Dobré správy

  • Leo Jozef Suenens
    príliš veľa kresťanov, ak nie väčšina, prijíma Kristov prísľub o prebývaní Ducha v nich intelektuálne, ale neprijíma tento prísľub cez zážitok skúsenosti. Potom sa tento prísľub stáva bezvýznamný a znova a znova sa natíska otázka: Ako mám “vedieť,“ že Duch Svätý prebýva vo mne?
    2018-04-19
  • 2% pre mojpríbeh.sk
    Boli by sme radi, keby skúsení redaktori, ktorí majú výborné referencie a potenciál, posunuli evanjelizačnú stránku mojpribeh.sk, a tým aj náš spôsob ohlasovania Evanjelia, na novú úroveň.
    2018-03-09
  • Petr Jašek
    Moje situace byla velmi podobná: také jsem přišel z místa radosti v Pánu, kde jsem mohl zvěstovat evangelium svým spoluvězňům a mnohé z nich vést ke Kristu. Čas, kdy jsem byl ponižován a urážen, bit a mučen islamisty, byl zastíněn časem mé kazatelské služby ve věznici Al-Houda. Moje radost byla tak zřejmá a vyzařující, že se mnozí novináři po mém návratu divili a nechtěli věřit, že se mnou bylo tak zle v Súdánu zacházeno.
    2018-03-07
  • Marek Nikolov
    Si otvorený na nové priateľstvá a spoluprácu? Si pripravený dávať a prijímať povzbudenie? Ak si pripravený nielen dobro prijať, ale sa aj aktívne podieľať na jeho šírení a sprostredkovaní druhým ľuďom, tak nesmieš na našom stretnutí mužov chýbať.
    2018-02-06
  • Igor Ábel
    Zo všetkých izraelských bojovníkov mal iba jeden odvahu. Zabudnutý pastierko, čo doniesol jedlo jeho bratom a prišiel pozrieť, ako vyzerá boj. Všetci zbadali potopu v Goliášovi, ale iba jeden nemal strach. Keby som bol kráľom, dovolil by som to? Nebál by som sa hanby a porážky? Sme slabí muži, a nevieme kde máme prak aj kamene. Pýtajme si chlapské túžby a odvahu. Ak nevieme kde začať, spýtajme sa našich manželiek, či sú spokojné v bezpečí doma. Alebo či dokážu byť v bezpečí u Boha, ale pritom aj v nebezpečnom boji s nami?
    2018-01-24

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Príbeh - Júlia Demjanová
Svoju osamelosť som skrývala za úsmev

small_small_svadba rozboril modre.JPG

Nádherný príbeh Júlie a Jozefa sa stal celoslovensky známym po odvysielaní v relácii Modré z neba na TV Markíza.

 

Svoju osamelosť som skrývala za úsmev. Mám mnoho priateľov, rada budujem medziľudské vzťahy. Tak to bolo aj predtým, až na to, že keď som prišla domov chýbala mi rodina, skutočná podpora, ( keď som mala 7 rokov, naši sa rozviedli, maminka pracovala od rána do noci, lebo mala dve práce a by mohla uživiť mňa a moju sestru, kontakt s otcom sa vytratil úplne a so starými rodičmi taktiež, maminkini rodičia bývajú ďaleko, tak ani oni nemohli byť poruke vždy, keď to bolo potrebné. Tak sa rokmi môjho dospievania priepasť v mojom vnútri zväčšovala........ Je veľmi ťažké písať o sebe svedectvo, lebo druhí by mali svedčiť podľa toho, čo vidia

Volám sa Júlia, mám 24 rokov, no za ten krátky čas som zakúsila mnoho dobrých aj zlých vecí, no nie všetky sú pre uši verejnosti. Momentálne som dva roky vydatá za jedného úžasného muža, ktorý je pre mňa darom od Boha.

Tak teda pekne poporiadku, narodila som sa v Levoči, no vyrastala na strednom Slovensku. Mňa a moju sestru babka od mala vodila do kostola. Rokmi som si na to zvykla a potom som chodila aj keď som nemusela.

Mala som 15 rokov, keď som počula po prvý krát hovoriť o Bohu iným spôsobom. Moja sestra spoznala nových ľudí, ktorí ju s týmto zvláštnym Bohom zoznámili. Trvalo to rok čo chodila nadšená a stále mi hovorila aké predivné veci koná. Počúvala som zo zvedavosti a keďže som bola ´´kresťanka´´ nemohla som namietať.

Veronika (moja sestra) a jej priatelia ma stále pozývali medzi seba. Od mala som mala rada spev a aj toto bola jedna z vecí, ktorá ma k nim tiahla. Ale nie len ten spev, niečo bolo na tých ľuďoch zvláštne, príťažlivé... Dávali mi najavo, že im na mne záleží a viem, že aj záležalo, lebo to robia do dnes.

Neskôr mi došlo, že za tie roky čo som chodila do kostola, som si vypestovala strach, strach z toho, že keď nepôjdem do kostola pôjdem do pekla. To bol môj pravý dôvod prečo som tam chodila.

Po roku sestrinho ospevovania toho zvláštneho cudzieho Boha som nakoniec podľahla a stal sa aj mojim osobným Bohom. Je to už 9 rokov čo môžem kráčať týmto životom s Ježišom Kristom a neľutujem to, ba ešte viac mám z toho, z Neho obrovskú radosť.

Verím tomu, že so živým Bohom prichádzajú do života aj nové veci. O tom by mohli najlepšie svedčiť moji blízki. Veľmi rada som sa hádala a rozčuľovala som sa nad maličkosťami a bola som hnusná k svojej sestre. Bola som tvrdohlavá a mala som veľkú papuľku . Otec ktorého som veľmi milovala nás opustil, tak som si po mnohých slzách povedala, že ho nepotrebujem.

Ľudia z okolia by možno povedali, že som slnko, ale to čo som pod povrchom skrývala, Boh videl veľmi dobre. Milovala som svoju maminku, ale tým, že otec bol mimo našich životov, musela zastúpiť aj jeho rolu. Pracovala, stále pracovala a keď nie, tak bola nervózna z toho všetkého. Veľmi mi chýbala. Miestami som si myslela, že nás nemiluje, ale teraz viem, že toho bolo na ňu priveľa.

Moja osamelosť rástla, aj napriek tomu, že som bola spoločenská, nič nedokázalo utíšiť ten hlad v mojom vnútri. Túžila som po láske.

V ten deň, keď som prijala Ježiša Krista do svojho života, zdalo by sa, že je to deň ako každý iný, no nie, to bol začiatok nového života. S Ježišom som dostala Otca a s Otcom krásnu rodinu, ktorá mi tak veľmi chýbala počas rokov dospievania. No nie len to, hoci som mala len 15 rokov, ale zažila som pocit, ako by mi z hrude bol odobratý balvan, ktorý mi bránil dýchať zhlboka.

Odpustila som svojmu otcovi, hoci dovtedy som ani netušila, že mu mám niečo odpustiť, lebo dovtedy pre mňa už neexistoval.

Boh mi dal toľko lásky, že milujem aj tých čo mi ublížili. Neviem ako ty, no ja som najbohatší človek na svete . To neznamená, že je vždy slnko na oblohe, ale aj keď je búrka v mojom živote mám nádej, že opäť uvidím slnko.

Život s Bohom neznamená prechádzka ružovým sadom, no je to to najkrajšie, čo môže byť a práve v tých chvíľach, keď som zlomená môžem vidieť jasne aký mocný je Boh. On opäť a opäť zbiera črepy a tvorí z nich krásnu nádobu.

S úctou a láskou Júlia


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium