Môj príbeh

Medzi toľkými hnutiami Ducha Svätého, je dnes v Cirkvi cítiť silný návrat k službe, ktorá sa zaoberá pomocou ľuďom, ktorí potrebujú oslobodiť od zla.  Angažovať sa v tejto náročnej oblasti  je zakorenené v samotnej podstate Cirkvi. Na počiatku Cirkvi boli Turíce. Dnes sa nanovo usilujeme, aby sa ako v prvotných dobách Cirkvi prejavovali charizmy a znamenia pre spásu dnešného človeka, v duchu 2. Vatikánskeho koncilu. Keďže na podobnú tému boli už v prostredí Cirkvi na Slovensku vydané kvalitné brožúry a pomôcky na tomto mieste sa obmedzíme len na niekoľko praktických rád, spomenieme dokumenty Cirkvi vyjadrujúce sa k tejto téme.

Základné spresnenie pojmov.

Medzi modlitbou oslobodenia, ktorej je venovaná táto brožúra a exorcizmom je základný rozdiel. Pri exorcizme biskup, alebo kňaz - exorcista priamo čelí démonovi a vyzbrojený autoritou Cirkvi, ktorú jej zveril Pán Ježiš Kristus, priamo v prvej osobe nariaďuje démonovi, aby odišiel. Modlitba za oslobodenie však musí zostať modlitbou príhovoru bez toho, aby sa niekedy premenila na exorcizmus. V modlitbe za oslobodenie sa my obraciame na Pána, aby oslobodil  trpiaceho brata, alebo sestru od vplyvu Zlého. Kardinál Leo Suenens nielen, že potvrdzuje túto modlitbu, ale priamo k nej nabáda: „Modlitba za oslobodenie sa obracia k Bohu ako každá iná modlitba. Posledná prosba Otčenáša „zbav nás zlého“ je vynikajúcou modlitbou za oslobodenie.“ Je to modlitba dostupná všetkým a tvorí základ nášho duchovného dedičstva.

Dokumenty Cirkvi týkajúce sa služby modlitieb za oslobodenie  a uzdravenie

1. Dokument Kongregácie pre náuku viery: List Kongregácie pre náuku viery všetkým ordinárom o platným normách exorcizmu.:    
    „Najdôstojnejší pane, v niektorých spoločenstvách cirkvi sa už mnoho rokov stále viac praktikujú modlitebné stretnutia za oslobodenie od diabolských vplyvov i keď nejde o skutočné exorcizmy. Stretnutia sa konajú pod vedením laikov i za prítomnosti kňazov. Pretože bola na Kongregáciu pre náuku viery vznesená otázka, čo si majú veriaci myslieť o takýchto skutočnostiach, považujeme za nutné informovať všetkých ordinárov o nasledujúcich bodoch.
    1. Kánon 1172 Kódexu kánonického práva stanovuje, že nikto nemôže platne vykonávať exorcizmus nad posadnutými, ak nedostal príslušné poverenie od miestneho ordinára a upresňuje, že miestny ordinár smie  dať poverenie iba zbožnému, múdremu a rozvážnemu kňazovi, ktorý žije bezúhonným životom. Preto sú biskupi zvlášť pobádaní, aby tieto nariadenia zachovali.
    2. Z týchto nariadení taktiež vyplýva, že veriacim nie je dovolené používať formuly exorcizmu proti satanovi a padlým anjelom, odvodené z formule podľa pápeža Leva XIII., tým menej môžu používať úplný text tohto exorcizmu. Biskupi majú veriacich na toto nariadenie upozorniť, pokiaľ to bude nutné.
    3. Konečne z rovnakých dôvodov majú biskupi bdieť nad tým, aby tí , ktorí nemajú požadované poverenie, neviedli zhromaždenia, pri ktorých sa konajú modlitby za oslobodenie ( ani v prípadoch keď nejde o skutočnú posadnutosť diablom, avšak určitý vplyv diabla sa prejavuje) a pritom sa obracia pozornosť priamo na démonov a objavuje sa snaha poznať ich mená.
Napriek tomu pripomenutie týchto noriem nemá v žiadnom prípade odradiť veriacich, aby sa modlili za oslobodenie od Zlého, ako nás to naučil Ježiš ( porov. Mt 6,13). Pastieri môžu navyše využiť tejto príležitosti, ktorá sa im poskytuje, aby pripomenuli čo učí tradícia Cirkvi o význame sviatostí a príhovore Panny Márie, anjelov a svätých v duchovnom boji kresťanov proti zlým duchom.

( List je podpísaný prefektom Jozefom Kard. Ratzingerom a sekretárom mons. Bavonem)       


2. Druhým významným dokumentom pre službu v modlitbe uzdravenia a oslobodenia od vplyvov Zlého je :  Inštrukcia o modlitbách za uzdravenie,  Kongregácia pre náuku viery.    Sv. Otec Ján Pavol II. 14. 9. 2000 schválil túto inštrukciu. Podpísaný je prefekt Kongregácie Jozef Kard. Ratzinger.   

Pomocná schéma modlitby oslobodenia:

Na úvod je dobré povedať, že skupiny, ktoré sa venujú modlitbe oslobodenia, by mali byť vedené kňazom, rovnako ako samotná modlitba, ak sa nejedná o súkromnú modlitbu veriaceho.
Postup môže byť nasledujúci:
I.       Prvé momenty venovať modlitbe, aby sa vytvorilo ovzdušie modlitby a dôvery, priestor pre hlboké stretnutie s Pánom. Modlitbe chvály a vďaky. Prosby o ochranu a prikrytie Pánovou krvou k ochrane samotných modlitebníkov, Prosba k Pane Márii a skrytie sa pod jej ochranný plášť. Modlitba k svätým a našim nebeským patrónom a anjelom strážnym: Modlitba môže byť napr. takáto: „Pane Ježišu Kriste pamätáme na tvoju krv vyliatu za našu spásu, na tvoj život, ktorý si obetoval za naše uzdravenie. Skôr ako sa stretneme zo silami zla, chceme vyhlásiť, že sme chránení tvojou svätou krvou. Táto tvoja predrahá krv nech chráni nás aj všetkých našich drahých. Tvoja krv nech žiari na verajach našich perí, ako baránkova krv žiarila na verajach izraelitov a chránila ich od zhubcu. Amen
II.     Očistiť sa od hriechu. Uznať vlastnú hriešnosť a požiadať brata, alebo sestru, aby túto chvíľu prežil v duchu úprimného pokánia, prípadne vyjadril tu odpustenie človeku, ktorý mu ublížil, alebo na ktorého má ťažké srdce. Ako samozrejmé sa pokladá pristúpiť k modlitbe oslobodenia po kvalitnej sv. spovedi, tak zo strany modlitebníkov a kňaza, ako aj trpiaceho brata, alebo sestry.
III.     Na tomto mieste môže byť obnova krstných sľubov, alebo modlitba oslobodenia podľa vzoru ako ich nachádzame v brožúrke Modlitby za oslobodenie od Zlého a citových rán 1. a 2. Diel, vydané Združením Jas vo Zvolene v 2007, zostavené Václavom Kocianom. Ako variant sa nám v tejto brožúrke ponúka „Modlitba krstných zriekaní“, ktorá je uvedená na strane ..... Skúsenosť ukazuje, že obe modlitby je dobré ak sa predmodlieva kňaz, pretože v niektorých prípadoch postihnuté osoby nie sú schopné sami osebe zopakovať výzvu resp. modlitbu. Kňaz im má trpezlivo opakovať výzvu, kým nebudú schopní ju sami vyjadriť. Skupina modlitebníkov má  v tomto okamihu modlitbou podporiť postihnutého. Skúsenosť ukazuje, že je dobré keď  postihnutá osoba modlitbu oslobodenia, alebo krstného zriekania vyjadruje nahlas v ovzduší modlitby, pred kňazom ako zástupcom Cirkvi, alebo veriacim laikom.  
IV.   Po skončení modlitby oslobodenia, alebo modlitby krstných zriekaní je dobré keď kňaz, zakľúči túto časť niekoľkými požehnaniami z Obradu uvedenia dospelých do kresťanského života. Zvlášť sa odporúčajú modlitby menších exorcizmov, ktoré sa môže modliť aj kňaz neexorcista  pod číslom 113, 114, 115,116,117, 118 v spomínanom Rituáli. Kňaz sa tieto modlitby – požehnania môže modliť vkladajúc ruky na hlavu postihnutého.
V.   Modlitba sa môže pomaly ukončovať spontánnymi chválami a vzdávaním vďaky za dary a milosti, ktoré Pán udelil počas modlitby trpiacemu bratovi, alebo sestre. Ak sa modlitba koná napr. pred vyloženou Sviatosťou, kňaz môže dať požehnanie osobitne postihnutému a potom aj modlitebnej skupine.
VI.     V priebehu modlitby za oslobodenie je dobré  a veľmi prospešné čítať state z Božieho slova, aby sme chvíľu modlitby umocňovali prítomnosťou samotného Pána, ktorý žije vo svojom slove, ktoré je mocné a účinné.
VII.     Odporúča sa modliť, alebo spievať mariánske antifóny: Salve Regina, Tota pulchra a iné.

P. Leopold Jaroslav Jablonský OFM