Photo - Kaka

Kaka

Potrebujem Ježiša každý deň môjho života. Ježiš mi hovorí v Biblii, že bez neho nemôžem urobiť nič. Mám dnes dar a schopnosti hrať futbal, pretože mi to dal Boh.

Photo - Ivona Škvorcová

Ivona Škvorcová

Jedna malá „gulička“, ktorú som si náhodne našla na krku, zmenila nielen moje plány, ale i život. Treba ju vyoperovať - bolo odporúčanie mojej lekárky. Vraj len bežná operácia, o nič nejde. V nemocnici som strávila tri dni a s pokojom a úplnou bezstarostnosťou som tri týždne čakala na výsledky z biopsie. Ako 22-ročnú vysokoškoláčku plnú života a energie, ma ani len nenapadlo, že by mohlo ísť o niečo vážne. 22. 2. 2006 zneli slová lekára: „Je to pozitívne“. Ani som presne nechápala, čo to znamená. Šok, ktorý otriasol celou mojou rodinou - RAKOVINA. Bola som zmätená, mala som kopec otázok a obáv.

Photo - Katarína Kuchtová

Katarína Kuchtová

Modlila som sa a prosila Pána o záchranu nášho Šimonka. Prišli sme do nemocnice a lekár mu nameral tep 300 - to je na kolaps a smrť.

Photo - Augustín Ugróczy

Augustín Ugróczy

Ahojte chlapci, mládenci, muži, mudrci, odpadlíci, vagabundi, hľadači pokladov, drakobijci, kávičkári, hudobníci, načúvači, jedným slovom UČENÍCI. Takýmto oslovením na úvod mailu zvolávam mojich chlapcov na pravidelné mesačné stretká s názvom PAJTA.

Photo - Elias Vella

Elias Vella

Keď som bol profesorom dogmatickej teológie, učil som svojich študentov, že diabol ako osoba neexistuje.

Photo - Matej Tóth

Matej Tóth

Aj keď mám krásny a šťastný život, nie vždy bolo všetko ružové a ideálne, ale ja sa riadim heslom, že všetko zlé je na niečo dobré a Pán Boh má svoj plán. Preto sa snažím nájsť vo všetkom a všetkých ľuďoch hlavne to dobré.

Photo - James Manjackal

James Manjackal

... položil ruky na moju hlavu a začal sa modliť: „Nebeský Otče, pošli teraz svojho Syna Ježiša do choroby tuberkulózy, ľadvinových kameňov a infekcie, ktorými trpí tento kňaz a úplne uzdrav jeho telo aj dušu.“ Vtedy som si pomyslel, že asi videl moju zdravotnú kartu, kde sú opísané moje zdravotné problémy!

Photo - Katarína Randová

Katarína Randová

Pred rokom mi vyšli nedobré výsledky na HPV vírus, ktorý spôsobuje rakovinu krčka maternice. Keďže to nebolo veľmi vážne, čakali sme na ďalšie stery. Ich výsledky boli opäť horšie ako predtým. A takto sa to opakovalo ešte raz. Výsledky sa zhoršili, dokonca výsledky na rakovinové bunky vyšli všetky pozitívne. Mne sa vtedy zrútil svet.

Photo - Peter Slaný

Peter Slaný

Začal som pravidelne huliť trávu. Už v trinástich som fajčil trávu denne. Chodil som do školy nahúlený. Cez prestávky som si tiež občas zahulil. V tej dobe som opovrhoval tvrdými drogami. Myslel som si, že nikdy nebudem feťák. Onedlho som vyskúšal durmán, LSD, extázu... V štrnástich som vyskúšal Piko (pervitín).

Photo - Róbert Slamka

Róbert Slamka

Viem čo je rakovina. Môj ocko zomrel na rakovinu, aj starý ocko zomrel na rakovinu a tak viem čo to znamená, keď niekto povie máš zhubný nádor! A tak som si povedal, idem zomrieť.

Photo - Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Ak teda za to, čo som robil, to jest za dobro, pravdu a Krista mám byť trestaný, vtedy nechcem ani menší trest, ale radšej väčší trest a bol by som najšťastnejší, keby som mohol za Krista i zomrieť, hoci viem, že tak veľkej milosti nie som hodný.

Photo - Jozef Červeňák

Jozef Červeňák

V novembri toho roku 2002 na Sviatok všetkých svätých som sa vracal z cintorína domov. Ako som tak kráčal, vo svojom srdci som vnímal hlas, ktorý mi hovoril: „Ona bude tvojou ženou“.

Photo - Liu Žen jing - (brat Yun)

Liu Žen jing - (brat Yun)

Podzemná Cirkev v Číne čelí krutému prenasledovaniu aj v dnešných dňoch. Yun tvrdí, že aj vďaka prebiehajúcemu vyše 30 ročnému prenasledovaniu, utrpeniu a mučeniu sú dnes veriaci čínskej podzemnej Cirkvi pripravení v moslimskom, hinduistickom a budhistickom svete obetovať svoj život za Ježiša Krista a ohlasovanie Jeho Evanjelia.

Photo - MUDr. Emília Vlčková

MUDr. Emília Vlčková

Príbeh exhomeopata: Dcére som vyliečila bronchitídu po tom, čo jej nezabrali antibiotiká. Mne po podaní homeopatika na druhý deň zmizla bradavica.

Photo - Vlado Žák

Vlado Žák

Vedel som o Bohu, ale nepoznal som Ho. Videl som Boha len ako prísneho sudcu, ku ktorému som bol viac viazaný akýmsi strachom, než čímkoľvek iným. Teraz už viem ako veľmi som sa mýlil.

Photo - Alžbeta Šimová

Alžbeta Šimová

Keď po operácii prišli výsledky a potvrdil sa karcinogénny nádor, potrebovala som ísť pred Eucharistického Krista.

Photo - Dominik Dobrovodský

Dominik Dobrovodský

Áno, kosti sú mojím životným údelom. Narodil som sa so zlomeninou a od vtedy celé detstvo rok čo rok zlomeniny pri najmenších pádoch. Veľa času som strávil v nemocniciach, poznal utrpenie na vlastnej koži, ale videl trpieť aj druhých. Na druhej strane to bola pre mňa vysoká škola života. Bola to skúsenosť, že Boh je vždy pri mne, že ma nikdy neopustí. A tak sa postoj chvály stal (a stále znovu stáva) mojím prvým vyjadrením lásky k nemu.

Photo - Nick Vujicic

Nick Vujicic

som vďačný, že som sa pred 31 rokmi narodil bez rúk a nôh. Nebudem predstierať, že môj život je jednoduchý, ale skrze lásku mojich milovaných rodičov a viery v Boha som prekonal moje nešťastie a môj život je teraz naplnený radosťou a zmyslom.

Photo - Viera Prokopcová

Viera Prokopcová

Ak žehnáme Izraelu, požehnanie prichádza na nás samotných (Gn 12,3): „Požehnám tých, čo budú teba žehnať a zavrhnem tých, čo budú teba preklínať.“ Ak je v našom srdci alebo v rodine, u predkov prítomný antisemitizmus, alebo máme predsudky voči Židom, robili sme si vtipy na adresu Židov alebo Izraela, dopustili sme sa neprávosti voči Židom, ukrivdili sme, boli sme ľahostajní voči povolaniu židovského národa, atď ..., bránime požehnaniu, ktoré je nám prisľúbené v Gn 12.

Photo - Jozef Demjan

Jozef Demjan

V detstve ma sexuálne zneužil starší chalan, prešiel som chudobou, okultizmom, depresiami, sexuálnymi partnermi toho istého pohlavia, či pokusmi o samovraždu. Svetlo do môjho života vniesla viera v Ježiša Krista.

Photo - Marek Nikolov

Marek Nikolov

Cieľom modlitbových zhromaždení s názvom „Ježiš uzdravuje“ (najbližšie v sobotu 14. októbra 2017) je zažiť, že Boh je láska. Láska, ktorá sa chce dávať a zjavovať svoje milosrdenstvo aj skrze uzdravenia, znamenia, divy a zázraky.

Photo - Katarína Kolčárová

Katarína Kolčárová

Začala som vnímať anjelov, ale neskôr aj duchov. Čo bolo strašné. Začala som pociťovať strach a aj depresiu som dostala. Bola som zmätená, nechápala som ako je to možné, že mi to ubližuje. Veď v tom predsa nemôže byť nič zlé. Videla som svoju kamarátku, ako zvláda s ľahkosťou život a keďže to bol veľmi dobrý človek, myslela som si, že je to v poriadku.

Photo - Rick Warren

Rick Warren

Ľudia sa ma pýtajú: Čo je zmyslom života? Ja odpovedám veľmi stručne a výstižne: život je prípravou na večnosť. Boli sme stvorení pre večnosť a Boh chce, aby sme boli s Ním v nebi.

Photo - Renáta Ocilková

Renáta Ocilková

Počas chemoterapií mi však vypadol menštruačný cyklus. Keď som sa na to asi po pol roku spýtala môjho gynekológa – onkológa, s veľkými obavami, ako zareagujem, mi povedal: „To je normálne. Vy už cyklus nikdy nedostanete.“

Photo - Anton Srholec

Anton Srholec

Viera a láska k Ježišovi a k jeho veci naplnila moje celé srdce a bol som ochotný za to položiť svoj život.

Photo - Denis Blaho

Denis Blaho

Veštil som a plnilo sa to, mával som jasnovidecké obrazy krátkodobej budúcnosti, ktoré sa tiež plnili. Kresťanstvom som pohŕdal a veriacich ľudí alebo známych, ak neboli naozaj hlboko veriaci, som spochybňoval alebo dotiahol na nejaký budhistický seminár.

Photo - Bohuš Živčák

Bohuš Živčák

Napriek prenasledovaniu za komunizmu, alebo možno práve kvôli tomu, sa hľadanie Boha stalo pre mňa neustálym dobrodružstvom. Viac putovaním ako študovaním. Na strednej škole sa Boh začal približovať ešte dramatickejšie.

Photo - Veronika Barátová

Veronika Barátová

Spomienky na začiatok môjho návratu k Bohu sú pre mňa stále veľmi krásne a dôležité do dnešného dňa. Stalo sa tak počas môjho štúdia na vysokej škole, v dobách normalizačného komunizmu.

Photo - Dr. Gloria Polo

Dr. Gloria Polo

Aj mňa zasiahol blesk, vnikol do mňa cez ruku a spálil celé moje telo strašným spôsobom, zvnútra aj zvonku. Moje rebrá, brucho, podbruško, nohy aj pečeň boli zuhoľnatené. Moje ľadviny utrpeli silné popáleniny, tak isto pľúca a vaječníky.

Photo - P. Vojtech Kodet

P. Vojtech Kodet

Jádra křesťanství se začínám dotýkat v okamžiku, kdy pochopím, že Bůh je ten, který si mě zamiloval, a kdy to prožiji na vlastní kůži. Když pochopím a prožiji, že Bůh je ten, který mě hledá, a zakusím, že jsme se konečně setkali. Když pochopím a prožiji, že Bůh ke mně mluví, zaslechnu jeho hlas ve svém srdci a začnu ho poslouchat.

Photo - Oto Mádr

Oto Mádr

Tato doba není pro křesťany zvlášť příjemná, ale pro křesťany správného formátu je to velký a nádherý čas. „Jestliže mne pronásledovali, i vás budou pronásledovat.“ V takových slavných chvílích zpívá církev Pánu hrdinskou píseň lásky a věrnosti. Je to výsada a dar právě teď žít, milovat a bojovat.

Photo - Matka Tereza

Matka Tereza

Nie je dôležité to, čo robíme, ale koľko lásky do svojej činnosti vložíme. Robme malé veci s veľkou láskou.

Príbeh - Nabeel Qureshi
Od Allaha k Ježišovi

small_mqdefault.jpg

Nabeel bol vychovávaný k Islamu oddanými moslimskými rodičmi, ktorí sa do USA prisťahovali z Pakistanu. Vo svojom príbehu hovorí o intelektuálnej a duchovnej ceste z Islamu ku kresťanstvu.

Drahý hľadajúci,

Ďakujem všemohúcemu Bohu za Tvoju oddanosť pravde a Tvoju túžbu odložiť nabok osobné pohodlie pre Neho, pretože On je Pravda. Tvoja námaha dostať sa bližšie k pravde (a tým bližšie k Bohu) bude odmenená pre úprimnosť a čistotu Tvojho srdca. Toto svedectvo píšem pre Teba.

Ja sám som vždy bol oddaný hľadaniu pravdy a veľa mimoriadnych okolností sa udialo, ktoré ma k tomu viedli. Som presvedčený, že zázračné okolnosti, ktoré sa udiali v mojom živote sa stali pre môj čistý zámer a že táto skúsenosť je dostupná pre nás všetkých. V žiadnom prípade to nie je o mojich schopnostiach či iba o mojom úsilí. Sláva patrí Bohu, pretože som prosil a On dal. Hľadal som a On mi pomohol nájsť. Klopal som na dvere pravdy a On ich pre mňa otvoril.

Volám sa Nabeel. Narodil som sa ako občan Spojených štátov amerických v Kalifornii. Bol som vychovávaný k Islamu oddanými moslimskými rodičmi. Moja mama a otec sú imigrantmi z Pakistanu a patria medzi najoddanejších moslimov, akých som kedy poznal. Môj otec bol dôstojník v Americkom námorníctve a pre jeho profesiu som žil na rôznych miestach pobrežia Atlantiku v Spojených štátoch i vo Veľkej Británii.

Moja mama ma naučila Urdu a po arabsky ešte predtým, ako som sa v 4 rokoch naučil anglický jazyk. Vo veku piatich rokov som prečítal celý Korán v arabčine a vedel som naspamäť veľa kapitol. Od toho času bol môj život moslimom dávaný za príklad pre všetky deti v miestnych komunitách vyznávajúcich Islam.

Každé ráno, hneď ako som otvoril oči som vyriekol modlitbu, ktorú bolo treba prečítať pri vstávaní a ďakovaní Alahovi za záchranu zo smrti v spánku a za dar ďalšieho dňa. Potom som pokračoval s ranným recitovaním Koránu, po čom nasledovala prvá z piatich denných modlitieb (salát). Pomedzi to bolo veľa malých modlitieb, ako modlitba vyslovovaná počas obradu umývania (wudu), modlitby pred recitovaním Koránu, modlitby pred rannou modlitbou salát (fajr), a modlitby bezprostredne po fajr.

Potom prišli na rad modlitby pred jedlom a po jedle. Potom boli modlitby pred odchodom z domu a počas chôdze na autobusovú zástavku. Čoskoro potom som sedel v škole v triede a vyslovoval som modlitby, v ktorých som žiadal Alaha, aby mi dal múdrosť a pomoc pri učení a pod. Toto všetko bolo do 07:30 ráno; avšak modlitby tu nekončili. Deň oddaného moslima je plný spomienok na Boha prostredníctvom tradičných metód Islamu.

Postačí povedať, že moja mladosť nebola stratená v uspokojení alebo sklamaní z náboženstva. Miloval som Islam celým mojím srdcom. Príčinou toho nebolo iba to, že Islam bol náboženstvom mojich rodičov (čo bol iste tiež podstatným faktorom), ale boli tu tiež ďalšie dve príčiny. V prvom rade, ako som sa naučil, Islam bol veľmi mierumilovným náboženstvom, ktoré ma učilo chváliť všemohúceho Boha. Pre toto ho moja rodina oduševnene a nie nadarmo praktizovala. Boli sme najšťastnejšou a najzjednotenejšou rodinou, ktorú som ja (a mnoho mojich priateľov) kedy videli. Po druhé, naučil som sa obraňovať Islam používaním argumentov a dôkazov. Moji rodičia ma učili ničomu slepo neveriť a poskytli mi apologetické argumenty Islamu, ktoré sa zameriavali na dôvod a dôkazy v prospech obrany viery. Bol som prirodzene zvedavý a veľmi oceňujem takýto prístup k náboženstvu.

Islam nebol iba mojím náboženstvom. Bol celou štruktúrou môjho života. Narodil som sa a bol som vychovávaný v Islame. Koloval v mojich žilách. Islam bol základom toho, ako som ako mladý mal žiť; Islam bol plánom pre môj život. Na základe mojich apologetických poznatkov som vedel čeliť odporcom a vyzýval som každého, aby ma nasledoval. A práve tu, na vrchole minaretu Islamského života, ma Kristus oslovil.

Vyzvaný kresťanstvom

V auguste 2001 som sa zoznámil s mužom, ktorý sa volal David Wood. Napriek tomu, že on bol kresťan a ja moslim, rýchlo sme sa stali priateľmi kvôli spoločným morálnym základom. Jeden večer som ho našiel čítať Bibliu. To bolo veľmi prekvapivé. Ako moslim som čítal Korán každý deň počas celého svojho života, ale nikdy som nevidel kresťanov vážne čítať Bibliu vo svojom voľnom čase. Táto skúsenosť vo mne vzbudila záujem. Rozhodol som sa zistiť, ako poznám Bibliu.

Bola Biblia porušená?

Vyzval som Davida hláškou, že žiadna rozumná bytosť predsa nemôže dôverovať Biblii. Ako moslim som vedel, že Korán je neporušené slovo Boha darované samotným Bohom prostredníctvom Proroka Islamu. Korán hovorí o Evanjeliách (al-Injeel), že boli dané Bohom, ale tiež tvrdí, že boli nenávratne pozmenené a poškodené v nasledujúcich storočiach po Ježišovi.

Prečo inak by bolo tak veľa verzií Biblie v priebehu histórie s neustálymi edíciami a revíziami dokonca aj dnes? Obhajoval som pozíciu, že Kristus nikdy nevyhlásil, že je Boh, ale že kresťania pozmenili všetky verše, ktoré by túto pravdu potvrdzovali a že bez Bohom inšpirovanej knihy nemá zmysel veriť, a teda kresťania nemajú základ, o ktorý by mohli opierať. Falošné myšlienky boli do kresťanstva vnesené po moci bažiacimi nasledovníkmi, ako bol Pavol, ktorý sám seba vyhlásil za „apoštola“ a ďalšími ako on.

Nevedel som, že David nebol iba Bibliu čítajúci kresťan, ale bol kresťanom, ktorý mal schopnosť stať sa oduševneným apologétom. Takže keď počul tento argument, nebol zlomený jeho logikou (ako by som si myslel), ale naopak bol šokovaný, že som sa rozhodol vstúpiť do takejto diskusie bez akéhokoľvek podpichovania. Tak začala naša séria neformálnych debát o pravde Islamu verzus kresťanstvo, a takisto moja intelektuálna cesta smerom ku Kristovmu trónu.

Davidova odpoveď na môj argument bola nasledovná. Po prvé, vskutku je veľa variácii Biblie získaných z viac ako 5 000 gréckych rukopisov, ale existuje také veľké množstvo ranných rukopisných dôkazov a taký súlad medzi tými rukopismi, že môžeme zrekonštruovať Bibliu a byť si istí, že sa v nej nachádza 95 % pôvodného textu.

Po druhé, napriek výskytu rôznych variácií žiadna biblická náuka sa nedá spochybňovať, resp. považovať za spornú.

Po tretie, z obdobia staroveku máme toľko citácií a odkazov na Nový Zákon, že ho môžeme prakticky celý zrekonštruovať iba na základe ranných citácií.

Po štvrté, existuje množstvo fragmentov rukopisov, ktoré pochádzajú z prvých storočí po Kristovej smrti a ktoré máme k dispozícii dokonca aj dnes. Najstaršie je datované menej ako 100 rokov po Kristovi (r. 125 po Kr.).

Po piate, uviedol, že kompletné exempláre Biblie sú dostupné iba od cca 3. storočia po Kristovej smrti.

No a nakoniec predchádzajúci odhad 95 % presnosti je opatrný a konzervatívny; v skutočnosti sa miera presnosti blíži k 98 % až 99 %.

Bol som ohromený presvedčivými argumentmi, ktoré poskytol. Pomyslel som si, že si všetky tieto argumenty vykonštruoval a rozhodol som sa to preveriť osobne. Výsledkom môjho vyšetrovania bolo, že neexistuje zjavný dôvod prekážajúci veriť tomu, že moderné edície Nového Zákona nie sú podstatne odlišné od zdrojov ich pôvodu. Ak po riadnom preskúmaní písomnej celistvosti Nového zákona niekto tvrdí, že mu chýba práve táto integrita, tak to je jasným dôkazom jeho zaujatosti, a teda nedôveryhodnosti.

Vyhlásil sa Ježiš za Boha?

Potom, čo som uspokojivo preveril, že Nový Zákon je hodnoverný, rozhodol som sa dopytovať sa Davida na rôzne tézy. Napr. Kristus nikde nevyhlásil, že on je doslovne Synom Boha, či dokonca Bohom samotným. Kristus ako Mesiáš je pre moslimov i pre kresťanov svätý muž. Ako si môžu kresťania dovoliť pripísať takú arogantnosť jednému z najväčších ľudí histórie, osobitne ak to nikdy v evanjeliách nevyhlásil!

Diskusia trvala tentokrát dlhšie, ako prvýkrát. David tvrdil, že Kristus povedal, že Je Syn Boha aj keď to nevyhlasoval zo striech domov, pretože by Ho okamžite usmrtili. Ďalej uvádzam pár dôkazov, ktoré David poskytol.

V Starom Zákone, Izaiáš prorokoval, že sa narodí dieťa, ktoré sa bude volať „mocný Boh“ (Iz 9, 6). Ale to nie je jediná Starozákonná podpora pre božstvo Krista. Ježišove najčastejšie Ním používané pomenovanie pre seba samého bolo „Syn človeka“, ktoré sa vzťahovalo na proroctvo v knihe Daniel:

„Videl som v nočnom videní a hľa, v oblakoch neba prichádzal ktosi ako Syn človeka; prišiel až k Starcovi dní, priviedli ho pred neho. A jemu bola odovzdaná vláda a kráľovstva, takže jemu slúžili všetky národy, kmene a nárečia; jeho vláda je vláda večná, ktorá nezaniká, a jeho kráľovstvo, ktoré nezahynie. „ (Dan 7, 13 – 14)

Podľa Nového Zákona, Ježiš bol uctievaný krátko po Jeho narodení (Mt 2, 11) počas Jeho služby (Mt 14, 33, Jn 9, 38) a po Jeho vzkriesení z mŕtvych (Mt 28, 9; 28, 17, Lk 34, 52 a nikdy nepovedal svojim uctievateľom, aby prestali v ich činnosti. Ježiš vyhlásil, že existoval skôr ako Abrahám (ktorý žil v 18. storočí pred Kristom). Keď sa ho pýtali, či je Božím synom, odpovedal "Áno, som. A uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať s nebeskými oblakmi." (Mk 14, 62). Ježiš ešte vyhlásil, že bude posledným sudcom všetkých ľudí (Mt 25, 31-32)

Po prečítaní častí Nového Zákona (namiesto čítania moslimských kníh na túto tému) som musel súhlasiť s Davidovým vyhlásením, že Nový Zákon vo všeobecnosti a tiež Kristus sám vyhlasujú, že Ježiš je Boh.

Zomrel Ježiš na kríži?

Pre mňa ako moslima bola jedna vec, o ktorej som si myslel, že úplne potvrdzuje nedôveryhodnosť kresťanstva viac než čokoľvek iné. Podľa Koránu totiž Kristus nezomrel na kríži.

... A za slová ich: 'Veru sme zabili Mesiáša Ježiša, syna Máriina, posla Božieho' Však nie, oni ho nezabili ani neukrižovali, ale sa im to len tak zdalo (Korán 4,157-158)

Ak Kristus nezomrel na kríži, potom kresťanstvo je bez debaty nedôveryhodné, dokonca aj podľa samotného Pavla! Pavol hovorí, že ak Kristus nevstal z mŕtvych, potom je viera kresťanov bezcenná (1 Kor 15, 17). Samozrejme, Jeho vzkriesenie si vyžaduje smrť a tak Pavol vyhlasuje, že ak Kristus nezomrel na kríži, tak kresťanská viera je bezcenná.

Tu čelíme otázke: „Čo je pravdivé – Korán, alebo Biblia?“ Samozrejme, keby som pokladal za bernú mincu Korán bez hľadania dôkazov, nehľadal by som pravdu; iba by som mechanicky obraňoval to, čo som prevzal ako pravdu. Po preverení faktov týkajúcich sa ukrižovania Krista som bol užasnutý, že je jednoznačne jasné, že On zomrel na kríži; je to realita, ktorú niektorí najvýznamnejší historici považujú za najlepšie preukázaný historický fakt.

Z dôkazov z prvého storočia (zahŕňajúc kresťanské i nekresťanské zdroje) ako aj z historickej vedomosti o križovaní Rimanmi vyplýva, že je úplne nerozumné popierať Ježišovu smrť. Akákoľvek zmienka, ktorá by chcela vysvetliť veci inak, by si vyžadovala sofistikovanú konšpiračnú teóriu; a mimochodom aj tá by zlyhala, pretože konšpirátormi by museli byť Jeho apoštoli (teda tí ktorí boli zjavne presvedčení o pravde Evanjeliového posolstva).

Môže niekto iný zaplatiť za moje hriechy?

Bolo to v roku 2001, keď som prekvapene našiel Davida pri čítaní Biblie. Dva a pol roka neskôr som zistil, že tá kniha, ktorú čítal, je historicky hodnoverná a že v stránkach tej knihy sa nachádza najúžasnejší človek v histórií, ktorý o sebe trvdí, že je Bohom samotným. Tento muž zomrel na kríži a vstal z mŕtvych, ako predpovedal. Ale veci boli stále ďaleko od toho, aby ich bolo možné uzavrieť.

Ako moslim som veril, že každý človek je osobne zodpovedný za všetky svoje hriechy.

A vyvarujte sa dňa, v ktorom nenahradí duša dušu v ničom, nebude od nej prijaté prihovorenie sa a nebude od nej vzatá žiadna náhrada a ani im nebude pomoc a podpora daná (Korán 2, 48).

Ako by mohlo byť možné, že niekto iný môže byť schopný zaplatiť za moje hriechy a nielen za moje hriechy, ale aj za hriechy celého sveta? To nie je spravodlivé! Aby nevinný muž musel trpieť za celý svet je nielen nespravodlivé, ale choré a prevrátené. Aby bola udelená milosť, nielenže nevinný muž musí trpieť, ale musí vytrpieť prekliatu smrť!

„Kristus nás vykúpil spod kliatby zákona tým, že sa za nás stal kliatbou, lebo je napísané: "Prekliaty je každý, kto visí na dreve"“ (Gal 3, 13).

Nemohol som uveriť, že ten všetko milujúci Stvoriteľ vesmíru by dovolil jednému z Jeho najmilovanejších poslov, ba čo viac Jeho jedinému Synovi, aby zomrel prekliatou smrťou, aby tak zaplatil za miliardy ľudí žijúcich v hriechu. Nešlo mi to do hlavy ani logicky ani matematicky.

Šlo by to však, ak tomu dám šancu? Ak miliardy ľudí vo svete tomu verilo viac ako dve tisícročia, bolo by vrcholnou pýchou myslieť si, že ja som dosť múdry, aby som mohol týmto pohŕdať a poprieť (zatiaľ čo miliardy ľudí na tom nenašlo vôbec nič zlé). Samozrejme, kresťanstvo nemusí byť pravdivé jednoducho iba preto, že v neho veria mnohí ľudia; avšak, ak to bola viera s najväčším počtom nasledovníkov v celej histórii, tak nemôže byť iste ani zlá. Po sériách diskusií som začal vnímať, že kresťanstvo nie je až tak rozporuplné, ako som si myslel. V skutočnosti je celkom nádherné – možno najúžasnejším príbehom lásky v histórii.

„Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.“ (Jn 3,16)

Obrana Islamu

Prešlo viac ako 3 roky od prvého momentu, kedy som sa oboznámil s kresťanskou apologetikou. Oheň mojich výhrad bol uhasený. Teraz bol na rade David. Vzniesol veľa silnejších a menej silných výhrad proti Islamu.

Je prorok Islamu najväčším mužom v histórii?

V mojej mysli pretrvávala táto myšlienka: „Aké objektívne dôvody mám na to, aby som mohol uveriť, že Islam je pravdivý?“ Počul som veľa subjektívnych dôvodov; Korán je najlepšia kniha, ktorá bola kedy napísaná. Islamský spôsob života je ten najlepší; žiadny iný svetonázor nie je tak obsiahly ako Islamský. Islam produkuje najlepších ľudí a pod. Uvedené dôvody sú síce uvádzané každým náboženstvom vo svete a sú väčšinou iba vecou názoru. A koniec koncov, aj keby boli vyššie uvedené tvrdenia pravdivé, znamenalo by to, že Islam je pravdivý? Bolo by to podporné tvrdenie, nie však dostačujúci dôkaz.

Podľa mojich úvah iba jeden dôkaz bol postačujúci: ak sa dá preukázať, že Mohamed bol pravým prorokom Boha, potom Islam by musel byť pravdivý. Tento jediný fakt by bol dostačujúci na potvrdenie Islamu. Historické informácie o Mohamedovi sú mnohé a veľmi dobre dostupné a boli dôsledne preskúmané.

Po prečítaní rozličných epizód Prorokovho života (v ranných Islamských dokumentoch i v súčasných životopisoch) som prišiel k tomu záveru: bez ohľadu na detaily a argumenty, ktoré ich obklopujú, bolo by nepresné volať Proroka zlým človekom.

Bolo by rovnako tiež nepresné vyhlásiť, že on je najväčším z prorokov a v histórii najdokonalejším mužom, ako Islam deklaruje. A keďže ďalšie argumenty o jeho prorockej roli zlyhávajú, nie je nič v jeho živote, čo by mohlo slúžiť ako dôkaz, že jeho posolstvo bolo od Boha.

Rozum v rovnováhe

Jeden bod je kľúčový a vyžaduje si pozornosť. Výsledok môjho skúmania Islamu (bez ohľadu na to, či je priaznivý alebo nie je) je iba časť vyšetrovania. Skutočným zámerom je hodnotiť váhu dôkazov podporujúcich Islam proti tým podporujúcim kresťanstvo. Je dôkaz o prorockom duchu Mohameda mocnejší ako dôkaz Kristovej smrti a zmŕtvychvstania? Nezáleží na tom, ako poskladám argumenty pre Islam a kresťanstvo, kresťanstvo má vždy navrch.

Posledné moslimské intelektuálne stanovisko

Približovala sa jeseň roka 2004. Stále som zápasil s rozhodnutím, ktorému som čelil. Bolo jasné, že moja obrana Islamu bola porazená valcujúcimi dôvodmi pre vieru v kresťanské posolstvo. Bol som celkom vystrašený. Výslekom môjho hľadania bolo, že sa mám vzdať toho najvzácnejšieho v mojom živote – Islamu. V rovnakom čase som vnímal nemilosrdnú požiadavku, že mám zmeniť moje vnímanie Boha. Moje vytrvanie v starej bašte Jeho nepopierateľnej jednoty bolo už len neopodstatneným správaním.

Jediná správna cesta, ktorou sa vybrať, by bola pripustiť dôkaz a pustiť sa do zdanlivej džungle Trojice. Uctievať trojjediného Boha (ktorý je v trojici a jeden) sa mi zdalo skôr science fiction než pravda.

Avšak najnepríjemnejšia doktrína kresťanstva mi silno pripomínala to, čo som sa naučil predchádzajúce leto na hodine organickej chémie, niečo čo by som si prial, aby bolo menej vedecké a viac fiktívne.

Všetky materiály sú vyrobené z atómov a každý atóm má elektróny. Tieto elektróny krúžia okolo stredu, alebo jadra atómu, ale keď sú viaceré atómy spolu (napríklad molekula), elektróny putujú okolo všetkých atómov v takzvanom „elektrónovom oblaku.“ Elektróny v molekulách elektrónového oblaku sú neustále v pohybe, niekedy s výslednou variabilnou štruktúrou v jednej molekule zvanej „rezonančná štruktúra.“ Profesor však povedal, že je tam zádrhel: molekula je každou rezonančnou štruktúrou naraz, ale v istom okamihu nie je žiadnou z rezonančných štruktúr. Mne sa zdalo, že je to niečo v prirodzenom svete, čo je podobné s Trojicou. Molekula je v skutku celok viacerých molekúl naraz, ale zároveň ona nie je žiadna z nich sama. Hoci som nevyriešil tajomstvo Trojice, prinajmenšom som si uvedomil, že existujú obdobné javy.

Bojovať v nezmyselnom boji?

Prekvapujúco mi myšlienka rezonančnej štruktúry pomohla potopiť námietky k Trojici. Síce jedna myšlienka stále behala mojou hlavou: som obmedzená ľudská bytosť, limitovaná v poznaní, som subjekt so sklonom k zlým odôvodneniam, ovplyvnený výchovou a vzdelaním a pod. Ako by mohol náš milujúci Boh nastaviť vesmír takým spôsobom, že my sme tak chybní a musíme prijať nejaké „konečné“ rozhodnutie, ktoré by malo „nekonečné“ rozvetvenie, dokonca i možné riziko večného utrpenia v pekle?

Výklad Islamu, ktorý som poznal, mi umožňoval uveriť, že Boh odmení všetkých ľudí, ktorí robili dobré skutky, verili v Boha a posmrtný život bez ohľadu na osobitnú vieru.

Tí, ktorí uverili a tí, ktorí pokánie činili (Židia) a tí, ktorí pomohli a podporili (Ježiša a nasledovali ho) a Sábijovci, ten z nich (z týchto skupín), kto uveril v Boha a v Deň posledný a dobro konal, ten bude mať svoju odmenu u Pána svojho, niet oňho strach a ani nebude zarmútený (Korán 2, 62).

Mám ja, omylné ľudské stvorenie, skutočne prístup k absolútnej pravde? Môžem vedieť s istotou, že Kristus zomrel za moje hriechy a vstal z mŕtvych ako to vyžaduje kresťanská viera pre spásu (Rim 10, 9)?

Odpoveď na moju otázku prišla od Davida akonáhle som mu ju položil. Áno. Boh bude odpovedať, ak pokorne požiadam. Tiež som vedel, že bude. Niečo sa stalo v mojom živote v predchádzajúcich rokoch, čo neviem uspokojivo vysvetliť ničím iným, iba Bohom.

Duchovné vedenie

V pätnástich som sa vrátil do Veľkej Británie na náboženskú konferenciu. Bola to moja prvá návšteva, odkedy môj otec bol prevelený do USA zo Škótska. Mal som 3 priateľov, ktorých som nevidel, odkedy sme sa presťahovali a bola tam možnosť, že budú na konferencii. Šanca nájsť ich bola veľmi malá, nakoľko tam bolo viac ako 20 000 účastníkov z celej krajiny.

Stál som pred dverami, stratený v mori ľudí; nebol som si istý, či je možné nájsť mojich priateľov a či dokonca by som sa vôbec mal pokúsiť ich hľadať. Keďže som bol relatívne mladý a celkom zvyknutý sa modliť skoro za všetko, modlil som sa k Bohu za nejakú pomoc, aby som našiel priateľov. Bola to jednoduchá modlitba chlapca s jednoduchou vierou: „Bože, prosím, pomôž mi nájsť mojich priateľov. Ďakujem.“

Otvoril som očí a videl som niečo nezvyčajné. V oblohe bol namaľovaný jeden pás nad druhým doznievajúc do diaľky. Prvý bol zlatý a druhý strieborný. Podobali sa úsečkám namaľovaným v piesku prstom. Moja reakcia nebola iná: „Robíš si srandu – Mám nasledovať tento smer, správne?“

A tak som išiel. Nad bazárom sa zdalo, že sa pruhy rozvírili a zmizli v určitom bode. Povedal som si: „To je miesto, kde by mohli byť moji priatelia.“ Ako som pokračoval kráčajúc tým smerom, zbadal som dvoch z troch mojich priateľov presne pod miestom, kde pruhy zmizli. Boh vypočul moju modlitbu a mojimi očami som „videl“ odpoveď.

Som si plne vedomý, že táto udalosť môjho života nemá skoro žiadnu váhu pre niekoho, kto sa rozhodne neveriť v Boha. Taká osobná viera v ateizmus by asi prekonala moju hodnovernosť v jeho očiach. Každopádne, to, čo píšem nie je pre takéto osoby. Píšem to pre tých, ktorí hľadajú a ktorí si prajú vedieť, či Boh existuje, a ak áno, či sa Sám zjavuje. Odpovedám výrazným „áno“. Bez ohľadu na váhu, ktorú môže niekto dať do odpovede v modlitbe, pre mňa toto bola udalosť potvrdzujúca existenciu Boha raz a navždy. Moje modlitby boli vyslyšané okamžite spôsobom, ktorý nemôže byť vysvetlený mimo milosti a dobroty vypočutia mocného a prítomného Boha.

Vedený rukou Boha

Roky neskôr som potreboval toho milého, verného, mocného Boha, aby mi pomohol s týmto zápasom. Bolo márne pokúšať sa rásť v poznaní náboženskej pravdy? Pomôže mi Boh vidieť pravdu, takú aká je? V roku 2004 som vedel, že nemôžem obhajovať Islam voči kresťanským argumentom, ale nevedel som, či to bolo kvôli mojej intelektuálnej neschopnosti alebo z moci pravdy. Vo všetkej úprimnosti som dúfal, že Boh mi príde na pomoc a bude o mňa bojovať a že mi ukáže, že Islam je správnou cestou. Ale úprimne som nemal ani tušenia, čo bola pravda, a vedel som, že je iba Jeden, kto mi ju môže ukázať.

Videnie

Koncom roka 2004 sme boli ja a otec na Floride. Celé mesiace som sa modlil k Bohu za odpoveď na moju otázku; nikdy som sa nemodlil tak ako ten večer. Bola to noc 19. decembra a môj otec zaspal na hotelovej posteli vedľa mňa. Ja som bol stále hore. Bola tma v izbe. Nie úplná tma; bolo tam trocha svetla. Prekérnosť môjho osudu sa mi manifestovala v mysli. Priznal som, že napriek všetkému, čo som si myslel, že viem, nevedel som v podstate nič. Potreboval som Boha, aby mi ukázal pravdu. Nemohol som to dokázať bez Jeho pomoci. V tom čase (t.j. v najpokornejšom období môjho života) so slzami v očiach som žiadal Boha o odpoveď. Žiadal som o čokoľvek. Víziu, sen, znamenie nejakého druhu, ktoré mi ukáže, či je pravda v kresťanstve alebo v Islame.

Ako som sa pomodlil tieto slová, v izbe sa pred mojimi očami úplne zotmelo. Pozrel som na stenu, ale tá tam už nebola; namiesto nej boli stovky krížov. Bol som paralyzovaný.

Videnie bolo veľmi jednoduché. Ako rýchlo prišla, tak rýchlo bola preč. Reagoval som tak, ako by bol bežne reagoval hocikto iný. Povedal som: „Bože, to sa nepočíta. Neviem, či si to bol naozaj Ty alebo či sa moje oči zahrávali s trikmi.“ Ako asi chápete, nechcel som uveriť v kresťanstvo. Namiesto toho som sa utiekol do mojej neistoty a modlil som sa znova hovoriac: „Bože, neviem či to bolo naozaj to, čo si myslím, že bolo. Takže videnia nebudú dobré, prosím daj mi sen a ak ten sen potvrdí videnie, stanem sa kresťanom.“ Tak som Ho začal skúšať, aby som mohol obstáť na mojom rozhodnutí, ale Boh to nedovolil.

Prvý sen – Leguány, cvrčky a hady... Óóó!

Tú noc som mal sen. Pred zobudením som si bol plne vedomý, že to bola odpoveď od Boha, ale nebol som si istý, čo to znamená. Spísal som všetko hneď ako som sa zobudil. Dovoľte mi to uviesť.

Dátum: 19.-20. decembra

Na začiatku sna bol jedovatý had s červenými a čiernymi pásmi oddelenými tenkými bielymi pásmi. Syčal na ľudí, ktorí vstupovali do záhrady. Ľudia v záhrade to nemohli vidieť; had bol veľmi ďaleko a pozeral sa z vrcholu ostrého kameňa. Tento kameň bol v strede priepasti. Tento ostrý kameň sa prevažoval po prvú polovicu môjho sna.

V akejsi záhrade, kde boli kopce a bujná zelená tráva a stromy, bol leguán veľký ako drak. Ležal pokojne a skrýval sa a stával sa veľkým ako kopec. Nikto, kto na ňom kráčal nevedel, že to je leguán. Ak by to ľudia vedeli, boli by vystrašení. Leguánovi sa páčilo, že nikto o ňom nevedel. Potom prišiel obrovitý chlapec a on vedel, že leguán je leguán. Prišľapil ho a obvinil ho z toho, že je leguán. Leguán sa nahneval a zareval späť snažiac sa uhryznúť veľkého chlapca, ktorý mu stúpil na chvost.

Leguán sa chystal uhryznúť chlapca. Chlapec mal veľkého cvrčka, prostredníctvom ktorého vyzval leguána na boj. Môj pohľad sa zmenil a zrazu som priamo pod leguánom pozerajúc priamo na jeho hlavu. Leguán prijal výzvu, keď cvrček letel preč na bojisko. Leguán sa obrátil ku mne a pokúšal sa na mňa vrhnúť a zabiť ma. Cvrček videl, že sa leguán vrhá na mňa, tak sa vrátil, udrel ho do hlavy a odtrhol mu ju.

Začal som analyzovať sen z mnohých pohľadov. Pokúšal som sa nahradiť myšlienky, koncepty a symboly v sne s rôznymi aspektmi môjho života. Najzjavnejšiu implikáciu, ktorú som našiel bolo to, že had na začiatku sna bude nejakým spôsobom zlo; jednoducho preto, že to bol had. Pretože to bolo dosť dlhý čas v mojom sne, usúdil som, že by to mohlo byť skryté zlo vo mne. Okrem toho, keď had syčal, pripomínalo mi to leguána, ktorý reval na chlapca. V tom som videl veľkú podobnosť.

Naprieč priepasťou sa gigantický leguán miešal so záhradou. Záhradu som poňal ako svet (mal som taký pocit počas sna). Od začiatku sna som leguána chápal, že to je Islam (Islam totiž bol od začiatku môjho sveta.)

Obrovského chlapca v sne som vnímal ako Dávida, ktorý vyzval leguána. Vnímal som, že cvrček je kresťanstvo. Leguán bol šťastný, že môže zavádzať ľudí, ale bol nahnevaný, keď ho odhalili. Hoci ma skoro zabil, definitívne bol cvrčkom porazený. Symboly som si vykladal tak, že Boh mi hovorí o stave môjho sveta a pravej podstate Islamu a kresťanstva, teda to, na čo som sa ho konkrétne pýtal.

Vskutku viacero vecí ma viedlo vykladať tieto symboly týmto spôsobom. Keď som hovoril o tomto sne mojim rodičom, dali mi čiastočné vysvetlenie. Leguán je skrytý nepriateľ, tak ako je ním aj had. Chlapec je veľkým pomocníkom, cvrček je bojovníkom a záhrada svetom. Tento výklad neprišiel od nich, ale z Islamskej knihy o výklade snov.

Po vyložení významu sna, v ktorom Islam je zavádzajúci a v kresťanstve je pravda, ktorá ma definitívne zachráni, moja reakcia bola opäť ako u mnohých iných. Modlil som sa k Bohu a povedal som: „Bože, tento sen bol pre mňa príliš symbolický, aby som ho mohol správne vyložiť. Lepšie ako jeden sen, 3 sa mi zdajú ako lepšie číslo. Ak všetky 3 budú poukazovať na kresťanstvo, určite sa stanem kresťanom.“

V tejto fáze som sa nesnažil uniknúť Bohu; radšej som si chcel byť istý pred tým, ako urobím krok, ktorý predurčí celý zvyšok môjho života. Modlil som sa k Bohu, aby mi ďalší sen dal oveľa jasnejší; tak jasný, že ho nebudem musieť ani vykladať. Boh skutočne odpovedal na každý detail mojej modlitby; to bolo ohromujúce!

Druhý sen – Tesná brána

Dátum: 10.-11. marca

Stojím pri vstupe do úzkych dverí, ktoré sú vstavané v stene z tehál. Nestojím priamo vo dverách, ale iba pred nimi. Vstupné dvere sú oblúkovité. Povedal by som, že dvere majú výšku asi 7,5 stopy (cca 228 cm) a 6,5 stopy na šírku (cca 200 cm), rovno zo zeme. Nad nimi akýsi oblúk o výške 1 stopa. Hlavný vchod je o niečo menej ako 3 stopy na šírku a cca 3 či 4 stopy na hĺbku. Vedie do izby, kde sedí veľa ľudí pri stoloch; vládne tam radosť, zábava, krásna ozdoba a dobré jedlo. Myslím, že si spomínam na šaláty, ale nie som si istý. Ľudia nejedli, ale chystali sa jesť. Všetci pozerali doľava, akoby čakali na rečníka pred hostinou. Jeden z ľudí za dverami vo vnútri miestnosti bol David Wood. Sedel pri stole a pozeral naľavo. Spýtal som sa ho: „Myslel som si, že budeme jesť spolu.“ a on odpovedal bez odvrátenia pohľadu smerom dopredu doľava: „Ty si nikdy neodpovedal.“

To bol celý sen: zvláštne úzke dvere vedúce k hostine, ale ja som nehodoval, pretože som neodpovedal. Ihneď po tom, ako som sa zobudil, mal som výklad. Dokonca v rámci sna som cítil, že miestnosť, kde sa konala slávnosť, bolo samotné nebo. Nebol som schopný vstúpiť, pretože som neodpovedal na Davidovo pozvanie. Nevedel som však stále, čo znamenajú tie úzke dvere.

Nasledujúci deň som kontaktoval Davida a spýtal som sa ho, čo si myslí o tom sne. Povedal, že to je tak jasné, ako deň a ja som súhlasil. Vtedy som si zapamätal, že som sa predtým modlil za to, aby mi Pán poslal jasný sen. David povedal, že on ani nepotrebuje ten sen vyložiť. Odvolal sa na Lukáša 13, 22-29, kde čítame toto:

Tesná brána

Cestou do Jeruzalema prechádzal mestami a dedinami a učil. Ktosi sa ho spýtal: „Pane, je málo tých, čo budú spasení?“

On im povedal: "Usilujte sa vojsť tesnou bránou, lebo hovorím vám: Mnohí sa budú pokúšať vojsť, a nebudú môcť. Keď hospodár vstane a zatvorí dvere a vy zostanete vonku, začnete klopať na dvere a volať: "Pane, otvor nám!" A on vám povie: "Ja neviem, odkiaľ ste!" Vtedy začnete hovoriť: "Jedli sme s tebou a pili, na našich uliciach si učil." Ale on vám povie: "Ja neviem, odkiaľ ste; odíďte odo mňa všetci, čo pášete neprávosť!" Tam bude plač a škrípanie zubami, až uvidíte, že Abrahám, Izák, Jakub a všetci proroci sú v Božom kráľovstve, a vy ste vyhodení von. A prídu od východu i západu, od severu i od juhu a budú stolovať v Božom kráľovstve.

Žiadal som o sen, ktorý nebude potrebovať výklad, a Boh mi dal sen, ktorý bol virtuáne podobný scéne z evanjelia podľa Lukáša – teda niečo, čo som nikdy ani nečítal.

Tento sen mi jasne hovoril, že sa nebudem môcť zúčastniť na Božej hostine, pokiaľ neodpoviem na pozvanie. Stál pred tesnou bránou, ktoré ešte nebola zatvorená. Moja reakcia bola opäť u väčšiny ľudí. Modlil som sa k Bohu hovoriac: „Vďaka Ti, Bože. Myslím si, že viem, čo mi chceš teraz povedať, ale daj mi, prosím, ešte jeden sen, aby som si bol istý. Tento krát prosím nie taký hrozivý.“ Vskutku bol druhý sen hrozivý, pretože to bolo celkom jasné, že sa môj život mal čoskoro zmeniť.

Tretí sen – Schodisko vychádzajúce z mešity

Dátum: 23.-24. apríla

Sedím na prvom schode bieleho schodiska. Schodisko smeruje hore a má vyzdobené značky na prvom schodisku a na schodiskovom zábradlí zľava (z môjho pohľadu). Nie som si istý z akého materiálu sú schody vyrobené. Domnievam sa, že boli z kameňa/mramoru, alebo z dreva. Pozerám dopredu, smerom od hornej časti schodov. V tomto sne vidím sám seba. Uhoľ pohľadu je z mojej pravej strany. Sedím na schodoch a pozerám sa dopredu. Čakám, akoby mal niekto začať rečniť. Zdá sa mi, že k tomuto má dôjsť na hnedom drevenom pódiu, hoci nie som si stopercentne istý.

Miestnosť má zelené koberce a od ľudí sa očakáva, že budú sedieť na zemi. Ja sa nachádzam na prvom schode a nemám z toho žiaden zlý pocit.

Očakávam, že ľudia zaplnia miestnosť po mojej ľavici, čo je tiež naľavo od schodov. Nič sa nedeje na pravej strane miestnosti. Ako sa miestnosť postupne napĺňa, imám si sadne na zem tesne za mňa po mojej ľavici (nie na schody).

Je oblečený v bielom a pozerá rovnakým smerom ako všetci ostatní. Nespomínam si nikoho iného, že by bol v sne, ale pamätám si pocit počas toho sna, že ostatní ľudia sa pozerali dopredu. Očakával som, že on bude rečníkom, keďže je svätým mužom a imámom. Bol som prekvapený a zmätený, že on je na zemi za mnou. Z úcty som sa pokúsil zísť zo schodov a sadnúť si za neho, ale nebol som schopný zísť zo schodov. Cítil som akoby som bol držaný na schodoch neznámou/neviditeľnou silou. Tá sila nevyzerala ani obzvlášť násilná ani obzvlášť príjemná. Len ma tam držala na schodoch. Sen skončil s pocitom zmätenia, pretože som nerozumel, čo mám robiť a nepochopil som, na čo všetci čakajú. Nevedel som na koho čakajú, že bude nakoniec hovoriť.

Toto bola posledná časť zo série mojich troch snov. Ešte raz som po jeho interpretácii považoval tento sen za priaznivý voči kresťanstvu. Vysvetľoval som si, že schody znamenajú cestu do neba, pretože viedli hore. Keď som sa spýtal mojich rodičov na výklad z knihy, ktorú používali, tvrdili, že schody predstavujú hľadanie poznania a pravdy (niečo čo sedelo lepšie ako môj výklad). Teraz som nemohol pokračovať v hľadaní pravdy a jednoducho zotrvať v Islame i napriek všetkej úcte a povinnostiam voči nemu.

Hľadanie odpovedí

Teraz som vedel, čo mám robiť. Nechcel som, aby všetko bolo postavené iba na mojom vlastnom zdôvodnení. Chcel som si overiť závery, ku ktorým som prišiel. Preto som cestoval do Washingtonu, Kanady a Anglicka a vyhľadal som známych moslimov, aby mi odpovedali na argumenty voči Islamu, ktoré som našiel. Počul som rôzne odpovede v rozsahu od strašne nepresvedčivých po celkom inovatívne a zoznámil som sa s ľuďmi, ktorí mali rôzne názory (niektoré úprimnejšie, iné aj trochu sarkastické). Na konci môjho výskumu boli argumenty za a proti Islamu v rovnováhe, ale jedna vec bola zreteľne jasná: ani zďaleka sa nepribližovali sile argumentov v prospech kresťanstva.

V tom čase som sa začal modliť k Bohu o uistenie. Vedel som, že stratením podpory mojej rodiny a mnohých mojich priateľov sa mala začať jedna z najťažších kapitol môjho života. Potom sa stalo niečo, čo malo súvis s mojím pátraním. Nemohol som to zdieľať s nikým z môjho citového okruhu (napr. rodičia a priatelia). Pravdupovediac to nemôžem povedať ani v tomto svedectve. Môžem iba povedať to, že sa stalo niečo, čo sa dotklo môjho svedomia a mal som veľkú potrebu útechy. Korán neponúkal nič, čo by uhášalo bolesť. Zo zúfalstva som zobral do rúk Bibliu, aby som sa pozrel, či je tam niečo, čo by mi mohlo pomôcť. Bolo to prvýkrát, keď som čítal Bibliu s cieľom zistiť, čo hovorí; totiž dovtedy som ju vždy čítal len preto, aby som mohol formulovať argumenty proti kresťanstvu.

Slová Biblie boli pre mňa ako pohladenie samotného Boha. Otázky, ktoré som sa rečnícky opýtal Boha ráno, boli zodpovedané veľmi presne v mojom večernom čítaní. Keby som napísal jeden príklad za druhým, naplnil by som všetky stránky tohto svedectva; a tak sa toho zdržím. Stačí povedať, že pri čítaní Jeho Slova som cítil, akoby som bol zabalený do Jeho krídiel, ako som ležal zranený bolesťou, ktorá sa vyliečila, ale i ďalšou bolesťou, ktorá sa len chystala.

Nevyhnutne...

Nie dlho potom som bdelý ležal dlho v noci a nedalo sa mi zaspať. Popieral som Boha už dosť dlho. Kristove slová nachádzajúce sa v Matúšovi v 10. kapitole ma oberali o pokoj.

„Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi; aj ja vyznám pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach. Ale toho, kto mňa zaprie pred ľuďmi; aj ja zapriem pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach.“ (Mt 10, 32-33)

Bol to moment, keď som povedal Bohu: „Odovzdávam sa. Poddávam sa a vyznávam, že Ježiš Kristus je Pán neba a zeme a že On prišiel na tento svet, aby zomrel za moje hriechy. Som hriešnik a potrebujem Ho pre spásu. Kriste, prijímam Ťa do môjho života.“

Ťažká noc, ktorá mi nedávala pokoja sa pomaly a postupne chýlili ku koncu. Vtedy som netušil, že tá noc bola predsa znesiteľnejšia ako tie, ktoré by nasledovali.

Posledná žiadosť

Drahý hľadajúci, prosím pochop, že tieto vízie, sny alebo znamenia boli len výsledkom jednoduchého faktu, že som volal k Bohu. Všetko ostatné bolo dielom Jeho rúk. Trvalo mi roky, kým som sa dostal do štádia, v ktorom som požiadal Boha o vedenie s pravou pokorou a úprimnosťou. Dosiahnutie tohto štádia si vyžiadalo čas a kontempláciu nad hľadaním pravdy a ochotu vytrvať v neznámych ťažkostiach pre Neho.

Moja rodina sa po mojom obrátení začala na mňa pozerať inak. Moja mama má slzy v očiach vždy, keď ju vidím. Jej hlas sa chveje, vždy keď ju počujem. Na jej tvári vidím úplné zúfalstvo počas spánku i v bdelom stave. Nikdy som nestretol matku viac oddanú jej deťom, ako je moja mama a ako som sa jej odvďačil? V jej mysli desaťročia citových a fyzických investícií sa skončili tým, že jej syn vyznáva pohľady, ktoré sú úplne protikladné voči všetkému, čomu ona verí. Môj otec, milujúci, nežný muž s veľkým srdcom ostrieľaný 24- ročnou službou v americkej armáde ako veterán sa prvýkrát v živote zložil. Som dôvodom sĺz, ktoré vytekajú z jeho očí; s tým nie je jednoduché žiť. Vyzerá to ako úder pod pás mužovi, ktorý stál najvyššie v mojom živote odo dňa, keď som sa narodil. Skoro ako otcovražda. Potom som sa čudoval, prečo ma Boh necháva žiť; prečo ma Boh len tak jednoducho nezdvihne k Sebe, keď som našiel pravdu? Prečo som musel tak veľmi zraniť svoju rodinu a prakticky sa vyhýbať tým, ktorí ma milovali viac ako ktokoľvek iný?

Ježiš povedal: "Veru, hovorím vám: Niet nikoho, kto by pre mňa a pre evanjelium opustil dom alebo bratov a sestry alebo matku a otca alebo deti alebo polia, aby nedostal stonásobne viac; teraz, v tomto čase, domy, bratov, sestry, matky, deti i polia, hoci s prenasledovaním, a v budúcom veku večný život.

Bolo v tom však viac. Musel som povedať mojim rodičom pravdu bez ohľadu na bolesť, pretože potrebujú byť spasení. Nie iba im, ale tiež mám priateľov, ktorí potrebujú byť spasení. Miliardy miliárd duší v tomto svete potrebujú byť spasené. Viem tieto veci urobiť? Môžu byť moji rodičia zachránení, dokonca vytrhnutí zo Satanovej pasce? Som skutočne pripravený šíriť evanjeliové posolstvo do všetkých končín zeme?

Pavol v liste Filipanom 4, 13 píše, že môže tieto veci robiť skrze Boha. V 2 Timotejovi 2, 25 -26 hovorí o tom, že musím vhodne poučiť každého, dokonca svojich rodičov v nádeji, že budú zachránení z diablovej pasce. Kristus sám povedal svojim apoštolom v Matúšovi 28, 19, aby budovali učeníkov vo všetkých národoch. Tak ako Pavol v Skutkoch apoštolov 20, 24 čo pre môj život znamená svedčiť o evanjeliu Božej milosti. A tým, že to robím, On ma povzbudzuje a dáva mi odvahu.

Nebojujem svojimi vlastnými silami. Sny a vízie, o ktorých som rozprával vyššie blednú v porovnaní s darom, ktorý som dostal, pretože Boh zohral aktívnu rolu v mojom živote. Keď som prijal Krista ako môjho spasiteľa, prijal som Ducha Božieho, presne tak ako Ježiš prisľúbil svojim nasledovníkom noc pred Jeho ukrižovaním.

Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania. A ja poprosím Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby zostal s vami naveky - Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, lebo ho nevidí, ani nepozná. Vy ho poznáte, veď ostáva u vás a bude vo vás. (Jn 14, 15-17)

S Božím Duchom prichádza moc čeliť čomukoľvek, čo ku mne prichádza a s vedomím Ježišovho víťazstva na kríži prichádza porozumenie, že Bohu nič nie je nemožné. Ako Ježiš povedal: „Toto som vám povedal, aby ste vo mne mali pokoj. Vo svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet!“ (Jn 16, 33) Duch a vedomie ma nútia ohlasovať evanjelium Ježiša Krista každému kmeňu, jazyku a národu.

A preto ťa drahý hľadajúci naliehavo prosím celým mojím srdcom. Pozývam ťa hľadať Ho a odovzdať Mu svoj život, ako som to urobil ja. On je tu, a čaká na teba, kým k Nemu prídeš, aby On mohol kráčať s Tebou. Od môjho obrátenia ma Boh úplne naplnil a vedie ma Jeho cestami. On zmenil môj život a vyzývam Ťa, aby si Mu dovolil zmeniť Tvoj život. Buď skutočne pripravený, že Tvoj život sa zmení. Garantujem Ti: zmení sa. Ako je napísané: obleč si nového človeka, ktorý je stvorený podľa Boha v spravodlivosti a pravej svätosti. (Ef 4, 24) Moje modlitby sú s Tebou.

S úctou

Váš

Nabeel Qureshi

Záverečná poznámka

[1] Ako som spomenul, žil som vo veľmi pokojnej verzii Islamu. Patril som do hnutia Ahmadiyya v Islame, čo mnohí moslimovia považujú za bludársku sektu. Jednou z rozlišujúcich čŕt tohto hnutia je, že tvrdia, že vojenský džihád by mal byť zrušený. Keďže chcem byť úprimný voči všetkým svojím čitateľom, táto poznámka slúži pre ujasnenie, ku ktorej sekte Islamu som patril.


Späť na svedectvá | Zdieľaj na Facebooku | vybrali.sme.sk Pošli do vybrali.sme.sk

Dobré správy

  • Chiara Lubich
    "Nič nie je stratené mierom. Všetko môže byť stratené vojnou", tak hovorí pápež Pius XII. Pacem in terris bol názov encykliky pápeža Jána XXIII. "Už nikdy viac vojna", slová ktoré pápež Pavol VI opakoval Spojeným národom. A pápež Ján Pavol II, následne po hrozných udalostiach 11. septembra poukázal na cestu, ktorou treba prejsť: "Žiaden mier bez spravodlivosti, žiadna spravodlivosť bez odpustenia".
    2017-04-26
  • Marek Nikolov
    Jeden večer som nevedel zaspať. Vyšiel som z izby a pred izbou sedela v klbku schúlená moja školo-povinná dcérka, ktorá mala už niekoľko hodín spať. Prekvapený sa jej pýtam, že čo sa stalo. Ona mi na to, že má veľký strach a že od strachu nemôže ani zaspať. To mi bolo čudné a divné, pretože odmalička bola veľmi odvážna a nebojácna.
    2017-04-11
  • Anselm Grün
    Sila, ktorá uzdravuje. Po niekoľkých rokoch znovu prichádza P. Anselm Grün, OSB na Slovensko s programom prednášok a stretnutí dňa 16.6.2017 v Kláštore pod Znievom.
    2017-03-27
  • Dr. Martin Luther King Jr.
    Mám sen, že jedného dňa na červených vrchoch Georgie, synovia bývalých otrokov a synovia bývalých vlastníkov otrokov budú schopní si spolu zasadnúť za stôl bratstva. Snívam o tom, že moje 4 deti budú jedného dňa žiť v národe, kde nebudú posudzované podľa farby ich pleti, ale podľa vlastností ich charakteru.
    2017-03-08
  • Heinz Horst Deichmann
    156 miliónov párov topánok. Toľko párov predal len v jednom roku Heinz Horst Deichmann. Patril medzi 100 najbohatších ľudí v Nemecku a mal predajňu skoro v každom stredne veľkom meste. Napriek tomu hovoril: "Boh sa ma nakoniec nebude pýtať, koľko topánok som predal. Bude chcieť vedieť, či som žil ako opravdivý kresťan."
    2017-03-03

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.