Môj príbeh

Životné príbehy ľudí, ktorí zažili osobnú skúsenosť s Bohom

 
Slovensky English Italiano
Photo - Kaka

Kaka

Potrebujem Ježiša každý deň môjho života. Ježiš mi hovorí v Biblii, že bez neho nemôžem urobiť nič. Mám dnes dar a schopnosti hrať futbal, pretože mi to dal Boh.

Photo - Ivona Škvorcová

Ivona Škvorcová

Jedna malá „gulička“, ktorú som si náhodne našla na krku, zmenila nielen moje plány, ale i život. Treba ju vyoperovať - bolo odporúčanie mojej lekárky. Vraj len bežná operácia, o nič nejde. V nemocnici som strávila tri dni a s pokojom a úplnou bezstarostnosťou som tri týždne čakala na výsledky z biopsie. Ako 22-ročnú vysokoškoláčku plnú života a energie, ma ani len nenapadlo, že by mohlo ísť o niečo vážne. 22. 2. 2006 zneli slová lekára: „Je to pozitívne“. Ani som presne nechápala, čo to znamená. Šok, ktorý otriasol celou mojou rodinou - RAKOVINA. Bola som zmätená, mala som kopec otázok a obáv.

Photo - Katarína Kuchtová

Katarína Kuchtová

Modlila som sa a prosila Pána o záchranu nášho Šimonka. Prišli sme do nemocnice a lekár mu nameral tep 300 - to je na kolaps a smrť.

Photo - Augustín Ugróczy

Augustín Ugróczy

Ahojte chlapci, mládenci, muži, mudrci, odpadlíci, vagabundi, hľadači pokladov, drakobijci, kávičkári, hudobníci, načúvači, jedným slovom UČENÍCI. Takýmto oslovením na úvod mailu zvolávam mojich chlapcov na pravidelné mesačné stretká s názvom PAJTA.

Photo - Elias Vella

Elias Vella

Keď som bol profesorom dogmatickej teológie, učil som svojich študentov, že diabol ako osoba neexistuje.

Photo - Matej Tóth

Matej Tóth

Aj keď mám krásny a šťastný život, nie vždy bolo všetko ružové a ideálne, ale ja sa riadim heslom, že všetko zlé je na niečo dobré a pán Boh má svoj plán. Preto sa snažím nájsť vo všetkom a všetkých ľuďoch hlavne to dobré.

Photo - James Manjackal

James Manjackal

... položil ruky na moju hlavu a začal sa modliť: „Nebeský Otče, pošli teraz svojho Syna Ježiša do choroby tuberkulózy, ľadvinových kameňov a infekcie, ktorými trpí tento kňaz a úplne uzdrav jeho telo aj dušu.“ Vtedy som si pomyslel, že asi videl moju zdravotnú kartu, kde sú opísané moje zdravotné problémy!

Photo - Katarína Randová

Katarína Randová

Pred rokom mi vyšli nedobré výsledky na HPV vírus, ktorý spôsobuje rakovinu krčka maternice. Keďže to nebolo veľmi vážne, čakali sme na ďalšie stery. Ich výsledky boli opäť horšie ako predtým. A takto sa to opakovalo ešte raz. Výsledky sa zhoršili, dokonca výsledky na rakovinové bunky vyšli všetky pozitívne. Mne sa vtedy zrútil svet.

Photo - Peter Slaný

Peter Slaný

Začal som pravidelne huliť trávu. Už v trinástich som fajčil trávu denne. Chodil som do školy nahúlený. Cez prestávky som si tiež občas zahulil. V tej dobe som opovrhoval tvrdými drogami. Myslel som si, že nikdy nebudem feťák. Onedlho som vyskúšal durmán, LSD, extázu... V štrnástich som vyskúšal Piko (pervitín).

Photo - Róbert Slamka

Róbert Slamka

Viem čo je rakovina. Môj ocko zomrel na rakovinu, aj starý ocko zomrel na rakovinu a tak viem čo to znamená, keď niekto povie máš zhubný nádor! A tak som si povedal, idem zomrieť.

Photo - Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Ak teda za to, čo som robil, to jest za dobro, pravdu a Krista mám byť trestaný, vtedy nechcem ani menší trest, ale radšej väčší trest a bol by som najšťastnejší, keby som mohol za Krista i zomrieť, hoci viem, že tak veľkej milosti nie som hodný.

Photo - Jozef Červeňák

Jozef Červeňák

V novembri toho roku 2002 na Sviatok všetkých svätých som sa vracal z cintorína domov. Ako som tak kráčal, vo svojom srdci som vnímal hlas, ktorý mi hovoril: „Ona bude tvojou ženou“.

Photo - Liu Žen jing - (brat Yun)

Liu Žen jing - (brat Yun)

Podzemná Cirkev v Číne čelí krutému prenasledovaniu aj v dnešných dňoch. Yun tvrdí, že aj vďaka prebiehajúcemu vyše 30 ročnému prenasledovaniu, utrpeniu a mučeniu sú dnes veriaci čínskej podzemnej Cirkvi pripravení v moslimskom, hinduistickom a budhistickom svete obetovať svoj život za Ježiša Krista a ohlasovanie Jeho Evanjelia.

Photo - MUDr. Emília Vlčková

MUDr. Emília Vlčková

Príbeh exhomeopata: Dcére som vyliečila bronchitídu po tom, čo jej nezabrali antibiotiká. Mne po podaní homeopatika na druhý deň zmizla bradavica.

Photo - Vlado Žák

Vlado Žák

Vedel som o Bohu, ale nepoznal som Ho. Videl som Boha len ako prísneho sudcu, ku ktorému som bol viac viazaný akýmsi strachom, než čímkoľvek iným. Teraz už viem ako veľmi som sa mýlil.

Photo - Alžbeta Šimová

Alžbeta Šimová

Keď po operácii prišli výsledky a potvrdil sa karcinogénny nádor, potrebovala som ísť pred Eucharistického Krista.

Photo - Dominik Dobrovodský

Dominik Dobrovodský

Áno, kosti sú mojím životným údelom. Narodil som sa so zlomeninou a od vtedy celé detstvo rok čo rok zlomeniny pri najmenších pádoch. Veľa času som strávil v nemocniciach, poznal utrpenie na vlastnej koži, ale videl trpieť aj druhých. Na druhej strane to bola pre mňa vysoká škola života. Bola to skúsenosť, že Boh je vždy pri mne, že ma nikdy neopustí. A tak sa postoj chvály stal (a stále znovu stáva) mojím prvým vyjadrením lásky k nemu.

Photo - Nick Vujicic

Nick Vujicic

som vďačný, že som sa pred 31 rokmi narodil bez rúk a nôh. Nebudem predstierať, že môj život je jednoduchý, ale skrze lásku mojich milovaných rodičov a viery v Boha som prekonal moje nešťastie a môj život je teraz naplnený radosťou a zmyslom.

Photo - Viera Prokopcová

Viera Prokopcová

Ak žehnáme Izraelu, požehnanie prichádza na nás samotných (Gn 12,3): „Požehnám tých, čo budú teba žehnať a zavrhnem tých, čo budú teba preklínať.“ Ak je v našom srdci alebo v rodine, u predkov prítomný antisemitizmus, alebo máme predsudky voči Židom, robili sme si vtipy na adresu Židov alebo Izraela, dopustili sme sa neprávosti voči Židom, ukrivdili sme, boli sme ľahostajní voči povolaniu židovského národa, atď ..., bránime požehnaniu, ktoré je nám prisľúbené v Gn 12.

Photo - Jozef Demjan

Jozef Demjan

V detstve ma sexuálne zneužil starší chalan, prešiel som chudobou, okultizmom, depresiami, sexuálnymi partnermi toho istého pohlavia, či pokusmi o samovraždu. Svetlo do môjho života vniesla viera v Ježiša Krista.

Photo - Marek Nikolov

Marek Nikolov

Cieľom modlitbových zhromaždení s názvom „Ježiš uzdravuje“ (najbližšie v sobotu 14. októbra 2017) je zažiť, že Boh je láska. Láska, ktorá sa chce dávať a zjavovať svoje milosrdenstvo aj skrze uzdravenia, znamenia, divy a zázraky.

Photo - Katarína Kolčárová

Katarína Kolčárová

Začala som vnímať anjelov, ale neskôr aj duchov. Čo bolo strašné. Začala som pociťovať strach a aj depresiu som dostala. Bola som zmätená, nechápala som ako je to možné, že mi to ubližuje. Veď v tom predsa nemôže byť nič zlé. Videla som svoju kamarátku, ako zvláda s ľahkosťou život a keďže to bol veľmi dobrý človek, myslela som si, že je to v poriadku.

Photo - Rick Warren

Rick Warren

Ľudia sa ma pýtajú: Čo je zmyslom života? Ja odpovedám veľmi stručne a výstižne: život je prípravou na večnosť. Boli sme stvorení pre večnosť a Boh chce, aby sme boli s Ním v nebi.

Photo - Renáta Ocilková

Renáta Ocilková

Počas chemoterapií mi však vypadol menštruačný cyklus. Keď som sa na to asi po pol roku spýtala môjho gynekológa – onkológa, s veľkými obavami, ako zareagujem, mi povedal: „To je normálne. Vy už cyklus nikdy nedostanete.“

Photo - Anton Srholec

Anton Srholec

Viera a láska k Ježišovi a k jeho veci naplnila moje celé srdce a bol som ochotný za to položiť svoj život.

Photo - Denis Blaho

Denis Blaho

Veštil som a plnilo sa to, mával som jasnovidecké obrazy krátkodobej budúcnosti, ktoré sa tiež plnili. Kresťanstvom som pohŕdal a veriacich ľudí alebo známych, ak neboli naozaj hlboko veriaci, som spochybňoval alebo dotiahol na nejaký budhistický seminár.

Photo - Bohuš Živčák

Bohuš Živčák

Napriek prenasledovaniu za komunizmu, alebo možno práve kvôli tomu, sa hľadanie Boha stalo pre mňa neustálym dobrodružstvom. Viac putovaním ako študovaním. Na strednej škole sa Boh začal približovať ešte dramatickejšie.

Photo - Veronika Barátová

Veronika Barátová

Spomienky na začiatok môjho návratu k Bohu sú pre mňa stále veľmi krásne a dôležité do dnešného dňa. Stalo sa tak počas môjho štúdia na vysokej škole, v dobách normalizačného komunizmu.

Photo - Dr. Gloria Polo

Dr. Gloria Polo

Aj mňa zasiahol blesk, vnikol do mňa cez ruku a spálil celé moje telo strašným spôsobom, zvnútra aj zvonku. Moje rebrá, brucho, podbruško, nohy aj pečeň boli zuhoľnatené. Moje ľadviny utrpeli silné popáleniny, tak isto pľúca a vaječníky.

Photo - P. Vojtech Kodet

P. Vojtech Kodet

Jádra křesťanství se začínám dotýkat v okamžiku, kdy pochopím, že Bůh je ten, který si mě zamiloval, a kdy to prožiji na vlastní kůži. Když pochopím a prožiji, že Bůh je ten, který mě hledá, a zakusím, že jsme se konečně setkali. Když pochopím a prožiji, že Bůh ke mně mluví, zaslechnu jeho hlas ve svém srdci a začnu ho poslouchat.

Photo - Oto Mádr

Oto Mádr

Tato doba není pro křesťany zvlášť příjemná, ale pro křesťany správného formátu je to velký a nádherý čas. „Jestliže mne pronásledovali, i vás budou pronásledovat.“ V takových slavných chvílích zpívá církev Pánu hrdinskou píseň lásky a věrnosti. Je to výsada a dar právě teď žít, milovat a bojovat.

Photo - Matka Tereza

Matka Tereza

Nie je dôležité to, čo robíme, ale koľko lásky do svojej činnosti vložíme. Robme malé veci s veľkou láskou.

Príbeh - Magda Berkyová
Prežila som niekoľko krát peklo na zemi, ale Boh ma zo všetkého dostal.

small_DSC_0354.JPG

Podľa vlastných slov prežila niekoľko krát peklo na zemi, ale Boh ju zo všetkého dostal.

Volám sa Magda a mám 45 rokov. Vyrastala som v neveriacej rodine, mám 3 bratov a jednu sestru. Nemala som dobré detstvo, otec mi zomrel keď som mala 8 rokov. Mama si po nejakom čase našla druha s ktorým žila, ale o tom nechcem písať. Keď som mala 16 rokov, tak som sa vydala za teraz už bývalého muža, s ktorým som sa zoznámila na zábave u nás v dedine. Chodili sme dva týždne a hneď sme začali spolu žiť. V roku 1985 so sa s ním presťahovala do inej dediny do domu, kde bývam doteraz. O rok sa nám narodila prvá dcérka. Druhá dcérka sa mi narodila o rok neskôr. Aj keď som mala radosť z detí, život sa mi začal rúcať ako domček s karát. S mužom som si nerozumela, pretože mi nedával pociťovať a zažívať, že som jedinečná žena v jeho živote....

O dva roky neskôr sme sa rozviedli, kvôli mojej nevere v manželstve. Nechcem moju neveru ospravedlňovať, ale si hlboko uvedomujem, že je veľmi dôležité, aby muži milovali svoje ženy ako jedinečné... Ak by som to mala vyjadriť, tak by som napísala, že som hľadala, to, čo sa mi nedostávalo doma. Tiež som vtedy mohla o tom s mužom rozprávať, ale nemala som odvahu a dusila som to hlboko v sebe. A tak to aj dopadlo....

Po dvoch rokoch sa ku mne muž vrátil, ja som si myslela, že sa zmení a tak sme sa znovu zosobášili. Ja som si myslela, že ho ľúbim, aby som si ho poistila, v zmysle, že odo mňa neodíde. Tretí krát som otehotnela, ale on to dieťa nechcel a posielal ma na zákrok. Aj napriek ťažkej atmosfére v domácnosti som ho neposlúchla. Len na priblíženie ako to vyzeralo u nás doma, muž začal piť, biť ma a keď som bola asi v siedmom mesiaci tehotenstva, tak ma bil tak, že ma aj kopal a hrešil.

V tej chvíli som oľutovala to, že som sa k nemu vrátila. V 1991 sa mi narodil krásny a myslela som si, že aj zdravý synček, ktorý bol do 5 roku ako ostatné deti, keď som chodila na detské kontroly ani doktori si nič nevšimli. No ja som si niečo všimla a hneď na moju žiadosť ho poslali na psychiatrické vyšetrenie a tam zistili, že je mentálne chorý a vtedy sa mi zrútil celý svet. Obviňovala som môjho muža, lebo ma počas tehotenstva bil a veľmi som ho za to nenávidela.

V tom čase som si všimla zvláštny plagát na ktorom bolo napísané, že prídu hovoriť evanjelium nejakí ľudia.

Hneď som si dávala otázku, čo to je evanjelium? Stretla som sa so svojou susedou a jej mužom a začali sme sa o tom rozprávať. Každý mal svoj názor, ale nik nevedel, čo to je evanjelium.

Keď už bola tá akcia v kultúrnom dome, účasť bola nulová. O týždeň prišli opäť, ale nie do kultúrneho domu, ale do základnej školy, kde mali vybavené nejaké priestory. Nakoľko v tej škole bol školník susedin manžel, tak tam musel byť, začali tam chodiť aj so ženou.  Chodil tam aj môj muž, ja nie. Keď sa vracali domov, boli na nespoznanie. Vedeli, čo je to evanjelium a boli šťastní a nadšení z Boha a rozprávali o Ježišovi, spievali Bohu krásne piesne. Ja som na nich neveriacky pozerala a pozorovala, čo sa bude diať ďalej.....

Povedala som im, že ja neviem, kto je Ježiš a ani ma to v podstate nezaujíma, ale pesničky sú pekné a rada by som ich počúvala. Mali totiž aj doma nejaké kazety-piesne o Bohu. O nejaký čas som neodolala a išla som na to stretnutie do základnej školy. Keď začali rozprávať o tom, že ma Boh miluje, takú aká som s mojimi chybami, hriechmi a že ak v neho uverím, všetko mi odpustí. Veľmi som plakala, lebo som si uvedomila, že aká v skutočnosti som a aký mám život.

Keď sa pýtali, že kto by chcel prijať Ježiša Krista do svojho srdca, tak som utekala s plačom a prijala som Ježiša vierou do svojho srdca, života. Moja suseda, jej muž a môj muž o nejaký čas neskôr. Tak sa začal môj život s Ježišom, začala som Ho spoznávať. O nejaký čas sme spolu začali navštevovať apoštolskú cirkev.

Boh nás mocne žehnal a ja som zvládala život a aj výchovu chorého synčeka. Vzťah medzi mnou a mojím manželom sa začal uzdravovať a prehlbovať a môžem napísať, že Boh nám aj v manželstve začal požehnávať, takže sa nám vďaka Bohu darilo a v ničom sme nemali nedostatku. Ako rodinka sme mali 7 rokov lásky a požehnania.

Potom prišiel nečakaný a hlboký pád do tmy. A zaprela som Boha. Prestala som chodiť aj do cirkvi. Bolo to peklo na zemi.

Zaľúbila som sa do susedkinho manžela, bola to moja najlepšia priateľka a boli sme ako sestry, takže to bolo veľmi zlé. Chodili sme spolu do kostola a boli sme každý deň spolu na koľko sme z jednej dediny, ťažšie to bolo aj preto, lebo aj on sa zaľúbil do mňa. Začali sme sa stretávať tajne, ale dlho sme to tajiť nemohli a pravda vyšla na javo. Ja som mala v tom čase deti vo veku 14, 15, 10 on mal tiež 3 deti.

Moje deti ma za to znenávideli a jeho tiež, aj mňa aj jeho. Môj manžel ma surovo vyhodil na ulicu. Jeho tiež a tak sme sa začali túlať, lebo sme nemali kde ísť. Rozhodli sme sa, že na čas pôjdeme k jeho mame, ale aj tá bývala v tej istej dedine a blízko môjho a jeho domu. Jeho mama nás po nejakom čase vyhodila. Túlali sme sa a tak nás napadlo, že keď je školníkom v základnej škole, či by sme sa na nejaký čas neuchýlili tam, tak sa aj stalo, ale riaditeľka školy na to prišla a vyhodila nás a jeho z práce. Bola som na pokraji zúfalstva, lebo moje dcérky boli s otcom doma, ja na ulici a chorého synčeka som nosila do zariadenia pre choré deti a počas víkendu zase domov.

V tedy som si uvedomila, že som opustila svoje deti a svojho muža, kvôli inému mužovi. Za každých okolností som chodila každý večer k nášmu domu a pod oknom som pozorovala svoje deti. Niekedy mi to bolo ľúto a niekedy nie. Bola som blízko detí a predsa ďaleko.

Vzťah s tým mužom dlho nevydržal a každý sa vrátil k svojej rodine. Tým sa to neskončilo. Môj muž ma opustil a ja som ostala sama so svojimi deťmi. Prišiel ďalší úder synček dostal epileptický záchvat , tak som s ním začala chodiť na neurológiu. Neskôr ostal v nemocnici. Robili mu rôzne vyšetrenia a len tak sa ma sestrička opýtala, že či nie som tehotná. Nevedela som jej na to odpovedať, bola som zarazená otázkou. A mala pravdu, bola som tehotná, ďalší úder a v podstate následky zo zlého rozhodnutia. Informovala som toho muža a začal chodiť ku mne aj napriek tomu, že jeho a moja rodina boli proti nášmu vzťahu. A v podstate aj celá dedina.

Rodiny a ľudia nás nenávideli a počas tehotenstva ma niekoľko krát jeho manželka zbila. Rútilo sa to na mňa ako lavína, ktorá sa nedala zastaviť. Moja mama sa na mňa hnevala a môj najstarší brat mi povedal, že ma nechce vidieť vo svojom dome. 01.06.2002 som sa druhý krát so svojím manželom rozviedla. 06.12.2002 sa mi narodila krásna a zdravá dcérka.

Pohromy pokračovali, keď som prišla domov z pôrodnice nemala som drevo na kúrenie a ani nikoho, kto by mi pomohol a tak sme sa triasli v zime a hneď som stratila aj mlieko na kojenie od veľkého stresu. Peniaze na mlieko som nemala a chorý syn Lacko mi ochorel a nemala som peniaze ani na cestu k lekárovi a ani čo dať deťom pod zub. Aby nestačilo, po šiestich mesiacoch ma vypli z elektriny. Pre mňa a deti to bol šok, lebo nikdy pred tým sme nezažili takú biedu a trápenie.

Tak som sa rozhodla aj napriek skutočnostiam a hanbe ísť k mame a prosiť o pomoc. Ernest sa vrátil k svojej žene, jeho rodina ho opäť prijala a boli po kope. No moja rodina nie. Nemala som už síl ďalej žiť, mala som depresie a k tomu na mňa a Dominiku sa Ernest ani nepozrel. Mala som 80 kg a schudla som na 45 kg. U mamy som bývala dlhší čas a som rada, že mi v tom čase pomohla, lebo keby ma neprijala, nejakým spôsobom by som ukončila svoj život. Neskôr som synovi vybavila integračné centrum kvôli záchvatom a dcérky sa vydali a ja som ostala sama s dcérkou z toho vzťahu s Ernestom.

Po nejakom čase som sa vrátila s deťmi domov. V tom čase môj stredný brat, ktorý je kresťan, neustále sa modlil sa mňa. Keďže pracuje ako misionár a za spolupráce s ďalším misionárom chodili premietať po dedinách film Ježiš. Premietali ho aj vo vedľajšej dedinke, kde som bývala a teda vnímali, že by mali navštíviť aj dedinku kde bývam. Prišli ku mne a to bol po 7 rokoch prvý Boží dotyk cez môjho brata a jeho kolegu. Modlili sa za mňa s plačom a prosili Boha o milosť. V rámci možností ma navštevovali, alebo sme si písali. Počas rozhovoru som im povedala, že sa neviem modliť a neviem si sama sebe odpustiť, to čo som urobila.

Po čase mi dal Boh milosť, aby som si vedela odpustiť a prijať znovu Božie odpustenie. Oľutovala som svoje hriechy a v plači som Boh vyznala, že som zlyhala. Poprosila som Boha o odpustenie a prosila som o silu, aby som išla poprosiť o odpustenie svoju priateľku, susedku a aj sestru v Kristu. Modlila som sa, aby mi ju Boh poslal do cesty, lebo som nemala odvahu ísť do jej domu. Boh to aj urobil. Ako keby som zamrzla. Neskôr sa v mojej dedine začali na podnet môjho brata a jeho kolegu stretávať na biblických stretnutiach ľudia a tak som bola pozvaná aj ja. Chodil tam aj Ernest so svojou manželkou a ja som vnímala, že to je jedinečná príležitosť ako poprosiť o odpustenie jeho manželku. /Boli tam aj ich deti/. Tak som to počas jedného biblického stretnutia spravila, ale zmohla som sa na začiatok len na  plač a poprosila som jeho manželku o odpustenie, ona povedala, že mi už dávno odpustila, ale nech to už viac krát neurobím. Od vtedy ja aj moja suseda so svojím manželom chodíme do cirkvi.

Ja žijem sama s dcérkou, /z toho vzťahu/ syn je v centre, dcéry sú vydaté. Exmanžel nežije so mnou. Boh mi dal niekoľkú šancu v živote, daroval mi milosť a to je to, čo si nezaslúžim.

A môže ju darovať aj tebe, ak v Neho uveríš. K Bohu môžeš prísť so všetkým, čo ťa ťaží, trápi, aj s radosťami, otázkami rôzneho typu, proste so všetkým On ťa neodmietne, lebo ťa miluje a chce mať s tebou vzťah. Ja osobne som mu za milosť nesmierne vďačná. Tak len v skratke som sa s Vami chcela podeliť o môj príbeh v ktorom by som chcela vyvýšiť Boha.

Jemu patrí obdiv, sláva a vďaka.....


Späť na svedectvá | Zdieľaj na Facebooku | vybrali.sme.sk Pošli do vybrali.sme.sk

Dobré správy

  • Marek Nikolov
    Ján 5,29 „a vyjdú: tí, čo robili dobre, budú vzkriesení pre život a tí, čo páchali zlo, budú vzkriesení na odsúdenie.“
    2017-02-16
  • Marek Nikolov
    Od roku 2003 viac ako milión kresťanov, ktorí sa odmietli vzdať Ježiša, žije v utečeneckých táboroch a každý deň dôverujú Bohu, že im zabezpečí chlieb a strechu nad hlavou. Ťažko sa vyrovnávajú s tým, že nemajú prácu, peniaze ani iné miesto, kam by sa mohli uchýliť. Žijú s vedomím, že existuje len malá pravdepodobnosť, že ich životné podmienky sa tu na zemi niekedy zlepšia.
    2017-01-23
  • Janka Pajgerová
    Pre mňa sú svedectvom o tom, ako Boh vložil svoju úžasnú silu a stvoriteľskú moc aj do toho, čo považujeme za všedné. A pripomínajú mi, že stačí si to všímať. Zastavme sa teda na chvíľu a pozrime sa, po čom bežne „šľapeme“.
    2016-11-04
  • Janka Pajgerová
    Rozjímam nad tým, koľko trpezlivosti Boh nadelil mamám, a to nielen pri zberaní tejto dušu potešujúcej bylinky. Pozornému oku a čuchu iste neunikne, že materinej dúšky je v prírode niekoľko druhov. Niektorá vonia viac do citrónova, iná viac tymiánovo. Dobrá správa je, že všetky sú liečivé a môžu sa zbierať, sušiť i piť spolu.
    2016-08-26
  • Janka Pajgerová
    Repík je náš symbol liečivej sily rastlín. A pre mňa je aj symbolom krásy našej domoviny. Takmer v každej slovenskej doline by ste našli miesto, kde repík rastie. Väčšinou je to nádherné, príjemné, voňavé miesto, nezriedka pasienok, kde sa pasú ovce, či kravy, ktorým však ani nenapadne, aby tento špeciálny darček pre ľudské pokolenie, len tak – nič po nič - spásli.
    2016-08-12

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.