Photo - Kaka

Kaka

Potrebujem Ježiša každý deň môjho života. Ježiš mi hovorí v Biblii, že bez neho nemôžem urobiť nič. Mám dnes dar a schopnosti hrať futbal, pretože mi to dal Boh.

Photo - Ivona Škvorcová

Ivona Škvorcová

Jedna malá „gulička“, ktorú som si náhodne našla na krku, zmenila nielen moje plány, ale i život. Treba ju vyoperovať - bolo odporúčanie mojej lekárky. Vraj len bežná operácia, o nič nejde. V nemocnici som strávila tri dni a s pokojom a úplnou bezstarostnosťou som tri týždne čakala na výsledky z biopsie. Ako 22-ročnú vysokoškoláčku plnú života a energie, ma ani len nenapadlo, že by mohlo ísť o niečo vážne. 22. 2. 2006 zneli slová lekára: „Je to pozitívne“. Ani som presne nechápala, čo to znamená. Šok, ktorý otriasol celou mojou rodinou - RAKOVINA. Bola som zmätená, mala som kopec otázok a obáv.

Photo - Katarína Kuchtová

Katarína Kuchtová

Modlila som sa a prosila Pána o záchranu nášho Šimonka. Prišli sme do nemocnice a lekár mu nameral tep 300 - to je na kolaps a smrť.

Photo - Augustín Ugróczy

Augustín Ugróczy

Ahojte chlapci, mládenci, muži, mudrci, odpadlíci, vagabundi, hľadači pokladov, drakobijci, kávičkári, hudobníci, načúvači, jedným slovom UČENÍCI. Takýmto oslovením na úvod mailu zvolávam mojich chlapcov na pravidelné mesačné stretká s názvom PAJTA.

Photo - Elias Vella

Elias Vella

Keď som bol profesorom dogmatickej teológie, učil som svojich študentov, že diabol ako osoba neexistuje.

Photo - Matej Tóth

Matej Tóth

Aj keď mám krásny a šťastný život, nie vždy bolo všetko ružové a ideálne, ale ja sa riadim heslom, že všetko zlé je na niečo dobré a Pán Boh má svoj plán. Preto sa snažím nájsť vo všetkom a všetkých ľuďoch hlavne to dobré.

Photo - James Manjackal

James Manjackal

... položil ruky na moju hlavu a začal sa modliť: „Nebeský Otče, pošli teraz svojho Syna Ježiša do choroby tuberkulózy, ľadvinových kameňov a infekcie, ktorými trpí tento kňaz a úplne uzdrav jeho telo aj dušu.“ Vtedy som si pomyslel, že asi videl moju zdravotnú kartu, kde sú opísané moje zdravotné problémy!

Photo - Katarína Randová

Katarína Randová

Pred rokom mi vyšli nedobré výsledky na HPV vírus, ktorý spôsobuje rakovinu krčka maternice. Keďže to nebolo veľmi vážne, čakali sme na ďalšie stery. Ich výsledky boli opäť horšie ako predtým. A takto sa to opakovalo ešte raz. Výsledky sa zhoršili, dokonca výsledky na rakovinové bunky vyšli všetky pozitívne. Mne sa vtedy zrútil svet.

Photo - Peter Slaný

Peter Slaný

Začal som pravidelne huliť trávu. Už v trinástich som fajčil trávu denne. Chodil som do školy nahúlený. Cez prestávky som si tiež občas zahulil. V tej dobe som opovrhoval tvrdými drogami. Myslel som si, že nikdy nebudem feťák. Onedlho som vyskúšal durmán, LSD, extázu... V štrnástich som vyskúšal Piko (pervitín).

Photo - Róbert Slamka

Róbert Slamka

Viem čo je rakovina. Môj ocko zomrel na rakovinu, aj starý ocko zomrel na rakovinu a tak viem čo to znamená, keď niekto povie máš zhubný nádor! A tak som si povedal, idem zomrieť.

Photo - Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Ak teda za to, čo som robil, to jest za dobro, pravdu a Krista mám byť trestaný, vtedy nechcem ani menší trest, ale radšej väčší trest a bol by som najšťastnejší, keby som mohol za Krista i zomrieť, hoci viem, že tak veľkej milosti nie som hodný.

Photo - Jozef Červeňák

Jozef Červeňák

V novembri toho roku 2002 na Sviatok všetkých svätých som sa vracal z cintorína domov. Ako som tak kráčal, vo svojom srdci som vnímal hlas, ktorý mi hovoril: „Ona bude tvojou ženou“.

Photo - Liu Žen jing - (brat Yun)

Liu Žen jing - (brat Yun)

Podzemná Cirkev v Číne čelí krutému prenasledovaniu aj v dnešných dňoch. Yun tvrdí, že aj vďaka prebiehajúcemu vyše 30 ročnému prenasledovaniu, utrpeniu a mučeniu sú dnes veriaci čínskej podzemnej Cirkvi pripravení v moslimskom, hinduistickom a budhistickom svete obetovať svoj život za Ježiša Krista a ohlasovanie Jeho Evanjelia.

Photo - MUDr. Emília Vlčková

MUDr. Emília Vlčková

Príbeh exhomeopata: Dcére som vyliečila bronchitídu po tom, čo jej nezabrali antibiotiká. Mne po podaní homeopatika na druhý deň zmizla bradavica.

Photo - Vlado Žák

Vlado Žák

Vedel som o Bohu, ale nepoznal som Ho. Videl som Boha len ako prísneho sudcu, ku ktorému som bol viac viazaný akýmsi strachom, než čímkoľvek iným. Teraz už viem ako veľmi som sa mýlil.

Photo - Alžbeta Šimová

Alžbeta Šimová

Keď po operácii prišli výsledky a potvrdil sa karcinogénny nádor, potrebovala som ísť pred Eucharistického Krista.

Photo - Dominik Dobrovodský

Dominik Dobrovodský

Áno, kosti sú mojím životným údelom. Narodil som sa so zlomeninou a od vtedy celé detstvo rok čo rok zlomeniny pri najmenších pádoch. Veľa času som strávil v nemocniciach, poznal utrpenie na vlastnej koži, ale videl trpieť aj druhých. Na druhej strane to bola pre mňa vysoká škola života. Bola to skúsenosť, že Boh je vždy pri mne, že ma nikdy neopustí. A tak sa postoj chvály stal (a stále znovu stáva) mojím prvým vyjadrením lásky k nemu.

Photo - Nick Vujicic

Nick Vujicic

som vďačný, že som sa pred 31 rokmi narodil bez rúk a nôh. Nebudem predstierať, že môj život je jednoduchý, ale skrze lásku mojich milovaných rodičov a viery v Boha som prekonal moje nešťastie a môj život je teraz naplnený radosťou a zmyslom.

Photo - Viera Prokopcová

Viera Prokopcová

Ak žehnáme Izraelu, požehnanie prichádza na nás samotných (Gn 12,3): „Požehnám tých, čo budú teba žehnať a zavrhnem tých, čo budú teba preklínať.“ Ak je v našom srdci alebo v rodine, u predkov prítomný antisemitizmus, alebo máme predsudky voči Židom, robili sme si vtipy na adresu Židov alebo Izraela, dopustili sme sa neprávosti voči Židom, ukrivdili sme, boli sme ľahostajní voči povolaniu židovského národa, atď ..., bránime požehnaniu, ktoré je nám prisľúbené v Gn 12.

Photo - Jozef Demjan

Jozef Demjan

V detstve ma sexuálne zneužil starší chalan, prešiel som chudobou, okultizmom, depresiami, sexuálnymi partnermi toho istého pohlavia, či pokusmi o samovraždu. Svetlo do môjho života vniesla viera v Ježiša Krista.

Photo - Marek Nikolov

Marek Nikolov

Cieľom modlitbových zhromaždení s názvom „Ježiš uzdravuje“ (najbližšie v sobotu 14. októbra 2017) je zažiť, že Boh je láska. Láska, ktorá sa chce dávať a zjavovať svoje milosrdenstvo aj skrze uzdravenia, znamenia, divy a zázraky.

Photo - Katarína Kolčárová

Katarína Kolčárová

Začala som vnímať anjelov, ale neskôr aj duchov. Čo bolo strašné. Začala som pociťovať strach a aj depresiu som dostala. Bola som zmätená, nechápala som ako je to možné, že mi to ubližuje. Veď v tom predsa nemôže byť nič zlé. Videla som svoju kamarátku, ako zvláda s ľahkosťou život a keďže to bol veľmi dobrý človek, myslela som si, že je to v poriadku.

Photo - Rick Warren

Rick Warren

Ľudia sa ma pýtajú: Čo je zmyslom života? Ja odpovedám veľmi stručne a výstižne: život je prípravou na večnosť. Boli sme stvorení pre večnosť a Boh chce, aby sme boli s Ním v nebi.

Photo - Renáta Ocilková

Renáta Ocilková

Počas chemoterapií mi však vypadol menštruačný cyklus. Keď som sa na to asi po pol roku spýtala môjho gynekológa – onkológa, s veľkými obavami, ako zareagujem, mi povedal: „To je normálne. Vy už cyklus nikdy nedostanete.“

Photo - Anton Srholec

Anton Srholec

Viera a láska k Ježišovi a k jeho veci naplnila moje celé srdce a bol som ochotný za to položiť svoj život.

Photo - Denis Blaho

Denis Blaho

Veštil som a plnilo sa to, mával som jasnovidecké obrazy krátkodobej budúcnosti, ktoré sa tiež plnili. Kresťanstvom som pohŕdal a veriacich ľudí alebo známych, ak neboli naozaj hlboko veriaci, som spochybňoval alebo dotiahol na nejaký budhistický seminár.

Photo - Bohuš Živčák

Bohuš Živčák

Napriek prenasledovaniu za komunizmu, alebo možno práve kvôli tomu, sa hľadanie Boha stalo pre mňa neustálym dobrodružstvom. Viac putovaním ako študovaním. Na strednej škole sa Boh začal približovať ešte dramatickejšie.

Photo - Veronika Barátová

Veronika Barátová

Spomienky na začiatok môjho návratu k Bohu sú pre mňa stále veľmi krásne a dôležité do dnešného dňa. Stalo sa tak počas môjho štúdia na vysokej škole, v dobách normalizačného komunizmu.

Photo - Dr. Gloria Polo

Dr. Gloria Polo

Aj mňa zasiahol blesk, vnikol do mňa cez ruku a spálil celé moje telo strašným spôsobom, zvnútra aj zvonku. Moje rebrá, brucho, podbruško, nohy aj pečeň boli zuhoľnatené. Moje ľadviny utrpeli silné popáleniny, tak isto pľúca a vaječníky.

Photo - P. Vojtech Kodet

P. Vojtech Kodet

Jádra křesťanství se začínám dotýkat v okamžiku, kdy pochopím, že Bůh je ten, který si mě zamiloval, a kdy to prožiji na vlastní kůži. Když pochopím a prožiji, že Bůh je ten, který mě hledá, a zakusím, že jsme se konečně setkali. Když pochopím a prožiji, že Bůh ke mně mluví, zaslechnu jeho hlas ve svém srdci a začnu ho poslouchat.

Photo - Oto Mádr

Oto Mádr

Tato doba není pro křesťany zvlášť příjemná, ale pro křesťany správného formátu je to velký a nádherý čas. „Jestliže mne pronásledovali, i vás budou pronásledovat.“ V takových slavných chvílích zpívá církev Pánu hrdinskou píseň lásky a věrnosti. Je to výsada a dar právě teď žít, milovat a bojovat.

Photo - Matka Tereza

Matka Tereza

Nie je dôležité to, čo robíme, ale koľko lásky do svojej činnosti vložíme. Robme malé veci s veľkou láskou.

Príbeh - Mária Pauchly
Rakovina, utrpenie a Boh

small_Maria.JPG

Manželka a matka 2 detí.

Môj príbeh

V októbri som začala písať na Blog Sme o svojom živote, postihnutom rakovinou. Verila som, že po troch článkoch budem hotová. Je apríl a ja stále pokračujem v písaní nielen o rakovine, ale hlavne o viere v Boha, pretože to je príbeh NEKONEČNÝ.

 

Rakovinu mi diagnostikovali pred dvomi rokmi ako 44-ročnej. Moje dve dievčatá mali vtedy štyri a sedem rokov. Články na Blogu mali byť varovaním žien pred rakovinou. Pretože ma rakovina prsníka a jej najradikálnejšia liečba zasiahla nielen ako človeka, matku, dcéru, sestru, ale aj ako ženu a manželku, nedokázala som písať pod svojím vlastným menom. Tak sa zrodila Alica Biela.

 

Najviac zo všetkého sa však rakovina dotkla mojej viery v Boha. Ako?
Môj otec zomrel skôr ako som si s ním mohla vytvoriť vzájomný vzťah a čo i len si ho zapamätať. Mňa, moju mladšiu sestru a dvoch starších bratov, vtedy ešte ani nie tínedžerov, vychovávala iba mama. Výchova bola založená na skromnosti, veľkej disciplíne, ale i na maminej nekompromisnej a jednoduchej viere v Boha. Modlili sme sa a do kostola sme chodili, lebo sme viac menej museli. Aspoň ja som to tak cítila. Ale nesťažujem si na to. V mojom živote to malo význam.

V našom meste, Novej Dubnici, sme kostol nemali; museli sme dochádzať do Dubnice nad Váhom. Bolo to trochu nepohodlné, ale na druhej strane poskytlo čas stretávať sa s inými „deckami“ a rozvíjať priateľstvá. Cesta do kostola nebola jednoducho iba jeho rýchlou návštevou, izolovanou od života.

Ďalším šťastím boli saleziánski kňazi v Dubnici nad Váhom. Vďaka donovi Jozefovi Čakánkovi, dvere fary boli vždy pre deti a mladých otvorené. Tam, volali sme to „dole“, sa mohla naša jednoduchá domáca viera rozvíjať pod vedením kňazov i katechétov. Vždy bol čas aj na to, čo mladých zaujíma „viac“: spev, šport, výlety.

Mama nám všade dovolila ísť. Dokonca i s kamarátmi, ktorí do kostola nechodili. Jej jediná podmienka bola – v nedeľu a vo sviatok ísť do kostola. Inak plná dôvera. Keď si predstavím, koľkokrát som mala príležitosť urobiť niečo zlé, mame sa čudujem. V takých chvíľach som si ju akosi predstavila a povedala: „Tak toto by sa mame nepáčilo.“ Nebol to strach, veď ma nevidela, ale určitý rešpekt, vôľa neublížiť jej a nesklamať jej dôveru. Mama sa tak akoby stala obrazom alebo zástupcom Boha.

Fungovalo to dlhé roky, aj keď som napríklad odišla študovať a neskôr aj pracovať do Bratislavy. Základy viery a života podľa viery boli dosť solídne, aby som ju dobrovoľne pestovala ďalej modlitbou, Bibliou, kostolom i tajnými stretkami počas socializmu. Znovu mi to prinieslo nové vedomosti, veľa priateľstiev a krásnych chvíľ.

Okrem toho, preč od maminej ochrannej ruky, začala sa viac rozvíjať akási viera v samu seba. Bola som veľmi hrdá na to, že sa o seba dokážem sama postarať. Zdalo sa mi, že keď človek chce, dokáže všetko.

 

Keď som sa presťahovala do Kanady, vydala sa a mala deti, prišla predsa len akási čierna diera. Na Boha bolo menej času. Prišiel prvý veľký zdravotný problém, a ten na chvíľu zlomil moju i manželovu vieru. Nie v Boha existujúceho, ale v Boha milujúceho.

Zdravie i viera sa vrátili vďaka modlitbám mamy, celej rodiny a priateľov z domoviny, pretože tu sme v podstate žiadnych nemali. Ani my sme neprestali chodiť do kostola, ale modliť sa mi vtedy naozaj nechcelo. Modlitba a viera iných má však veľkú silu!

Keďže deti boli malé a v Kanade chýbala pomoc rodiny, a chýbajú tu večerné sväté omše, do kostola sme chodili iba v nedeľu; čas medzi spoveďami sa predlžoval na dlhé mesiace. Na sväté prijímanie som chodila iba zriedka, pár týždňov po spovedi, aj keď tu je normálne chodiť aj bez nej. Cítila som, že niečo nie je v poriadku a keďže staršia dcéra už bola konečne v škole a mladšia bola veľmi pokojná, zapojila som sa do tzv. ženskej Bible Study. Tak som sa pomaly vrátila k čítaniu Biblie a iným praktikám.

Pol roka neskôr celý proces urýchlila rakovina. Nielen urýchlila, ale poriadne otriasla mojimi základmi viery. Že Boh existuje a má ma rád, už zostalo konštantou. Otázne však bolo „Prečo musím trpieť? Je to trest za môj život? Je to preto, že ma má Boh extra rád? Načo je to dobré? Je toto utrpenie od Boha alebo od diabla? Prečo Boh neurobí pre mňa zázrak, tak ako robí pre mnohých iných?“

Zrazu sa nemôžem spoľahnúť na žiadneho človeka, na žiadneho priateľa, na žiadneho lekára, ani na samu seba. Chvíľami prežívam pocit opísateľný slovami „Ani pes po mne neštekne.“ Cítim, že mi zostáva iba Boh. Ale nie ten Boh vytvorený počas môjho detstva, a tým aj detstva mojej viery. Uvedomila som si, že Boh mi chýba ako Otec, ktorému sa dokážem plne zveriť do rúk. Boh mi chýba ako Otec, ktorý kvôli mne obetoval svojho Syna na kríži. Kvôli mne!

 

Vynakladám všetko svoje ľudské úsilie, aby som dokázala pochopiť a prijať svoj kríž. Stále dúfam i verím v zázrak uzdravenia. Pripúšťam, že Boh to môže vidieť inak.


Ľudia mi hovoria, že ide zo mňa pokoj. Ja za tým pokojom vidím boj. Ľudia mi hovoria, že som silná a boj vyhrám. Je to však moja vlastná sila? Po tom, čo mi pred dvomi týždňami povedala moja priateľka Gloria, aj táto téza padá na nos. Vlastne aj ona mi povedala to isté: „Mária, ty si veľmi silná.“ Ale povedala to iným tónom ako všetci ostatní, a tým sa mení aj obsah jej slov: „Svojou silou – vierou v seba - zastavuješ Boha, ktorý jej pri Tebe.“

Tým ma Gloria posunula na trochu iný stupeň, kde má miesto Božie milosrdenstvo. Tam, kde sa človek prestáva pýtať „Prečo?“, dostáva aj to, čo si nezaslúži, čo svojimi silami nedokáže. Tu niekde teraz ČAKÁM, kedy Boh vystrie ku mne svoju ruku. Alebo ju iba nevidím?

 

Môj, a určite aj Tvoj príbeh viery, je nekonečný.
Svoj život som na Blogu Sme rozmenila na drobné.

alicabiela.blog.sme.sk

Ak máte záujem, viac o viere sa dočítate najmä v týchto článkoch:

Chýbaš mi, otec
Srdce matky
Utrpenie a Pokoj
Mea culpa. Tŕne v srdci.
Lurdský dážď
Od Manifestu ku Magnifikatu
Vianočný plač
Nie si moja priateľka
Sýkorka na dlani
Smrť bez nádeje
Prosba o modlitbu
Predpovede
Jediná istota
Plachta (2)
Svetlo je viditeľné
Krížový most


Späť na svedectvá | Zdieľaj na Facebooku | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium

Dobré správy

  • Elias Vella
    Ľudia sa často pýtajú, prečo diabol niekoho napadá. Diabol predovšetkým napadá všetkých. Napadol tiež Ježiša a ja tvrdím, že čím viac sme prešli v našej duchovnej púti, tým viac na nás zlý duch útočí. Nemá záujem napadať niekoho, kto sa nachádza už na jeho strane. Keď už tam je, prečo by ho napadal. Pokiaľ človek ešte nezaujal stanovisko, ešte niekam kráča, býva častejšie napádaný.
    2017-07-31
  • International Catholic Charismatic Renewal Services
    V niektorých prípadoch Ježiš uzdravuje z vlastnej iniciatívy. Avšak najčastejšie sa uzdravenia udejú ako odpoveď na prosbu samotného chorého alebo jeho priateľa alebo príbuzného. Niekedy Ježiš uzdravuje iba slovom, inokedy symbolickým gestom alebo použitím vtedy známych terapeutických prostriedkov ako je slina alebo hlina. Pán bez výnimky stretáva s hlbokým súcitom chorých a trpiacich, ktorí k nemu prichádzajú, kamkoľvek ide (Mt 14, 14).
    2017-07-26
  • Peter Hocken
    Pán si z piatka na sobotu ráno 10.06.2017 povolal k sebe velikána, pátra Petra Hockena. Vo svojich 85 nedožitých narodeninách bol Božím služobníkom, priateľom a kňazom, ktorý do posledného dychu s radosťou slúžil Božiemu telu po celom svete. Pán ho obdaril mimoriadnym intelektom a múdrosťou spolu so skúsenosťou krstu v Duchu Svätom aj schopnosťou odborne a zrozumiteľne popísať teologickú a duchovnú skúsenosť, ktorá sa deje v Cirkvi osobitne po II. Vatikánskom koncile.
    2017-06-11
  • Marek Nikolov
    Túžime ešte viac inšpirovať ľudí pre Pána. Túžime, aby jeho deti neboli iba konvertiti, žijúci vieru pre seba, ale skutoční učeníci a jeho priatelia, ktorí idú do celého sveta a zvestujú radosť evanjelia. Ak Ti horí srdce pre Krista a chcel by si mu slúžiť, ponúkame Ti pridať sa k nám.
    2017-05-22
  • Anton Chromík
    Muži sú vinní, lebo týrajú ženy. Muži sú vinní, lebo obsadzujú viac vrcholových pozícií v štáte. Muži sú vinní, lebo ženu vykorisťujú. Na všetkom je aj zrnko pravdy. Ideológia ale vylieva so špinavou vodou aj dieťa a rovnako to robí Istanbulský dohovor. EÚ včera 11.5.2017 odsúhlasila, že Istanbulský dohovor podpíše. Rozdelenie v Únii pokračuje a trhlina vzrastá.
    2017-05-12

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.