá církev Pánu hrdinskou píseň lásky a věrnosti. Je to výsada a dar právě teď žít, milovat a bojovat.

Photo - Matka Tereza

Matka Tereza

Nie je dôležité to, čo robíme, ale koľko lásky do svojej činnosti vložíme. Robme malé veci s veľkou láskou.

Príbeh - Ondrej Koč

small_Modra 018.jpg

Evanjelický farár prenasledovaný a trestaný za vieru v Boha

Dňa 8. 2. 1952 na výzvu štátnej moci zasadala na Teologickej fakulte fakultná rada a vylúčila zo štúdií dvoch študentov: Milana Oravca z môjho ročníka a Daniela Veselého z 3. ročníka, ktorých ŠTB hneď odviedla a uväznila. Oravec bol odsúdený na 1,5 roka a Veselý na 3 roky. Obaja pracovali v Jáchymove pri dolovaní uránu. Vtedy vylúčili z fakulty aj niekoľkých študentov podmienečne. Dvaja profesori fakulty ThDr. Ján Beblavý a ThDr. Július Janko nehlasovali za ich vylúčenie, a preto totalitná moc ich zbavila profesorskej činnosti na fakulte.

V deň tejto tragédie podľa predpisu som viedol ranné a večerné teologické modlitby. Po zaspievaní spoločnej nábožnej piesne, som prečítal určený text z listu apoštola Pavla Filipským 1, 21-30 a pomodlil som sa. Do spoločnej modlitby som zahrnul aj uväznených bratov a prosil Pána Ježiša o Jeho pomoc, ochranu, silu viery, aby vydržali v bolesti a súžení, ktoré ich gniavilo. To sa nepáčilo môjho spolužiakovi Jánovi M. Jurášovi, ktorý to oznámil pánu dekanovi ThDr. Štefanovi Kátlovskému. Ten si ma predvolal na dekanát. Vyčítal mi, že som sa modlil za uväznených študentov, lebo to boli naši nepriatelia. Keď som mu oponoval, že Pán Ježiš v Písme Svätom prikázal modliť sa aj za nepriateľov, povedal: Ale to boli nepriatelia režimu a dodal: Vylučujem vás podmienečne zo štúdií do konca semestra a budete sa hlásiť u docenta Jána Štrbu, aby vás názorove prevychoval a umožnil vám dokonči štúdium. Dvakrát v týždni som chodil k nemu na konzultácie, ktoré trvali 1,5 hodiny, pričom hustil do mňa výhody socializmu. Musel som si dávať pozor, aby som sa v niečom nepreriekol. Pravda, väčšinou som mlčal a počúval. Skončilo to dobre. V skúškovom období, ktoré sa začalo 1. VI. 1952 som dostal od pána dekana povolenie robiť záverečné skúšky. Ukončil som ich 2. štátnicou 25. VI. s vyznamenaním.

Po skončení štúdií na Teologickej fakulte v Bratislave ma cirkevná vrchnosť ustanovila za seniorálneho kaplána do Trenčína. Po roku ma preložila a ustanovila za seniorálneho kaplána Rimavského seniorátu s pracovným pridelením do Rimavskej Soboty. Seniorský úrad bol v Tisovci, ale pán senior Pavel Sabo ma nepotreboval, lebo zbor nemal nijaké fílie a zbor v Rimavskej Sobote bol dvojrečový a mať k tomu ešte aj 3 fílie. Keďže pri výučbe náboženstva sa mi stávalo, že deti vynechávali výučbu, povedal som im: Kto z vás ešte niekedy vymešká vyučovaciu hodinu, osobne to oznámim vašim rodičom. Jedného dňa som dostal od pána Krajského cirkevného tajomníka pozvanie dostaviť sa na úrad do Banskej Bystrice. Pán cirkevný tajomník Chovan mi oznámil, že dostal z ONV z Rimavskej Soboty hlásenie o tom, že každú vymeškanú hodinu na výučbe náboženstva budem hlásiť rodičom. Povedal: Nerobte to! Keď niektorí žiaci neprídu, pošlite aj ostatných domov a my vás budeme aj tak platiť, ba plat vám zvýšime. Povedal som: Ďakujem, pán tajomník, ale môj charakter a svedomie mi to nedovolia. Ja som za túto prácu zodpovedný Pánu Bohu, ktorý ma do tejto služby povolal.

V decembri 1953 pán senior Sabo ochorel. Ako seniorálny kaplán bol poverený v Tisovci vykonávať všetku duchovnú prácu. Vykonával som služby Božie, učil náboženstvo na školách, viedol mládež, krstil, sobášil i pochovával. Prvé služby Božie som vykonal na Štedrý večer. V zbore nastalo veľké duchovné oživenie z moci Ducha Svätého. Kostol bol každú nedeľu plný až do 500 poslucháčov. To sa nepáčilo ľudovej správe a okresný cirkevný tajomník Pasiar, ktorý býval v Tisovci, ma udal, že som v kázni povedal: Komunisti nepatria do ľudskej spoločnosti. Po vianočných sviatkoch prišiel za mnou ŠtBák a požiadal ma o kázeň, ktorú som mal napísanú a ktorú mi už nevrátil. V kázni okrem iného som povedal: Práve na Vianoce má v človeku zomrieť mnoho: sila hriechov, zlá povaha, zlé návyky, sebectvo, neláska, nevera, pýcha a pochybnosť o Božom jestvovaní, ktoré nám prekážajú prijať Ježiša Krista za svojho osobného Spasiteľa. Lebo nie veda vedie k tomu, že niet Boha, niet Krista a svedomia, ale hriech vedie človeka k nevere, pretože Kristus žiada od každého čisté srdce a mravný život. Okresný súd v Hnúšti rozsudkom T 111/54 dňa 28. VII. 1954 ma uznal vinným a odsúdil ma za poburovanie podľa § 81 ods. 1 Tr. z. na 3 mesiace straty slobody podmienečne na dobu dvoch rokov. Prokurátor sa proti rozsudku odvolal pre nízku výmeru trestu.

Krajský súd v Banskej Bystrici na pojednávaní 29. 9. 1954 rozsudok Okresného súdu zrušil uznesením To 626/54 a nariadil nové súdne konanie s odôvodnením: Krajský súd preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie jemu predchádzajúce a zistil, že skutkové zistenia sú tak nedostatočné, že je treba vec na hlavnom pojednávaní znova prejednať, lebo koncept kázne neobsahuje inkriminované výroky a obvinený sa bráni tým, že v kázni predniesol len to, čo je napísané v koncepte.

Okresný súd v Hnúšti rozsudkom T 111/54-28 zo dňa 29. XII. 1954 obvineného oslobodil a zrušil rozsudkom z 28. VII. 1954. Prokurátor sa znova odvolal.

Krajský súd v Banskej Bystrici 16. II. 1955 vec znovu prejednal a zistil: Odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné. Poukázal síce na to, že výrok obvineného je v rozpore s učením marx-leninizmu, ale je zaručená náboženská sloboda, právo vykonávať súkromne i verejne náboženskú vieru a voľnosť vykonávať úkony spojené s náboženským vyznaním. Preto odvolací súd rozhodol takto: Podľa § 197 písm. b/tr. por. Sa odvolanie okresného prokurátora zamieta. Proti tomu rozsudku niet ďalšieho odvolania /2 To 16/55-36/. Podpísaná Dr. Blanka Kripáčová.

Dňa 1. VIII. 1954 som bol ustanovený Generálnym biskupským úradom za námestného farára v Sládkovičove. Pred mojím príchodom cirkevný zbor kúpil rodinný dom, v ktorom sme si zariadili len izbu a kuchyňu, pretože ostatné časti domu obýval nájomník, ktorý sa nechcel vysťahovať. Služby Božie sa konali v Sládkovičove u pána kostolníka, ktorý vybúral priečku a 2 miestnosti spojil v jednu. Na mieste stodoly a maštale sme sa rozhodli postaviť kostol. Stavebné práce rýchlo pokračovali a 11. IX. 1955 bol posvätený a daný do užívania. Keď sme už mali priestory na zhromažďovanie, zaviedol som v Sládkovičove detské služby Božie, biblické hodiny mládeže i pre dospelých. Deti mládež i dospelí prichádzali na tieto stretnutia v hojnom počte. V zbore som mal prihlásené všetky deti na výučbu náboženstva. Aj nedeľné služby Božie boli hojne navštevované. Nastalo z moci Ducha Svätého duchovné oživenie zboru po 8 rokoch živorenia. To sa nepáčilo MNV v Sládkovičove, ktorý napísal KNV do Bratislavy toto: Tunajší farár Ondrej Koč je zarytý nepriateľ dnešného zriadenia, odvádza ľudí od JRD a navštevuje rodiny za účelom poburovania proti štátu. Toto udanie mi dal prečítať krajský cirkevný tajomník Masaryk, keď som sa vrátil do cirkevnej služby po vrátení štátneho súhlasu 11. XII. 1963.

Dňa 2. VII. 1956 ma predvolal okresný cirkevný tajomník Benkovič na ONV do Galanty, kde bol prítomný krajský cirkevný tajomník Rigán, kde mi dal prepúšťací dekrét Rady KNV v Bratislave Zn. cirk. 147/56/20 z 2. VII. 1956: Odbor pre veci cirkevné Rady KNV v Bratislave Vám týmto v zmysle ustanovenia ods. 1 §16 a tiež ods. 2 §18 vládneho nariadenia číslo 221/49 Zb. odníma štátny súhlas k pôsobeniu vo verejnej duchovnej správe ako evanjelickému a. v. námestnému farárovi. Platnosť tohto opatrenia nadobúda dňom doručenia. Súčasne Vám oznamujeme, že poukazovanie pracovných príjmov sa zastavuje dňom nadobudnutia platnosti tohto rozhodnutia. Osobne mi pán Rigán povedal, že súhlas mi odníma na 2 roky, ale trvalo to až 7 a pol roka, teda od 2. VII. 1956 do 20. XI. 1963.

Začal som pracovať ako pomocná sila pri natieraní železného potrubia a potom s kvalifikáciou, pretože 31. VII. 1960 som získal výučný list z profesie maliar-natierač v Pozemných stavbách. Pracoval som na výstavbe Slovnaftu vo Vlčom hrdle v n. p. Hydrostav. Popri zamestnaní som študoval na Strednej priemyselnej škole v Bratislave na Zochovej ulici, odbor pozemné stavby, kde som aj maturoval 15. VI. 1964 s vyznamenaním.

Býval som na stavbe a do Sládkovičova som dochádzal len na nedeľu. Po roku som presťahoval manželku s dieťaťom na stavbu, do jednej miestnosti aj s kuchynským nábytkom. Ostatný nábytok sme uskladnili v dome jednej rodiny. Bývali sme 2 roky v tej jednej miestnosti, kde nám pribudlo druhé dieťa. Potešilo nás, že robotnícke ubytovne budú búrať a následkom toho sme dostali 2 izbový byt v Bratislave, Dostojevského rad č. 33. Akí vďační sme boli Pánu Bohu za toto nové bývanie, to vie len On sám. Bývali sme v ňom celých 5 rokov.

Po vrátení štátneho súhlasu bol som 1. XII. 1963 ustanovený za námestného farára do Diakoviec a 1. VII. za námestnéh farára do Kukovej. Cirkevný zbor v Kukovej bol veľmi zanedbaný po stránke duchovnej i po stránke hmotnej – stavebnej. Bolo treba veľa sa modliť a hlboko orať, aby Pán Boh skrze nás tento zbor oživil a vybudoval. Fara i kostol boli v dezolátnom stave. Urobili sme svojpomocne generálnu opravu kostola, postavili novú faru, ktorú som sám vyprojektoval. Využili sme rok 1968 a začali sme stavať. Zbor mal len 424 členov. Takže sme sa museli obracať, aby sme tú prácu zvládli. Ale s Božou pomocou to išlo. Pracovali sme i milodary prinášali. Pán nás požehnával. A keď všetko bolo hotové a už som býval s rodinou v novej fare, znovu mi odobrali štátny súhlas.

Dňa 10. XI. 1978 som sa zúčastnil rodičovského združenia v škole v Kračúnovciach, kde môj syn Odnrej bol v 7. ročníku. Konalo sa v jednej veľkej miestnosti, kde bol prítomný celý učiteľský zbor na čele s pánom riaditeľom a vyše 200 rodičov. Učiteľka Pastyrčáková, ktorá bývala v Kukovej predniesla ateistickú prednášku.

Povedala: Vy rodičia vychovávate svoje deti proti dnešnému zriadeniu tým, že ich nútite veriť v Boha. Keď sa dieťa previní, poviete mu: Boh ťa potresce! Aký Boh? Ten predsa neexistuje. To veda už dávno dokázala. V diskusii po prednáške som povedal: Pani učiteľka nás veriacich rodičov obvinila z vlastizrady a nepriateľstva štátu. Ja sa necítim nepriateľom štátu ani moje deti nimi nie sú. Tým, že svoje deti vediem k viere v Boha, nevychovávam z nich zlodejov, chuligánov, vagabundov či kriminálnikov ale vychovávam z nich ľudí mravných, čestných, statočných a zodpovedných, bez ktorých sa nemôže obísť ani dnešné zriadenie. Udanie však podpísané 5-timi vyučujúcimi však znelo: Ondrej Koč, evanjelický farár v Kukovej na rodičovskom združení ZŠ Kračúnovce povedal: Dnešná škola vychováva zlodejov, chuligánov a vagabundov. Následkom toho KNV, odbor kultúry v Košiciach prípisom č. 2553/1978 zo dňa 21. XII. 1978 odňal mi štátny súhlas, čím som stratil zákonom stanovenú spôsobilosť na vykonávanie duchovnej práce v zbore. Podpísaný Jozef Janovský. Zbor zostal bez farára.

Zamestnal som sa až 1. VIII. 1979 v n. p. Zelenina v Prešove, kde som pracoval ako závozník len mesiac. Od 1. IX. ma neprijali n. p. Východoslovenské sladovne a pivovary Košice, závod Veľký Šariš, kde po trojmesačnom kurze a štátnej skúške v Košiciach som získal kuričský preukaz, ktorý ma oprávňoval obsluhovať stredotlakové kotly na plynové palivo. Pracoval som v podniku 5 a pol roka. Dňa 1. VII. 1984 mi vrátili štátny súhlas a nastúpil som za námestného farára do Uhrovca. Moje deti Mária a Ondrej vyštudovali teológiu. Počas štúdia im robili na fakulte ťažkosti. I keď boli výbornými žiakmi, po celé štúdium zaobchádzali s nimi nekresťansky, vždy im dávali najavo, že sú deťmi nespratníka, ktorý si nevie vážiť vymoženosti socializmu. Zvlášť im to dával cítiť dekan fakulty ThDr. Karol Nandrásky, môj spolužiak z gymnázia. Odmietol obom aj štúdium v cudzine, lebo majú otca, ktorý je nepriateľom štátu.

 

Príbeh a fotografiu poskytol Peter Sandtner
Konfederácia politických väzňov
Predseda mestkej organizácie v Bratislave


Späť na svedectvá | Zdieľaj na Facebooku | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium

Dobré správy

  • Patrik Daniška
    Chlap má byť chlap! Má hrať férovo vo futbale aj v živote. Ak je v náročnej situácii, má zabrať a neutiecť ako zbabelec. Hľadáme preto partie chalanov/mužov, ktorí hrávajú futbal, a mali by záujem spojiť futbal s pro-life osvetou. Ak sa Vás to týka, toto je výzva do akcie!
    2017-11-09
  • Ľuboš Štofko
    „Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. Náhodou šiel tou cestou istý kňaz, a keď ho uvidel, obišiel ho. Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, išiel ďalej. No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán, a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto. Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich; vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň. Na druhý deň vyňal dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: »Staraj sa oň, a ak vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať.« Čo myslíš, ktorý z tých troch bol blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?“ On odpovedal: „Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo.“ A Ježiš mu povedal: „Choď a rob aj ty podobne!“ (Lk 10,25-37)
    2017-10-26
  • Ľuboš Štofko
    Všimli sme si, že aj Ježiš očakáva našu osobnú lásku k Nemu? Alebo pre našu predstavu o nezištnosti Jeho lásky máme sklon túto potrebu opomínať a sústrediť sa na to, že Bohu postačí, ak sa budeme snažiť odpúšťať blížnym a dávať almužny. Veď Ježiš je v každom z nich a láska voči ním je prejavom lásky voči Nemu!
    2017-10-17
  • Milada Passerini
    Pomáhame v prvom rade konkrétnym osobám ako osamelým matkám s dieťaťom, vdovám s deťmi, mnohopočetným rodinám, týranám ženám, detským domovom, ľuďom v krízových centrách, v azylových domoch i v zariadeniach napr. pre psychicky či fyzicky chorých a napokon v centrách pre ľudí bez domova.
    2017-10-06
  • Ľuboš Štofko
    Napriek tomu, že ide o takmer najbežnejšiu modlitbu v repertoári mojich a azda aj vašich modlitieb, Otčenášu som rozumel veľmi málo. S výnimkou úvodu - oslovenia: „Otče náš, ktorý si na nebesiach,“ sa mi ostatné formulácie prosieb javili štylisticky dosť nelogické a nedávali mi jasný zmysel.
    2017-10-04

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.