Dobré správy

  • Patrik Daniška
    nezaškodí pripomenúť, že najdôležitejšími vychovávateľmi detí nie sú školy, ale rodičia. Dieťa nepatrí štátu! Škola preto musí rešpektovať právo rodičov na výchovu detí v súlade so svojim filozofickým a náboženským presvedčením. Hoci tento princíp je uznaný medzinárodným právom aj našimi zákonmi, prax býva niekedy iná.
    2018-09-03
  • Marek Nikolov
    Mužom sa nepáči iba jeden typ žien, ako to ženám často predstavujú stylové časopisy a médiá. Všetci muži túžia po žene z ktorej žiari dobrota a láskavosť.
    2018-07-26
  • Gjerg Kastrioti SKENDERBEU
    Je albánskym národným hrdinom. V čase tureckej okupácie nútene bojoval na strane tureckého sultána. Nechcel však bojovať a vraždiť za násilnú islamizáciu. A tak spolu s 300 odvážnymi vojakmi prešiel na stranu proti Turkom a okamžite konvertoval späť na kresťanstvo. Mnohokrát porazil niekoľkonásobne väčšiu tureckú armádu. Bol povzbudením nie len pre Albánsky ľud, ale aj pre iné krajiny, ktoré v tom čase neúspešne vzdorovali tureckej rozpínavosti, krutosti, neľudskosti a vnucovaniu Islamu.
    2018-07-11
  • Leo Jozef Suenens
    príliš veľa kresťanov, ak nie väčšina, prijíma Kristov prísľub o prebývaní Ducha v nich intelektuálne, ale neprijíma tento prísľub cez zážitok skúsenosti. Potom sa tento prísľub stáva bezvýznamný a znova a znova sa natíska otázka: Ako mám “vedieť,“ že Duch Svätý prebýva vo mne?
    2018-04-19
  • 2% pre mojpríbeh.sk
    Boli by sme radi, keby skúsení redaktori, ktorí majú výborné referencie a potenciál, posunuli evanjelizačnú stránku mojpribeh.sk, a tým aj náš spôsob ohlasovania Evanjelia, na novú úroveň.
    2018-03-09

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Príbeh - Mon. Andrej Imrich
Blahoslavení tí, čo nevideli a uverili.

 

Istý kňaz sa opýtal jednej matky, či verí v Boha. Odpovedala: mala som na smrť choré dieťa. Lekári mu už nedávali žiadnu nádej. Vrúcne som sa modlila a Pán Boh vrátil zdravie môjmu dieťaťu, na veľké prekvapenie lekárov.

Preto veľmi vrúcne verím v Boha. Na toto možno poznamenať: boli matky, ktoré sa v podobnej situácii rovnako vrúcne modlili, ich dieťa napriek tomu zomrelo a tie matky neprestali veriť v Boha.

Kedysi Pán Ježiš povedal Tomášovi: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení sú tí, čo nevideli a uverili.“ (Jn 20,29). Aj tu by sa dalo povedať: mamička, uverila si, lebo si videla zázračné uzdravenie svojho dieťaťa, ale blahoslavené sú tie matky, ktoré takýto zázrak nevideli, lebo ich deti zomreli a predsa veria.

Je veľa ľudí, ktorí dosvedčujú, že mali zvláštny zážitok s Bohom. Tento zážitok spôsobil, že začali veriť, prípadne ten zážitok spôsobil veľkú zmenu ich života. Dostane sa však takého zážitku všetkým ľuďom? Pritom všetci sme povolaní k viere. Dar viery Pán Boh ponúka všetkým ľuďom.

Vyrastal som v katolíckej rodine i celé prostredie môjho detstva bolo katolícke. Vieru v Boha som si v tomto prostredí osvojil podobne a s takou ľahkosťou, ako materinský jazyk. Obdobie celého môjho školského veku bolo marxisticko-ateistické, v ktorom sa tvrdo presadzoval ateizmus a popierala sa existencia Boha. Takto od útleho detstva som prijímal svedectvo o Bohu, ale už od šiesteho roku veku som dostával dve svedectvá. Katolícke prostredie mojej rodiny i farnosti mi vydávalo svedectvo o Bohu, škola však a štátne inštitúcie ponúkali antisvedectvo, že Boha niet. Antisvedectvo školy a štátnych inštitúcii v mojom vnútri nikdy nebolo vierohodné. Všetky náboženské poznatky, ktorých sa mi dostalo z katolíckeho učenia, som vždy vnímal ako logické a vierohodné. Tých poznatkov nebolo veľa, ale vnútorne som cítil, že sú rozumné a v súlade s potrebami ľudského života.

Čím viac sa rozširoval obzor mojich náboženských vedomostí, tým viac som si uvedomoval, že sú rozumné a majú logiku.

Logika Evanjelia je síce iná, ako logika tohto sveta, ale je neuveriteľne prekvapujúca. Ako veľmi prekvapuje to, že Všemohúci Boh a pán celého stvorenstva sa zrazu objaví, ako bezmocný v podobe dieťaťa, v podobe pribitého na kríž, ba dokonca v podobe úplne bezmocného chleba. Chlieb je pred človekom tak bezmocný, že môžeme s ním robiť, čo chceme, môžeme ho dokonca v zuboch rozomlieť. Ten sa nám za to nepomstí, ale odmení, taký je dobrotivý. Pri jedení voňavého chleba máme rozkoš v ústach. Tento bezmocný chlieb pritom dáva silu človeku. Človek, ktorý mení tvárnosť zeme, dostáva silu z toho naoko bezmocného chleba. Tak ako sa v naoko bezmocnom chlebe skrýva dobrota a sila, taký vie byť aj Boh prebývajúci medzi nami v spôsoboch chleba. Naoko bezmocný a pritom nevyčerpateľný prameň dobroty a sily.

Uvedomujem si, že viera je dar Boží, ktorý Boh ponúka všetkým ľuďom.

Človek, ktorý dosiahol užívanie rozumu, má prístup k učeniu Cirkvi a nie je zlomyseľný, má možnosť uveriť v Boha aj bez toho, aby mal nejaké zvláštne videnia, či zážitky. Božie pôsobenie sa dá neustále vnímať v každodennom živote. Túžim po tom upevňovať sa vo viere, aj bez mimoriadnych zážitkov, lebo myslím na Ježišove slová: „Blahoslavení sú tí, čo nevideli a uverili“.

Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium