Dobré správy

  • Leo Jozef Suenens
    príliš veľa kresťanov, ak nie väčšina, prijíma Kristov prísľub o prebývaní Ducha v nich intelektuálne, ale neprijíma tento prísľub cez zážitok skúsenosti. Potom sa tento prísľub stáva bezvýznamný a znova a znova sa natíska otázka: Ako mám “vedieť,“ že Duch Svätý prebýva vo mne?
    2018-04-19
  • 2% pre mojpríbeh.sk
    Boli by sme radi, keby skúsení redaktori, ktorí majú výborné referencie a potenciál, posunuli evanjelizačnú stránku mojpribeh.sk, a tým aj náš spôsob ohlasovania Evanjelia, na novú úroveň.
    2018-03-09
  • Petr Jašek
    Moje situace byla velmi podobná: také jsem přišel z místa radosti v Pánu, kde jsem mohl zvěstovat evangelium svým spoluvězňům a mnohé z nich vést ke Kristu. Čas, kdy jsem byl ponižován a urážen, bit a mučen islamisty, byl zastíněn časem mé kazatelské služby ve věznici Al-Houda. Moje radost byla tak zřejmá a vyzařující, že se mnozí novináři po mém návratu divili a nechtěli věřit, že se mnou bylo tak zle v Súdánu zacházeno.
    2018-03-07
  • Marek Nikolov
    Si otvorený na nové priateľstvá a spoluprácu? Si pripravený dávať a prijímať povzbudenie? Ak si pripravený nielen dobro prijať, ale sa aj aktívne podieľať na jeho šírení a sprostredkovaní druhým ľuďom, tak nesmieš na našom stretnutí mužov chýbať.
    2018-02-06
  • Igor Ábel
    Zo všetkých izraelských bojovníkov mal iba jeden odvahu. Zabudnutý pastierko, čo doniesol jedlo jeho bratom a prišiel pozrieť, ako vyzerá boj. Všetci zbadali potopu v Goliášovi, ale iba jeden nemal strach. Keby som bol kráľom, dovolil by som to? Nebál by som sa hanby a porážky? Sme slabí muži, a nevieme kde máme prak aj kamene. Pýtajme si chlapské túžby a odvahu. Ak nevieme kde začať, spýtajme sa našich manželiek, či sú spokojné v bezpečí doma. Alebo či dokážu byť v bezpečí u Boha, ale pritom aj v nebezpečnom boji s nami?
    2018-01-24

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Príbeh - Mária a Stanislav Kuželovci

small_Majka a Stanko Kuzelovci BA.jpg

Rodičia inak obdarovaných detí

Boh nám zveril veľké poklady

Do hnutia Viera a Svetlo patríme už od jeho vzniku, t. j. od októbra 1988. Obidve naše deti prekonali detskú mozgovú obrnu a do spoločenstva sme prišli, keď mal Stanko desať a mladšia Veronika šesť rokov. Dnes sú už dospelí. Stanko je ženatý a má dve deti; dcéra Veronika je mladé slobodné dievča a žije s nami. Je zamestnaná ako šička v nemocnici a možno opravuje plášte aj tým lekárom, ktorí nám vraveli, aby sme ju dali do ústavu, lebo z nej vraj nič nebude.

Zakladateľ hnutia Viera a Svetlo Jean Vanier raz na jednom stretnutí nám, rodičom „inak obdarovaných“ detí, povedal, že Pán Boh nedá takéto deti len tak hocikomu. Po týchto slovách sme si i my dvaja uvedomili, že Veronika a Stanko sú Božie deti, sú veľkým darom pre nás i pre tento svet a že nám ich zveril do dočasnej opatery.

Prijatie a milovanie našich ratolestí takých, aké sú, bolo pre nás veľkým oslobodením. Deti nás postupne učili živšej viere a láske k Bohu a k blížnym. Stávali sme sa radostnejšími a zároveň sme sa učili cez nich viac dôverovať nášmu Nebeskému Otcovi a za všetko mu ďakovať.

Jeden z Božích dotykov, ktorý sa nám navždy vryl do srdca, bolo prvé stretnutie so Jeanom Vanierom ešte za totality v malej osade na Morave pri poľských hraniciach. Museli sme sa skrývať, ale stretnutie bolo veľkým požehnaním. Naša Veronika bola v tom období veľmi hlučná a všetkého sa chcela dotýkať. Tak sme sa ju stále snažili tíšiť a chodili sme s ňou von z miestnosti. Jean si to všimol a po krátkom čase ju pozval k sebe. Dal jej na chvíľu mikrofón, ona povedala niekoľko svojich nezrozumiteľných slov a bola spokojná. Zostala pri ňom tichučko sedieť - tak, akoby bola pri Ježišových nohách. Vtedy nám prišli na rozum slová Pána Ježiša: ,,Nechajte maličkých prísť ku mne, lebo takým patrí kráľovstvo nebeské." A Jean práve hovoril o tomto kráľovstve Božom a iných veciach, ktoré nás hlboko zasiahli.


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium