Photo - Kaka

Kaka

Potrebujem Ježiša každý deň môjho života. Ježiš mi hovorí v Biblii, že bez neho nemôžem urobiť nič. Mám dnes dar a schopnosti hrať futbal, pretože mi to dal Boh.

Photo - Ivona Škvorcová

Ivona Škvorcová

Jedna malá „gulička“, ktorú som si náhodne našla na krku, zmenila nielen moje plány, ale i život. Treba ju vyoperovať - bolo odporúčanie mojej lekárky. Vraj len bežná operácia, o nič nejde. V nemocnici som strávila tri dni a s pokojom a úplnou bezstarostnosťou som tri týždne čakala na výsledky z biopsie. Ako 22-ročnú vysokoškoláčku plnú života a energie, ma ani len nenapadlo, že by mohlo ísť o niečo vážne. 22. 2. 2006 zneli slová lekára: „Je to pozitívne“. Ani som presne nechápala, čo to znamená. Šok, ktorý otriasol celou mojou rodinou - RAKOVINA. Bola som zmätená, mala som kopec otázok a obáv.

Photo - Katarína Kuchtová

Katarína Kuchtová

Modlila som sa a prosila Pána o záchranu nášho Šimonka. Prišli sme do nemocnice a lekár mu nameral tep 300 - to je na kolaps a smrť.

Photo - Augustín Ugróczy

Augustín Ugróczy

Ahojte chlapci, mládenci, muži, mudrci, odpadlíci, vagabundi, hľadači pokladov, drakobijci, kávičkári, hudobníci, načúvači, jedným slovom UČENÍCI. Takýmto oslovením na úvod mailu zvolávam mojich chlapcov na pravidelné mesačné stretká s názvom PAJTA.

Photo - Elias Vella

Elias Vella

Keď som bol profesorom dogmatickej teológie, učil som svojich študentov, že diabol ako osoba neexistuje.

Photo - Matej Tóth

Matej Tóth

Aj keď mám krásny a šťastný život, nie vždy bolo všetko ružové a ideálne, ale ja sa riadim heslom, že všetko zlé je na niečo dobré a Pán Boh má svoj plán. Preto sa snažím nájsť vo všetkom a všetkých ľuďoch hlavne to dobré.

Photo - James Manjackal

James Manjackal

... položil ruky na moju hlavu a začal sa modliť: „Nebeský Otče, pošli teraz svojho Syna Ježiša do choroby tuberkulózy, ľadvinových kameňov a infekcie, ktorými trpí tento kňaz a úplne uzdrav jeho telo aj dušu.“ Vtedy som si pomyslel, že asi videl moju zdravotnú kartu, kde sú opísané moje zdravotné problémy!

Photo - Katarína Randová

Katarína Randová

Pred rokom mi vyšli nedobré výsledky na HPV vírus, ktorý spôsobuje rakovinu krčka maternice. Keďže to nebolo veľmi vážne, čakali sme na ďalšie stery. Ich výsledky boli opäť horšie ako predtým. A takto sa to opakovalo ešte raz. Výsledky sa zhoršili, dokonca výsledky na rakovinové bunky vyšli všetky pozitívne. Mne sa vtedy zrútil svet.

Photo - Peter Slaný

Peter Slaný

Začal som pravidelne huliť trávu. Už v trinástich som fajčil trávu denne. Chodil som do školy nahúlený. Cez prestávky som si tiež občas zahulil. V tej dobe som opovrhoval tvrdými drogami. Myslel som si, že nikdy nebudem feťák. Onedlho som vyskúšal durmán, LSD, extázu... V štrnástich som vyskúšal Piko (pervitín).

Photo - Róbert Slamka

Róbert Slamka

Viem čo je rakovina. Môj ocko zomrel na rakovinu, aj starý ocko zomrel na rakovinu a tak viem čo to znamená, keď niekto povie máš zhubný nádor! A tak som si povedal, idem zomrieť.

Photo - Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Ak teda za to, čo som robil, to jest za dobro, pravdu a Krista mám byť trestaný, vtedy nechcem ani menší trest, ale radšej väčší trest a bol by som najšťastnejší, keby som mohol za Krista i zomrieť, hoci viem, že tak veľkej milosti nie som hodný.

Photo - Jozef Červeňák

Jozef Červeňák

V novembri toho roku 2002 na Sviatok všetkých svätých som sa vracal z cintorína domov. Ako som tak kráčal, vo svojom srdci som vnímal hlas, ktorý mi hovoril: „Ona bude tvojou ženou“.

Photo - Liu Žen jing - (brat Yun)

Liu Žen jing - (brat Yun)

Podzemná Cirkev v Číne čelí krutému prenasledovaniu aj v dnešných dňoch. Yun tvrdí, že aj vďaka prebiehajúcemu vyše 30 ročnému prenasledovaniu, utrpeniu a mučeniu sú dnes veriaci čínskej podzemnej Cirkvi pripravení v moslimskom, hinduistickom a budhistickom svete obetovať svoj život za Ježiša Krista a ohlasovanie Jeho Evanjelia.

Photo - MUDr. Emília Vlčková

MUDr. Emília Vlčková

Príbeh exhomeopata: Dcére som vyliečila bronchitídu po tom, čo jej nezabrali antibiotiká. Mne po podaní homeopatika na druhý deň zmizla bradavica.

Photo - Vlado Žák

Vlado Žák

Vedel som o Bohu, ale nepoznal som Ho. Videl som Boha len ako prísneho sudcu, ku ktorému som bol viac viazaný akýmsi strachom, než čímkoľvek iným. Teraz už viem ako veľmi som sa mýlil.

Photo - Alžbeta Šimová

Alžbeta Šimová

Keď po operácii prišli výsledky a potvrdil sa karcinogénny nádor, potrebovala som ísť pred Eucharistického Krista.

Photo - Dominik Dobrovodský

Dominik Dobrovodský

Áno, kosti sú mojím životným údelom. Narodil som sa so zlomeninou a od vtedy celé detstvo rok čo rok zlomeniny pri najmenších pádoch. Veľa času som strávil v nemocniciach, poznal utrpenie na vlastnej koži, ale videl trpieť aj druhých. Na druhej strane to bola pre mňa vysoká škola života. Bola to skúsenosť, že Boh je vždy pri mne, že ma nikdy neopustí. A tak sa postoj chvály stal (a stále znovu stáva) mojím prvým vyjadrením lásky k nemu.

Photo - Nick Vujicic

Nick Vujicic

som vďačný, že som sa pred 31 rokmi narodil bez rúk a nôh. Nebudem predstierať, že môj život je jednoduchý, ale skrze lásku mojich milovaných rodičov a viery v Boha som prekonal moje nešťastie a môj život je teraz naplnený radosťou a zmyslom.

Photo - Viera Prokopcová

Viera Prokopcová

Ak žehnáme Izraelu, požehnanie prichádza na nás samotných (Gn 12,3): „Požehnám tých, čo budú teba žehnať a zavrhnem tých, čo budú teba preklínať.“ Ak je v našom srdci alebo v rodine, u predkov prítomný antisemitizmus, alebo máme predsudky voči Židom, robili sme si vtipy na adresu Židov alebo Izraela, dopustili sme sa neprávosti voči Židom, ukrivdili sme, boli sme ľahostajní voči povolaniu židovského národa, atď ..., bránime požehnaniu, ktoré je nám prisľúbené v Gn 12.

Photo - Jozef Demjan

Jozef Demjan

V detstve ma sexuálne zneužil starší chalan, prešiel som chudobou, okultizmom, depresiami, sexuálnymi partnermi toho istého pohlavia, či pokusmi o samovraždu. Svetlo do môjho života vniesla viera v Ježiša Krista.

Photo - Marek Nikolov

Marek Nikolov

Cieľom modlitbových zhromaždení s názvom „Ježiš uzdravuje“ (najbližšie v sobotu 14. októbra 2017) je zažiť, že Boh je láska. Láska, ktorá sa chce dávať a zjavovať svoje milosrdenstvo aj skrze uzdravenia, znamenia, divy a zázraky.

Photo - Katarína Kolčárová

Katarína Kolčárová

Začala som vnímať anjelov, ale neskôr aj duchov. Čo bolo strašné. Začala som pociťovať strach a aj depresiu som dostala. Bola som zmätená, nechápala som ako je to možné, že mi to ubližuje. Veď v tom predsa nemôže byť nič zlé. Videla som svoju kamarátku, ako zvláda s ľahkosťou život a keďže to bol veľmi dobrý človek, myslela som si, že je to v poriadku.

Photo - Rick Warren

Rick Warren

Ľudia sa ma pýtajú: Čo je zmyslom života? Ja odpovedám veľmi stručne a výstižne: život je prípravou na večnosť. Boli sme stvorení pre večnosť a Boh chce, aby sme boli s Ním v nebi.

Photo - Renáta Ocilková

Renáta Ocilková

Počas chemoterapií mi však vypadol menštruačný cyklus. Keď som sa na to asi po pol roku spýtala môjho gynekológa – onkológa, s veľkými obavami, ako zareagujem, mi povedal: „To je normálne. Vy už cyklus nikdy nedostanete.“

Photo - Anton Srholec

Anton Srholec

Viera a láska k Ježišovi a k jeho veci naplnila moje celé srdce a bol som ochotný za to položiť svoj život.

Photo - Denis Blaho

Denis Blaho

Veštil som a plnilo sa to, mával som jasnovidecké obrazy krátkodobej budúcnosti, ktoré sa tiež plnili. Kresťanstvom som pohŕdal a veriacich ľudí alebo známych, ak neboli naozaj hlboko veriaci, som spochybňoval alebo dotiahol na nejaký budhistický seminár.

Photo - Bohuš Živčák

Bohuš Živčák

Napriek prenasledovaniu za komunizmu, alebo možno práve kvôli tomu, sa hľadanie Boha stalo pre mňa neustálym dobrodružstvom. Viac putovaním ako študovaním. Na strednej škole sa Boh začal približovať ešte dramatickejšie.

Photo - Veronika Barátová

Veronika Barátová

Spomienky na začiatok môjho návratu k Bohu sú pre mňa stále veľmi krásne a dôležité do dnešného dňa. Stalo sa tak počas môjho štúdia na vysokej škole, v dobách normalizačného komunizmu.

Photo - Dr. Gloria Polo

Dr. Gloria Polo

Aj mňa zasiahol blesk, vnikol do mňa cez ruku a spálil celé moje telo strašným spôsobom, zvnútra aj zvonku. Moje rebrá, brucho, podbruško, nohy aj pečeň boli zuhoľnatené. Moje ľadviny utrpeli silné popáleniny, tak isto pľúca a vaječníky.

Photo - P. Vojtech Kodet

P. Vojtech Kodet

Jádra křesťanství se začínám dotýkat v okamžiku, kdy pochopím, že Bůh je ten, který si mě zamiloval, a kdy to prožiji na vlastní kůži. Když pochopím a prožiji, že Bůh je ten, který mě hledá, a zakusím, že jsme se konečně setkali. Když pochopím a prožiji, že Bůh ke mně mluví, zaslechnu jeho hlas ve svém srdci a začnu ho poslouchat.

Photo - Oto Mádr

Oto Mádr

Tato doba není pro křesťany zvlášť příjemná, ale pro křesťany správného formátu je to velký a nádherý čas. „Jestliže mne pronásledovali, i vás budou pronásledovat.“ V takových slavných chvílích zpívá církev Pánu hrdinskou píseň lásky a věrnosti. Je to výsada a dar právě teď žít, milovat a bojovat.

Photo - Matka Tereza

Matka Tereza

Nie je dôležité to, čo robíme, ale koľko lásky do svojej činnosti vložíme. Robme malé veci s veľkou láskou.

Príbeh - Lenka Bujnová
Príbeh o Božom milosrdenstve

small_L.jpg

Manželka, matka a terciár sv. Františka

Narodila som sa na východe Slovenska v tradičnej kresťanskej rodine. Chodievali sme v nedeľu a v prikázané sviatky na sv. omše. Nikdy som však nepočula, že Boh je môj láskavý Otec. Takto ubehlo 15. rokov môjho života. Zvláštne však bolo, že napriek vtedajšiemu totalitnému režimu som spievala spolu s niekoľkými dievčatami a našim starším pánom organistom počas sv. omší v kostole žalmy i rôzne piesne a nikdy som z toho nemala zle ani ja, ani moji rodičia.

Zlom nastal, keď som sa nedostala na Strednú pedagogickú školu „pre nedostatok miesta.“

Bola som z toho veľmi sklamaná, lebo som sa naozaj celým srdcom chcela venovať deťom, ako učiteľka. Keď som počas prázdnin dostala umiestnenku na Strednú priemyselnú školu elektrotechnickú, zvyšok prázdnin som preplakala. Vtedy sa nedalo len tak prestúpiť na inú školu a tak to naši ani neskúšali. Napriek tomu som do kostola chodiť neprestala a ešte dlho som toto všetko prežívala ako krivdu. Známky som mala dobré napriek tomu, že som netušila čo to vlastne elektrina je.

Vtedy som však začala viesť dvojaký život. Jeden v kostole a druhý mimo neho.

Až ma raz po svätej omši zastavil jeden pán z kostola a začal mi dohovárať, že takto by som žiť nemala. Neviem čo vedel a ako sa o mne dozvedel, ale ja som presne vedela o čom rozpráva. To slovo bolo také silné, že som len plakala a plakala a nevedela prestať. Z kostola som prišla domov až neskoro poobede. No svoj život som nezmenila.

Keď som po maturite odišla pracovať do Bratislavy cítila som sa šťastná a slobodná. Tu sa však ukázali následky môjho dvojitého života a ja som stála pred rozhodnutím ako ďalej. Myslím, že vtedy som sa prvýkrát modlila srdcom a prosila Boha, aby vyriešil túto moju neriešiteľnú situáciu a sľúbila som mu, že zmením svoj doterajší život a budem kráčať cestou, ktorou ma povedie. Dnes tomu rozumiem, ale vtedy to boli pre mňa iba obyčajné, aj keď úprimné slová. A Pán túto moju, pre mňa neriešiteľnú, situáciu naozaj vyriešil. Asi po dvoch mesiacoch ma zoznámil s mojím chlapcom (teraz už 23. rokov manželom).

Keď som ho prvý krát uvidela miništrovať, nevedela som či je bohoslovcom alebo nie, ale z môjho vnútra vytrysklo: „Pane, keby tento bol môj!“

Bola som šťastná, že mám niekoho, kto mi bude rozumieť, kto ma bude mať naozaj rád. Moje šťastie trvalo len krátko, pretože môj milý o dva týždne narukoval. Láska sa však rozvíjala v listoch a obaja sme boli presvedčení o tom, že patríme k sebe. Musela som však s farbou von a tak som mu napísala o svojom predošlom nesprávnom spôsobe života. Neuniesol to a cez list sa so mnou rozišiel. Ja som však vedela, že mu to musím povedať aj za cenu rozchodu. Po pol roku sa ozval a povedal mi, že keď mi Pán odpustil, on mi nemá právo neodpustiť. Keď sa potom po dvoch rokoch vrátil z vojny, o rok na to bola svadba.

Svoj život som sa naozaj snažila zmeniť. Prvú pusu sme si dali až na zásnubách, ktoré boli štyri mesiace pred našou svadbou. Potom to už bolo ťažšie zvládnuť... Nikdy som však nepochybovala o tom, že patríme k sebe, aj keď život, ktorý sme spolu žili nebol opravdivým manželským životom. Máme spolu štyri deti a pokiaľ boli malé, nejako sme náš vzťah neriešili, lebo všetko sa to točilo len okolo nich a zabezpečenia financií. Keď začali deti rásť, zistila som, že náš vzťah nefunguje a ja som nešťastná.

Preplakala som veľa dní i nocí, keďže manžel bol pracovne často mimo domu. Po návrate to boli samé hádky a výčitky z obidvoch strán. Zraňovali sme sa navzájom a ja som začala prvýkrát vážne uvažovať o rozluke.

Potom to bolo ešte dvakrát. Nikdy som však ten krok neurobila. Niečo ma držalo. Dnes viem, že Boh nad nami držal svoju ochrannú ruku. Ja som nevedela ako ďalej a stále som Pána prosila, aby to vyriešil a pomohol nám. Keď sa po 4,5 roku môjho úprimného hľadania ako to zmeniť nič nedialo, myslela som, že končím.

Pýtala som sa, načo je taký život, bez radosti, plný utrpenia a bolesti. Ak je na toto človek na svete, tak taký život nechcem. A vtedy sa Pán ku mne sklonil. Vyslyšal môj nárek a vytiahol ma z jamy hrôzy, z bahnitého kalu. (porov. Ž 40)

V roku 2009, keď som už mohla odísť od najmenšieho dieťaťa, rozhodla som sa ísť po 18. rokoch na duchovné cvičenia. Nebolo to nič plánované, jednoducho som si pozerala ponuky cvičení a zasiahlo ma pozvanie na cvičenia o Božom milosrdenstve. Myslím, že tam som to Božie Milosrdenstvo prežila a odvtedy sa vo mne veľa vecí zmenilo a ja som sa začala na svoj život pozerať inak. Nevedela som však čoho sa chytiť, ani ako tú zmenu vykonať. Pamätám si ako som raz, už plná zúfalstva išla na sv. spoveď a veľmi som plakala. Bol štvrtok a v kostole bola adorácia. Keď som vyšla zo spovednice, zaliata slzami, kľakla som si blízko Pána vo sviatosti a vyliala Mu svoje srdce...

Potom som sa dostala do spoločenstva nejakých terciárov sv. Františka. Netušila som čo sú zač, nevedela som koho a prečo nasledujú a aj keď mi nevedeli odpovedať na moje otázky prečo tak žijú, vnímala som, že život sv. Františka ma čoraz viac oslovuje. A tak som zostala. Môj život sa zase trochu zmenil...

V roku 2011 sme s manželom oslavovali 20. výročie svadby. Keďže náš vzťah nebol stále v poriadku, pri príprave torty v kuchyni som s Bohom viedla veľmi živý rozhovor. Hodina našej slávnosti, ktorá mala byť spojená s obnovou manželského sľubu sa blížila.

A ja som Bohu hovorila: „ Bože, všetko v tom manželskom sľube je v poriadku, ale nemôžeš po mne chcieť, aby som povedala, že svojho manžela milujem, lebo to nie je pravda a Ty to vieš! A vieš aj to, že s tým teraz neviem nič urobiť!“

Dopadlo to tak, že slávnostná sv. omša sa konala, ale obnova sľubov nie. Pán to zariadil tak, že kňaz na to zabudol..... (Vďaka Bože!) Neviem ako by som vtedy zareagovala, asi by som pri slove milujem zostala ticho. Tento stav trval ešte ďalšie dva roky a ja som sa stále nevedela pohnúť z miesta. Až som pri jednej z nasledujúcich spovedí v zúfalstve vykríkla: „ Pane, veď vidíš aké to je, urob niečo!“

A Pán urobil. V roku 2012 ma pozval ma na kurz Objav Krista, kde sa to všetko dalo do pohybu. Počas prednášok som mala pocit, že niektoré sú určené priamo iba mne, iné sa ma vždy nejakým spôsobom hlboko dotýkali. A aj keď mi otvárali staré neuzdravené rany, nastavovali mi zrkadlo a tak ma nútili zamýšľať sa nad mojím doterajším spôsobom života. Postupne som vstupovala hlbšie a hlbšie do svojho vnútra a tak sa otvárala pre Božie pôsobenie vo mne.

Po silnej modlitbe príhovoru už nebolo pochýb, že Duch Svätý vo mne mocne koná a vanie kam chce! Chcela som do celého sveta vykričať ako sa ma Pán dotkol a aké veľké veci mi urobil...

a ja som sa rozhodla zasvätiť Mu svoj život aj vo Františkánskom svetskom ráde, pretože ma život sv. Františka čoraz viac oslovoval. Aj keď som nevedela prečo. Keďže som bola smädná po týchto informáciách, začala som študovať Františkánsku spiritualitu a tam som pochopila, že len život v láske, pokore a kajúcnosti ma môže naplniť.

Celý nasledujúci rok som sa zaoberala sama sebou. S Jeho pomocou sa mi niečo podarilo zmeniť, no stále som nenachádzala pokoj.

O rok prišlo ďalšie pozvanie na nadväzujúci kurz Nasleduj Krista. Išla som naňho s veľkým očakávaním i s túžbou po obyčajnom živote v pokoji. A tak som opäť prijala Pánovo pozvanie pozrieť sa na svet i na seba samú Jeho očami. Tu som veľmi silno vnímala ako sa ma Boh mocne dotýka a ako svojou mocou koná v mojom živote… Pri téme o vzájomnom odpustení sa pre mňa spustila obrovská dávka milostí…

„Pán ma vytrhol z moci tmy a preniesol do svojho kráľovstva…“ (por. Kol 1, 13-14).

Nebola som si vedomá žiadneho neodpustenia, ale v období konania tohto kurzu mi Pán ku koncu jednej spovede ukázal dve veci, ktoré mám vyriešiť, aby som sa mohla pohnúť ďalej. Bolo to jedno nevedomé neodpustenie a situácia z detstva. Konkrétne a vo svetle mi ukázal moju nemožnosť zmeniť a uzdraviť sa, pokiaľ naozaj nie som schopná odpustiť všetko druhým i sebe samej. Spoznala som to nevedomé neodpustenie a tak som odpustila – naozaj zo srdca.

Situáciou z detstva som zostala zaskočená.

Už odmalička som bývala často chorá. Pri jednej z týchto častých návštev u detského lekára, lekár povedal mojej mame, aby už niečo robila, lebo on už nevie ako ma má liečiť. A tak ma mama zobrala k jednej pani. Vtedy to bolo bežné. S niečím si nevedeli rady? Ideme za „babou.“ Nepamätám si čo sa tam so mnou dialo. Spomínam si iba na to, že som celú cestu v autobuse smerom domov pregrgala. Neskôr som sa dozvedela, že som mala stále teploty a tá pani povedala, že mojím problémom je žalúdok. Tiež som nosila červenú šnúrku na ruke, proti urieknutiu ako asi všetky deti v tom čase a doma sa nám pri neriešiteľnom probléme zhadzovali uhlíky. A to som robila aj ja svojim deťom. Nikto mi nevysvetlil, že to nie je správne. Poznanie, že to nie je dobré som dostala až teraz. My sme sa o pomoc utiekali nie k Bohu, ale k Zlému. A tak som sa počas Veľkonočnej vigílie pri obnove krstných sľubov vedome zriekala všetkých týchto vecí a natrvalo som si za Pána zvolila Ježiša Krista. A toto bolo vlastne príčinou všetkého zla vo mne. Týmito úkonmi som bola otvorená i sama som sa Zlému otvárala. Pán však videl moju biedu a zachránil ma z moci zla. Aj keď to trvalo ešte dlhší čas a ja som sa musela popretínať všetky negatívne putá, dnes Bohu za to zo srdca ďakujem!

Teraz však bol rad na mne. Pán mi poukazoval a vlastne dodnes ma usvedčuje z mojich hriechov, chýb a slabostí, ktoré Mu mám odovzdať a s ktorými musím bojovať až do krvi, aby som Mu mohla naplno patriť. Ale neodsudzuje ma. Vlastne vždy sa teší, keď k nemu prídem a dám Mu všetku svoju špinu, po ktorej tak paradoxne túži.

Videla som svoje hriechy, zlyhania, svoj strach, ktorý ma ovládal a ktorý som zasiala aj do svojich detí. Všetko som sa snažila naprávať tak, ako to postupne prichádzalo. A nebolo to vôbec jednoduché, ani ľahké. Ale chcela som a dodnes chcem kráčať cestou, ktorú mi Pán ukazuje a ktorou ma vedie. Chcelo to veľa sily a odvahy zmeniť svoj život od základov. No aj keď mi bolo veľmi ťažko a vedela som, že na to nemám síl, vnímala som, že to musím všetko ponaprávať. Nie vždy to šlo hneď a nejaké veci ešte trvajú, ale verím, že Pán vidí moju úprimnú snahu a nenechá ma v tom....

Najkrajšie a najfascinujúcejšie pre mňa bolo to, keď som videla, ako sa to všetko mení na dobré. Manžel, rodina, môj vzťah k druhým i k sebe samej... Zistila som však, že čím to bolo ťažšie a náročnejšie, tým to bolo potom hlbšie, krajšie a oslobodzujúcejšie...

Neviem čo ma ešte čaká, ale jedno viem určite: „ Mojím Bohom je odvtedy Pán, mojím svetlom je Ježiš, mojím vodcom je Duch Svätý, preto sa už ničoho neobávam.“

„A tak mi, Pane, neodnímaj svoje milosrdenstvo, tvoja milosť a tvoja pravda nech mi vždy pomáhajú.“ (Ž 40)

A dnes?

Dnes viem, že na úlohu učiteľky som vtedy nebola vôbec pripravená a elektriku som musela vyštudovať, aby mal kto doma opraviť vypínač, lebo môj manžel je umelec. Stále som manželkou, mamou i terciárkou Angelou Monikou (moje rehoľné meno) vo Františkánskom svetskom ráde.

Slúžim v bratislavskom kostole sv. Štefana i na Kurzoch Objav a Nasleduj Krista, na ktoré nedám dopustiť a každému, kto túži po naozajstnej zmene svojho života, kto chce mať živý vzťah s Pánom, odporúčam, aby ho absolvoval. Áno, Pán ma rôzne cesty a toto je jedna z nich, ako v mojom prípade...

A čo moja túžba venovať sa deťom? Aj toto mi Pán splnil, keď ma v ten pravý čas (keď už som bola pripravená) poslal pomôcť pri animovaní detských svätých omší. Vďaka Ti Pane! A tak Ti Pane zo srdca ďakujem, že si ma našiel a že si ma zachránil. Naveky Ťa chcem milovať. Nauč ma Tvojej láske!

Amen.

Lenka Angela Monika Bujnová


Späť na svedectvá | Zdieľaj na Facebooku | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium

Dobré správy

  • Raniero Cantalamessa
    Účinnosť krstu v Duchu Svätom v reaktivácii krstu spočíva v tomto: človek konečne prispieva vlastným podielom -- menovite, robí rozhodnutie viery, pripravený pokáním, ktoré umožňuje slobodné Božie konanie a prúdenie všetkej Jeho sily. Je to ako keď zapojíte zástrčku a zapne sa svetlo. Boží dar je konečne „nespútaný“ a Duchu je umožnené rozlievať sa ako vôňa v kresťanskom živote.
    2017-08-24
  • Elias Vella
    Ľudia sa často pýtajú, prečo diabol niekoho napadá. Diabol predovšetkým napadá všetkých. Napadol tiež Ježiša a ja tvrdím, že čím viac sme prešli v našej duchovnej púti, tým viac na nás zlý duch útočí. Nemá záujem napadať niekoho, kto sa nachádza už na jeho strane. Keď už tam je, prečo by ho napadal. Pokiaľ človek ešte nezaujal stanovisko, ešte niekam kráča, býva častejšie napádaný.
    2017-07-31
  • International Catholic Charismatic Renewal Services
    V niektorých prípadoch Ježiš uzdravuje z vlastnej iniciatívy. Avšak najčastejšie sa uzdravenia udejú ako odpoveď na prosbu samotného chorého alebo jeho priateľa alebo príbuzného. Niekedy Ježiš uzdravuje iba slovom, inokedy symbolickým gestom alebo použitím vtedy známych terapeutických prostriedkov ako je slina alebo hlina. Pán bez výnimky stretáva s hlbokým súcitom chorých a trpiacich, ktorí k nemu prichádzajú, kamkoľvek ide (Mt 14, 14).
    2017-07-26
  • Peter Hocken
    Pán si z piatka na sobotu ráno 10.06.2017 povolal k sebe velikána, pátra Petra Hockena. Vo svojich 85 nedožitých narodeninách bol Božím služobníkom, priateľom a kňazom, ktorý do posledného dychu s radosťou slúžil Božiemu telu po celom svete. Pán ho obdaril mimoriadnym intelektom a múdrosťou spolu so skúsenosťou krstu v Duchu Svätom aj schopnosťou odborne a zrozumiteľne popísať teologickú a duchovnú skúsenosť, ktorá sa deje v Cirkvi osobitne po II. Vatikánskom koncile.
    2017-06-11
  • Marek Nikolov
    Túžime ešte viac inšpirovať ľudí pre Pána. Túžime, aby jeho deti neboli iba konvertiti, žijúci vieru pre seba, ale skutoční učeníci a jeho priatelia, ktorí idú do celého sveta a zvestujú radosť evanjelia. Ak Ti horí srdce pre Krista a chcel by si mu slúžiť, ponúkame Ti pridať sa k nám.
    2017-05-22

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.