Photo - Kaka

Kaka

Potrebujem Ježiša každý deň môjho života. Ježiš mi hovorí v Biblii, že bez neho nemôžem urobiť nič. Mám dnes dar a schopnosti hrať futbal, pretože mi to dal Boh.

Photo - Ivona Škvorcová

Ivona Škvorcová

Jedna malá „gulička“, ktorú som si náhodne našla na krku, zmenila nielen moje plány, ale i život. Treba ju vyoperovať - bolo odporúčanie mojej lekárky. Vraj len bežná operácia, o nič nejde. V nemocnici som strávila tri dni a s pokojom a úplnou bezstarostnosťou som tri týždne čakala na výsledky z biopsie. Ako 22-ročnú vysokoškoláčku plnú života a energie, ma ani len nenapadlo, že by mohlo ísť o niečo vážne. 22. 2. 2006 zneli slová lekára: „Je to pozitívne“. Ani som presne nechápala, čo to znamená. Šok, ktorý otriasol celou mojou rodinou - RAKOVINA. Bola som zmätená, mala som kopec otázok a obáv.

Photo - Katarína Kuchtová

Katarína Kuchtová

Modlila som sa a prosila Pána o záchranu nášho Šimonka. Prišli sme do nemocnice a lekár mu nameral tep 300 - to je na kolaps a smrť.

Photo - Augustín Ugróczy

Augustín Ugróczy

Ahojte chlapci, mládenci, muži, mudrci, odpadlíci, vagabundi, hľadači pokladov, drakobijci, kávičkári, hudobníci, načúvači, jedným slovom UČENÍCI. Takýmto oslovením na úvod mailu zvolávam mojich chlapcov na pravidelné mesačné stretká s názvom PAJTA.

Photo - Elias Vella

Elias Vella

Keď som bol profesorom dogmatickej teológie, učil som svojich študentov, že diabol ako osoba neexistuje.

Photo - Matej Tóth

Matej Tóth

Aj keď mám krásny a šťastný život, nie vždy bolo všetko ružové a ideálne, ale ja sa riadim heslom, že všetko zlé je na niečo dobré a Pán Boh má svoj plán. Preto sa snažím nájsť vo všetkom a všetkých ľuďoch hlavne to dobré.

Photo - James Manjackal

James Manjackal

... položil ruky na moju hlavu a začal sa modliť: „Nebeský Otče, pošli teraz svojho Syna Ježiša do choroby tuberkulózy, ľadvinových kameňov a infekcie, ktorými trpí tento kňaz a úplne uzdrav jeho telo aj dušu.“ Vtedy som si pomyslel, že asi videl moju zdravotnú kartu, kde sú opísané moje zdravotné problémy!

Photo - Katarína Randová

Katarína Randová

Pred rokom mi vyšli nedobré výsledky na HPV vírus, ktorý spôsobuje rakovinu krčka maternice. Keďže to nebolo veľmi vážne, čakali sme na ďalšie stery. Ich výsledky boli opäť horšie ako predtým. A takto sa to opakovalo ešte raz. Výsledky sa zhoršili, dokonca výsledky na rakovinové bunky vyšli všetky pozitívne. Mne sa vtedy zrútil svet.

Photo - Peter Slaný

Peter Slaný

Začal som pravidelne huliť trávu. Už v trinástich som fajčil trávu denne. Chodil som do školy nahúlený. Cez prestávky som si tiež občas zahulil. V tej dobe som opovrhoval tvrdými drogami. Myslel som si, že nikdy nebudem feťák. Onedlho som vyskúšal durmán, LSD, extázu... V štrnástich som vyskúšal Piko (pervitín).

Photo - Róbert Slamka

Róbert Slamka

Viem čo je rakovina. Môj ocko zomrel na rakovinu, aj starý ocko zomrel na rakovinu a tak viem čo to znamená, keď niekto povie máš zhubný nádor! A tak som si povedal, idem zomrieť.

Photo - Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Ak teda za to, čo som robil, to jest za dobro, pravdu a Krista mám byť trestaný, vtedy nechcem ani menší trest, ale radšej väčší trest a bol by som najšťastnejší, keby som mohol za Krista i zomrieť, hoci viem, že tak veľkej milosti nie som hodný.

Photo - Jozef Červeňák

Jozef Červeňák

V novembri toho roku 2002 na Sviatok všetkých svätých som sa vracal z cintorína domov. Ako som tak kráčal, vo svojom srdci som vnímal hlas, ktorý mi hovoril: „Ona bude tvojou ženou“.

Photo - Liu Žen jing - (brat Yun)

Liu Žen jing - (brat Yun)

Podzemná Cirkev v Číne čelí krutému prenasledovaniu aj v dnešných dňoch. Yun tvrdí, že aj vďaka prebiehajúcemu vyše 30 ročnému prenasledovaniu, utrpeniu a mučeniu sú dnes veriaci čínskej podzemnej Cirkvi pripravení v moslimskom, hinduistickom a budhistickom svete obetovať svoj život za Ježiša Krista a ohlasovanie Jeho Evanjelia.

Photo - MUDr. Emília Vlčková

MUDr. Emília Vlčková

Príbeh exhomeopata: Dcére som vyliečila bronchitídu po tom, čo jej nezabrali antibiotiká. Mne po podaní homeopatika na druhý deň zmizla bradavica.

Photo - Vlado Žák

Vlado Žák

Vedel som o Bohu, ale nepoznal som Ho. Videl som Boha len ako prísneho sudcu, ku ktorému som bol viac viazaný akýmsi strachom, než čímkoľvek iným. Teraz už viem ako veľmi som sa mýlil.

Photo - Alžbeta Šimová

Alžbeta Šimová

Keď po operácii prišli výsledky a potvrdil sa karcinogénny nádor, potrebovala som ísť pred Eucharistického Krista.

Photo - Dominik Dobrovodský

Dominik Dobrovodský

Áno, kosti sú mojím životným údelom. Narodil som sa so zlomeninou a od vtedy celé detstvo rok čo rok zlomeniny pri najmenších pádoch. Veľa času som strávil v nemocniciach, poznal utrpenie na vlastnej koži, ale videl trpieť aj druhých. Na druhej strane to bola pre mňa vysoká škola života. Bola to skúsenosť, že Boh je vždy pri mne, že ma nikdy neopustí. A tak sa postoj chvály stal (a stále znovu stáva) mojím prvým vyjadrením lásky k nemu.

Photo - Nick Vujicic

Nick Vujicic

som vďačný, že som sa pred 31 rokmi narodil bez rúk a nôh. Nebudem predstierať, že môj život je jednoduchý, ale skrze lásku mojich milovaných rodičov a viery v Boha som prekonal moje nešťastie a môj život je teraz naplnený radosťou a zmyslom.

Photo - Viera Prokopcová

Viera Prokopcová

Ak žehnáme Izraelu, požehnanie prichádza na nás samotných (Gn 12,3): „Požehnám tých, čo budú teba žehnať a zavrhnem tých, čo budú teba preklínať.“ Ak je v našom srdci alebo v rodine, u predkov prítomný antisemitizmus, alebo máme predsudky voči Židom, robili sme si vtipy na adresu Židov alebo Izraela, dopustili sme sa neprávosti voči Židom, ukrivdili sme, boli sme ľahostajní voči povolaniu židovského národa, atď ..., bránime požehnaniu, ktoré je nám prisľúbené v Gn 12.

Photo - Jozef Demjan

Jozef Demjan

V detstve ma sexuálne zneužil starší chalan, prešiel som chudobou, okultizmom, depresiami, sexuálnymi partnermi toho istého pohlavia, či pokusmi o samovraždu. Svetlo do môjho života vniesla viera v Ježiša Krista.

Photo - Marek Nikolov

Marek Nikolov

Cieľom modlitbových zhromaždení s názvom „Ježiš uzdravuje“ (najbližšie v sobotu 14. októbra 2017) je zažiť, že Boh je láska. Láska, ktorá sa chce dávať a zjavovať svoje milosrdenstvo aj skrze uzdravenia, znamenia, divy a zázraky.

Photo - Katarína Kolčárová

Katarína Kolčárová

Začala som vnímať anjelov, ale neskôr aj duchov. Čo bolo strašné. Začala som pociťovať strach a aj depresiu som dostala. Bola som zmätená, nechápala som ako je to možné, že mi to ubližuje. Veď v tom predsa nemôže byť nič zlé. Videla som svoju kamarátku, ako zvláda s ľahkosťou život a keďže to bol veľmi dobrý človek, myslela som si, že je to v poriadku.

Photo - Rick Warren

Rick Warren

Ľudia sa ma pýtajú: Čo je zmyslom života? Ja odpovedám veľmi stručne a výstižne: život je prípravou na večnosť. Boli sme stvorení pre večnosť a Boh chce, aby sme boli s Ním v nebi.

Photo - Renáta Ocilková

Renáta Ocilková

Počas chemoterapií mi však vypadol menštruačný cyklus. Keď som sa na to asi po pol roku spýtala môjho gynekológa – onkológa, s veľkými obavami, ako zareagujem, mi povedal: „To je normálne. Vy už cyklus nikdy nedostanete.“

Photo - Anton Srholec

Anton Srholec

Viera a láska k Ježišovi a k jeho veci naplnila moje celé srdce a bol som ochotný za to položiť svoj život.

Photo - Denis Blaho

Denis Blaho

Veštil som a plnilo sa to, mával som jasnovidecké obrazy krátkodobej budúcnosti, ktoré sa tiež plnili. Kresťanstvom som pohŕdal a veriacich ľudí alebo známych, ak neboli naozaj hlboko veriaci, som spochybňoval alebo dotiahol na nejaký budhistický seminár.

Photo - Bohuš Živčák

Bohuš Živčák

Napriek prenasledovaniu za komunizmu, alebo možno práve kvôli tomu, sa hľadanie Boha stalo pre mňa neustálym dobrodružstvom. Viac putovaním ako študovaním. Na strednej škole sa Boh začal približovať ešte dramatickejšie.

Photo - Veronika Barátová

Veronika Barátová

Spomienky na začiatok môjho návratu k Bohu sú pre mňa stále veľmi krásne a dôležité do dnešného dňa. Stalo sa tak počas môjho štúdia na vysokej škole, v dobách normalizačného komunizmu.

Photo - Dr. Gloria Polo

Dr. Gloria Polo

Aj mňa zasiahol blesk, vnikol do mňa cez ruku a spálil celé moje telo strašným spôsobom, zvnútra aj zvonku. Moje rebrá, brucho, podbruško, nohy aj pečeň boli zuhoľnatené. Moje ľadviny utrpeli silné popáleniny, tak isto pľúca a vaječníky.

Photo - P. Vojtech Kodet

P. Vojtech Kodet

Jádra křesťanství se začínám dotýkat v okamžiku, kdy pochopím, že Bůh je ten, který si mě zamiloval, a kdy to prožiji na vlastní kůži. Když pochopím a prožiji, že Bůh je ten, který mě hledá, a zakusím, že jsme se konečně setkali. Když pochopím a prožiji, že Bůh ke mně mluví, zaslechnu jeho hlas ve svém srdci a začnu ho poslouchat.

Photo - Oto Mádr

Oto Mádr

Tato doba není pro křesťany zvlášť příjemná, ale pro křesťany správného formátu je to velký a nádherý čas. „Jestliže mne pronásledovali, i vás budou pronásledovat.“ V takových slavných chvílích zpívá církev Pánu hrdinskou píseň lásky a věrnosti. Je to výsada a dar právě teď žít, milovat a bojovat.

Photo - Matka Tereza

Matka Tereza

Nie je dôležité to, čo robíme, ale koľko lásky do svojej činnosti vložíme. Robme malé veci s veľkou láskou.

Príbeh - Marek Michalčík

small_Marek Michalčík.jpg

Výkonný riaditeľ Fóra života

Môžete popísať zlomový bod, (alebo viaceré skúsenosti), ktoré znamenali zmenu vo Vašom živote skrze osobné stretnutie s Kristom?

Moju skúsenosť s Kristom som v mojom živote zakúšal a stále zakúšam, ako moje vlastné objavovanie toho, čo mi chceli sprostredkovať moji blízki. Základným pravdám viery som sa učil od mala v kruhu veľkej rodiny, v ktorej centrálnym tmelom bola viera v Toho, kto dáva všetko požehnanie, skrze ktorého je všetko a ku ktorému všetko smeruje. Takúto atmosféru vytvárala v našej rodine viera môjho otca, ktorý napriek nátlaku komunistického režimu, napriek sledovaniam Štátnej bezpečnosti nikdy neváhal vyznať svoju vieru. Vďaka nemu viem, že viera je rozumná, plná múdrosti, po ktorej človek túži. Moja mama predstavovala iný typ veriaceho človeka, avšak nie v intenzite, ale v prejavoch viery. Od nej vieme, ja i moji súrodenci, že láska je pevne spätá s obetou, odriekaním sa a zabúdaním na seba pre druhých. Ona vytvárala v našej rodine ovzdušie lásky svojou činorodosťou a praktickým prejavovaním láskavosti v každodennej starostlivosti, ale aj v otvorenosti na odpustenie a prijatie za akýchkoľvek okolností. Moja mama je jedna z najobetavejších žien aké som kedy v mojom živote stretol. Takáto obeta, podľa mňa, nie je možná bez nadprirodzenej motivácie a sily, ktorú dokáže dať iba Boh. Prvým stretnutím s Kristom je pre mňa rodina.  V takejto rodine som sa naučil základy katolíckej vierouky, spoznal som Sväté písmo a z týchto ranných rokov (jedná sa o obdobie od cca 5 rokov do ukončenia základnej školy) čerpám doteraz. Detská viera sa vytrácala postupne s vekom a doslova ju nahrádzala, ako stále zuby nahrádzajú mliečne, viera vyslovená z môjho vlastného rozhodnutia. Dôvod, prečo som vtedy nezažil nejaké obdobie odlúčenia od Boha alebo od rodiny si teraz vysvetľujem  jednoducho tak, že som nemal dôvod. Nič z toho, čo sa mi ponúkalo z iných zdrojov nebolo tak atraktívne, rozumné, či naplnené citom, aby som mal nejaké silné nutkanie to meniť. Som si istý, že to nebolo iba z pohodlnosti (či už intelektuálnej alebo spoločenskej), na to sme mali vypestovaný príliš silný zmysel pre pravdu. Veľmi silne v období dospievania a mladosti na mňa zapôsobilo porozumenie tomu, čo znamená svätosť. Uvedomil som si, že sa stretávam so svätcami, že môžem od nich čerpať a tak spolu s nimi kráčať ku Kristovi. Svätí, to nie sú nejakí romantickí hrdinovia a hrdinky z dávnej histórie, ale svätí sú tí, ktorí sú blízky Bohu a ľuďom. Nechcem teraz spomínať ľudí, ktorých považujem za takých, čo žijú život svätých, aby som ich nevystavil pokušeniu pýchy, ale spomeniem aspoň tých, ktorí už zomreli a verím, že už sú so svojím Stvoriteľom. Zvlášť spomínam, a čím som starší, tým častejšie, na moju babičku, matku môjho otca. Jednoduchá žena zo slovensko-moravských kopaníc, nemanželské dieťa, dcéra ľudí hrubého správania, nevzdelaná. Ale zároveň múdra, silná, obetavá, premodlená, mystička, ktorá komunikovala s obcou svätých už tu, napr. prostredníctvom svojich prorockých snov. Rodičia mojej mamy boli zasa príkladom kresťanského manželstva, príkladom života vo vzájomnej láske a úcte. Dnes sa mi zdá, že boli akoby prototypmi manželov, podľa ktorých píšu knihy o manželstve moderní kresťanskí autori. Chlapská láskavosť môjho dedečka, pohostinnosť babičky a zároveň skutočne dobré vzťahy  v rámci celej rodiny (teda nešlo iba o romantické prežívanie prázdnin s vnučkami a vnukmi) to sú skutočnosti, ktoré obdivujem tým viac, čím viac sa k nim vekom približujem. Posledným svätým, ktorého spomeniem a ktorý zasiahol a stále zasahuje do môjho života je Anton Neuwirth. Zoznámil som sa s ním vďaka môjmu záujmu o tému ochrany života. Jeho život bol stelesnením viery patriarchov, sily mučeníkov, láskavosti svätých dobrodincov a múdrosti učiteľov. Jeho pripomínanie učenia o povolaní každého človeka k nekonečnej radosti v láske vnímam ako syntézu katechizmu. Tých „naj“ otázok, ktoré trápia človeka, nie je až tak veľa. On ich vedel zodpovedať svojim životom, ale vďaka svojej inteligencii a múdrosti aj slovom. Okrem týchto ľudí, ktorí už zomreli, denne stretávam svätcov. Niektorí sú nenápadní, akoby mali diamant svätosti ukrytý v jednoduchom puzdre, iní svojim príkladom žiaria tisícom. Pre mňa sú veľmi dôležité a aj povzbudivé obidva typy.

Za druhé stretnutie s Kristom považujem možnosť stretávať jeho svätých.

Veľkou úľavou a uvoľnením bol pre mňa aj zážitok, ktorý som zažil pri adorácii v pútnom kostolíku na Skalke pri Trenčíne, ktorý je vybudovaný na mieste, z ktorého zbojníci zhodili sv. Benedikta do Váhu. Počas duchovnej obnovy mladých z Trenčína sme mali adoráciu pred vystavenou sviatosťou oltárnou. Ku koncu adorácie sme mali pristúpiť k monštrancii s Eucharistiou, pokľaknúť a prečítať si krátky odkaz na papieriku, ktorý tam pripravili organizátori obnovy. Na papieriku bola otázka – citát z evanjelia:

„Čo chceš, aby som ti urobil?“

Najskôr som začal rozmýšľať, o čo múdre by som Ježiša poprosil. No v tom, akoby z vnútra sopky, vytryskla zo mňa prosba, niečo, čo som si možno uvedomoval, ale nikdy naplno neuvedomil: Kriste, chcem byť šťastný! A túto prosbu považujem za obrovskú motiváciu pre vieru, pretože človek akosi cíti, že to, po čom túžime, to skutočné šťastie, ktoré by sme si priali, presahuje tento svet a túto túžbu nemôže naplniť nikto iba dokonalá bytosť, pôvodca a cieľ všetkého. Po spoznaní tejto priťahujúcej bytosti sa jedinou túžbou stáva túžba po zjednotení sa s ním. Napriek tomu, že tento zážitok sa udial už mnoho rokov dozadu, stále sa k nemu vraciam. Zažil som ešte niekoľko udalostí, ktoré na mne zanechali hlboký dojem. Nepripisujem im úplnú autoritu. Ale vnímam ich ako jeden z prostriedkov, ktorý Boh využíva pre naše dobro.

Za tretie stretnutie s Kristom považujem jeho rozprávanie ku mne prostredníctvom citovo-intelektuálnych zážitkov.  Ako prežívate, že Vás Boh miluje?

Uvedomujem si, že všetko čo mám, mať nemusím. V takomto videní sveta je skutočne všetko dar, nezaslúžený dar. A za každým darom je Darca, ktorý nám tieto dary dáva, aby sme naplnili svoje poslanie a boli šťastní – sami osobne ale aj spolu s tými, ktorých milujeme. Ja som v mojom živote dostal neúrekom darov, každý deň ich dostávam. A keby nebolo božieho milosrdenstva, neviem ako by som mohol normálne fungovať, keď viem, ako nevďačne a nedostatočne s nimi nakladám.

Čo Vám pomáha budovať Váš vzťah s Ježišom Kristom a ako to ovplyvňuje Váš každodenný život?

Ľudia, ktorý prežívajú život so mnou. Sú to takí súpútnici, ktorých nám Boh dáva na cestu. Moja manželka, moji blízki z rodiny, priatelia z hnutia za život, zo stretka či farského spoločenstva. Veľmi si vážim, že sa s nimi môžem porozprávať nielen o rodine, ale napríklad aj o vzťahu k Bohu, o cirkvi o spiritualite. Potom je to modlitba. V tejto životnej etape, keď mám malé deti, je to najmä počas šoférovania. V tomto považujem manželstvo a starostlivosť o deti za náročnejšie povolanie ako povolanie k zasvätenému životu. Niekedy sa smejem, keď sa mi kňazi mimochodom sťažujú na nedostatok času na štúdium a modlitbu. Keby zažili týždeň v rodine s viacerými malými deťmi, myslím si, že by si ten čas, ktorý na modlitbu majú, vážili omnoho viac. Vzťah ku Kristovi dobíjam aj čítaním náboženskej literatúry, najmä Biblie a životopisov svätých.  A spomeniem napokon ešte niečo. Smrť. Ona bola pre mňa už od malička obrovským životným motivátorom. Svojou tajomnosťou, nevyhnutnosťou, bizarnosťou ma vždy veľmi zaujímala. Ak sa ňou ale človek zaoberá iba z nezaujatého vedeckého záujmu, zostane z nej iba akýsi zaujímavý fenomén, bez väčšieho úžitku pre život. No najdôležitejšie je pripomínať si a niekedy aj predstaviť si svoju vlastnú smrť. A ako to súvisí s Kristom? Veľmi. On hovorí „Ja som život“. On nám ukázal, ako sa treba so smrťou vysporiadať a tiež smrť nás núti odpovedať si na otázku, aké miesto má Kristus v mojom živote. Myšlienka na smrť mi pomáha uvedomovať si zmysel života, jeho pravú povahu (teda že je večný), pomáha mi zaujať postoj k začínajúcemu sa dňu, ktorý môže byť mojim posledným a tiež zaujať postoj k tomu, čo práve robím. Pri uvedomovaní si vlastnej finality (reality smrti) sa čistia hodnoty, ktorým sa podriaďujeme v živote. A tak nám smrť pomáha dobre žiť.

Prežili ste krízu, sklamanie alebo pochybnosti voči Bohu a ako ste sa s tým vyrovnali?

Krízu viery v Boha som nezažil. Zažil som ale niečo podobné, možno krízu identity, existencie, akéhosi vysporiadania sa s poriadkom sveta. Bolo to niekedy v začiatkoch mojich vysokoškolských štúdií. Tá krízová otázka, na ktorú som si nevedel dať uspokojivú odpoveď znela asi takto: Na čo to všetko? Na čo vôbec niečo existuje? Vtedy som pochopil, ako je možné sa z filozofie zblázniť. Od toho obdobia mám veľkú úctu k veľkým otázkam, a viem, že na niektoré otázky nie je možné dostať uspokojivú odpoveď na papieri. Lebo to nie je možné, odpoveď totiž nie je iba v slovách. Napriek ľudskému sklamaniu a frustrácii z existencie takýchto otázok, pramení v nich aj jedna veľmi cenná skúsenosť o tom, ako veľmi Boh presahuje naše chápanie, náš svet. Pre mladých ľudí je veľmi potrebné, aby mali okolo seba starších a skúsenejších ľudí, na ktorých je vidieť, že je možné žiť v súlade s rozumom, aj pri akceptácii nepochopiteľných skutočností.

Môžete popísať osobnú skúsenosť s nejakým Božím zásahom vo Vašom živote?

Božie zásahy v mojom živote objavujem retrospektívne. Myslím si, že mnohé výzvy človeka v živote presahujú. Často si uvedomujem svoje limity a neschopnosť pozrieť sa na seba a život okolo z nadhľadu. Za boží zásah považujem jeho pomoc pri nájdení si manželky, pri usmernení pre prácu v hnutí za život, pri príchode mojich detí na svet. Boží zásah si uvedomujem aj pri neúspechoch, keď si neskôr uvedomím, ako dobre, že to tak dopadlo.  Akými spôsobmi sa Vám Boh prihovára?

Prostredníctvom udalostí, najmä tých, ktoré považujeme za nevyhnutné. Kedysi som sa im bránil, a snažil sa ísť podľa mnou vytýčeného plánu. Teraz sa snažím byť citlivejší na odpor, ktorý je mi okolnosťami kladený pri dosahovaní mojich predstáv a snažím sa skúmať, či mi tým nechce niečo naznačiť Boh.

Viete k čomu Vás osobne povolal Ježiš Kristus? Ako ste to povolanie rozpoznali a ako sa ho snažíte žiť?

Od rannej mladosti som mal pocit, že by som mal vstúpiť do manželstva. Ďakujem Bohu, že ma v tomto viedol. Moje manželstvo prežívam ako naplnenie jednej polohy môjho povolania. Vnímam to najmä ako zodpovednosť odovzdať novej generácii to dobré, čo som mohol absorbovať ja od mojich rodičov a starých rodičov. A nebolo toho málo. Aj pri povolaní pre hnutie za život cítim jednoznačne božie povolanie. Boh konal prostredníctvom môjho pôvodu, môjho rozumu, môjho charakteru a temperamentu a aj prostredníctvom okolností a ľudí okolo mňa. Po čisto rozumovej úvahe (aspoň tak som si to myslel vtedy) som sa ako vysokoškolák rozhodoval medzi dvomi vecami a napokon som sa rozhodol  pre prácu v hnutí za život, ktorú som považoval za to „najdôležitejšie na svete“, čo je úlohou pre moju generáciu. (tou druhou vecou bola evanjelizácia – vnášanie Krista a jeho príkladu do spoločnosti) Až neskôr som si uvedomil, že toto moje rozhodnutie vlastne nemuselo byť úplne tak moje. Rozhodol by som sa tak, keby som nevzišiel z takej rodiny? Rozhodol by som sa tak, keby som bol flegmatik? Pokračoval by som v tom, keby som neskôr nestretol rovnako zanietených ľudí? V jednej kresťanskej piesni sa spieva „Mojim povolaním je láska.“ Tak to vnímam. Úsilie o pravú lásku človeku ukazuje cestu k tomu, čo má robiť. Nie je to vždy jasné, ale vždy sa to napokon ujasní.

Čo by ste odporučili ľuďom, ktorí majú túžbu stretnúť živého Boha, čo majú robiť?

Aby sa nedali oklamať niečím menej podstatným. Boh je Skutočnosť, Realita.  Nejde o to stretnúť nejakého Boha. Ide o to, stretnúť pravého, reálneho Boha. Mnohí cítia, že niekde je, ale v tom lomoze dnešného sveta je to veľmi ťažké zaregistrovať kde. Dnes sa mi zdá, že je až neznesiteľne ťažké hľadať a stretnúť Boha. Našťastie Boj je neznesiteľne otravný, on je stále prítomný. Objavovanie Boha nikdy neskončí  Kto chce byť šťastný, ale tým myslím skutočne, absolútne, ten nemôže nehľadať Boha. A potom, taká jednoduchá rada. Rozprávajte sa s ním. Aj keď v neho neveríte, alebo pochybujete, skúste sa s nim rozprávať. Otvorte sa mu. Bože ak si, sprevádzaj ma tento deň. Ukáž mi prosím niečo z tvojej pravdy, aby som jej mohol porozumieť. Hľadanie Boha – Pravdy je rozumná vec. Podľa mňa nevyhnutná, ak chceme žiť v harmónii. Ak nepoznáme pravdu, nemôžeme žiť v harmónii, lebo tá je iba v pravde. Vďaka konvertitom a bojom, ktoré museli sami vybojovať v zápase s Bohom, je cirkev nesmierne bohatá a stále živá.


Späť na svedectvá | Zdieľaj na Facebooku | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium

Dobré správy

  • Milada Passerini
    Pomáhame v prvom rade konkrétnym osobám ako osamelým matkám s dieťaťom, vdovám s deťmi, mnohopočetným rodinám, týranám ženám, detským domovom, ľuďom v krízových centrách, v azylových domoch i v zariadeniach napr. pre psychicky či fyzicky chorých a napokon v centrách pre ľudí bez domova.
    2017-10-06
  • Ľuboš Štofko
    Napriek tomu, že ide o takmer najbežnejšiu modlitbu v repertoári mojich a azda aj vašich modlitieb, Otčenášu som rozumel veľmi málo. S výnimkou úvodu - oslovenia: „Otče náš, ktorý si na nebesiach,“ sa mi ostatné formulácie prosieb javili štylisticky dosť nelogické a nedávali mi jasný zmysel.
    2017-10-04
  • Marek Nikolov
    Babka zomrela. Čítam smutnú správu, ktorú mi poslala moja Monika. Išlo o mamu nášho priateľa Braňa a poslednú žijúcu babku jeho dvoch malých detí.
    2017-09-26
  • Raniero Cantalamessa
    Účinnosť krstu v Duchu Svätom v reaktivácii krstu spočíva v tomto: človek konečne prispieva vlastným podielom -- menovite, robí rozhodnutie viery, pripravený pokáním, ktoré umožňuje slobodné Božie konanie a prúdenie všetkej Jeho sily. Je to ako keď zapojíte zástrčku a zapne sa svetlo. Boží dar je konečne „nespútaný“ a Duchu je umožnené rozlievať sa ako vôňa v kresťanskom živote.
    2017-08-24
  • Elias Vella
    Ľudia sa často pýtajú, prečo diabol niekoho napadá. Diabol predovšetkým napadá všetkých. Napadol tiež Ježiša a ja tvrdím, že čím viac sme prešli v našej duchovnej púti, tým viac na nás zlý duch útočí. Nemá záujem napadať niekoho, kto sa nachádza už na jeho strane. Keď už tam je, prečo by ho napadal. Pokiaľ človek ešte nezaujal stanovisko, ešte niekam kráča, býva častejšie napádaný.
    2017-07-31

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.