Photo - Kaka

Kaka

Potrebujem Ježiša každý deň môjho života. Ježiš mi hovorí v Biblii, že bez neho nemôžem urobiť nič. Mám dnes dar a schopnosti hrať futbal, pretože mi to dal Boh.

Photo - Ivona Škvorcová

Ivona Škvorcová

Jedna malá „gulička“, ktorú som si náhodne našla na krku, zmenila nielen moje plány, ale i život. Treba ju vyoperovať - bolo odporúčanie mojej lekárky. Vraj len bežná operácia, o nič nejde. V nemocnici som strávila tri dni a s pokojom a úplnou bezstarostnosťou som tri týždne čakala na výsledky z biopsie. Ako 22-ročnú vysokoškoláčku plnú života a energie, ma ani len nenapadlo, že by mohlo ísť o niečo vážne. 22. 2. 2006 zneli slová lekára: „Je to pozitívne“. Ani som presne nechápala, čo to znamená. Šok, ktorý otriasol celou mojou rodinou - RAKOVINA. Bola som zmätená, mala som kopec otázok a obáv.

Photo - Katarína Kuchtová

Katarína Kuchtová

Modlila som sa a prosila Pána o záchranu nášho Šimonka. Prišli sme do nemocnice a lekár mu nameral tep 300 - to je na kolaps a smrť.

Photo - Augustín Ugróczy

Augustín Ugróczy

Ahojte chlapci, mládenci, muži, mudrci, odpadlíci, vagabundi, hľadači pokladov, drakobijci, kávičkári, hudobníci, načúvači, jedným slovom UČENÍCI. Takýmto oslovením na úvod mailu zvolávam mojich chlapcov na pravidelné mesačné stretká s názvom PAJTA.

Photo - Elias Vella

Elias Vella

Keď som bol profesorom dogmatickej teológie, učil som svojich študentov, že diabol ako osoba neexistuje.

Photo - Matej Tóth

Matej Tóth

Aj keď mám krásny a šťastný život, nie vždy bolo všetko ružové a ideálne, ale ja sa riadim heslom, že všetko zlé je na niečo dobré a Pán Boh má svoj plán. Preto sa snažím nájsť vo všetkom a všetkých ľuďoch hlavne to dobré.

Photo - James Manjackal

James Manjackal

... položil ruky na moju hlavu a začal sa modliť: „Nebeský Otče, pošli teraz svojho Syna Ježiša do choroby tuberkulózy, ľadvinových kameňov a infekcie, ktorými trpí tento kňaz a úplne uzdrav jeho telo aj dušu.“ Vtedy som si pomyslel, že asi videl moju zdravotnú kartu, kde sú opísané moje zdravotné problémy!

Photo - Katarína Randová

Katarína Randová

Pred rokom mi vyšli nedobré výsledky na HPV vírus, ktorý spôsobuje rakovinu krčka maternice. Keďže to nebolo veľmi vážne, čakali sme na ďalšie stery. Ich výsledky boli opäť horšie ako predtým. A takto sa to opakovalo ešte raz. Výsledky sa zhoršili, dokonca výsledky na rakovinové bunky vyšli všetky pozitívne. Mne sa vtedy zrútil svet.

Photo - Peter Slaný

Peter Slaný

Začal som pravidelne huliť trávu. Už v trinástich som fajčil trávu denne. Chodil som do školy nahúlený. Cez prestávky som si tiež občas zahulil. V tej dobe som opovrhoval tvrdými drogami. Myslel som si, že nikdy nebudem feťák. Onedlho som vyskúšal durmán, LSD, extázu... V štrnástich som vyskúšal Piko (pervitín).

Photo - Róbert Slamka

Róbert Slamka

Viem čo je rakovina. Môj ocko zomrel na rakovinu, aj starý ocko zomrel na rakovinu a tak viem čo to znamená, keď niekto povie máš zhubný nádor! A tak som si povedal, idem zomrieť.

Photo - Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Ak teda za to, čo som robil, to jest za dobro, pravdu a Krista mám byť trestaný, vtedy nechcem ani menší trest, ale radšej väčší trest a bol by som najšťastnejší, keby som mohol za Krista i zomrieť, hoci viem, že tak veľkej milosti nie som hodný.

Photo - Jozef Červeňák

Jozef Červeňák

V novembri toho roku 2002 na Sviatok všetkých svätých som sa vracal z cintorína domov. Ako som tak kráčal, vo svojom srdci som vnímal hlas, ktorý mi hovoril: „Ona bude tvojou ženou“.

Photo - Liu Žen jing - (brat Yun)

Liu Žen jing - (brat Yun)

Podzemná Cirkev v Číne čelí krutému prenasledovaniu aj v dnešných dňoch. Yun tvrdí, že aj vďaka prebiehajúcemu vyše 30 ročnému prenasledovaniu, utrpeniu a mučeniu sú dnes veriaci čínskej podzemnej Cirkvi pripravení v moslimskom, hinduistickom a budhistickom svete obetovať svoj život za Ježiša Krista a ohlasovanie Jeho Evanjelia.

Photo - MUDr. Emília Vlčková

MUDr. Emília Vlčková

Príbeh exhomeopata: Dcére som vyliečila bronchitídu po tom, čo jej nezabrali antibiotiká. Mne po podaní homeopatika na druhý deň zmizla bradavica.

Photo - Vlado Žák

Vlado Žák

Vedel som o Bohu, ale nepoznal som Ho. Videl som Boha len ako prísneho sudcu, ku ktorému som bol viac viazaný akýmsi strachom, než čímkoľvek iným. Teraz už viem ako veľmi som sa mýlil.

Photo - Alžbeta Šimová

Alžbeta Šimová

Keď po operácii prišli výsledky a potvrdil sa karcinogénny nádor, potrebovala som ísť pred Eucharistického Krista.

Photo - Dominik Dobrovodský

Dominik Dobrovodský

Áno, kosti sú mojím životným údelom. Narodil som sa so zlomeninou a od vtedy celé detstvo rok čo rok zlomeniny pri najmenších pádoch. Veľa času som strávil v nemocniciach, poznal utrpenie na vlastnej koži, ale videl trpieť aj druhých. Na druhej strane to bola pre mňa vysoká škola života. Bola to skúsenosť, že Boh je vždy pri mne, že ma nikdy neopustí. A tak sa postoj chvály stal (a stále znovu stáva) mojím prvým vyjadrením lásky k nemu.

Photo - Nick Vujicic

Nick Vujicic

som vďačný, že som sa pred 31 rokmi narodil bez rúk a nôh. Nebudem predstierať, že môj život je jednoduchý, ale skrze lásku mojich milovaných rodičov a viery v Boha som prekonal moje nešťastie a môj život je teraz naplnený radosťou a zmyslom.

Photo - Viera Prokopcová

Viera Prokopcová

Ak žehnáme Izraelu, požehnanie prichádza na nás samotných (Gn 12,3): „Požehnám tých, čo budú teba žehnať a zavrhnem tých, čo budú teba preklínať.“ Ak je v našom srdci alebo v rodine, u predkov prítomný antisemitizmus, alebo máme predsudky voči Židom, robili sme si vtipy na adresu Židov alebo Izraela, dopustili sme sa neprávosti voči Židom, ukrivdili sme, boli sme ľahostajní voči povolaniu židovského národa, atď ..., bránime požehnaniu, ktoré je nám prisľúbené v Gn 12.

Photo - Jozef Demjan

Jozef Demjan

V detstve ma sexuálne zneužil starší chalan, prešiel som chudobou, okultizmom, depresiami, sexuálnymi partnermi toho istého pohlavia, či pokusmi o samovraždu. Svetlo do môjho života vniesla viera v Ježiša Krista.

Photo - Marek Nikolov

Marek Nikolov

Cieľom modlitbových zhromaždení s názvom „Ježiš uzdravuje“ (najbližšie v sobotu 14. októbra 2017) je zažiť, že Boh je láska. Láska, ktorá sa chce dávať a zjavovať svoje milosrdenstvo aj skrze uzdravenia, znamenia, divy a zázraky.

Photo - Katarína Kolčárová

Katarína Kolčárová

Začala som vnímať anjelov, ale neskôr aj duchov. Čo bolo strašné. Začala som pociťovať strach a aj depresiu som dostala. Bola som zmätená, nechápala som ako je to možné, že mi to ubližuje. Veď v tom predsa nemôže byť nič zlé. Videla som svoju kamarátku, ako zvláda s ľahkosťou život a keďže to bol veľmi dobrý človek, myslela som si, že je to v poriadku.

Photo - Rick Warren

Rick Warren

Ľudia sa ma pýtajú: Čo je zmyslom života? Ja odpovedám veľmi stručne a výstižne: život je prípravou na večnosť. Boli sme stvorení pre večnosť a Boh chce, aby sme boli s Ním v nebi.

Photo - Renáta Ocilková

Renáta Ocilková

Počas chemoterapií mi však vypadol menštruačný cyklus. Keď som sa na to asi po pol roku spýtala môjho gynekológa – onkológa, s veľkými obavami, ako zareagujem, mi povedal: „To je normálne. Vy už cyklus nikdy nedostanete.“

Photo - Anton Srholec

Anton Srholec

Viera a láska k Ježišovi a k jeho veci naplnila moje celé srdce a bol som ochotný za to položiť svoj život.

Photo - Denis Blaho

Denis Blaho

Veštil som a plnilo sa to, mával som jasnovidecké obrazy krátkodobej budúcnosti, ktoré sa tiež plnili. Kresťanstvom som pohŕdal a veriacich ľudí alebo známych, ak neboli naozaj hlboko veriaci, som spochybňoval alebo dotiahol na nejaký budhistický seminár.

Photo - Bohuš Živčák

Bohuš Živčák

Napriek prenasledovaniu za komunizmu, alebo možno práve kvôli tomu, sa hľadanie Boha stalo pre mňa neustálym dobrodružstvom. Viac putovaním ako študovaním. Na strednej škole sa Boh začal približovať ešte dramatickejšie.

Photo - Veronika Barátová

Veronika Barátová

Spomienky na začiatok môjho návratu k Bohu sú pre mňa stále veľmi krásne a dôležité do dnešného dňa. Stalo sa tak počas môjho štúdia na vysokej škole, v dobách normalizačného komunizmu.

Photo - Dr. Gloria Polo

Dr. Gloria Polo

Aj mňa zasiahol blesk, vnikol do mňa cez ruku a spálil celé moje telo strašným spôsobom, zvnútra aj zvonku. Moje rebrá, brucho, podbruško, nohy aj pečeň boli zuhoľnatené. Moje ľadviny utrpeli silné popáleniny, tak isto pľúca a vaječníky.

Photo - P. Vojtech Kodet

P. Vojtech Kodet

Jádra křesťanství se začínám dotýkat v okamžiku, kdy pochopím, že Bůh je ten, který si mě zamiloval, a kdy to prožiji na vlastní kůži. Když pochopím a prožiji, že Bůh je ten, který mě hledá, a zakusím, že jsme se konečně setkali. Když pochopím a prožiji, že Bůh ke mně mluví, zaslechnu jeho hlas ve svém srdci a začnu ho poslouchat.

Photo - Oto Mádr

Oto Mádr

Tato doba není pro křesťany zvlášť příjemná, ale pro křesťany správného formátu je to velký a nádherý čas. „Jestliže mne pronásledovali, i vás budou pronásledovat.“ V takových slavných chvílích zpívá církev Pánu hrdinskou píseň lásky a věrnosti. Je to výsada a dar právě teď žít, milovat a bojovat.

Photo - Matka Tereza

Matka Tereza

Nie je dôležité to, čo robíme, ale koľko lásky do svojej činnosti vložíme. Robme malé veci s veľkou láskou.

Príbeh - Moishe Rosen
Židia pre Ježiša

small_amd-moishe-rosen-jpg.jpg

Je zakladateľom mesiánskej neziskovej organizácie Židia pre Ježiša, ktorej cieľom je zdieľanie príbehov viery v Ježiša, ktorý je prisľúbeným Mesiášom pre židovský ľud.

Nehľadal som Ježiša ani Boha ani nič ontologického. Drel som ako kôň. Mojím cieľom v živote nebolo nič veľkolepé: chcel som zarábať dostatočne na to, aby som si mohol dovoliť životný štýl strednej triedy. Ale aj keď som nehľadal Ježiša, On hľadal mňa.

Moje židovstvo som bral ako niečo, čo mi bolo dané. Vyrastal som v Denveri v Colorade, na mieste, kde boli našimi susedmi väčšinou Židia. Ak išiel človek do potravín alebo si dať opraviť topánky alebo k holičovi, očakával jidiš.

Väčšina ľudí v Denveri, ktorí boli židovského náboženstva, malo niekoľko možností, avšak väčšina z nás boli ortodoxní Židia. Bola tu tiež jedna konzervatívna kongregácia a jeden chrám pre reformovaných, ale to boli všetko ľudia z vyššej triedy. Takže ortodoxných nás bolo najviac, aj keď sme sa nejako špeciálne nedržali doktrín. Nijako zvlášť sme sa ich nesnažili zachovávať.

Bol som dieťa narodené v rokoch veľkej hospodárskej krízy a počas môjho detstva sa toho veľa v Denveri nezmenilo. Väčšina mojich spolužiakov na základnej škole mi zostala aj na strednej škole. Keď obdobie hospodárskej krízy vystriedala druhá svetová vojna, niektorí sa vyšvihli na vyššiu úroveň.

Počas týchto rokov sa židovská rodina len zriedkavo sťahovala do Denveru alebo odsťahovávala z Denveru. Susedia sa nemenili, takže keď sa Celia Starrová prisťahovala do nášho domu – a to sa prisťahovala z Bostonu! – boli sme na ňu, ako na prisťahovalkyňu, všetci zvedaví. Takto sme volali ľudí, ktorí prišli z iných miest.

Radi sme ju počúvali, keď rozprávala, lebo mala prízvuk. Chlapci si z nej uťahovali a hovorievali: „Povedz, že by sme mali zaparkovať auto.“ A na začiatku, pretože nevedela, o čo ide, hovorievala: „Zapharkhujte autho.“ Chichotali sme sa, lebo nikto takto nerozpráva. Po určitom čase sa s nami úplne prestala rozprávať. Aj keď bola najkrajším dievčaťom v našom okolí, získala povesť nafúkanej dievčiny, hoci bola vlastne len hanblivá.

Žiadny chlapec nemal šancu spraviť na ňu dojem. Ja som si vypracoval stratégiu: skamarátil som sa s jej matkou – a naozaj, dostal som príležitosť hovoriť s Ceilou. Nevysmieval som sa jej kvôli prízvuku a ona mi nepripomínala moju povesť grázla. Na strednej škole sme sa do seba zaľúbili.

Židovské náboženstvo poznala lepšie ako ja. Jej rodičia boli prísne ortodoxní Židia alebo, inak povedané, prísne poslušní. Keď prišiel čas, aby sme sa zobrali, mali sme svadbu v ortodoxnej synagóge. Avšak v tej dobe som už bol agnostik a ona sama sa prehlásila za ateistku. V našich životoch nebolo miesta pre Boha. Modliť sa znamenalo rozprávať sa so samým sebou a zázraky boli ako magické rozprávky.

Dlho to však takto nezostalo. Keď Ceila čakala naše prvé dieťa, začala klásť otázky o Bohu. Uvedomovala si, že jej "ateizmus" bol z veľkej časti reakciou na jej výchovu. Vedela, že musí byť niečo viac. Počas strednej školy ju dojímali spevy vianočných kolied, najmä pieseň „Príď, oh, príď Emanuel a vykúp zajatý Izrael.“ Čo mal čo Ježiš dočinenia s Izraelom? Prečo potreboval Izrael vykúpenie?

A keď bola takto zmätená, vrátila sa k zvyku, ktoré mala ako malé dieťa: modlila sa. Prestala sa modliť, keď mala päť rokov: balón s Micky Mouseom sa jej prepichol a ona sa modlila a modlila, aby jej ho Boh opravil, no balón zostával prepichnutý. Takže okrem formálnych modlitieb v synagóge už nežiadala Boha o nič.

Avšak teraz prosila Boha, aby sa jej ukázal. Žiadna modlitba Všemohúcemu, ktorú myslíte vážne, nezostane bez odpovede. Ceila náhle pocítila nutkanie čítať Nový zákon, knihu, ktorú Židia opovržlivo považujú za "gojišh " a nie pre našich ľudí. Takže ju začala potichu čítať a zistila, že aj Nový zákon je židovskou knihou, ktorá sa týka židovského národa, avšak predovšetkým židovského Mesiáša. No nedokázala si to všetko spojiť v hlave a tak sa zasa obrátila k Bohu, aby jej pomohol. A pomoc prišla v podobe misionára z americkej Misie pre Židov.

Ja som už počul o Evanjeliách. Mal som len sedemnásť, keď sa jeden človek na rohu ulice začal so mnou baviť. Volal sa Orville Freestone. Dostal sa až k Evanjeliám (toto sa stalo v roku 1947) a povedal mi, aby som očakával, že Izrael sa stane štátom. Fascinovalo ma, čo hovoril. Obaja sme nastúpili do autobusu, išli sme rovnakým smerom a vystúpili sme na Federálnej ulici - až na to, že on mal ísť na juh a ja na sever. Avšak taký som bol zaujatý tým, čo hovoril, že som len kráčal, až som sa zastavil na prednej verande jeho domu a v duchu som spracovával všetko, čo som počul. Vošiel do domu, doniesol mi Nový zákon a poprosil ma, aby som si ho prečítal.

No a tak keď som kráčal domov, začal som rozmýšľať: „To, čo hovorí, dáva zmysel, čo však znamená, že musím byť riadne hlúpym Židom, pretože Ježiš nemohol byť Mesiášom. A túto knihu nebudem čítať, lebo keby som ju prečítal, mohol by som jej uveriť. A ja sám neverím svojmu úsudku. Nie, nechcem mať s týmto nič dočinenia. Ak sa rabíni niekedy stretnú a dohodnú, že Ježiš je Mesiášom, možno sa k nim pridám.“

Avšak teraz, o štyri roky neskôr moja žena tápala pri hľadaní, ako nasledovať Krista. A Pán odpovedal na jej modlitbu. A vtedy som zistil, aký jedovatý a nahnevaný dokážem byť. Ona však vo svojej novonadobudnutej viere mala trpezlivosť znášať môj hnev a nevraživosť.

Dovtedy som si myslel, že by sa mohli nájsť dobré dôvody proti viere v Ježiša, a že rabíni majú pravdu. Tak som navštívil rabína, ktorý nás sobášil a požiadal som ho o intelektuálne zdôvodnenie, ktoré by ju presvedčilo. Sadol si a začal mi vysvetľovať spôsobom, ktorý sa mi nezdal ničím viac než hašterením o možných variantoch významu hebrejských slovíčok. Pozrel som naňho a hovorím: „ Rabi Bryks, toto ju nepresvedčí, a úprimne povedané, ani mňa. Musia existovať lepšie dôvody.“

Na chvíľu sa zamyslel a potom sa usmial. Povedal: „No dobre, rozmýšľaj o tomto: Aj na tanec treba dvoch.“ Vyvalil som oči: „Čože?“ Potom mi vysvetlil, že pokiaľ ide o narodenie sa z panny, to vôbec nie je možné, že jednoducho musel tam byť prítomný aj telesný otec.
Čo však nevedel, bolo, že presne v tomto momente úplne podkopal celú vec, a to nielen pre kresťanstvo ale aj pre judaizmus a pre každý iný teizmus. Ak Boh nedokáže urobiť zázraky, pričom základné dokumenty hovoria, že ON skutočne urobil zázraky!, potom tieto dokumenty musia byť nesprávne.

Tápal som v prázdne. Začal som čítať ateistických autorov a skúsil som použiť ich argumenty pri mojej manželke. Nič ju nedokázalo otriasť v jej viere, a ja som nedokázal argumentovať vidiac jej zmenený život. Prial som si, aby som mohol povedať, že existuje nejaký veľkolepý, presvedčivý dôkaz, ktorý ma presvedčil. Avšak nebolo tomu tak.

Čím viac som bojoval proti Evanjeliu, tým viac bolo niečo vo mne, čo vedelo, že Evanjelium má pravdu.

Raz v sobotu večer som začal čítať jednu z mnohých knižočiek, ktoré moja žena nechávala roztrúsené po dome. Ak by boli napísané seriózne, zahadzoval by som ich. Ak by bolo v nich niečo na zosmiešnenie, čítal by som ich poriadne nahlas a posmešným tónom, aby Ceila videla, že si z toho všetkého robím žarty.

Táto konkrétna knižočka mala nadpis „Ako vyzerá nebo?“ Keď som potichu začal čítať tento extrémne popisný výklad neba, prečítal som len časť, a uvedomil som si: „Nebo vôbec nie je takéto ....uh!“ To „uh“ bolo preto, že vlastne až dovtedy som vôbec neveril, že niečo také ako nebo naozaj existuje, a teraz som mal vo vnútri určitú predstavu o tom, aké musí byť.
A tak som sa začal vnárať do svojej mysle a objavil som, že viera tam je. Skutočne som veril v nebo, veril som v Bibliu, veril som v Krista a bol som pripravený to priznať.

Keď som po prvýkrát počul Evanjelium, nechcel som vedieť, že bolo pravdivé, pretože by to znamenalo, že by sa ma rodina zriekla a priatelia by ma opustili. Ak by som uveril v Ježiša, bol by som vydedencom. Neuvedomil som si však, že nemám v tejto veci na výber, pretože, ak by som povedal, že Ježiš nebol prisľúbeným Mesiášom alebo že Biblia nemá pravdu, vedel by som, že klamem.

Boh odvtedy v mojom živote opäť a opäť odpovedal na modlitby a ubezpečil ma, že je prítomný v mojom živote a v živote iných ľudí na tomto svete. To už je však iný príbeh.


Späť na svedectvá | Zdieľaj na Facebooku | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium

Dobré správy

  • Elias Vella
    Ľudia sa často pýtajú, prečo diabol niekoho napadá. Diabol predovšetkým napadá všetkých. Napadol tiež Ježiša a ja tvrdím, že čím viac sme prešli v našej duchovnej púti, tým viac na nás zlý duch útočí. Nemá záujem napadať niekoho, kto sa nachádza už na jeho strane. Keď už tam je, prečo by ho napadal. Pokiaľ človek ešte nezaujal stanovisko, ešte niekam kráča, býva častejšie napádaný.
    2017-07-31
  • International Catholic Charismatic Renewal Services
    V niektorých prípadoch Ježiš uzdravuje z vlastnej iniciatívy. Avšak najčastejšie sa uzdravenia udejú ako odpoveď na prosbu samotného chorého alebo jeho priateľa alebo príbuzného. Niekedy Ježiš uzdravuje iba slovom, inokedy symbolickým gestom alebo použitím vtedy známych terapeutických prostriedkov ako je slina alebo hlina. Pán bez výnimky stretáva s hlbokým súcitom chorých a trpiacich, ktorí k nemu prichádzajú, kamkoľvek ide (Mt 14, 14).
    2017-07-26
  • Peter Hocken
    Pán si z piatka na sobotu ráno 10.06.2017 povolal k sebe velikána, pátra Petra Hockena. Vo svojich 85 nedožitých narodeninách bol Božím služobníkom, priateľom a kňazom, ktorý do posledného dychu s radosťou slúžil Božiemu telu po celom svete. Pán ho obdaril mimoriadnym intelektom a múdrosťou spolu so skúsenosťou krstu v Duchu Svätom aj schopnosťou odborne a zrozumiteľne popísať teologickú a duchovnú skúsenosť, ktorá sa deje v Cirkvi osobitne po II. Vatikánskom koncile.
    2017-06-11
  • Marek Nikolov
    Túžime ešte viac inšpirovať ľudí pre Pána. Túžime, aby jeho deti neboli iba konvertiti, žijúci vieru pre seba, ale skutoční učeníci a jeho priatelia, ktorí idú do celého sveta a zvestujú radosť evanjelia. Ak Ti horí srdce pre Krista a chcel by si mu slúžiť, ponúkame Ti pridať sa k nám.
    2017-05-22
  • Anton Chromík
    Muži sú vinní, lebo týrajú ženy. Muži sú vinní, lebo obsadzujú viac vrcholových pozícií v štáte. Muži sú vinní, lebo ženu vykorisťujú. Na všetkom je aj zrnko pravdy. Ideológia ale vylieva so špinavou vodou aj dieťa a rovnako to robí Istanbulský dohovor. EÚ včera 11.5.2017 odsúhlasila, že Istanbulský dohovor podpíše. Rozdelenie v Únii pokračuje a trhlina vzrastá.
    2017-05-12

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.