Photo - Kaka

Kaka

Potrebujem Ježiša každý deň môjho života. Ježiš mi hovorí v Biblii, že bez neho nemôžem urobiť nič. Mám dnes dar a schopnosti hrať futbal, pretože mi to dal Boh.

Photo - Ivona Škvorcová

Ivona Škvorcová

Jedna malá „gulička“, ktorú som si náhodne našla na krku, zmenila nielen moje plány, ale i život. Treba ju vyoperovať - bolo odporúčanie mojej lekárky. Vraj len bežná operácia, o nič nejde. V nemocnici som strávila tri dni a s pokojom a úplnou bezstarostnosťou som tri týždne čakala na výsledky z biopsie. Ako 22-ročnú vysokoškoláčku plnú života a energie, ma ani len nenapadlo, že by mohlo ísť o niečo vážne. 22. 2. 2006 zneli slová lekára: „Je to pozitívne“. Ani som presne nechápala, čo to znamená. Šok, ktorý otriasol celou mojou rodinou - RAKOVINA. Bola som zmätená, mala som kopec otázok a obáv.

Photo - Katarína Kuchtová

Katarína Kuchtová

Modlila som sa a prosila Pána o záchranu nášho Šimonka. Prišli sme do nemocnice a lekár mu nameral tep 300 - to je na kolaps a smrť.

Photo - Augustín Ugróczy

Augustín Ugróczy

Ahojte chlapci, mládenci, muži, mudrci, odpadlíci, vagabundi, hľadači pokladov, drakobijci, kávičkári, hudobníci, načúvači, jedným slovom UČENÍCI. Takýmto oslovením na úvod mailu zvolávam mojich chlapcov na pravidelné mesačné stretká s názvom PAJTA.

Photo - Elias Vella

Elias Vella

Keď som bol profesorom dogmatickej teológie, učil som svojich študentov, že diabol ako osoba neexistuje.

Photo - Matej Tóth

Matej Tóth

Aj keď mám krásny a šťastný život, nie vždy bolo všetko ružové a ideálne, ale ja sa riadim heslom, že všetko zlé je na niečo dobré a Pán Boh má svoj plán. Preto sa snažím nájsť vo všetkom a všetkých ľuďoch hlavne to dobré.

Photo - James Manjackal

James Manjackal

... položil ruky na moju hlavu a začal sa modliť: „Nebeský Otče, pošli teraz svojho Syna Ježiša do choroby tuberkulózy, ľadvinových kameňov a infekcie, ktorými trpí tento kňaz a úplne uzdrav jeho telo aj dušu.“ Vtedy som si pomyslel, že asi videl moju zdravotnú kartu, kde sú opísané moje zdravotné problémy!

Photo - Katarína Randová

Katarína Randová

Pred rokom mi vyšli nedobré výsledky na HPV vírus, ktorý spôsobuje rakovinu krčka maternice. Keďže to nebolo veľmi vážne, čakali sme na ďalšie stery. Ich výsledky boli opäť horšie ako predtým. A takto sa to opakovalo ešte raz. Výsledky sa zhoršili, dokonca výsledky na rakovinové bunky vyšli všetky pozitívne. Mne sa vtedy zrútil svet.

Photo - Peter Slaný

Peter Slaný

Začal som pravidelne huliť trávu. Už v trinástich som fajčil trávu denne. Chodil som do školy nahúlený. Cez prestávky som si tiež občas zahulil. V tej dobe som opovrhoval tvrdými drogami. Myslel som si, že nikdy nebudem feťák. Onedlho som vyskúšal durmán, LSD, extázu... V štrnástich som vyskúšal Piko (pervitín).

Photo - Róbert Slamka

Róbert Slamka

Viem čo je rakovina. Môj ocko zomrel na rakovinu, aj starý ocko zomrel na rakovinu a tak viem čo to znamená, keď niekto povie máš zhubný nádor! A tak som si povedal, idem zomrieť.

Photo - Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Ak teda za to, čo som robil, to jest za dobro, pravdu a Krista mám byť trestaný, vtedy nechcem ani menší trest, ale radšej väčší trest a bol by som najšťastnejší, keby som mohol za Krista i zomrieť, hoci viem, že tak veľkej milosti nie som hodný.

Photo - Jozef Červeňák

Jozef Červeňák

V novembri toho roku 2002 na Sviatok všetkých svätých som sa vracal z cintorína domov. Ako som tak kráčal, vo svojom srdci som vnímal hlas, ktorý mi hovoril: „Ona bude tvojou ženou“.

Photo - Liu Žen jing - (brat Yun)

Liu Žen jing - (brat Yun)

Podzemná Cirkev v Číne čelí krutému prenasledovaniu aj v dnešných dňoch. Yun tvrdí, že aj vďaka prebiehajúcemu vyše 30 ročnému prenasledovaniu, utrpeniu a mučeniu sú dnes veriaci čínskej podzemnej Cirkvi pripravení v moslimskom, hinduistickom a budhistickom svete obetovať svoj život za Ježiša Krista a ohlasovanie Jeho Evanjelia.

Photo - MUDr. Emília Vlčková

MUDr. Emília Vlčková

Príbeh exhomeopata: Dcére som vyliečila bronchitídu po tom, čo jej nezabrali antibiotiká. Mne po podaní homeopatika na druhý deň zmizla bradavica.

Photo - Vlado Žák

Vlado Žák

Vedel som o Bohu, ale nepoznal som Ho. Videl som Boha len ako prísneho sudcu, ku ktorému som bol viac viazaný akýmsi strachom, než čímkoľvek iným. Teraz už viem ako veľmi som sa mýlil.

Photo - Alžbeta Šimová

Alžbeta Šimová

Keď po operácii prišli výsledky a potvrdil sa karcinogénny nádor, potrebovala som ísť pred Eucharistického Krista.

Photo - Dominik Dobrovodský

Dominik Dobrovodský

Áno, kosti sú mojím životným údelom. Narodil som sa so zlomeninou a od vtedy celé detstvo rok čo rok zlomeniny pri najmenších pádoch. Veľa času som strávil v nemocniciach, poznal utrpenie na vlastnej koži, ale videl trpieť aj druhých. Na druhej strane to bola pre mňa vysoká škola života. Bola to skúsenosť, že Boh je vždy pri mne, že ma nikdy neopustí. A tak sa postoj chvály stal (a stále znovu stáva) mojím prvým vyjadrením lásky k nemu.

Photo - Nick Vujicic

Nick Vujicic

som vďačný, že som sa pred 31 rokmi narodil bez rúk a nôh. Nebudem predstierať, že môj život je jednoduchý, ale skrze lásku mojich milovaných rodičov a viery v Boha som prekonal moje nešťastie a môj život je teraz naplnený radosťou a zmyslom.

Photo - Viera Prokopcová

Viera Prokopcová

Ak žehnáme Izraelu, požehnanie prichádza na nás samotných (Gn 12,3): „Požehnám tých, čo budú teba žehnať a zavrhnem tých, čo budú teba preklínať.“ Ak je v našom srdci alebo v rodine, u predkov prítomný antisemitizmus, alebo máme predsudky voči Židom, robili sme si vtipy na adresu Židov alebo Izraela, dopustili sme sa neprávosti voči Židom, ukrivdili sme, boli sme ľahostajní voči povolaniu židovského národa, atď ..., bránime požehnaniu, ktoré je nám prisľúbené v Gn 12.

Photo - Jozef Demjan

Jozef Demjan

V detstve ma sexuálne zneužil starší chalan, prešiel som chudobou, okultizmom, depresiami, sexuálnymi partnermi toho istého pohlavia, či pokusmi o samovraždu. Svetlo do môjho života vniesla viera v Ježiša Krista.

Photo - Marek Nikolov

Marek Nikolov

Cieľom modlitbových zhromaždení s názvom „Ježiš uzdravuje“ (najbližšie v sobotu 14. októbra 2017) je zažiť, že Boh je láska. Láska, ktorá sa chce dávať a zjavovať svoje milosrdenstvo aj skrze uzdravenia, znamenia, divy a zázraky.

Photo - Katarína Kolčárová

Katarína Kolčárová

Začala som vnímať anjelov, ale neskôr aj duchov. Čo bolo strašné. Začala som pociťovať strach a aj depresiu som dostala. Bola som zmätená, nechápala som ako je to možné, že mi to ubližuje. Veď v tom predsa nemôže byť nič zlé. Videla som svoju kamarátku, ako zvláda s ľahkosťou život a keďže to bol veľmi dobrý človek, myslela som si, že je to v poriadku.

Photo - Rick Warren

Rick Warren

Ľudia sa ma pýtajú: Čo je zmyslom života? Ja odpovedám veľmi stručne a výstižne: život je prípravou na večnosť. Boli sme stvorení pre večnosť a Boh chce, aby sme boli s Ním v nebi.

Photo - Renáta Ocilková

Renáta Ocilková

Počas chemoterapií mi však vypadol menštruačný cyklus. Keď som sa na to asi po pol roku spýtala môjho gynekológa – onkológa, s veľkými obavami, ako zareagujem, mi povedal: „To je normálne. Vy už cyklus nikdy nedostanete.“

Photo - Anton Srholec

Anton Srholec

Viera a láska k Ježišovi a k jeho veci naplnila moje celé srdce a bol som ochotný za to položiť svoj život.

Photo - Denis Blaho

Denis Blaho

Veštil som a plnilo sa to, mával som jasnovidecké obrazy krátkodobej budúcnosti, ktoré sa tiež plnili. Kresťanstvom som pohŕdal a veriacich ľudí alebo známych, ak neboli naozaj hlboko veriaci, som spochybňoval alebo dotiahol na nejaký budhistický seminár.

Photo - Bohuš Živčák

Bohuš Živčák

Napriek prenasledovaniu za komunizmu, alebo možno práve kvôli tomu, sa hľadanie Boha stalo pre mňa neustálym dobrodružstvom. Viac putovaním ako študovaním. Na strednej škole sa Boh začal približovať ešte dramatickejšie.

Photo - Veronika Barátová

Veronika Barátová

Spomienky na začiatok môjho návratu k Bohu sú pre mňa stále veľmi krásne a dôležité do dnešného dňa. Stalo sa tak počas môjho štúdia na vysokej škole, v dobách normalizačného komunizmu.

Photo - Dr. Gloria Polo

Dr. Gloria Polo

Aj mňa zasiahol blesk, vnikol do mňa cez ruku a spálil celé moje telo strašným spôsobom, zvnútra aj zvonku. Moje rebrá, brucho, podbruško, nohy aj pečeň boli zuhoľnatené. Moje ľadviny utrpeli silné popáleniny, tak isto pľúca a vaječníky.

Photo - P. Vojtech Kodet

P. Vojtech Kodet

Jádra křesťanství se začínám dotýkat v okamžiku, kdy pochopím, že Bůh je ten, který si mě zamiloval, a kdy to prožiji na vlastní kůži. Když pochopím a prožiji, že Bůh je ten, který mě hledá, a zakusím, že jsme se konečně setkali. Když pochopím a prožiji, že Bůh ke mně mluví, zaslechnu jeho hlas ve svém srdci a začnu ho poslouchat.

Photo - Oto Mádr

Oto Mádr

Tato doba není pro křesťany zvlášť příjemná, ale pro křesťany správného formátu je to velký a nádherý čas. „Jestliže mne pronásledovali, i vás budou pronásledovat.“ V takových slavných chvílích zpívá církev Pánu hrdinskou píseň lásky a věrnosti. Je to výsada a dar právě teď žít, milovat a bojovat.

Photo - Matka Tereza

Matka Tereza

Nie je dôležité to, čo robíme, ale koľko lásky do svojej činnosti vložíme. Robme malé veci s veľkou láskou.

Príbeh - Mikuláš Lipták

small_ViViT- Liptak.jpg

Manžel, otec dvoch dcér, konateľ spoločnosti ViViT s.r.o.

Môj príbeh

Vyrástol som s bratom v kresťanskej rodine. Naša mamička mala veľmi ťažký život a to ju doviedlo k hlbokej viere v Boha, ktorú chcela odovzdať aj nám. Pravidelne nás vodila na evanjelické bohoslužby, posielala na náboženstvo, dala nás konfirmovať. Bolo to však v čase komunizmu, keď sme sa v škole učili presný opak a tak som bol spolu s inými presvedčený, že sú to všetko len rozprávky a v kostole som sa len nudil. Miesto slov o Bohu som si pri kázniach a v piesňach vždy dosadil slovo "príroda" a celkom mi to sedelo. Neskôr, keď prišli do módy knihy Ericha von Dänikena o vplyve mimozemských civilizácií, chystal som sa aj ja napísať román o tom, ako všetky významnejšie biblické postavy (Mojžiš, Eliáš alebo Ježiš) boli vlastne deti mimozemšťanov, ktoré po otcovi zdedili tie mimoriadne schopnosti robiť divy. Na gymnáziu som sa dobre učil a cítil som sa ako mladý úspešný muž.

Na intráku v Bratislave

Potom som odišiel na vysokú školu do Bratislavy, kde som cez víkendy v samote na internáte (ostatní to mali bližšie a skoro vždy chodili domov) rozmýšľal o sebe a o živote. Videl som až priveľmi jasne, že môj život nie je v poriadku. Že som kedysi sníval o tom, že bude zo mňa ušľachtilý človek, ku čomu som však mal veľmi ďaleko. Potom ma náš domáci mladý farár začal posielať na pravidelné stretnutia veriacich vysokoškolákov a na iné zborové akcie v Bratislave, kam sa mi vôbec nechcelo. Keď som raz so spolužiakom navštívil jednu biblickú hodinu, bol som zhrozený, že ten, čo mal príhovor, viditeľne hlboko veril tomu, čo hovoril o živom Bohu.

"Je to fanatik a ostatní tomu aj tak určite neveria", zhodnotil som si to pre seba a viac som tam nešiel.

Neskôr ma začali pozývať doma na týždenné stretnutia evanjelickej mládeže. Robili to tak vytrvalo, že som sa tam raz vybral. Bol som opäť zhrozený, že sa tam mladé, šikovné dievčatá rozprávali o Bohu tak, akoby existoval, čo ich viditeľne napĺňalo veľkou radosťou a šťastím. Keď potom na záver pri modlitbách prišiel rad aj na mňa, tak som tam pochopiteľne len trápne ticho stál, čo ma veľmi zahanbilo a rozladilo.

Potom ma jedna mládežníčka viackrát pozvala na letný kresťanský tábor a ja som sa vždy vyhovoril, že sa ešte musím učiť na skúšky. Keď mi ale po tom výlete plná šťastia nadšene rozprávala o tom, aké to tam bolo vynikajúce, tak som sa rozhodol, že sa nabudúce už dám pozvať, lebo som sa za ten týždeň doma aj tak nič nenaučil.

Ja a alkoholik?

V Bratislave som vo svojej osamelosti začal byť veľmi nešťastný a nemal som sa komu zveriť. Spolužiakom moje sťažovanie liezlo riadne na nervy. Až pri pive a vínku, keď už boli dosť opití, tak občas počúvali a niekedy pripustili, že sú nešťastní aj oni. Tak som sa postupne z abstinenta stal závislým na pive, keď som si už nevedel rozkázať a každé pivo som musel vypiť na ex a keď som naň dostal chuť, tak ma nič nemohlo zastaviť.
Na jednej zahraničnej letnej brigáde som po "slovenskom národnom večere" priveľa vypil a na druhý deň po "poprávke" zažil svoje prvé delírium, keď som už videl neskutočné veci. Prišlo mi veľmi ľúto, kam som sa to dostal. Po návrate domov aj moja mamka s hrôzou zistila, že som otrokom alkoholu. Ako mi neskôr rozprávala, zúfalá išla do spálne, kľakla si k posteli a vrúcne sa za mňa modlila, aby ma Boh oslobodil od alkoholu a pritiahol k sebe. Odvtedy sa moja túžba po alkohole zázrakom úplne stratila a ja som už viac nevypil ani kvapku.

Nakoniec som v Bratislave predsa niekoľkokrát zašiel na stretnutie veriacej mládeže, ktorá tam oficiálne nacvičovala spev. Na moje veľké prekvapenie ich moje problémy skutočne úprimne zaujímali a mne sa pri hudbe vždy uľavilo. Zašiel som aj doma v zbore medzi mladých a uvedomil som si, že im všetkým (aj mojej mamke) ich viera v Boha veľmi pomáha, že im aj v problémoch dáva silu a to hlboké vnútorné šťastie, ktoré som ja hľadal. Zatúžil som po takej viere, ale nejako sa mi vyhýbala.

Tí veriaci sú totálni blázni...

Po nejakom čase som sa (už poučený nedávnym letným zanedbaním) prihlásil na krátky predvianočný výlet na Sliezsko. Keď sme tam na stretnutí našli plnú sálu mladých ľudí, pomyslel som si, že to iste bude len nejaká dedinská zábava. Keď však začal kvíz znalostí Biblie, tak som nevychádzal z údivu, koľko toho mnohí vedeli. Ale keď sa stále hovorilo len o záležitostiach viery, bolo toho na mňa priveľa. Vošla do mňa taká zlosť na všetkých tých šťastných kresťanov, že som bol schopný vraždiť. Začal som vedome vyrušovať, až som im už iste šiel poriadne na nervy.

Keď sme sa potom večer v jednej rodine ukladali spať, môj spolubývajúci si pred spaním kľakol ku posteli a modlil sa. To ma už dorazilo. Myslel som si, že som medzi bláznami. Keď všetko stíchlo, začal som ale uvažovať nad sebou a začalo mi prichádzať na um zaradom toľko zlého, čo som napáchal, že mi začalo byť ľúto seba samého. Spomínal som si na moje dávno zabudnuté zrady blízkych ľudí, na svoje chrapúnstva a svinstvá - stále horšie a horšie, videl som svoju bezcitnosť a nekonečné sebectvo, až som bez zábran plakal nad sebou ako už dávno nie.

Na druhý deň som bol prekvapený, keď kázeň v kostole bola o mojich problémoch. Ba dokonca aj piesne v spevníku, ktoré ma dovtedy len nudili (lebo pre mňa neboli o ničom zo života), odrazu boli na výsosť aktuálne a boli jasnou odpoveďou na moje trápenie. Pri odchode mi domáci darovali nejaké kresťanské knižočky na čítanie a ja som sa nevedel dočkať, kedy už sa budem môcť bližšie dozvedieť niečo o tom zvláštnom Bohu, o ktorom tu hovorili.

Nechcem byť šachovou figúrkou!

Potom som sa v nich ale dočítal o Božom úplnom nároku na môj život. Zahodil som ich, lebo som predsa nechcel byť len nejakou šachovou figúrkou v rukách nejakého náladového Boha, ktorý by som mnou robil to, čo nechcem. Po nejakom čase sa však jasne videl, že som zo svojho života (v mojich rukách) urobil len bezcenné nič, ba že som ním bol len na škodu sebe, aj môjmu okoliu. Pochopil som aj to, že som veľmi hriešny a že preto niet divu, že so mnou svätý Boh nič nechce mať.

Nakoniec som dospel k tomu, že som bol ochotný zveriť svoj život plne Bohu do rúk, ak by On ešte dokázal z neho niečo užitočného urobiť. Chodil som nešťastný zo svojej biedy a túžil som už len po jednom, aby som mohol Bohu uveriť. Ale napriek všetkej snahe som to nedokázal.

Všetci veria, iba ja nie. Prečo?

S radosťou som prijal pozvanie na Silvestra v kresťanskom spoločenstve. Počas programu som uvažoval nad tým, ako to je možné, že tu všetci bez problémov veria Bohu, len ja nie. Vtedy mi Pán Boh pripomenul vetu, ktorú sme sa učili ako výklad ku tretej časti Viery všeobecnej kresťanskej:

"Verím, že ja zo svojho vlastného rozumu a sily nemôžem v Ježiša Krista, svojho Pána, uveriť, ani k Nemu prísť; ale je to Duch Svätý, ktorý ma svojim evanjeliom povolal, svojimi darmi osvietil, ktorý ma v pravej viere posväcuje a zachováva."

Uvedomil som si, že aj to, či budem veriť, musím plne prenechať Bohu a že vo všetkom som závislý od Neho.

V tom okamihu som odrazu s Jeho pomocou celkom jasne pochopil: On žije a je skutočne všemohúci; má ma rád, odpúšťa mi a už navždy bude so mnou. Odrazu všetku bolesť nad vlastnými hriechmi v mojom srdci nahradilo neopísateľné šťastie z Božej lásky. Zavládol vo mne aj hlboký pokoj a nádej, že sa už nemusím ničoho báť, lebo Ten, ktorý má všetko vo Svojich rukách, ktorý je všemohúci, je so mnou. A tak aj keby ma hneď zavreli do väzenia (čo sa v tom čase kresťanom ešte stávalo aj u nás), tak tam bude s týmto úžasným Bohom život plnší, ako bez Neho na slobode. Bol som plný lásky a už som len túžil pomáhať každému, kto moju pomoc mohol potrebovať. Každému som chcel povedať tú radostnú správu, že pri tej všade prevládajúcej pochybnosti: Ako je to vlastne s kresťanským Bohom? - že je tu skalopevná istota, že Boh nielen žije, ale aj je taký, ako o Ňom čítame v Biblii - odpúšťajúci, milujúci a dávajúci nový život (a všetko, čo k nemu potrebujeme).

Boh si ma pritiahol k sebe

Pán Boh mi pripomenul mnohé vedomosti o Jeho Slove, ktoré som od detstva dávno zabudol. On sám mi dal veľkú túžbu po Biblii, pomáhal mi jej rozumieť a riadiť podľa nej celý svoj život. Začal som si ju denne čítať podľa pomôcky Heslá Jednoty bratskej, ktoré som dostal od jednej našej mládežníčky, ktorá sa neskôr stala mojou manželkou.

Pochopil som, že mnohé zásady, ktoré som donedávna pokladal za správne, boli prevrátené. Predtým som sa bál, že sa Mu nemôžem dať k dispozícii, lebo zo mňa urobí to, čo nechcem. Ale teraz som zistil, že ma len očistil od môjho hriechu. A najviac ma môj nový Pán prekvapil tým, že mi dával to, po čom som túžil. Zažil som mnoho vyslovených Božích zázrakov, odpovedí na modlitby, keď som sa presvedčil, že u Neho je naozaj všetko možné. Na moje prekvapenie ma nevodil na cesty, kam som nechcel, ale očistil ma od nesprávnych túžob. Dával mi viac, ako som sa odvažoval prosiť.

S Tebou ma baví svet!

Napríklad som v detstve (pri čítaní kníh) túžil po dobrodružných cestách, aj keď som si uvedomoval, že sa mi to asi sotva podarí. Pán Ježiš ma však (napríklad) spolu s niekoľkými bratmi pozval až do Južnej Kórey, pričom nám tamojší kresťania zaplatili cestu okolo sveta. Navštívili sme tam aj najväčšie kresťanské zbory na svete a mnoho sme sa naučili o raste jednotlivých zborov ako odpovede na vytrvalé modlitby.
Aj keď som tu na Slovensku žil v skromných pomeroch, na pozvanie veriacich ľudí som sa dostal do mnohých krajín Európy (aj Ázie). Smel som však byť aj nástrojom Jeho požehnania na mnohých stretnutiach, výletoch a rôznych podujatiach. Keď som ďalej odovzdával vieru a vedomosti, ktoré mi dával, On to pomáhal prijímať a rozumieť mojim poslucháčom.

Na každom kroku som sa presviedčal, že keď Mu dôverujeme, On nám vo Svojej otcovskej láske a štedrosti dáva ešte viac, ako prosíme. Daroval mi po prevrate zaujímavú prácu vo vydavateľstve ViViT v Kežmarku, kde sme spočiatku vydávali výhradne kresťanskú literatúru. Dodnes vydávame v slovenčine pomôcky na denné čítanie Biblie - Tesnou bránou (za 7 rokov systematicky prevedie cez dôležité miesta Starej Zmluvy – staršiu polovicu Biblie – a už za 4 roky cez Novú Zmluvu). Záujem o ne sa každý rok zvyšuje, za čo sme Pánovi Ježišovi veľmi vďační. On sa o nás stará aj v čisto ekonomickej oblasti, kde nás vždy znovu ochránil od neriešiteľných finančných problémov.

Každému môžem jednoznačne dosvedčiť, že to najmúdrejšie rozhodnutie v živote je: zveriť celý svoj život do rúk Bohu, ktorý je múdrejší ako my - vie čo nás čaká v budúcnosti - a vo Svojej láske nás povedie tou najsprávnejšou cestou.

On je skrytý, ale rád sa dá nájsť tomu, kto Ho hľadá celým svojim úprimným srdcom.

 

Ing. Mikuláš Lipták


Späť na svedectvá | Zdieľaj na Facebooku | vybrali.sme.sk Pošli do vybrali.sme.sk

Dobré správy

  • Chiara Lubich
    "Nič nie je stratené mierom. Všetko môže byť stratené vojnou", tak hovorí pápež Pius XII. Pacem in terris bol názov encykliky pápeža Jána XXIII. "Už nikdy viac vojna", slová ktoré pápež Pavol VI opakoval Spojeným národom. A pápež Ján Pavol II, následne po hrozných udalostiach 11. septembra poukázal na cestu, ktorou treba prejsť: "Žiaden mier bez spravodlivosti, žiadna spravodlivosť bez odpustenia".
    2017-04-26
  • Marek Nikolov
    Jeden večer som nevedel zaspať. Vyšiel som z izby a pred izbou sedela v klbku schúlená moja školo-povinná dcérka, ktorá mala už niekoľko hodín spať. Prekvapený sa jej pýtam, že čo sa stalo. Ona mi na to, že má veľký strach a že od strachu nemôže ani zaspať. To mi bolo čudné a divné, pretože odmalička bola veľmi odvážna a nebojácna.
    2017-04-11
  • Anselm Grün
    Sila, ktorá uzdravuje. Po niekoľkých rokoch znovu prichádza P. Anselm Grün, OSB na Slovensko s programom prednášok a stretnutí dňa 16.6.2017 v Kláštore pod Znievom.
    2017-03-27
  • Dr. Martin Luther King Jr.
    Mám sen, že jedného dňa na červených vrchoch Georgie, synovia bývalých otrokov a synovia bývalých vlastníkov otrokov budú schopní si spolu zasadnúť za stôl bratstva. Snívam o tom, že moje 4 deti budú jedného dňa žiť v národe, kde nebudú posudzované podľa farby ich pleti, ale podľa vlastností ich charakteru.
    2017-03-08
  • Heinz Horst Deichmann
    156 miliónov párov topánok. Toľko párov predal len v jednom roku Heinz Horst Deichmann. Patril medzi 100 najbohatších ľudí v Nemecku a mal predajňu skoro v každom stredne veľkom meste. Napriek tomu hovoril: "Boh sa ma nakoniec nebude pýtať, koľko topánok som predal. Bude chcieť vedieť, či som žil ako opravdivý kresťan."
    2017-03-03

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.