Photo - Kaka

Kaka

Potrebujem Ježiša každý deň môjho života. Ježiš mi hovorí v Biblii, že bez neho nemôžem urobiť nič. Mám dnes dar a schopnosti hrať futbal, pretože mi to dal Boh.

Photo - Ivona Škvorcová

Ivona Škvorcová

Jedna malá „gulička“, ktorú som si náhodne našla na krku, zmenila nielen moje plány, ale i život. Treba ju vyoperovať - bolo odporúčanie mojej lekárky. Vraj len bežná operácia, o nič nejde. V nemocnici som strávila tri dni a s pokojom a úplnou bezstarostnosťou som tri týždne čakala na výsledky z biopsie. Ako 22-ročnú vysokoškoláčku plnú života a energie, ma ani len nenapadlo, že by mohlo ísť o niečo vážne. 22. 2. 2006 zneli slová lekára: „Je to pozitívne“. Ani som presne nechápala, čo to znamená. Šok, ktorý otriasol celou mojou rodinou - RAKOVINA. Bola som zmätená, mala som kopec otázok a obáv.

Photo - Katarína Kuchtová

Katarína Kuchtová

Modlila som sa a prosila Pána o záchranu nášho Šimonka. Prišli sme do nemocnice a lekár mu nameral tep 300 - to je na kolaps a smrť.

Photo - Augustín Ugróczy

Augustín Ugróczy

Ahojte chlapci, mládenci, muži, mudrci, odpadlíci, vagabundi, hľadači pokladov, drakobijci, kávičkári, hudobníci, načúvači, jedným slovom UČENÍCI. Takýmto oslovením na úvod mailu zvolávam mojich chlapcov na pravidelné mesačné stretká s názvom PAJTA.

Photo - Elias Vella

Elias Vella

Keď som bol profesorom dogmatickej teológie, učil som svojich študentov, že diabol ako osoba neexistuje.

Photo - Matej Tóth

Matej Tóth

Aj keď mám krásny a šťastný život, nie vždy bolo všetko ružové a ideálne, ale ja sa riadim heslom, že všetko zlé je na niečo dobré a Pán Boh má svoj plán. Preto sa snažím nájsť vo všetkom a všetkých ľuďoch hlavne to dobré.

Photo - James Manjackal

James Manjackal

... položil ruky na moju hlavu a začal sa modliť: „Nebeský Otče, pošli teraz svojho Syna Ježiša do choroby tuberkulózy, ľadvinových kameňov a infekcie, ktorými trpí tento kňaz a úplne uzdrav jeho telo aj dušu.“ Vtedy som si pomyslel, že asi videl moju zdravotnú kartu, kde sú opísané moje zdravotné problémy!

Photo - Katarína Randová

Katarína Randová

Pred rokom mi vyšli nedobré výsledky na HPV vírus, ktorý spôsobuje rakovinu krčka maternice. Keďže to nebolo veľmi vážne, čakali sme na ďalšie stery. Ich výsledky boli opäť horšie ako predtým. A takto sa to opakovalo ešte raz. Výsledky sa zhoršili, dokonca výsledky na rakovinové bunky vyšli všetky pozitívne. Mne sa vtedy zrútil svet.

Photo - Peter Slaný

Peter Slaný

Začal som pravidelne huliť trávu. Už v trinástich som fajčil trávu denne. Chodil som do školy nahúlený. Cez prestávky som si tiež občas zahulil. V tej dobe som opovrhoval tvrdými drogami. Myslel som si, že nikdy nebudem feťák. Onedlho som vyskúšal durmán, LSD, extázu... V štrnástich som vyskúšal Piko (pervitín).

Photo - Róbert Slamka

Róbert Slamka

Viem čo je rakovina. Môj ocko zomrel na rakovinu, aj starý ocko zomrel na rakovinu a tak viem čo to znamená, keď niekto povie máš zhubný nádor! A tak som si povedal, idem zomrieť.

Photo - Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Ak teda za to, čo som robil, to jest za dobro, pravdu a Krista mám byť trestaný, vtedy nechcem ani menší trest, ale radšej väčší trest a bol by som najšťastnejší, keby som mohol za Krista i zomrieť, hoci viem, že tak veľkej milosti nie som hodný.

Photo - Jozef Červeňák

Jozef Červeňák

V novembri toho roku 2002 na Sviatok všetkých svätých som sa vracal z cintorína domov. Ako som tak kráčal, vo svojom srdci som vnímal hlas, ktorý mi hovoril: „Ona bude tvojou ženou“.

Photo - Liu Žen jing - (brat Yun)

Liu Žen jing - (brat Yun)

Podzemná Cirkev v Číne čelí krutému prenasledovaniu aj v dnešných dňoch. Yun tvrdí, že aj vďaka prebiehajúcemu vyše 30 ročnému prenasledovaniu, utrpeniu a mučeniu sú dnes veriaci čínskej podzemnej Cirkvi pripravení v moslimskom, hinduistickom a budhistickom svete obetovať svoj život za Ježiša Krista a ohlasovanie Jeho Evanjelia.

Photo - MUDr. Emília Vlčková

MUDr. Emília Vlčková

Príbeh exhomeopata: Dcére som vyliečila bronchitídu po tom, čo jej nezabrali antibiotiká. Mne po podaní homeopatika na druhý deň zmizla bradavica.

Photo - Vlado Žák

Vlado Žák

Vedel som o Bohu, ale nepoznal som Ho. Videl som Boha len ako prísneho sudcu, ku ktorému som bol viac viazaný akýmsi strachom, než čímkoľvek iným. Teraz už viem ako veľmi som sa mýlil.

Photo - Alžbeta Šimová

Alžbeta Šimová

Keď po operácii prišli výsledky a potvrdil sa karcinogénny nádor, potrebovala som ísť pred Eucharistického Krista.

Photo - Dominik Dobrovodský

Dominik Dobrovodský

Áno, kosti sú mojím životným údelom. Narodil som sa so zlomeninou a od vtedy celé detstvo rok čo rok zlomeniny pri najmenších pádoch. Veľa času som strávil v nemocniciach, poznal utrpenie na vlastnej koži, ale videl trpieť aj druhých. Na druhej strane to bola pre mňa vysoká škola života. Bola to skúsenosť, že Boh je vždy pri mne, že ma nikdy neopustí. A tak sa postoj chvály stal (a stále znovu stáva) mojím prvým vyjadrením lásky k nemu.

Photo - Nick Vujicic

Nick Vujicic

som vďačný, že som sa pred 31 rokmi narodil bez rúk a nôh. Nebudem predstierať, že môj život je jednoduchý, ale skrze lásku mojich milovaných rodičov a viery v Boha som prekonal moje nešťastie a môj život je teraz naplnený radosťou a zmyslom.

Photo - Viera Prokopcová

Viera Prokopcová

Ak žehnáme Izraelu, požehnanie prichádza na nás samotných (Gn 12,3): „Požehnám tých, čo budú teba žehnať a zavrhnem tých, čo budú teba preklínať.“ Ak je v našom srdci alebo v rodine, u predkov prítomný antisemitizmus, alebo máme predsudky voči Židom, robili sme si vtipy na adresu Židov alebo Izraela, dopustili sme sa neprávosti voči Židom, ukrivdili sme, boli sme ľahostajní voči povolaniu židovského národa, atď ..., bránime požehnaniu, ktoré je nám prisľúbené v Gn 12.

Photo - Jozef Demjan

Jozef Demjan

V detstve ma sexuálne zneužil starší chalan, prešiel som chudobou, okultizmom, depresiami, sexuálnymi partnermi toho istého pohlavia, či pokusmi o samovraždu. Svetlo do môjho života vniesla viera v Ježiša Krista.

Photo - Marek Nikolov

Marek Nikolov

Cieľom modlitbových zhromaždení s názvom „Ježiš uzdravuje“ (najbližšie v sobotu 14. októbra 2017) je zažiť, že Boh je láska. Láska, ktorá sa chce dávať a zjavovať svoje milosrdenstvo aj skrze uzdravenia, znamenia, divy a zázraky.

Photo - Katarína Kolčárová

Katarína Kolčárová

Začala som vnímať anjelov, ale neskôr aj duchov. Čo bolo strašné. Začala som pociťovať strach a aj depresiu som dostala. Bola som zmätená, nechápala som ako je to možné, že mi to ubližuje. Veď v tom predsa nemôže byť nič zlé. Videla som svoju kamarátku, ako zvláda s ľahkosťou život a keďže to bol veľmi dobrý človek, myslela som si, že je to v poriadku.

Photo - Rick Warren

Rick Warren

Ľudia sa ma pýtajú: Čo je zmyslom života? Ja odpovedám veľmi stručne a výstižne: život je prípravou na večnosť. Boli sme stvorení pre večnosť a Boh chce, aby sme boli s Ním v nebi.

Photo - Renáta Ocilková

Renáta Ocilková

Počas chemoterapií mi však vypadol menštruačný cyklus. Keď som sa na to asi po pol roku spýtala môjho gynekológa – onkológa, s veľkými obavami, ako zareagujem, mi povedal: „To je normálne. Vy už cyklus nikdy nedostanete.“

Photo - Anton Srholec

Anton Srholec

Viera a láska k Ježišovi a k jeho veci naplnila moje celé srdce a bol som ochotný za to položiť svoj život.

Photo - Denis Blaho

Denis Blaho

Veštil som a plnilo sa to, mával som jasnovidecké obrazy krátkodobej budúcnosti, ktoré sa tiež plnili. Kresťanstvom som pohŕdal a veriacich ľudí alebo známych, ak neboli naozaj hlboko veriaci, som spochybňoval alebo dotiahol na nejaký budhistický seminár.

Photo - Bohuš Živčák

Bohuš Živčák

Napriek prenasledovaniu za komunizmu, alebo možno práve kvôli tomu, sa hľadanie Boha stalo pre mňa neustálym dobrodružstvom. Viac putovaním ako študovaním. Na strednej škole sa Boh začal približovať ešte dramatickejšie.

Photo - Veronika Barátová

Veronika Barátová

Spomienky na začiatok môjho návratu k Bohu sú pre mňa stále veľmi krásne a dôležité do dnešného dňa. Stalo sa tak počas môjho štúdia na vysokej škole, v dobách normalizačného komunizmu.

Photo - Dr. Gloria Polo

Dr. Gloria Polo

Aj mňa zasiahol blesk, vnikol do mňa cez ruku a spálil celé moje telo strašným spôsobom, zvnútra aj zvonku. Moje rebrá, brucho, podbruško, nohy aj pečeň boli zuhoľnatené. Moje ľadviny utrpeli silné popáleniny, tak isto pľúca a vaječníky.

Photo - P. Vojtech Kodet

P. Vojtech Kodet

Jádra křesťanství se začínám dotýkat v okamžiku, kdy pochopím, že Bůh je ten, který si mě zamiloval, a kdy to prožiji na vlastní kůži. Když pochopím a prožiji, že Bůh je ten, který mě hledá, a zakusím, že jsme se konečně setkali. Když pochopím a prožiji, že Bůh ke mně mluví, zaslechnu jeho hlas ve svém srdci a začnu ho poslouchat.

Photo - Oto Mádr

Oto Mádr

Tato doba není pro křesťany zvlášť příjemná, ale pro křesťany správného formátu je to velký a nádherý čas. „Jestliže mne pronásledovali, i vás budou pronásledovat.“ V takových slavných chvílích zpívá církev Pánu hrdinskou píseň lásky a věrnosti. Je to výsada a dar právě teď žít, milovat a bojovat.

Photo - Matka Tereza

Matka Tereza

Nie je dôležité to, čo robíme, ale koľko lásky do svojej činnosti vložíme. Robme malé veci s veľkou láskou.

Príbeh - John Kazanjian
Od nenávisti k láske

small_JKazanjian.jpg

Arménsko- americký podnikateľ a laický misionár. Má rád ľudí, rád vyučuje a má rád kávu :-)
Na univerzite v Michigane prevádzkuje študenstkú práčovňu a zásielkovú službu, čo mu umožňuje platiť si účty a napĺňať jeho vášeň ktorou je šírenie radostnej zvesti Ježiša Krista. John slúži ako národný koordinátor pre obnovu Turecka, kde pomáha viesť evanjelizačné podujatia, ktorých cieľom je priviesť ľudí do hlbšieho vzťahu s Ježišom a uvádzanie do života v moci Ducha Svätého.

„John, čo robíš v Adane, v Turecku? Všetci tvoji ľudia odišli. Pred bezmála 100 rokmi boli zavraždení, alebo vyhnaní ľuďmi, ktorí Ťa nenávidia. Si blázon ak si myslíš, že môžeš zasiahnuť týchto ľudí Evanjeliom. Nemiluješ ich a oni to budú vidieť. Pretože ak nemáš lásku, nemáš nič. Si stále bigotný!

Toto boli moje myšlienky v roku 1999, keď moje lietadlo pristávalo v južno - centrálnom Turecku neďaleko Tarzu, rodiska sv. Pavla. Bola to moja prvá misionárska cesta a váha rozhodnutia pustiť sa do tohto dobrodružstva na mňa tvrdo doliehala. Obavy, pochybnosti a otázky prebiehali mojou mysľou. Ozveny mojich rodičov a príbuzných, posledné hovory s blízkymi naliehajúce, aby som nešiel. Napokon ja som podnikateľ, nie misionár. A aj keď som mal túžbu vyskúšať si misionársku prácu, čo ma posadlo myslieť si, že ja Arménec, si mám vybrať Turecko! Ako som sa sem dostal?

Narodil som sa v Bostone a moja rodina sa presťahovala do Kalifornie, keď som mal 14 rokov, kde som navštevoval arménsku strednú školu. Mám staršieho brata. Vyrastali sme vo veľmi „etnickom“ prostredí. Moje výsledky v škole boli zhruba priemerné. Ako chlapec som mal rád šport, nie knihy. Považoval som sa viac za človeka so zdravým – sedliackym rozumom, ako za intelektuála. 

Strednú školu som skončil aj keď s priemernými výsledkami.

Ako som vyrastal, naša rodina mala veľa problémov. Boli sme nižšia stredná trieda. Môj otec emigroval z Turecka, keď mal 20 rokov a pracoval veľa rokov ako krajčír. Otec je alkoholik a moji rodičia sa rozviedli, keď som mal 19 rokov.

Ako plnokrvný Armén, som spoznal históriu prvej genocídy 20- teho storočia zo školy, z knižnice a od tých čo genocídu prežili. Moja babka bola nútená pochodovať z jej dediny v strednom Turecku cez púšť celou cestou do Sýrie (viac ako 300 míľ). Rodičia môjho otca sa rok skrývali u milých susedov v pivnici, pokiaľ sa situácia v ich dedine neupravila.
Od detstva som sa učil nenávidieť Turkov, ktorých vláda do dnešných dní popiera, že sa masaker stal. Nikdy som sa nepovažoval za kandidáta na humanitárnu prácu a už určite nie v krajine z ktorej môj otec utiekol.

Celkovo cestovanie na miesta vzdialené tisíce míľ od môjho domova a rodiny ma prirodzene nepriťahujú, ako to môže priťahovať druhých. A do krajiny ktorá je na 99,9% muslimská, ktorá bola k môjmu národu historicky nepriateľská, je to dokonca o to menej príťažlivé.

Tak prečo som povedal “áno”, keď mi môj priateľ Peter ponúkol miesto v trojčlennom teame, ktorý mal preskúmať možnosti ohlasovania Evanjelia v Turecku? Myslím, že čiastočne to bolo preto, že som sa videl ako sprievodca. Mohol som využiť moje vedomosti o kultúre, jazyku a ostatných ochrániť pred zlými cestami a priviesť ich bezpečne domov. Bola v tom však aj iná vec. Chcel som si dokázať, že rozhodnutie, ktoré som dávno urobil, odpustiť Turkom, bolo skutočné. Bol som skutočne zmenený muž? Naozaj som veril, že moja viera je perlou veľkej ceny? Bohatstvo kvôli ktorému, som bol ochotný predať všetko ostatné čo som mal, aby som tú perlu mohol získať? Toto bola moja šanca.

Mal som 19 rokov, keď ma mladý muž viedol k osobnému stretnutiu s Ježišom Kristom, živým Bohom. Rozhodol som sa, že budem Ježišovým učeníkom a budem sa učiť od tých na ktorých som videl, že naozaj patria Jemu. Keď som v ten deň ponúkol svoj život Bohu, tak som sa tiež úprimne modlil slovami, ktoré som odriekal tisíc krát predtým “Odpusť mi Pane moje hriechy, tak ako aj ja odpúšťam tým, ktorí hrešili proti mne.”

Cesta do Turecka mala preveriť toto rozhodnutie. Ako budem reagovať na Turkov tvárou v tvár? Na ich predsudky, nenávisť, alebo popieranie masakry. Som taký vďačný, že som mal so sebou dobrých bratov. Boli pre mňa nesmiernou oporou.

Je dôležité mať poradcov, ktorým môžete dôverovať a ktorí vás povedú. Ján Pavol II bol mojim hrdinom a mentorom, ale boli aj mnohí iní s ktorými som mal za posledných 30 rokov osobnejší vzťah. Čítal som čo písali, počúval som keď rozprávali a snažil som sa napodobňovať čo som videl z Boha v ich životoch.

V prvých rokoch som sa delil o svoju vieru jednoducho tým, že som povedal svoje svedectvo. Veľmi krátko som povedal príbeh o tom ako som spoznal Pána a ako toto rozhodnutie zmenilo môj život. Môj priateľ Ralph vyučuje. Randy povie príbeh a ja poviem svoje svedectvo. Potom sme sa spýtali ľudí, či chcú aby sme sa za nich modlili. Bol som užasnutý, keď som videl ľudí čakajúcich v mojom rade. Cítil som sa nepríjemne. Bol som iba sprievodca, doplnok výpravy. Tí ostatní chlapi boli tí správni ku ktorým by mali ísť ľudia na modlitbu. Nie ku mne. Bojoval som každý deň, aby som sa cez to dostal.

Som iba obyčajný chlap. Prečo prichádzajú ku mne? Čo im môžem ponúknuť?

Jedna z najpovzbudivejších vecí nad ktorými často meditujem je, že Ježiš si vybral obyčajných chlapov, aby boli jeho najdôveryhodnejší pomocníci. Tých, ktorí sa nezdali byť špeciálne intelektuálne obdarovaní. Tých, ktorých by si svet nevybral ako lídrov.

V skutkoch apoštolov je pasáž, ktorá ma vždy napadne: čítaj Sk 4, 1-12

Keď videli Petrovu a Jánovu odvahu a zbadali, že sú to ľudia neučení a prostí, veľmi sa čudovali; spoznali ich, že boli s Ježišom.

Iné preklady hovoria: netrénovaní, neučení, nevzdelaní a obyčajní. Najmä sa mi páči slovo obyčajný pretože je to milé. Grécke slovo, ktorým sa to prekladá je „idotes“. Nie je príliš ťažké uhádnuť od čoho je to slovo derivované.

Si povzbudený, keď čítaš čo sa Ježiš pýtal jeho učeníkov?

“Ste nechápaví?“?” Mk 7:18 or “Dokedy vás mám ešte trpieť?“ ?” Mt 17:17

Ja som, pretože to čo vidím je, že Ježiš zveruje Jeho dielo ľudom, ktorí boli ako ja.

Čo hovorí Písmo o tom, čo Ježiš hľadal, keď si vyberal svojich učeníkov. Mk 3,14 2 kvalifikačné predpoklady: 1. Môžu byť s Ním a 2. Že ich môže poslať kázať.

Ak som skutočne povedal, že chcem byť kresťanom a Jeho učeníkom, chcem sa pozrieť na môj život, aby som videl ako som vyhovel jeho predpokladom.

Chcem byť s Ním a s Jeho ľuďmi? Nie je úžasné, že Ježiš nezakrýval svoju osamotenosť alebo spoľahlivosť na druhých? On si vybral priateľov s ktorými zdieľal svoju radosť, smútok, v čase súženia ich žiadal o spolupatričnosť. Stali sa pre Neho “rodinou”. Medzi nimi bolo vzájomné oddanie sa. Miloval ich.


A som ja svedkom Evanjelia? Som pripravený povedať ľuďom pravdu kto On je, keď príde príležitosť? Ježiš vedel čo sa mu stane a že to bude v krátkom čase. 3 roky pripravoval pár ľudí, aby pokračovali v Jeho misii, keď On raz odíde. Úspech Jeho posolstva bude závisieť od nich. Pozri sa koho si vybral?

Nezdá sa,že by vyhľadával ľudí s potenciálom pre veľkosť a perfekcionizmus. Myslím si, že je to skôr vec prekonania strachu.

Jeden večer počas našej misie sa ma môj priateľ Ralph spýtal, ako sa mám. Moje emócie sa začali vylievať. Prísť do Turecka je ťažšia výzva ako som očakával. Nato on povedal “John, myslím si, že si bol stvorený pre toto miesto. Naozaj si myslím, že si potreboval prísť sem späť.” Čím viac som nad tým rozmýšľal, tým viac som bol ohúrený. Povedal som, “V žiadnom prípade! Nemôžem! Dokonca neviem či zvládnem zajtrajší deň.” Rozmýšľal som len nad tým, ako sa čím skôr dostať domov. Vedel som však v srdci, že to čo povedal bola pravda. Nemal som však odvahu to urobiť. Ralph sa ma spýtal “vnímaš, že prísť sem bola Božia vôla pre Teba?” Musel som priznať, že áno. Potom povedal “Pravú radosť zažívame iba vtedy, keď plníme Božiu vôlu.”

Všeci moji mentori zdôrazňovali jasné povolanie k evanjelizácii..

Mat 28 Ježiš dal veľký príkaz – choďte a robte mi učeníkov vo všetkých národoch.

1Kor 9:16 Pavol hovorí: Beda mi, ak by som Evanjelium nekázal.

Ján Pavol II - Pre Kristovho učeníka je povinnosť evanjelizácie povinnosťou lásky.

Ján Pavol II – Ak nie si zaangažovaný v evanjelizácii, si nezrelý učeník.

Ján Pavol II – byť pravým učeníkom Pána, veriaci musia byť svedkami ich viery slovom aj životom.

Len neveriaci v Krista sa môžu cítiť oslobodení od zodpovednosti, ktorá pramení z faktu nášho sviatostného prináležania do tela Kristovho. Verbum domini.

Prvým krokom je dať Pánovi dovolenie. Povedať Mu “ak ty otvoríš dvere, tak ja pôjdem.” Tieto dvere sa pre mňa otvorili, keď som sa rozhodol odpustiť.

Moji mentori z detstva boli zruční v získavaní peňazí a ja som ich dokázal dobre nasledovať. Nechcem však ísť do hrobu IBA s pamiatkou chlapa, ktorý začal celkom chudobný, pracoval ťažko, zarobil veľa peňazí, pomáhal svojej rodine a dôchodok dožil na Floride. Nie je na tom nič zlé, ale ja chcem viac. Môže to znieť idealisticky, ale ja chcem zmenu vo svete. Mám dostatok viery, že milosť, ktorú On dal mne, je hodné ponúkať ďalej, dokonca aj v Turecku.

Úprimne teraz viem, že som sa vzdal môjho hnevu, horkosti a odmietnutia a odporu. Naozaj milujem Turkov a modlím sa za nich pravidelne. Tento rok navštívim Turecko opäť po 24 krát od mojej prvej misie v roku 1999. Boh mi dovolil vidieť novú jar obnovy v Turecku.


Späť na svedectvá | Zdieľaj na Facebooku | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium

Dobré správy

  • Elias Vella
    Ľudia sa často pýtajú, prečo diabol niekoho napadá. Diabol predovšetkým napadá všetkých. Napadol tiež Ježiša a ja tvrdím, že čím viac sme prešli v našej duchovnej púti, tým viac na nás zlý duch útočí. Nemá záujem napadať niekoho, kto sa nachádza už na jeho strane. Keď už tam je, prečo by ho napadal. Pokiaľ človek ešte nezaujal stanovisko, ešte niekam kráča, býva častejšie napádaný.
    2017-07-31
  • International Catholic Charismatic Renewal Services
    V niektorých prípadoch Ježiš uzdravuje z vlastnej iniciatívy. Avšak najčastejšie sa uzdravenia udejú ako odpoveď na prosbu samotného chorého alebo jeho priateľa alebo príbuzného. Niekedy Ježiš uzdravuje iba slovom, inokedy symbolickým gestom alebo použitím vtedy známych terapeutických prostriedkov ako je slina alebo hlina. Pán bez výnimky stretáva s hlbokým súcitom chorých a trpiacich, ktorí k nemu prichádzajú, kamkoľvek ide (Mt 14, 14).
    2017-07-26
  • Peter Hocken
    Pán si z piatka na sobotu ráno 10.06.2017 povolal k sebe velikána, pátra Petra Hockena. Vo svojich 85 nedožitých narodeninách bol Božím služobníkom, priateľom a kňazom, ktorý do posledného dychu s radosťou slúžil Božiemu telu po celom svete. Pán ho obdaril mimoriadnym intelektom a múdrosťou spolu so skúsenosťou krstu v Duchu Svätom aj schopnosťou odborne a zrozumiteľne popísať teologickú a duchovnú skúsenosť, ktorá sa deje v Cirkvi osobitne po II. Vatikánskom koncile.
    2017-06-11
  • Marek Nikolov
    Túžime ešte viac inšpirovať ľudí pre Pána. Túžime, aby jeho deti neboli iba konvertiti, žijúci vieru pre seba, ale skutoční učeníci a jeho priatelia, ktorí idú do celého sveta a zvestujú radosť evanjelia. Ak Ti horí srdce pre Krista a chcel by si mu slúžiť, ponúkame Ti pridať sa k nám.
    2017-05-22
  • Anton Chromík
    Muži sú vinní, lebo týrajú ženy. Muži sú vinní, lebo obsadzujú viac vrcholových pozícií v štáte. Muži sú vinní, lebo ženu vykorisťujú. Na všetkom je aj zrnko pravdy. Ideológia ale vylieva so špinavou vodou aj dieťa a rovnako to robí Istanbulský dohovor. EÚ včera 11.5.2017 odsúhlasila, že Istanbulský dohovor podpíše. Rozdelenie v Únii pokračuje a trhlina vzrastá.
    2017-05-12

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.