Photo - Kaka

Kaka

Potrebujem Ježiša každý deň môjho života. Ježiš mi hovorí v Biblii, že bez neho nemôžem urobiť nič. Mám dnes dar a schopnosti hrať futbal, pretože mi to dal Boh.

Photo - Ivona Škvorcová

Ivona Škvorcová

Jedna malá „gulička“, ktorú som si náhodne našla na krku, zmenila nielen moje plány, ale i život. Treba ju vyoperovať - bolo odporúčanie mojej lekárky. Vraj len bežná operácia, o nič nejde. V nemocnici som strávila tri dni a s pokojom a úplnou bezstarostnosťou som tri týždne čakala na výsledky z biopsie. Ako 22-ročnú vysokoškoláčku plnú života a energie, ma ani len nenapadlo, že by mohlo ísť o niečo vážne. 22. 2. 2006 zneli slová lekára: „Je to pozitívne“. Ani som presne nechápala, čo to znamená. Šok, ktorý otriasol celou mojou rodinou - RAKOVINA. Bola som zmätená, mala som kopec otázok a obáv.

Photo - Katarína Kuchtová

Katarína Kuchtová

Modlila som sa a prosila Pána o záchranu nášho Šimonka. Prišli sme do nemocnice a lekár mu nameral tep 300 - to je na kolaps a smrť.

Photo - Augustín Ugróczy

Augustín Ugróczy

Ahojte chlapci, mládenci, muži, mudrci, odpadlíci, vagabundi, hľadači pokladov, drakobijci, kávičkári, hudobníci, načúvači, jedným slovom UČENÍCI. Takýmto oslovením na úvod mailu zvolávam mojich chlapcov na pravidelné mesačné stretká s názvom PAJTA.

Photo - Elias Vella

Elias Vella

Keď som bol profesorom dogmatickej teológie, učil som svojich študentov, že diabol ako osoba neexistuje.

Photo - Matej Tóth

Matej Tóth

Aj keď mám krásny a šťastný život, nie vždy bolo všetko ružové a ideálne, ale ja sa riadim heslom, že všetko zlé je na niečo dobré a Pán Boh má svoj plán. Preto sa snažím nájsť vo všetkom a všetkých ľuďoch hlavne to dobré.

Photo - James Manjackal

James Manjackal

... položil ruky na moju hlavu a začal sa modliť: „Nebeský Otče, pošli teraz svojho Syna Ježiša do choroby tuberkulózy, ľadvinových kameňov a infekcie, ktorými trpí tento kňaz a úplne uzdrav jeho telo aj dušu.“ Vtedy som si pomyslel, že asi videl moju zdravotnú kartu, kde sú opísané moje zdravotné problémy!

Photo - Katarína Randová

Katarína Randová

Pred rokom mi vyšli nedobré výsledky na HPV vírus, ktorý spôsobuje rakovinu krčka maternice. Keďže to nebolo veľmi vážne, čakali sme na ďalšie stery. Ich výsledky boli opäť horšie ako predtým. A takto sa to opakovalo ešte raz. Výsledky sa zhoršili, dokonca výsledky na rakovinové bunky vyšli všetky pozitívne. Mne sa vtedy zrútil svet.

Photo - Peter Slaný

Peter Slaný

Začal som pravidelne huliť trávu. Už v trinástich som fajčil trávu denne. Chodil som do školy nahúlený. Cez prestávky som si tiež občas zahulil. V tej dobe som opovrhoval tvrdými drogami. Myslel som si, že nikdy nebudem feťák. Onedlho som vyskúšal durmán, LSD, extázu... V štrnástich som vyskúšal Piko (pervitín).

Photo - Róbert Slamka

Róbert Slamka

Viem čo je rakovina. Môj ocko zomrel na rakovinu, aj starý ocko zomrel na rakovinu a tak viem čo to znamená, keď niekto povie máš zhubný nádor! A tak som si povedal, idem zomrieť.

Photo - Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Ak teda za to, čo som robil, to jest za dobro, pravdu a Krista mám byť trestaný, vtedy nechcem ani menší trest, ale radšej väčší trest a bol by som najšťastnejší, keby som mohol za Krista i zomrieť, hoci viem, že tak veľkej milosti nie som hodný.

Photo - Jozef Červeňák

Jozef Červeňák

V novembri toho roku 2002 na Sviatok všetkých svätých som sa vracal z cintorína domov. Ako som tak kráčal, vo svojom srdci som vnímal hlas, ktorý mi hovoril: „Ona bude tvojou ženou“.

Photo - Liu Žen jing - (brat Yun)

Liu Žen jing - (brat Yun)

Podzemná Cirkev v Číne čelí krutému prenasledovaniu aj v dnešných dňoch. Yun tvrdí, že aj vďaka prebiehajúcemu vyše 30 ročnému prenasledovaniu, utrpeniu a mučeniu sú dnes veriaci čínskej podzemnej Cirkvi pripravení v moslimskom, hinduistickom a budhistickom svete obetovať svoj život za Ježiša Krista a ohlasovanie Jeho Evanjelia.

Photo - MUDr. Emília Vlčková

MUDr. Emília Vlčková

Príbeh exhomeopata: Dcére som vyliečila bronchitídu po tom, čo jej nezabrali antibiotiká. Mne po podaní homeopatika na druhý deň zmizla bradavica.

Photo - Vlado Žák

Vlado Žák

Vedel som o Bohu, ale nepoznal som Ho. Videl som Boha len ako prísneho sudcu, ku ktorému som bol viac viazaný akýmsi strachom, než čímkoľvek iným. Teraz už viem ako veľmi som sa mýlil.

Photo - Alžbeta Šimová

Alžbeta Šimová

Keď po operácii prišli výsledky a potvrdil sa karcinogénny nádor, potrebovala som ísť pred Eucharistického Krista.

Photo - Dominik Dobrovodský

Dominik Dobrovodský

Áno, kosti sú mojím životným údelom. Narodil som sa so zlomeninou a od vtedy celé detstvo rok čo rok zlomeniny pri najmenších pádoch. Veľa času som strávil v nemocniciach, poznal utrpenie na vlastnej koži, ale videl trpieť aj druhých. Na druhej strane to bola pre mňa vysoká škola života. Bola to skúsenosť, že Boh je vždy pri mne, že ma nikdy neopustí. A tak sa postoj chvály stal (a stále znovu stáva) mojím prvým vyjadrením lásky k nemu.

Photo - Nick Vujicic

Nick Vujicic

som vďačný, že som sa pred 31 rokmi narodil bez rúk a nôh. Nebudem predstierať, že môj život je jednoduchý, ale skrze lásku mojich milovaných rodičov a viery v Boha som prekonal moje nešťastie a môj život je teraz naplnený radosťou a zmyslom.

Photo - Viera Prokopcová

Viera Prokopcová

Ak žehnáme Izraelu, požehnanie prichádza na nás samotných (Gn 12,3): „Požehnám tých, čo budú teba žehnať a zavrhnem tých, čo budú teba preklínať.“ Ak je v našom srdci alebo v rodine, u predkov prítomný antisemitizmus, alebo máme predsudky voči Židom, robili sme si vtipy na adresu Židov alebo Izraela, dopustili sme sa neprávosti voči Židom, ukrivdili sme, boli sme ľahostajní voči povolaniu židovského národa, atď ..., bránime požehnaniu, ktoré je nám prisľúbené v Gn 12.

Photo - Jozef Demjan

Jozef Demjan

V detstve ma sexuálne zneužil starší chalan, prešiel som chudobou, okultizmom, depresiami, sexuálnymi partnermi toho istého pohlavia, či pokusmi o samovraždu. Svetlo do môjho života vniesla viera v Ježiša Krista.

Photo - Marek Nikolov

Marek Nikolov

Cieľom modlitbových zhromaždení s názvom „Ježiš uzdravuje“ (najbližšie v sobotu 14. októbra 2017) je zažiť, že Boh je láska. Láska, ktorá sa chce dávať a zjavovať svoje milosrdenstvo aj skrze uzdravenia, znamenia, divy a zázraky.

Photo - Katarína Kolčárová

Katarína Kolčárová

Začala som vnímať anjelov, ale neskôr aj duchov. Čo bolo strašné. Začala som pociťovať strach a aj depresiu som dostala. Bola som zmätená, nechápala som ako je to možné, že mi to ubližuje. Veď v tom predsa nemôže byť nič zlé. Videla som svoju kamarátku, ako zvláda s ľahkosťou život a keďže to bol veľmi dobrý človek, myslela som si, že je to v poriadku.

Photo - Rick Warren

Rick Warren

Ľudia sa ma pýtajú: Čo je zmyslom života? Ja odpovedám veľmi stručne a výstižne: život je prípravou na večnosť. Boli sme stvorení pre večnosť a Boh chce, aby sme boli s Ním v nebi.

Photo - Renáta Ocilková

Renáta Ocilková

Počas chemoterapií mi však vypadol menštruačný cyklus. Keď som sa na to asi po pol roku spýtala môjho gynekológa – onkológa, s veľkými obavami, ako zareagujem, mi povedal: „To je normálne. Vy už cyklus nikdy nedostanete.“

Photo - Anton Srholec

Anton Srholec

Viera a láska k Ježišovi a k jeho veci naplnila moje celé srdce a bol som ochotný za to položiť svoj život.

Photo - Denis Blaho

Denis Blaho

Veštil som a plnilo sa to, mával som jasnovidecké obrazy krátkodobej budúcnosti, ktoré sa tiež plnili. Kresťanstvom som pohŕdal a veriacich ľudí alebo známych, ak neboli naozaj hlboko veriaci, som spochybňoval alebo dotiahol na nejaký budhistický seminár.

Photo - Bohuš Živčák

Bohuš Živčák

Napriek prenasledovaniu za komunizmu, alebo možno práve kvôli tomu, sa hľadanie Boha stalo pre mňa neustálym dobrodružstvom. Viac putovaním ako študovaním. Na strednej škole sa Boh začal približovať ešte dramatickejšie.

Photo - Veronika Barátová

Veronika Barátová

Spomienky na začiatok môjho návratu k Bohu sú pre mňa stále veľmi krásne a dôležité do dnešného dňa. Stalo sa tak počas môjho štúdia na vysokej škole, v dobách normalizačného komunizmu.

Photo - Dr. Gloria Polo

Dr. Gloria Polo

Aj mňa zasiahol blesk, vnikol do mňa cez ruku a spálil celé moje telo strašným spôsobom, zvnútra aj zvonku. Moje rebrá, brucho, podbruško, nohy aj pečeň boli zuhoľnatené. Moje ľadviny utrpeli silné popáleniny, tak isto pľúca a vaječníky.

Photo - P. Vojtech Kodet

P. Vojtech Kodet

Jádra křesťanství se začínám dotýkat v okamžiku, kdy pochopím, že Bůh je ten, který si mě zamiloval, a kdy to prožiji na vlastní kůži. Když pochopím a prožiji, že Bůh je ten, který mě hledá, a zakusím, že jsme se konečně setkali. Když pochopím a prožiji, že Bůh ke mně mluví, zaslechnu jeho hlas ve svém srdci a začnu ho poslouchat.

Photo - Oto Mádr

Oto Mádr

Tato doba není pro křesťany zvlášť příjemná, ale pro křesťany správného formátu je to velký a nádherý čas. „Jestliže mne pronásledovali, i vás budou pronásledovat.“ V takových slavných chvílích zpívá církev Pánu hrdinskou píseň lásky a věrnosti. Je to výsada a dar právě teď žít, milovat a bojovat.

Photo - Matka Tereza

Matka Tereza

Nie je dôležité to, čo robíme, ale koľko lásky do svojej činnosti vložíme. Robme malé veci s veľkou láskou.

Príbeh - Mary Matthews
Kresťanská rodina z Belfastu

small_Mary Matthews1.JPG

Manželka dnes už bývalého pastora Davida Matthewsa a matka 4 detí.

Ľudia sa hodili na zem. Bolo to tu opäť: zvuk blízkej streľby. Nebolo to obyčajné stretnutie kresťanských lídrov. Taký bol Belfast v Severnom Írsku koncom 70-tych rokov.

Bomby, guľky a smrť boli každodennou skutočnosťou v našej spoločnosti. I.R.A vyhadzovala do povetria hotely, autobusové stanice, zaplnené reštaurácie a krčmy. Umiestňovala trhaviny do áut policajtov, politikov a prominentných národných osobností, vrátane bombovej nálože v hoteli Lorda Mountbattena, kráľovninho strýka.

Protestantské para-militaristické skupiny z pomsty zabíjali nevinných katolíkov, ktorí sa nachádzali v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Pre protestantov bolo tiež nebezpečné, ak sa objavili v katolíckom prostredí. Za takýchto okolností sa zrodila „Kresťanská rodina z Belfastu“, z dvoch tretín protestantská a z jednej tretiny katolícka.

S mojím manželom Davidom sme sa zosobášili v januári 1969, teda v roku, keď začali v Severnom Írsku nepokoje. David sa stal pastorom v jednej protestantskej cirkvi a naším domovom bol byt nad malým kostolom v Belfaste.

Potom Boh začal krstiť ľudí v Duchu Svätom. Ľudia v našej kongregácii dostali „slová poznania” a prorocké „videnia” jeden pre druhého.

„Vidím volant auta, na ktorom je rukavica z leopardej kože,” povedal niekto,

„Pán Ti hovorí, že sa chystáš kúpiť si jazdené auto, avšak človek, ktorý ti ho chce predať, nie je dôveryhodný (Či aj Etióp zamení kožu a leopard svoje pásy? - Jer 13,23). Takže ho nekupuj.“

Jedna zo žien vyskočila na rovné nohy a vykríkla: „To je pre mňa. To je o mne!“

Iní ľudia boli zázračne uzdravení z fyzických chorôb. Naša vlastná malá dcéra Avril bola uzdravená z vrodenej bedrovej choroby.

Táto vrodená vada jej bola diagnostikovaná pri pôrode a musela nosiť špeciálnu výstuž, ktorá pomáhala držať jej kĺby v správnej pozícii. „Túto výstuž bude musieť nosiť minimálne jeden rok,“ konštatovali lekári.

My sme sa modlili a po modlitbe sme vedeli, že Boh uzdravil naše dieťa, ale pokračovali sme v používaní výstuže. Na nasledujúcom stretnutí v nemocnici ju doktori zröntgenovali a neverili vlastným očiam. Konzultant povedal:

„Neviem, čo sa stalo, ale tá vrodená vada sa na röntgenovom snímku nezobrazila.” My sme vedeli, čo sa stalo - Boh ju uzdravil!

Čoskoro sa to dozvedeli biskupi v našej denominácii a znepokojilo ich to. „Toto nie je náš štýl, asi budete spokojnejší u letničiarov.”

A tak nám navrhli, aby sme prestúpili inam. V tej dobe nebolo také jednoduché byť charizmatikom, pretože ľudia sa s tým nestretávali, bolo im to cudzie. Naša dcéra mala 3 mesiace a koniec práce pastora pre nás znamenal aj koniec nášho živobytia a nášho domova.

Uvedomovali sme si, že nevyznávame letničiarsku dokrínu a že sa nemôžeme pripojiť k letničiarskej cirkvi a tak sme sa ocitli mimo zboru a nemali sme kam ísť.

Boh však mal svoje vlastné plány!

Pán začal hovoriť k Davidovi cez Skutky apoštolov. Oslovilo ho, ako prví kresťania prežívali spoločenstvo, stretávali sa vo svojich domoch a všetci boli členmi Tela Kristovho, kde každý veriaci mal obdarovanie a bol časťou v spoločnej službe. Nasledujúce štyri roky sme si zarábali na živobytie rovnako ako sv. Pavol, ktorý vyrábal stany, aby sa uživil. Tiež sme objavili, že v Anglicku sú aj iní kresťania, ktorí boli vyučovaní o tých istých veciach Duchom Svätým.

Boh nám zabezpečil úplne nový dom v Carickfergus, kde sa narodila naša druhá dcéra Joanne a kde sme spolu s ďalšími ľuďmi vytvorili malé spoločenstvo, ktoré sa stretávalo u nás doma.

Na začiatku roku 1974 nás Pán zavolal presťahovať sa späť do Belfastu s našou malou „domácou cirkvou“, prvou v Írsku. Boh sa o nás opäť zázračne postaral. Daroval nám veľký dom v Ravenhill parku za smiešne nízky prenájom, len 10 libier za týždeň.

Belfast, do ktorého sme sa opäť nasťahovali, bol úplne iný ako ten, ktorý sme opustili v roku 1970.

V tom čase vzbura v meste vrcholila. Polícia začala používať gumené projektily a slzotvorný plyn proti ľuďom, ktorí zas proti nim používali benzínové a klincové bomby.

IRA zastrelila pri týchto nepokojoch veľa Britských vojakov. Všade bolo plno násilia. Streľba a bomby zo strany lojalistov a republikánov sa stali dennou skutočnosťou. Také bolo mesto, do ktorého sme sa vrátili s našimi dvomi malými dcérami.

Krátko po našom príchode sme zistili, že naši priatelia z predošlého zboru žili na konci našej ulice. Pokračovali v stretávaní sa s tými, ktorí boli pokrstení Duchom Svätým, i keď prešlo veľa rokov, počas ktorých sme vôbec neboli v kontakte.

Pán hovoril k nám všetkým a povedal, že oni sú ako ovce bez pastiera a David je ako pastier bez oviec. Tak sme sa s veľkou radosťou opäť spojili. Začali sme sa stretávať v našom novom dome a veľmi skoro sa k nám pripojilo viac ľudí.

V tom čase Davida oslovili slová Arthura Wallisa, veľkého priekopníka v charizmatickej obnove. „Zisti, čo robí Boh v tvojej generácii a rob to tiež - celým svojím srdcom.“ Tak sa môj muž spýtal Pána.

„Pane, čo robíš v mojej generácii?” K jeho veľkému prekvapeniu prišla odpoveď:

„Krstím rímsko-katolíkov v Duchu Svätom.” Toto bolo pre nás ťažké sústo. Obidvaja sme sa narodili v silne protestantskom prostredí. Nikdy sme sa nemiešali s rímsko-katolíkmi a v tom čase sme boli v strede občianskej vojny.

Teraz nás Boh žiadal, aby sme prelomili veľkú bariéru. Začali sme navštevovať charizmatické stretnutia v zbore Queens University v centre Belfastu. Nikdy nezabudnem na moment, keď som si prvý krát potriasla ruku s rímsko-katolíckym bratom. Bol to veľký krok pre mňa, pochádzajúcu z protestantského prostredia, ale bolo to skrz Božie riadenie.

On nás rýchlo usvedčil z náboženskej bigotnosti a predsudkov, ktorá bola v našom rode zakorenená tak silno, že sa dedila z generácie na generáciu. Nadradenosť a pýcha sú pôvodcami všetkých ľudských predsudkov ohľadom farby pleti, rasy, či náboženstva.

Úprimne sme robili pokánie a zažili sme na sebe odpustenie, očistenie a radosť z nádherného spoločenstva s Duchom naplnenými bratmi a sestrami katolíkmi. Objímať rehoľné sestry bolo úžasné!

Jednou z hlavných charakteristík katolíckej obnovy bola „charizmatická modlitebná skupinka”. Takéto skupinky vyrástli všade po celej krajine.

V tom čase sme sa stretli s kresťanmi, ktorí mali modlitebnú skupinu v tej časti mesta, kde sa koncentrovali republikáni. Boh nás rýchlo priviedol k sebe. Ako sme sa tešili zo spoločenstva, začali sme hľadať spôsob, ako sa spolu stretávať a modliť.

Zistili sme, že treba zdôrazňovať veci, ktoré nás zjednocujú, no zároveň akceptovať rozdiely, ktoré sú medzi nami. Niektoré z týchto veci boli politické a niektoré duchovné.

Jednou z najväčších otázok bola Eucharistia, ale asi 60 ľudí z protestantského prostredia pokračovalo v spoločnom lámaní chleba, zatiaľ čo asi 30 katolíckych bratov a sestier naďalej navštevovalo omše a plnili si svoje povinnosti v Cirkvi. Všetci sme sa stretávali spolu v nedeľu a v malých skupinkách cez týždeň.

Organizovanie takýchto stretnutí zahŕňalo napríklad aj prevážanie ľudí cez mesto, aby sme sa mohli stretnúť spolu z rôznych oblastí. Vedúci tímu sa stretávali v katolíckych a protestantských domoch. Často prišli domov neskoro, pretože museli čakať, kým bolo bezpečné cestovať späť.

Modlili sme sa veľa za ich ochranu. Pán špeciálnym spôsobom požehnáva svoje deti, ktoré sa chcú stretávať v jednote napriek rozdielom a tak sme si užívali radostné hodiny spoločenstva aj zábavy. Tak sa zrodila Belfastká kresťanská rodina.

Chodili sme si vzájomne na svadby, krsty detí, sviatky detí, krsty dospelých a dokonca aj na pár pohrebov. Robili sme spolu pikniky, obedy a dovolenkovali sme spolu. Spolu sme plánovali a organizovali veľké charizmatické konferencie vo veľkej presbyteriánskej hale v centre Belfastu.

Tešili sme sa z prednášajúcich ako je Ralph Martin z Ann Arbor, Jean Darnell a Francis McNutt. Tešili sme sa zo živého Ducha, ktorý viedol chvály.

Tie dni síce boli plné zábavy a spoločenstva, ale každodenný život v Belfaste si vyžadoval daň od každého z nás v podobe smútku, mnohých strát a vážnych pastorálnych otázok, s ktorými sme sa museli popasovať, pretože občianska vojna pokračovala.

Stratili sme niekoľko našich blízkych, ktorým sa stala osudnou ich práca v bezpečnostných zložkách alebo tiež takých, čo sa snažili vymaniť zo svojho pôsobenia v para-militaristických skupinách, no už bolo neskoro a stali sa obeťami terorizmu.

V roku 1980 som mala 4 malé deti (Ian sa narodil v roku 1975 a Sarah 1980), množstvo úloh v zbore a manžela plne vyťaženého prácou pastora. Opustili sme s našou rodinou Belfast v roku 1981, keď nás Boh zavolal pracovať do Anglicka.

Nepokoje priamo aj nepriamo spôsobili smrť viacerých mojich príbuzných. Boh bol však stále pri mne a nakoniec ma uzdravil z depresie nižšieho stupňa, ktorou som trpela počas 70-tych rokov.

David a ja sme pokračovali v spolupráci s katolíckou obnovou skoro 40 rokov. David je pravidelným prednášajúcim na konferencii „Celebrate,” ktorá sa každoročne koná v Devone, a aj na iných konferenciách v Anglicku a zahraničí. David nedávno nasledoval Božie vedenie a stal sa členom rímsko-katolíckej cirkvi.

Vďaka charizmatickej obnove a spoločenstvu s rímsko-katolíckymi bratmi a sestrami som získala veľa radosti, ktorú som predtým v mojom protestantskom zbore v Ulsteri nezakúsila. Zážitok Boha a jednoty, ktorú nám dáva, je mimoriadne vzácny. Som poctená, že i ja môžem byť súčasťou tejto jednoty.


Späť na svedectvá | Zdieľaj na Facebooku | vybrali.sme.sk Pošli do vybrali.sme.sk

Dobré správy

  • Peter Hocken
    Pán si z piatka na sobotu ráno 10.06.2017 povolal k sebe velikána, pátra Petra Hockena. Vo svojich 85 nedožitých narodeninách bol Božím služobníkom, priateľom a kňazom, ktorý do posledného dychu s radosťou slúžil Božiemu telu po celom svete. Pán ho obdaril mimoriadnym intelektom a múdrosťou spolu so skúsenosťou krstu v Duchu Svätom aj schopnosťou odborne a zrozumiteľne popísať teologickú a duchovnú skúsenosť, ktorá sa deje v Cirkvi osobitne po II. Vatikánskom koncile.
    2017-06-11
  • Marek Nikolov
    Túžime ešte viac inšpirovať ľudí pre Pána. Túžime, aby jeho deti neboli iba konvertiti, žijúci vieru pre seba, ale skutoční učeníci a jeho priatelia, ktorí idú do celého sveta a zvestujú radosť evanjelia. Ak Ti horí srdce pre Krista a chcel by si mu slúžiť, ponúkame Ti pridať sa k nám.
    2017-05-22
  • Anton Chromík
    Muži sú vinní, lebo týrajú ženy. Muži sú vinní, lebo obsadzujú viac vrcholových pozícií v štáte. Muži sú vinní, lebo ženu vykorisťujú. Na všetkom je aj zrnko pravdy. Ideológia ale vylieva so špinavou vodou aj dieťa a rovnako to robí Istanbulský dohovor. EÚ včera 11.5.2017 odsúhlasila, že Istanbulský dohovor podpíše. Rozdelenie v Únii pokračuje a trhlina vzrastá.
    2017-05-12
  • Marek Šefčík
    Ty si vedel, že raz prídem!? Pamätáš si? Už sme sa pár krát stretli… Pokýval som hlavou. Nemali sme toľko času a pokoja, ako teraz. Vtedy som ale nemala záujem ťa objímať. Len som sa ťa chcela dotknúť. Priala som si, aby si vedel, že som na blízku. Všimla som si, že si zo mňa nemal strach. Dokonca si sa na mňa tak nesmelo usmial.
    2017-05-02
  • Chiara Lubich
    "Nič nie je stratené mierom. Všetko môže byť stratené vojnou", tak hovorí pápež Pius XII. Pacem in terris bol názov encykliky pápeža Jána XXIII. "Už nikdy viac vojna", slová ktoré pápež Pavol VI opakoval Spojeným národom. A pápež Ján Pavol II, následne po hrozných udalostiach 11. septembra poukázal na cestu, ktorou treba prejsť: "Žiaden mier bez spravodlivosti, žiadna spravodlivosť bez odpustenia".
    2017-04-26

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.