Photo - Kaka

Kaka

Potrebujem Ježiša každý deň môjho života. Ježiš mi hovorí v Biblii, že bez neho nemôžem urobiť nič. Mám dnes dar a schopnosti hrať futbal, pretože mi to dal Boh.

Photo - Ivona Škvorcová

Ivona Škvorcová

Jedna malá „gulička“, ktorú som si náhodne našla na krku, zmenila nielen moje plány, ale i život. Treba ju vyoperovať - bolo odporúčanie mojej lekárky. Vraj len bežná operácia, o nič nejde. V nemocnici som strávila tri dni a s pokojom a úplnou bezstarostnosťou som tri týždne čakala na výsledky z biopsie. Ako 22-ročnú vysokoškoláčku plnú života a energie, ma ani len nenapadlo, že by mohlo ísť o niečo vážne. 22. 2. 2006 zneli slová lekára: „Je to pozitívne“. Ani som presne nechápala, čo to znamená. Šok, ktorý otriasol celou mojou rodinou - RAKOVINA. Bola som zmätená, mala som kopec otázok a obáv.

Photo - Katarína Kuchtová

Katarína Kuchtová

Modlila som sa a prosila Pána o záchranu nášho Šimonka. Prišli sme do nemocnice a lekár mu nameral tep 300 - to je na kolaps a smrť.

Photo - Augustín Ugróczy

Augustín Ugróczy

Ahojte chlapci, mládenci, muži, mudrci, odpadlíci, vagabundi, hľadači pokladov, drakobijci, kávičkári, hudobníci, načúvači, jedným slovom UČENÍCI. Takýmto oslovením na úvod mailu zvolávam mojich chlapcov na pravidelné mesačné stretká s názvom PAJTA.

Photo - Elias Vella

Elias Vella

Keď som bol profesorom dogmatickej teológie, učil som svojich študentov, že diabol ako osoba neexistuje.

Photo - Matej Tóth

Matej Tóth

Aj keď mám krásny a šťastný život, nie vždy bolo všetko ružové a ideálne, ale ja sa riadim heslom, že všetko zlé je na niečo dobré a Pán Boh má svoj plán. Preto sa snažím nájsť vo všetkom a všetkých ľuďoch hlavne to dobré.

Photo - James Manjackal

James Manjackal

... položil ruky na moju hlavu a začal sa modliť: „Nebeský Otče, pošli teraz svojho Syna Ježiša do choroby tuberkulózy, ľadvinových kameňov a infekcie, ktorými trpí tento kňaz a úplne uzdrav jeho telo aj dušu.“ Vtedy som si pomyslel, že asi videl moju zdravotnú kartu, kde sú opísané moje zdravotné problémy!

Photo - Katarína Randová

Katarína Randová

Pred rokom mi vyšli nedobré výsledky na HPV vírus, ktorý spôsobuje rakovinu krčka maternice. Keďže to nebolo veľmi vážne, čakali sme na ďalšie stery. Ich výsledky boli opäť horšie ako predtým. A takto sa to opakovalo ešte raz. Výsledky sa zhoršili, dokonca výsledky na rakovinové bunky vyšli všetky pozitívne. Mne sa vtedy zrútil svet.

Photo - Peter Slaný

Peter Slaný

Začal som pravidelne huliť trávu. Už v trinástich som fajčil trávu denne. Chodil som do školy nahúlený. Cez prestávky som si tiež občas zahulil. V tej dobe som opovrhoval tvrdými drogami. Myslel som si, že nikdy nebudem feťák. Onedlho som vyskúšal durmán, LSD, extázu... V štrnástich som vyskúšal Piko (pervitín).

Photo - Róbert Slamka

Róbert Slamka

Viem čo je rakovina. Môj ocko zomrel na rakovinu, aj starý ocko zomrel na rakovinu a tak viem čo to znamená, keď niekto povie máš zhubný nádor! A tak som si povedal, idem zomrieť.

Photo - Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Ak teda za to, čo som robil, to jest za dobro, pravdu a Krista mám byť trestaný, vtedy nechcem ani menší trest, ale radšej väčší trest a bol by som najšťastnejší, keby som mohol za Krista i zomrieť, hoci viem, že tak veľkej milosti nie som hodný.

Photo - Jozef Červeňák

Jozef Červeňák

V novembri toho roku 2002 na Sviatok všetkých svätých som sa vracal z cintorína domov. Ako som tak kráčal, vo svojom srdci som vnímal hlas, ktorý mi hovoril: „Ona bude tvojou ženou“.

Photo - Liu Žen jing - (brat Yun)

Liu Žen jing - (brat Yun)

Podzemná Cirkev v Číne čelí krutému prenasledovaniu aj v dnešných dňoch. Yun tvrdí, že aj vďaka prebiehajúcemu vyše 30 ročnému prenasledovaniu, utrpeniu a mučeniu sú dnes veriaci čínskej podzemnej Cirkvi pripravení v moslimskom, hinduistickom a budhistickom svete obetovať svoj život za Ježiša Krista a ohlasovanie Jeho Evanjelia.

Photo - MUDr. Emília Vlčková

MUDr. Emília Vlčková

Príbeh exhomeopata: Dcére som vyliečila bronchitídu po tom, čo jej nezabrali antibiotiká. Mne po podaní homeopatika na druhý deň zmizla bradavica.

Photo - Vlado Žák

Vlado Žák

Vedel som o Bohu, ale nepoznal som Ho. Videl som Boha len ako prísneho sudcu, ku ktorému som bol viac viazaný akýmsi strachom, než čímkoľvek iným. Teraz už viem ako veľmi som sa mýlil.

Photo - Alžbeta Šimová

Alžbeta Šimová

Keď po operácii prišli výsledky a potvrdil sa karcinogénny nádor, potrebovala som ísť pred Eucharistického Krista.

Photo - Dominik Dobrovodský

Dominik Dobrovodský

Áno, kosti sú mojím životným údelom. Narodil som sa so zlomeninou a od vtedy celé detstvo rok čo rok zlomeniny pri najmenších pádoch. Veľa času som strávil v nemocniciach, poznal utrpenie na vlastnej koži, ale videl trpieť aj druhých. Na druhej strane to bola pre mňa vysoká škola života. Bola to skúsenosť, že Boh je vždy pri mne, že ma nikdy neopustí. A tak sa postoj chvály stal (a stále znovu stáva) mojím prvým vyjadrením lásky k nemu.

Photo - Nick Vujicic

Nick Vujicic

som vďačný, že som sa pred 31 rokmi narodil bez rúk a nôh. Nebudem predstierať, že môj život je jednoduchý, ale skrze lásku mojich milovaných rodičov a viery v Boha som prekonal moje nešťastie a môj život je teraz naplnený radosťou a zmyslom.

Photo - Viera Prokopcová

Viera Prokopcová

Ak žehnáme Izraelu, požehnanie prichádza na nás samotných (Gn 12,3): „Požehnám tých, čo budú teba žehnať a zavrhnem tých, čo budú teba preklínať.“ Ak je v našom srdci alebo v rodine, u predkov prítomný antisemitizmus, alebo máme predsudky voči Židom, robili sme si vtipy na adresu Židov alebo Izraela, dopustili sme sa neprávosti voči Židom, ukrivdili sme, boli sme ľahostajní voči povolaniu židovského národa, atď ..., bránime požehnaniu, ktoré je nám prisľúbené v Gn 12.

Photo - Jozef Demjan

Jozef Demjan

V detstve ma sexuálne zneužil starší chalan, prešiel som chudobou, okultizmom, depresiami, sexuálnymi partnermi toho istého pohlavia, či pokusmi o samovraždu. Svetlo do môjho života vniesla viera v Ježiša Krista.

Photo - Marek Nikolov

Marek Nikolov

Cieľom modlitbových zhromaždení s názvom „Ježiš uzdravuje“ (najbližšie v sobotu 14. októbra 2017) je zažiť, že Boh je láska. Láska, ktorá sa chce dávať a zjavovať svoje milosrdenstvo aj skrze uzdravenia, znamenia, divy a zázraky.

Photo - Katarína Kolčárová

Katarína Kolčárová

Začala som vnímať anjelov, ale neskôr aj duchov. Čo bolo strašné. Začala som pociťovať strach a aj depresiu som dostala. Bola som zmätená, nechápala som ako je to možné, že mi to ubližuje. Veď v tom predsa nemôže byť nič zlé. Videla som svoju kamarátku, ako zvláda s ľahkosťou život a keďže to bol veľmi dobrý človek, myslela som si, že je to v poriadku.

Photo - Rick Warren

Rick Warren

Ľudia sa ma pýtajú: Čo je zmyslom života? Ja odpovedám veľmi stručne a výstižne: život je prípravou na večnosť. Boli sme stvorení pre večnosť a Boh chce, aby sme boli s Ním v nebi.

Photo - Renáta Ocilková

Renáta Ocilková

Počas chemoterapií mi však vypadol menštruačný cyklus. Keď som sa na to asi po pol roku spýtala môjho gynekológa – onkológa, s veľkými obavami, ako zareagujem, mi povedal: „To je normálne. Vy už cyklus nikdy nedostanete.“

Photo - Anton Srholec

Anton Srholec

Viera a láska k Ježišovi a k jeho veci naplnila moje celé srdce a bol som ochotný za to položiť svoj život.

Photo - Denis Blaho

Denis Blaho

Veštil som a plnilo sa to, mával som jasnovidecké obrazy krátkodobej budúcnosti, ktoré sa tiež plnili. Kresťanstvom som pohŕdal a veriacich ľudí alebo známych, ak neboli naozaj hlboko veriaci, som spochybňoval alebo dotiahol na nejaký budhistický seminár.

Photo - Bohuš Živčák

Bohuš Živčák

Napriek prenasledovaniu za komunizmu, alebo možno práve kvôli tomu, sa hľadanie Boha stalo pre mňa neustálym dobrodružstvom. Viac putovaním ako študovaním. Na strednej škole sa Boh začal približovať ešte dramatickejšie.

Photo - Veronika Barátová

Veronika Barátová

Spomienky na začiatok môjho návratu k Bohu sú pre mňa stále veľmi krásne a dôležité do dnešného dňa. Stalo sa tak počas môjho štúdia na vysokej škole, v dobách normalizačného komunizmu.

Photo - Dr. Gloria Polo

Dr. Gloria Polo

Aj mňa zasiahol blesk, vnikol do mňa cez ruku a spálil celé moje telo strašným spôsobom, zvnútra aj zvonku. Moje rebrá, brucho, podbruško, nohy aj pečeň boli zuhoľnatené. Moje ľadviny utrpeli silné popáleniny, tak isto pľúca a vaječníky.

Photo - P. Vojtech Kodet

P. Vojtech Kodet

Jádra křesťanství se začínám dotýkat v okamžiku, kdy pochopím, že Bůh je ten, který si mě zamiloval, a kdy to prožiji na vlastní kůži. Když pochopím a prožiji, že Bůh je ten, který mě hledá, a zakusím, že jsme se konečně setkali. Když pochopím a prožiji, že Bůh ke mně mluví, zaslechnu jeho hlas ve svém srdci a začnu ho poslouchat.

Photo - Oto Mádr

Oto Mádr

Tato doba není pro křesťany zvlášť příjemná, ale pro křesťany správného formátu je to velký a nádherý čas. „Jestliže mne pronásledovali, i vás budou pronásledovat.“ V takových slavných chvílích zpívá církev Pánu hrdinskou píseň lásky a věrnosti. Je to výsada a dar právě teď žít, milovat a bojovat.

Photo - Matka Tereza

Matka Tereza

Nie je dôležité to, čo robíme, ale koľko lásky do svojej činnosti vložíme. Robme malé veci s veľkou láskou.

Príbeh - Kiko Arguello
Neokatechumenátna cesta

small_Kiko.jpg

Celým menom Francisco José Gómez Arguello. Je zakladateľom Neokatechumenátnej cesty na ktorú sa vydalo jeden a pol milióna ľudí v 106 krajinách sveta.

Som synom zámožnej rodiny z Madridu. Môj otec bol advokát. Som prvorodený zo 4 súrodencov. Moji rodičia boli katolíci.

Po skončení strednej školy, idúc na univerzitu, som prežíval krízu v rodine a so sebou samým, predovšetkým kvôli prostrediu na fakulte Výtvarného umenia v Madride, ktorá bola úplne ateistická a marxistická.

Hneď som si uvedomil, že formácia a výchova, ktorú som dostal v rodine a na škole mi vôbec nedávala odpovede na rôzne citové, psychologické a identitné problémy, ktorým som čelil. Pýtal som sa sám seba: Kto som ja? Prečo existuje nespravodlivosť na svete? Prečo sú vojny?

Vzďaľoval som sa z cirkvi až tak, že som ju opustil celkom. Začala sa vo mne hlboká kríza počas ktorej som hľadal zmysel života. Na výtvarnom umení som robil divadlo. Tu som spoznal divadlo od Sartra a slúžil som v tejto ateistickej línii. Venoval som sa maľovaniu a výstavám. Dobre, Boh dovolil, aby som mal ateistickú skúsenosť, alebo ak chcete, hlboký úpadok do pekla mojej existencie, existencie bez Boha. Boh dovolil, aby som pretrhol všetky putá s transcendentnom. Hlboko ma pohoršoval nezáujem a ľahostajnosť mnohých ľudí. Všetky osoby v mojom okolí, ktorí chodievali na omšu, ale v konečnom dôsledku ich život nebol hlboko kresťanský. Počnúc mojou rodinou v ktorej moja mama chodila na omšu každý deň a môj otec bol katolík. Ale bohom môjho domu boli peniaze. Väčšina rozhovorov u nás doma bola o peniazoch.

„Boh nebol v centre našej rodiny ani v centre nášho myslenia, ktoré sme mali doma a to bolo normálne. To isté môžem povedať o mojich strýkoch a o celom prostredí v ktorom som sa pohyboval. Náboženstvo bol viac aspekt a druh kultúrneho náteru, ktorý aspoň mňa nepresvedčil. Možno pretože som bol maliar, umelec a mal som hlbokú vnímavosť na absolútnu túžbu po súvzťažnosti. Nechcel som byť malomestským, ako moji rodičia, ani žiť taký život ako oni, tak ako predpokladám, že sa stalo tiež toľkým mladým.

Keď som mal 15 rokov pamätám si, že keď som šiel na nedeľnú omšu, kostol bol plný a s kamarátmi sme ostávali stáť vonku. Vydržali sme tam stáť. Išli sme na tú omšu, pretože sa nekázalo dlho a bola viac stručná. Keď sme počuli zvonček, všetci sme šli na kolená, potom sme sa postavili a čakali, kedy to skončí, aby sme mohli odísť.

„Ja som si uvedomil, že toto nie je spôsob, ktorý chcem praktizovať. Hoci sa to zdá čudné, ale kvôli zle prežitej omši som si uvedomil, že to musím nechať a začal som hľadať iné cestičky.

Jednu vec som mal jasnú: nemohol som klamať sám seba. Nemohol som byť sprostý a hlúpy. Alebo úprimne verím Bohu, alebo nie. Ak nie, bolo lepšie nechať to a odísť. Tak som to všetko zanechal. Nuž teda skúsil som byť súdržný s typom existencionalizmu: s totálnou absudrnosťou ľudskej existencie. A začal som veľa trpieť, pretože sa predo mnou celý svet premenil na popol: na popol sa premenila moja existencia, vlastne všetko sa zmenilo na popol. Nemal som o nič záujem, nechcel som ani maľovať. Mal som šťastie, alebo ak chcete nešťastie, že som vyhral Národnú cenu v maľovaní veľmi dôležitú v Španielsku. Vtedy som bol v televízii, v novinách, otvorila sa mi odborná (profesionálna) cesta. A toto bola „posledná kvapka“ pretože som videl, že toto všetko nedáva nijaký zmysel môjmu životu.

„Bol som vo vnútri mŕtvy a vedel som, že môj koniec by bola určite samovražda. Skôr, alebo neskôr. A naozaj, som bol doslova prekvapený z toho, že ľudia boli schopní žiť, keď som ja toho schopný nebol. Ľudia boli zapálení za futbal, za kino...A mňa nezaujímalo nič. Futbal sa mi nepáčil, kino sa mi zdalo hlúpe. Každý deň života pre mňa znamenal utrpenie. Každý deň to isté: na čo mi to je? Kto som ja? Načo zarábať? Načo sa ženiť? A tak všetkému predo mnou chýbal zmysel. ...Pamätám si, že som cítil, ako by nebo bolo urobené z cementu a ja som sa nachádzal pod veľkou stokou. Mal som predstavu, že nebo je úplne predo mnou zavreté.

„Pýtal som sa ľudí okolo mňa: „prepáč na chvíľku, ty vieš prečo žiješ?“ A nevedeli kvôli čomu, ani pre čo žijú, ale žili. Možno to muselo byť tak, jednoducho, žiť: niekto sa zobudí, ide do školy, je, potom ide do kina alebo zavolá kamarátovi. Šťastní, ktorí sú schopní takto žiť! Ja som toho nebol. Schovával som sa sám pred sebou. V mojom vnútri sa otvorila veľká temná priepasť.

Priepasť, ktorá vo svojej hĺbke bola hlbokým Božím volaním, ktoré ma volalo z hĺbky mňa samého. Vtedy mi veľmi pomohol profesor Bergson. Bergson je filozof prezieravosti a intuície. Hovorí, že intuícia je spôsob vyššieho poznania pravdy. Boh dovolil, aby toto bola pre mňa prvá iskra, ktorá mi dala trochu svetla, pretože som si uvedomil, že v hĺbke som bol racionalista, čo mňa samého veľmi ničilo. Vo svojej hĺbke som totiž nemohol akceptovať nezmyselnosť všetkého stvorenia. Pretože som maliar, rozumel som kráse prírody: vode, stromom, vtákom, horám.

Uvedomil som si, že na to, aby sa negoval zmysel všetkého, že Boh existuje, je potrebné toľko viery, koľko je potrebné na to, aby sme uverili, že existuje. Ja som urobil ten krok, ktorým som akceptoval to, že Boh neexistuje. Ale bol to racionálny skutok, ktorý narážal s niečím v mojom vnútri. A vtedy som si povedal: „ pozri, pravda nie je všetko. V človeku je tiež intuícia. Nuž s intuíciou som spoznal, že všetko malo zmysel, že Boh existuje pričom On vedel pre čo som na svete ja, prečo existujem. Nevedel som však ako Ho stretnúť.

Potom som čítal evanjelium, ktoré hovorí: neoponovať zlu zlom, ak ťa niekto udrie na pravé líce..., ak niekto ti vezme....

Pamätám si, že raz sa môj otec nahneval a povedal som mu: Pozri čo hovoríš. Ty si katolík? Nie! Odpovedal mi, že to boli záležitosti svätých, Sv. Františka atď. Ja som mu povedal: Túto knihu - Bibliu, môžeš vyhodiť von cez okno, pretože som pochopil, že nemá nič spoločné s realitou, ktorú žiješ. Popieraš, že sa v nej píše sa môže skutočne aj žiť. Že veci sú aké sú...že život je viac ako len štúdium, zarábanie peňazí a víťazenie. Tak teda Biblia a viera, na čo nám slúži?

Vošiel som do mojej izby a začal som kričať na Boha, ktorého som nepoznal.

Kričal som na neho: Pomôž mi! Neviem kto si! A v tom momente Pán sa zľutoval nado mnou. Mal som hlbokú skúsenosť stretnutia s Pánom, ktorý si ma uchopil. Pamätám si, že som horko plakal, padali mi slzy, slzy a rieky sĺz.

Prekvapene som sa pýtal, prečo plačem? Cítil som šťastný, ako niekto komu pred smrťou, keď ho idú zastreliť, povedia: Si prepustený a slobodný. Zadarmo ostávaš slobodným. A vtedy, aj keď som tomu nevedel uveriť a stále som plakal z prekvapenia, že som bol oslobodený. Toto bol pre mňa prechod zo smrti vidiac, že Kristus bol v mojom vnútri a že niekto v mojom vnútri mi povedal, že Boh existuje.

Čo to bolo, čo sa mi stalo? Bol to dotyk, hlboké svedectvo, ktoré mi povedalo nielen to, že Boh je, ale že Ježiš je Boh.

Išiel som za kňazom a predstavil som sa mu a povedal som mu, že chcem byť kresťanom.

A on mi povedal: Nie si pokrstený?

Áno som pokrstený. Odpovedal som.

Tak teda? Čo chceš?

Mal si už prvé sväté prijímanie?

Áno, ale pozrite, že ja... Ty sa chceš spovedať?

Nerozumel mi.

Ale ja som chcel, aby ma spravil kresťanom. Je to o tom ísť na spoveď v niektorý deň a už to je? Vedel som, že stať sa kresťanom musí byť niečo serióznejšie. Nakoniec som sa dal na kurz kresťanstva. Bola to iniciatíva, ktorá vznikla v Španielsku v nedávnych rokoch. A pomohlo mi to. Začalo sa moje skutočné hľadanie Pána. Chodil som do kostola a hovoril som ostatným, pomôžte mi byť kresťanom.

Potom sa moje obrazy zmenili. Začal som maľovať náboženské umenie. Niektorí poznáte moje ikony. Za krátky čas sme založili skupinu umelcov, hnutie obnovy posvätného umenia, aby sme mohli urobiť krajšie kostoly. Architekti, sochári a maliari spolu sme začali rekonštruovať cirkev, tak trochu ako začal Sv. František. Ale v istom momente som si uvedomil, že nemá zmysel rekonštruovať kostol zvonku, keď toľko mne podobných ľudí sa nachádza v hroznej situácii.

Pán mi dovolil stretnúť osobu, ktorá trpela. Vtedy som nechal všetko a všetkých. Tiež moju sľubnú kariéru maliara. Odišiel som žiť do chatrče. U Charlesa de Foucaulda som našiel príklad života: obraz Sv. Františka. Biblia, ktorú stále nosím pri sebe, pretože ju čítam každý deň a gitaru. Medzi chatrčami urobenými z kartónu, veľmi podobným z Brazílie, našiel som jednu chatrč, ktorá bola pre všetky túlavé psy a ja som sa tam priplietol. Bolo tam tak hrozne zima a všetky túlavé psy prichádzali zohriať ma. Bolo to niečo pekné byť tam so psami, ktoré sa zrazu našli s novým návštevníkom v ich psom útulku, ktorým som bol ja.

Ale čo som robil v týchto podmienkach? Boh ma chcel v chatrčiach, aby som začal cestu obrátenia mnohých ľudí.

Tam v chatrčiach sa stal zázrak. Moji susedia, väčšina cigáni, sa ma pýtali kto som. Mal som bradu. Hovoril som ináč ako oni, ale žil som rovnaký život: pýtal som si almužnu, príležitostne som pracoval ako robotník. Nuž pýtali sa ma, ale ja som nechcel k nim hovoriť. Od Foucaulda som sa naučil obraz skrytého života v Kristovi: byť ticho pri Kristových nohách, v rozbitej, zničenej ľudskosti. Byť posledný tu u jeho nôh.

Pán ma však privádzal k dvom chlapcom, ktorých prenasledovala polícia, pretože predávali drogy a potom k jednému opitému domorodcovi. O nejaký čas sme boli skupinou 16 osôb v mojej chatrči s rozmermi 3 metrov štvorcových. Úplne plná chatrč.

Tu som sa stretol s prekvapením o ktorej som im musel povedať, poskytnúť im dôvod mojej viery. Vzal som gitaru, spievali sme, otvoril som Písmo a hovoril som: Pane pomôž mi. Ja nie som kazateľ, neviem hovoriť. „ od proroka Ezechiela. Videl som ako Pán mi dal znamenie cez Písmo, aby som ich mohol milovať, pre lásku k týmto chudobným ktorí mali ruky plné hriechov. Jeden z nich bol 7 krát vo väzení, ďalšia - bola stará prostitútka, boli tam lupiči, tuláci, ktorí zbierali kartóny z ulice a predávali ich, cigáni, ktorí boli tulákmi. Mal som veľa problémov a konfliktov. Pokúsili sa ma zabiť 2 krát. História, ktorú je lepšie nehovoriť.

V jeden deň ma prišiel navštíviť šéf klanu cigáňov, ktorý bol v boji s iným klanom, aby ma požiadal o gitaru a spýtal sa ma, čo hovorí Biblia o nepriateľoch. Povedal mi, že ide o konflikt medzi dvomi klanmi a že on zbil matku šéfa iného klanu. Na hlave mala následne 15 stehov. Keďže medzi nimi sa platil zákon Talionu, prišli za ním po 2 rokoch pomstitelia so želaním odplaty. Keďže v tomto období vzťahov medzi dvomi klanmi bol kľud, obaja šéfovia sa rozhodli stretnúť sa osamote a pobiť sa s palicami až do krvi. Môj mladý priateľ bol veľmi znepokojený. Otvoril som Písmo a prečítal som mu Kázeň z Hory, kde sa pozýva neukladať na odpor zlu.

„Takže mám sa nechať zabiť palicami?“ Pýtal sa. Dal som mu knihu, ktorú som nosil so sebou: Kvietky Svätého Františka. Čítal to a každé popoludnie mi prišiel o tom porozprávať, modlili sme sa spolu, aby sme našli nejaké východisko, aby si mohol zachrániť život bez potreby niekoho zabiť. Jediné riešenie bolo ísť do bitky bez palice a v duchu pokoja. Deň bitky sa postavil predo mnou s palicou. Napokon som sa mi ho podarilo presvedčiť, aby tam išiel bez nej. Ja som si kľakol a modlil sa ruženec, aby Panna Mária zachránila život tohto chlapca. Čas plynul. Bolo okolo druhej, alebo tretej hodiny ráno. Myslel som si, že už bol mŕtvy, keď som ho uvidel prichádzať. Vidiac ho bez palice, jeho protivník sa rozhodol vyriešiť spor ekonomicky. Môj priateľ sa rozhodol tú cenu zaplatiť. Volá sa José Agudo. Teraz je na Ceste a má 13 detí.

V jeden deň ma José vzal hovoriť k svojmu „kmeňu“: Bola to obrovská jaskyňa plná cigánov a povedal mi: Hovor k nim, a ja som nevedel čo povedať. Tak som začal od začiatku a hovoril som o Adamovi a Eve, keď zrazu matka Josého Agua sa postavila: Ja viem, že na nebi je mocná ruka, ktorou je Boh. Ale to z iného života – to z pekla, pochádzajú tieto všetky kňazské veci. Jediné, čo viem je, že môj otec zomrel a nevrátil sa domov. Keď uvidím nejakého mŕtveho vrátiť sa z cintorínu, uverím. Postavili sa a všetci odišli a ja som tam ostal sám, zablokovaný, omámený, nevediac, čo robiť.

Nejaká žena, bez toho, že by chcela, mi svojimi slovami dala návod, že je ochotná ma počúvať, ak by som našiel človeka, ktorý vstal z cintorína.

A naozaj, hľadajúc v jednoduchej kázni v Skutkoch Apoštolov sa nachádza svedectvo pohana menom Festus, ktorý hovorí kráľovi Agripovi, ktorého zajatcom bol Sv. Pavol a ktorý povedal veľmi zaujímavé veci. Festus často hovoril s Pavlom, ale jediná vec, ktorej rozumeli bolo: Je tam zajatec, ktorý hovorí o mŕtvom, ktorý hovorí, že bol mŕtvy, ale žije. Že sa vrátil zo smrti a premohol smrť. Z celého kázania od Sv. Pavla, si Festus pamätal iba toto. Hovorím vám to, aby som Vám povedal ako dvomi ťahmi štetcom mi Pán dal vstúpiť do tejto kerygmy. Do spôsobu ako oznámiť záchranu, spásu v podaní základného jadra.

Zakaždým keď sa cítim znechutený, cítim hlas v mojom vnútri, ktorý mi hovorí: Odvahu Kiko, vzchop sa, mám ťa rád. Naozaj ma máš rád? Vážne, milujem ťa, veľmi. Kristus mi sľúbil: Kiko, ty nezomrieš. Pokrstený, ktorý žije súdržne vieru už vstal s Kristom v krste a je časťou Kristovho vzkrieseného tela. Tá cigánka, ktorá mi povedala: Kedy si videl človeka prísť z cintorínu? Ja jej teraz môžem odpovedať: Videl som človeka, ktorý vyšiel z hrobky a prišiel mi povedať: Pokoj nech je s vami, ja som premohol svet.

Preto Vás pozývam zakončiť môj príbeh piesňou: Spievajme pieseň Kristovho víťazstva nad smrťou, spievajme spolu túto pieseň, ktorú som zložil v chatrči, volá sa: Ožil, vstal z mŕtvych.


Späť na svedectvá | Zdieľaj na Facebooku | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium

Dobré správy

  • Elias Vella
    Ľudia sa často pýtajú, prečo diabol niekoho napadá. Diabol predovšetkým napadá všetkých. Napadol tiež Ježiša a ja tvrdím, že čím viac sme prešli v našej duchovnej púti, tým viac na nás zlý duch útočí. Nemá záujem napadať niekoho, kto sa nachádza už na jeho strane. Keď už tam je, prečo by ho napadal. Pokiaľ človek ešte nezaujal stanovisko, ešte niekam kráča, býva častejšie napádaný.
    2017-07-31
  • International Catholic Charismatic Renewal Services
    V niektorých prípadoch Ježiš uzdravuje z vlastnej iniciatívy. Avšak najčastejšie sa uzdravenia udejú ako odpoveď na prosbu samotného chorého alebo jeho priateľa alebo príbuzného. Niekedy Ježiš uzdravuje iba slovom, inokedy symbolickým gestom alebo použitím vtedy známych terapeutických prostriedkov ako je slina alebo hlina. Pán bez výnimky stretáva s hlbokým súcitom chorých a trpiacich, ktorí k nemu prichádzajú, kamkoľvek ide (Mt 14, 14).
    2017-07-26
  • Peter Hocken
    Pán si z piatka na sobotu ráno 10.06.2017 povolal k sebe velikána, pátra Petra Hockena. Vo svojich 85 nedožitých narodeninách bol Božím služobníkom, priateľom a kňazom, ktorý do posledného dychu s radosťou slúžil Božiemu telu po celom svete. Pán ho obdaril mimoriadnym intelektom a múdrosťou spolu so skúsenosťou krstu v Duchu Svätom aj schopnosťou odborne a zrozumiteľne popísať teologickú a duchovnú skúsenosť, ktorá sa deje v Cirkvi osobitne po II. Vatikánskom koncile.
    2017-06-11
  • Marek Nikolov
    Túžime ešte viac inšpirovať ľudí pre Pána. Túžime, aby jeho deti neboli iba konvertiti, žijúci vieru pre seba, ale skutoční učeníci a jeho priatelia, ktorí idú do celého sveta a zvestujú radosť evanjelia. Ak Ti horí srdce pre Krista a chcel by si mu slúžiť, ponúkame Ti pridať sa k nám.
    2017-05-22
  • Anton Chromík
    Muži sú vinní, lebo týrajú ženy. Muži sú vinní, lebo obsadzujú viac vrcholových pozícií v štáte. Muži sú vinní, lebo ženu vykorisťujú. Na všetkom je aj zrnko pravdy. Ideológia ale vylieva so špinavou vodou aj dieťa a rovnako to robí Istanbulský dohovor. EÚ včera 11.5.2017 odsúhlasila, že Istanbulský dohovor podpíše. Rozdelenie v Únii pokračuje a trhlina vzrastá.
    2017-05-12

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.