Photo - Kaka

Kaka

Potrebujem Ježiša každý deň môjho života. Ježiš mi hovorí v Biblii, že bez neho nemôžem urobiť nič. Mám dnes dar a schopnosti hrať futbal, pretože mi to dal Boh.

Photo - Ivona Škvorcová

Ivona Škvorcová

Jedna malá „gulička“, ktorú som si náhodne našla na krku, zmenila nielen moje plány, ale i život. Treba ju vyoperovať - bolo odporúčanie mojej lekárky. Vraj len bežná operácia, o nič nejde. V nemocnici som strávila tri dni a s pokojom a úplnou bezstarostnosťou som tri týždne čakala na výsledky z biopsie. Ako 22-ročnú vysokoškoláčku plnú života a energie, ma ani len nenapadlo, že by mohlo ísť o niečo vážne. 22. 2. 2006 zneli slová lekára: „Je to pozitívne“. Ani som presne nechápala, čo to znamená. Šok, ktorý otriasol celou mojou rodinou - RAKOVINA. Bola som zmätená, mala som kopec otázok a obáv.

Photo - Katarína Kuchtová

Katarína Kuchtová

Modlila som sa a prosila Pána o záchranu nášho Šimonka. Prišli sme do nemocnice a lekár mu nameral tep 300 - to je na kolaps a smrť.

Photo - Augustín Ugróczy

Augustín Ugróczy

Ahojte chlapci, mládenci, muži, mudrci, odpadlíci, vagabundi, hľadači pokladov, drakobijci, kávičkári, hudobníci, načúvači, jedným slovom UČENÍCI. Takýmto oslovením na úvod mailu zvolávam mojich chlapcov na pravidelné mesačné stretká s názvom PAJTA.

Photo - Elias Vella

Elias Vella

Keď som bol profesorom dogmatickej teológie, učil som svojich študentov, že diabol ako osoba neexistuje.

Photo - Matej Tóth

Matej Tóth

Aj keď mám krásny a šťastný život, nie vždy bolo všetko ružové a ideálne, ale ja sa riadim heslom, že všetko zlé je na niečo dobré a Pán Boh má svoj plán. Preto sa snažím nájsť vo všetkom a všetkých ľuďoch hlavne to dobré.

Photo - James Manjackal

James Manjackal

... položil ruky na moju hlavu a začal sa modliť: „Nebeský Otče, pošli teraz svojho Syna Ježiša do choroby tuberkulózy, ľadvinových kameňov a infekcie, ktorými trpí tento kňaz a úplne uzdrav jeho telo aj dušu.“ Vtedy som si pomyslel, že asi videl moju zdravotnú kartu, kde sú opísané moje zdravotné problémy!

Photo - Katarína Randová

Katarína Randová

Pred rokom mi vyšli nedobré výsledky na HPV vírus, ktorý spôsobuje rakovinu krčka maternice. Keďže to nebolo veľmi vážne, čakali sme na ďalšie stery. Ich výsledky boli opäť horšie ako predtým. A takto sa to opakovalo ešte raz. Výsledky sa zhoršili, dokonca výsledky na rakovinové bunky vyšli všetky pozitívne. Mne sa vtedy zrútil svet.

Photo - Peter Slaný

Peter Slaný

Začal som pravidelne huliť trávu. Už v trinástich som fajčil trávu denne. Chodil som do školy nahúlený. Cez prestávky som si tiež občas zahulil. V tej dobe som opovrhoval tvrdými drogami. Myslel som si, že nikdy nebudem feťák. Onedlho som vyskúšal durmán, LSD, extázu... V štrnástich som vyskúšal Piko (pervitín).

Photo - Róbert Slamka

Róbert Slamka

Viem čo je rakovina. Môj ocko zomrel na rakovinu, aj starý ocko zomrel na rakovinu a tak viem čo to znamená, keď niekto povie máš zhubný nádor! A tak som si povedal, idem zomrieť.

Photo - Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Ak teda za to, čo som robil, to jest za dobro, pravdu a Krista mám byť trestaný, vtedy nechcem ani menší trest, ale radšej väčší trest a bol by som najšťastnejší, keby som mohol za Krista i zomrieť, hoci viem, že tak veľkej milosti nie som hodný.

Photo - Jozef Červeňák

Jozef Červeňák

V novembri toho roku 2002 na Sviatok všetkých svätých som sa vracal z cintorína domov. Ako som tak kráčal, vo svojom srdci som vnímal hlas, ktorý mi hovoril: „Ona bude tvojou ženou“.

Photo - Liu Žen jing - (brat Yun)

Liu Žen jing - (brat Yun)

Podzemná Cirkev v Číne čelí krutému prenasledovaniu aj v dnešných dňoch. Yun tvrdí, že aj vďaka prebiehajúcemu vyše 30 ročnému prenasledovaniu, utrpeniu a mučeniu sú dnes veriaci čínskej podzemnej Cirkvi pripravení v moslimskom, hinduistickom a budhistickom svete obetovať svoj život za Ježiša Krista a ohlasovanie Jeho Evanjelia.

Photo - MUDr. Emília Vlčková

MUDr. Emília Vlčková

Príbeh exhomeopata: Dcére som vyliečila bronchitídu po tom, čo jej nezabrali antibiotiká. Mne po podaní homeopatika na druhý deň zmizla bradavica.

Photo - Vlado Žák

Vlado Žák

Vedel som o Bohu, ale nepoznal som Ho. Videl som Boha len ako prísneho sudcu, ku ktorému som bol viac viazaný akýmsi strachom, než čímkoľvek iným. Teraz už viem ako veľmi som sa mýlil.

Photo - Alžbeta Šimová

Alžbeta Šimová

Keď po operácii prišli výsledky a potvrdil sa karcinogénny nádor, potrebovala som ísť pred Eucharistického Krista.

Photo - Dominik Dobrovodský

Dominik Dobrovodský

Áno, kosti sú mojím životným údelom. Narodil som sa so zlomeninou a od vtedy celé detstvo rok čo rok zlomeniny pri najmenších pádoch. Veľa času som strávil v nemocniciach, poznal utrpenie na vlastnej koži, ale videl trpieť aj druhých. Na druhej strane to bola pre mňa vysoká škola života. Bola to skúsenosť, že Boh je vždy pri mne, že ma nikdy neopustí. A tak sa postoj chvály stal (a stále znovu stáva) mojím prvým vyjadrením lásky k nemu.

Photo - Nick Vujicic

Nick Vujicic

som vďačný, že som sa pred 31 rokmi narodil bez rúk a nôh. Nebudem predstierať, že môj život je jednoduchý, ale skrze lásku mojich milovaných rodičov a viery v Boha som prekonal moje nešťastie a môj život je teraz naplnený radosťou a zmyslom.

Photo - Viera Prokopcová

Viera Prokopcová

Ak žehnáme Izraelu, požehnanie prichádza na nás samotných (Gn 12,3): „Požehnám tých, čo budú teba žehnať a zavrhnem tých, čo budú teba preklínať.“ Ak je v našom srdci alebo v rodine, u predkov prítomný antisemitizmus, alebo máme predsudky voči Židom, robili sme si vtipy na adresu Židov alebo Izraela, dopustili sme sa neprávosti voči Židom, ukrivdili sme, boli sme ľahostajní voči povolaniu židovského národa, atď ..., bránime požehnaniu, ktoré je nám prisľúbené v Gn 12.

Photo - Jozef Demjan

Jozef Demjan

V detstve ma sexuálne zneužil starší chalan, prešiel som chudobou, okultizmom, depresiami, sexuálnymi partnermi toho istého pohlavia, či pokusmi o samovraždu. Svetlo do môjho života vniesla viera v Ježiša Krista.

Photo - Marek Nikolov

Marek Nikolov

Cieľom modlitbových zhromaždení s názvom „Ježiš uzdravuje“ (najbližšie v sobotu 14. októbra 2017) je zažiť, že Boh je láska. Láska, ktorá sa chce dávať a zjavovať svoje milosrdenstvo aj skrze uzdravenia, znamenia, divy a zázraky.

Photo - Katarína Kolčárová

Katarína Kolčárová

Začala som vnímať anjelov, ale neskôr aj duchov. Čo bolo strašné. Začala som pociťovať strach a aj depresiu som dostala. Bola som zmätená, nechápala som ako je to možné, že mi to ubližuje. Veď v tom predsa nemôže byť nič zlé. Videla som svoju kamarátku, ako zvláda s ľahkosťou život a keďže to bol veľmi dobrý človek, myslela som si, že je to v poriadku.

Photo - Rick Warren

Rick Warren

Ľudia sa ma pýtajú: Čo je zmyslom života? Ja odpovedám veľmi stručne a výstižne: život je prípravou na večnosť. Boli sme stvorení pre večnosť a Boh chce, aby sme boli s Ním v nebi.

Photo - Renáta Ocilková

Renáta Ocilková

Počas chemoterapií mi však vypadol menštruačný cyklus. Keď som sa na to asi po pol roku spýtala môjho gynekológa – onkológa, s veľkými obavami, ako zareagujem, mi povedal: „To je normálne. Vy už cyklus nikdy nedostanete.“

Photo - Anton Srholec

Anton Srholec

Viera a láska k Ježišovi a k jeho veci naplnila moje celé srdce a bol som ochotný za to položiť svoj život.

Photo - Denis Blaho

Denis Blaho

Veštil som a plnilo sa to, mával som jasnovidecké obrazy krátkodobej budúcnosti, ktoré sa tiež plnili. Kresťanstvom som pohŕdal a veriacich ľudí alebo známych, ak neboli naozaj hlboko veriaci, som spochybňoval alebo dotiahol na nejaký budhistický seminár.

Photo - Bohuš Živčák

Bohuš Živčák

Napriek prenasledovaniu za komunizmu, alebo možno práve kvôli tomu, sa hľadanie Boha stalo pre mňa neustálym dobrodružstvom. Viac putovaním ako študovaním. Na strednej škole sa Boh začal približovať ešte dramatickejšie.

Photo - Veronika Barátová

Veronika Barátová

Spomienky na začiatok môjho návratu k Bohu sú pre mňa stále veľmi krásne a dôležité do dnešného dňa. Stalo sa tak počas môjho štúdia na vysokej škole, v dobách normalizačného komunizmu.

Photo - Dr. Gloria Polo

Dr. Gloria Polo

Aj mňa zasiahol blesk, vnikol do mňa cez ruku a spálil celé moje telo strašným spôsobom, zvnútra aj zvonku. Moje rebrá, brucho, podbruško, nohy aj pečeň boli zuhoľnatené. Moje ľadviny utrpeli silné popáleniny, tak isto pľúca a vaječníky.

Photo - P. Vojtech Kodet

P. Vojtech Kodet

Jádra křesťanství se začínám dotýkat v okamžiku, kdy pochopím, že Bůh je ten, který si mě zamiloval, a kdy to prožiji na vlastní kůži. Když pochopím a prožiji, že Bůh je ten, který mě hledá, a zakusím, že jsme se konečně setkali. Když pochopím a prožiji, že Bůh ke mně mluví, zaslechnu jeho hlas ve svém srdci a začnu ho poslouchat.

Photo - Oto Mádr

Oto Mádr

Tato doba není pro křesťany zvlášť příjemná, ale pro křesťany správného formátu je to velký a nádherý čas. „Jestliže mne pronásledovali, i vás budou pronásledovat.“ V takových slavných chvílích zpívá církev Pánu hrdinskou píseň lásky a věrnosti. Je to výsada a dar právě teď žít, milovat a bojovat.

Photo - Matka Tereza

Matka Tereza

Nie je dôležité to, čo robíme, ale koľko lásky do svojej činnosti vložíme. Robme malé veci s veľkou láskou.

Príbeh - Magdaléna Medová
Svedectvo o dvoch sv. spovediach v mojom živote.

small_Magdalena Medova.JPG

Slobodná matka nasledujúca Krista

Cirkev nám v Otcovom mene dáva úžasné dary – sviatosti.
Jednou z nich je sviatosť zmierenia, kde prichádzame v osobitom spôsobe k Otcovi, aby sme sa s ním zmierili, ani nie kvôli Nemu, Boh nám už dávno pred tým odpustil, ..... vtedy na Kalvárií.

On sa na nás nehnevá, miluje a nemyslí na to kde sme pochybili, ako sme mu ublížili... jednoducho miluje a neprestáva milovať. To ja človek slabý a neverný Jeho Láske zlyhávam a kvôli sebe samému potrebujem k Otcovi prísť a prosiť o prepáčenie, „Otče odpusť mne hriešnemu...“

Určite ste neraz zažili tú neskutočnú úľavu odchádzajúc zo spovednice, s pocitom neskutočnej ľahkosti, akoby ste lietali, akoby spadla z vás neskutočná ťarcha. S radosťou v srdci vykročiť vpred a „...už nehrešiť“, zakaždým znejú naše slová. Pre niekoho iba formulka, pre niekoho skutočný prísľub srdca. Zmysel sv. spovede je pre ľudí rôzny, aj medzi katolíkmi, medzi kresťanmi, medzi všetkými ostatnými ľuďmi. Ale vyznať svoju vinu má svoj význam oslobodenia, čo tvrdia aj psychológovia.

V mojom živote doteraz boli dve sv. spovede na ktoré nikdy nezabudnem, obe na prelome môjho obrátenia, dôležitého usmernenia.

Keď som ako 18 ročná otehotnela, som ani netušila čo všetko ma ako matku v živote čaká. Verila som v Boha, ale v tom období nežila som vieru, ale jedno mi bolo jasné, že svoje dieťa chcem pokrstiť, a taktiež som ani netušila, akú povinnosť má rodič v kresťanskej výchove. Ale prvým krokom mala byť moja sv. spoveď. Brala som to skôr športovo, nemala som v úmysle nejak začať chodiť do kostola ani nič podobné, jednoducho iba dať pokrstiť svoje dieťa , lebo sa to patrilo. Vtedy po náuke ku krstu, bolo to v sobotu tuším 14.1.1995 približne o 9 ráno, vtedy ešte v Námestove vdp. farár Vrbovský po náuke v premrznutom kostole ponúkol možnosť sv. spovede pre tých, ktorý doteraz ešte neboli. Ja som aj s krstnou mamou môjho syna prešla ku dverám spovednice s menšími obavami. Nevedela som ani presne kedy som naposledy na spovedi bola, asi pred birmovkou pred 4 rokmi?

Pána farára si pamätám ako veľmi prísneho kňaza, bála som sa, že bude na mňa kričať, však som slobodná matka, narobila som kopec hlúpostí. Keď som hovorila o svojich hriechoch, mal zatvorené oči, tvár zdvihnutú do hora, akoby hľadel do neba, občas sa na niečo spýtal, .. bol veľmi pokojný. Takto si predstavujem občas Boha Otca, trpezlivý a pokojný s láskou sledujúc aj moje vystrájanie.

Na jednu jeho otázku nikdy nezabudnem, a myslím na ňu zakaždým keď stojím pred spovednicou, keď som skončila svoje vyznanie hriechov sa ma so zdvihnutým obočím a pokojným hlasom opýtal „ no a čo teraz chceš robiť?..“ .. ja som ostala meravo ticho, zaskočená nevediac čo odpovedať. Čo teraz chcem robiť? Som sa v duchu pýtala sama seba. Vtedy možno s pamäti ako nás to učili na náboženstve som odpovedala, „ chcem sa polepšiť.“ Vtedy to bola možno z mojej strany iba taká fráza, formulka , ktorú som vtedy ledva zo seba vykoktala, netušiac, čo spôsobí v mojom živote. Spôsobila moje prvé skutočné obrátenie sa smerom k Nebu. A túto skutočnosť si opakujem pred každou sv. spoveďou, „a čo teraz chcem robiť? Chcem sa polepšiť..chcem zmeniť to kde som pochybila...“

Nebudem teraz písať čo všetko sa dialo od vtedy v mojom živote, bolo toho veľa, vzostupov a pádov spoznávania života i smrti, dobra aj zla..... prešlo od vtedy už skoro 18 rokov. Tohto leta roku 2012 týždeň pred letnými prázdninami, to bol štvrtok, okolo 1 poobede, som sa s biedou znova odhodlávala k sv. spovedi, v poslednej dobe som s veľkým trápením sa rozhodovala, ísť či neísť na sv. spoveď. Vyhľadávala som zakaždým iného kňaza, takého ktorý ma nepoznal, lebo tým istým mojim spovedníkom neustále hovoriť to isté, ten istý hriech, ktorý ma toľké roky ničil mi bolo neskutočne trápne a tak som sa hanbila za to. V Námestove v kostole čakajúc v rade na spoveď som sa tak trápila ako správne vetu sformulovať, aby som nemusela nejak zvlášť opisovať a vysvetľovať príčinu môjho opätovného zlyhania a dúfajúc, že za dverami je niekto kto ma nepozná. Ako som vošla dnu, až mi srdce zovrelo, pocítila som veľkú hrču v hrdle a vyšlo zo mňa : „ tak som dúfala, že tu bude niekto cudzí..“ vtedajší p. farár vdp. Peter Palider, z dediny kde bývam ( pôsobil u nás asi 15 rokov ) sa rozosmial a povedal, že sa nemusím spovedať ak nechcem, aby som nedostala náhodou nejakú fóbiu z neho. Neskutočne ma jeho smiech uvoľnil. Niekedy sa asi aj Boh z nás tak smeje čo tak špekulujeme. Ja som len odpovedala, že chcem sa vyspovedať a teraz, lebo druhý krát už sa tu nemusím dostať a som mu vysvetlia dôvod, prečo som tak reagovala, že by sa mi ľahšie rozprávalo, tomu kto ma nepozná.

So slzami v očiach som mu vyrozprávala svoje starosti a v podstate mi nepovedal na to nič iné ako obvykle, nič iné ako by som od neho čakala. Neskôr som si uvedomila, že touto sv. spoveďou mi Boh dal neskutočnú slobodu, pretrhli sa tie ťažké putá, ktoré ma tak dlho zväzovali.

A od tej doby sa mi s pokušením bojuje omnoho ľahšie. Jednoduchšie hovorím zlu NIE a Bohu svoje ÁNO. Znova som dostala radosť zo života, pretrhla som s takou jednoduchosťou kontakty, ktoré mi ubližovali, ktoré ma podporovali v mojej slabosti, v mojom hriechu. Pociťujem neustálu túžbu patriť iba Bohu, lebo som Jeho dieťa, som Boží nástroj a On ma chce na dobré, chce, aby som cítila Jeho nesmiernu lásku, ktorá dokáže také zázraky. Znova dokážem prežívať túto Jeho Lásku pri sv. omši, znova sa dokážem modliť a stále mi je modlitby málo, modlitba je ako chlieb a ja som stále hladná po tomto chlebe, lebo sa v tej chvíli stretávam s Kristom, ktorý ma drží v náručí a nechce ma od seba odlúčiť, a najmä aj častejšie vo sviatosti oltárnej. Od tej poslednej sv. spovede silnejšie pociťujem svoje povolanie v Jeho Láske, to čo mi zasial do srdca kedysi dávno, teraz tak silno ožilo. Môj zrak je jasnejší a vidím svoju cestu tak zreteľne, vidím jasne tie najbližšie kroky čo mám urobiť, nebojím sa toho, že mi nie je jasná celá cesta, lebo viem, že Boh Otec ju naplánoval dobre a ja mu VERÍM a NEBOJÍM SA!

Chcem týmto modlitbou v mojom srdci poďakovať obom kňazom, už nebohému vdp. Jozefovi Vrbovskému a vdp. Petrovi Paliderovi za ich službu, nech Boh si ich privinie do svojej Lásky.

 

Magdaléna 31.7.2012


Späť na svedectvá | Zdieľaj na Facebooku | vybrali.sme.sk Pošli do vybrali.sme.sk

Dobré správy

  • Chiara Lubich
    "Nič nie je stratené mierom. Všetko môže byť stratené vojnou", tak hovorí pápež Pius XII. Pacem in terris bol názov encykliky pápeža Jána XXIII. "Už nikdy viac vojna", slová ktoré pápež Pavol VI opakoval Spojeným národom. A pápež Ján Pavol II, následne po hrozných udalostiach 11. septembra poukázal na cestu, ktorou treba prejsť: "Žiaden mier bez spravodlivosti, žiadna spravodlivosť bez odpustenia".
    2017-04-26
  • Marek Nikolov
    Jeden večer som nevedel zaspať. Vyšiel som z izby a pred izbou sedela v klbku schúlená moja školo-povinná dcérka, ktorá mala už niekoľko hodín spať. Prekvapený sa jej pýtam, že čo sa stalo. Ona mi na to, že má veľký strach a že od strachu nemôže ani zaspať. To mi bolo čudné a divné, pretože odmalička bola veľmi odvážna a nebojácna.
    2017-04-11
  • Anselm Grün
    Sila, ktorá uzdravuje. Po niekoľkých rokoch znovu prichádza P. Anselm Grün, OSB na Slovensko s programom prednášok a stretnutí dňa 16.6.2017 v Kláštore pod Znievom.
    2017-03-27
  • Dr. Martin Luther King Jr.
    Mám sen, že jedného dňa na červených vrchoch Georgie, synovia bývalých otrokov a synovia bývalých vlastníkov otrokov budú schopní si spolu zasadnúť za stôl bratstva. Snívam o tom, že moje 4 deti budú jedného dňa žiť v národe, kde nebudú posudzované podľa farby ich pleti, ale podľa vlastností ich charakteru.
    2017-03-08
  • Heinz Horst Deichmann
    156 miliónov párov topánok. Toľko párov predal len v jednom roku Heinz Horst Deichmann. Patril medzi 100 najbohatších ľudí v Nemecku a mal predajňu skoro v každom stredne veľkom meste. Napriek tomu hovoril: "Boh sa ma nakoniec nebude pýtať, koľko topánok som predal. Bude chcieť vedieť, či som žil ako opravdivý kresťan."
    2017-03-03

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.