Photo - Kaka

Kaka

Potrebujem Ježiša každý deň môjho života. Ježiš mi hovorí v Biblii, že bez neho nemôžem urobiť nič. Mám dnes dar a schopnosti hrať futbal, pretože mi to dal Boh.

Photo - Ivona Škvorcová

Ivona Škvorcová

Jedna malá „gulička“, ktorú som si náhodne našla na krku, zmenila nielen moje plány, ale i život. Treba ju vyoperovať - bolo odporúčanie mojej lekárky. Vraj len bežná operácia, o nič nejde. V nemocnici som strávila tri dni a s pokojom a úplnou bezstarostnosťou som tri týždne čakala na výsledky z biopsie. Ako 22-ročnú vysokoškoláčku plnú života a energie, ma ani len nenapadlo, že by mohlo ísť o niečo vážne. 22. 2. 2006 zneli slová lekára: „Je to pozitívne“. Ani som presne nechápala, čo to znamená. Šok, ktorý otriasol celou mojou rodinou - RAKOVINA. Bola som zmätená, mala som kopec otázok a obáv.

Photo - Katarína Kuchtová

Katarína Kuchtová

Modlila som sa a prosila Pána o záchranu nášho Šimonka. Prišli sme do nemocnice a lekár mu nameral tep 300 - to je na kolaps a smrť.

Photo - Augustín Ugróczy

Augustín Ugróczy

Ahojte chlapci, mládenci, muži, mudrci, odpadlíci, vagabundi, hľadači pokladov, drakobijci, kávičkári, hudobníci, načúvači, jedným slovom UČENÍCI. Takýmto oslovením na úvod mailu zvolávam mojich chlapcov na pravidelné mesačné stretká s názvom PAJTA.

Photo - Elias Vella

Elias Vella

Keď som bol profesorom dogmatickej teológie, učil som svojich študentov, že diabol ako osoba neexistuje.

Photo - Matej Tóth

Matej Tóth

Aj keď mám krásny a šťastný život, nie vždy bolo všetko ružové a ideálne, ale ja sa riadim heslom, že všetko zlé je na niečo dobré a Pán Boh má svoj plán. Preto sa snažím nájsť vo všetkom a všetkých ľuďoch hlavne to dobré.

Photo - James Manjackal

James Manjackal

... položil ruky na moju hlavu a začal sa modliť: „Nebeský Otče, pošli teraz svojho Syna Ježiša do choroby tuberkulózy, ľadvinových kameňov a infekcie, ktorými trpí tento kňaz a úplne uzdrav jeho telo aj dušu.“ Vtedy som si pomyslel, že asi videl moju zdravotnú kartu, kde sú opísané moje zdravotné problémy!

Photo - Katarína Randová

Katarína Randová

Pred rokom mi vyšli nedobré výsledky na HPV vírus, ktorý spôsobuje rakovinu krčka maternice. Keďže to nebolo veľmi vážne, čakali sme na ďalšie stery. Ich výsledky boli opäť horšie ako predtým. A takto sa to opakovalo ešte raz. Výsledky sa zhoršili, dokonca výsledky na rakovinové bunky vyšli všetky pozitívne. Mne sa vtedy zrútil svet.

Photo - Peter Slaný

Peter Slaný

Začal som pravidelne huliť trávu. Už v trinástich som fajčil trávu denne. Chodil som do školy nahúlený. Cez prestávky som si tiež občas zahulil. V tej dobe som opovrhoval tvrdými drogami. Myslel som si, že nikdy nebudem feťák. Onedlho som vyskúšal durmán, LSD, extázu... V štrnástich som vyskúšal Piko (pervitín).

Photo - Róbert Slamka

Róbert Slamka

Viem čo je rakovina. Môj ocko zomrel na rakovinu, aj starý ocko zomrel na rakovinu a tak viem čo to znamená, keď niekto povie máš zhubný nádor! A tak som si povedal, idem zomrieť.

Photo - Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Ak teda za to, čo som robil, to jest za dobro, pravdu a Krista mám byť trestaný, vtedy nechcem ani menší trest, ale radšej väčší trest a bol by som najšťastnejší, keby som mohol za Krista i zomrieť, hoci viem, že tak veľkej milosti nie som hodný.

Photo - Jozef Červeňák

Jozef Červeňák

V novembri toho roku 2002 na Sviatok všetkých svätých som sa vracal z cintorína domov. Ako som tak kráčal, vo svojom srdci som vnímal hlas, ktorý mi hovoril: „Ona bude tvojou ženou“.

Photo - Liu Žen jing - (brat Yun)

Liu Žen jing - (brat Yun)

Podzemná Cirkev v Číne čelí krutému prenasledovaniu aj v dnešných dňoch. Yun tvrdí, že aj vďaka prebiehajúcemu vyše 30 ročnému prenasledovaniu, utrpeniu a mučeniu sú dnes veriaci čínskej podzemnej Cirkvi pripravení v moslimskom, hinduistickom a budhistickom svete obetovať svoj život za Ježiša Krista a ohlasovanie Jeho Evanjelia.

Photo - MUDr. Emília Vlčková

MUDr. Emília Vlčková

Príbeh exhomeopata: Dcére som vyliečila bronchitídu po tom, čo jej nezabrali antibiotiká. Mne po podaní homeopatika na druhý deň zmizla bradavica.

Photo - Vlado Žák

Vlado Žák

Vedel som o Bohu, ale nepoznal som Ho. Videl som Boha len ako prísneho sudcu, ku ktorému som bol viac viazaný akýmsi strachom, než čímkoľvek iným. Teraz už viem ako veľmi som sa mýlil.

Photo - Alžbeta Šimová

Alžbeta Šimová

Keď po operácii prišli výsledky a potvrdil sa karcinogénny nádor, potrebovala som ísť pred Eucharistického Krista.

Photo - Dominik Dobrovodský

Dominik Dobrovodský

Áno, kosti sú mojím životným údelom. Narodil som sa so zlomeninou a od vtedy celé detstvo rok čo rok zlomeniny pri najmenších pádoch. Veľa času som strávil v nemocniciach, poznal utrpenie na vlastnej koži, ale videl trpieť aj druhých. Na druhej strane to bola pre mňa vysoká škola života. Bola to skúsenosť, že Boh je vždy pri mne, že ma nikdy neopustí. A tak sa postoj chvály stal (a stále znovu stáva) mojím prvým vyjadrením lásky k nemu.

Photo - Nick Vujicic

Nick Vujicic

som vďačný, že som sa pred 31 rokmi narodil bez rúk a nôh. Nebudem predstierať, že môj život je jednoduchý, ale skrze lásku mojich milovaných rodičov a viery v Boha som prekonal moje nešťastie a môj život je teraz naplnený radosťou a zmyslom.

Photo - Viera Prokopcová

Viera Prokopcová

Ak žehnáme Izraelu, požehnanie prichádza na nás samotných (Gn 12,3): „Požehnám tých, čo budú teba žehnať a zavrhnem tých, čo budú teba preklínať.“ Ak je v našom srdci alebo v rodine, u predkov prítomný antisemitizmus, alebo máme predsudky voči Židom, robili sme si vtipy na adresu Židov alebo Izraela, dopustili sme sa neprávosti voči Židom, ukrivdili sme, boli sme ľahostajní voči povolaniu židovského národa, atď ..., bránime požehnaniu, ktoré je nám prisľúbené v Gn 12.

Photo - Jozef Demjan

Jozef Demjan

V detstve ma sexuálne zneužil starší chalan, prešiel som chudobou, okultizmom, depresiami, sexuálnymi partnermi toho istého pohlavia, či pokusmi o samovraždu. Svetlo do môjho života vniesla viera v Ježiša Krista.

Photo - Marek Nikolov

Marek Nikolov

Cieľom modlitbových zhromaždení s názvom „Ježiš uzdravuje“ (najbližšie v sobotu 14. októbra 2017) je zažiť, že Boh je láska. Láska, ktorá sa chce dávať a zjavovať svoje milosrdenstvo aj skrze uzdravenia, znamenia, divy a zázraky.

Photo - Katarína Kolčárová

Katarína Kolčárová

Začala som vnímať anjelov, ale neskôr aj duchov. Čo bolo strašné. Začala som pociťovať strach a aj depresiu som dostala. Bola som zmätená, nechápala som ako je to možné, že mi to ubližuje. Veď v tom predsa nemôže byť nič zlé. Videla som svoju kamarátku, ako zvláda s ľahkosťou život a keďže to bol veľmi dobrý človek, myslela som si, že je to v poriadku.

Photo - Rick Warren

Rick Warren

Ľudia sa ma pýtajú: Čo je zmyslom života? Ja odpovedám veľmi stručne a výstižne: život je prípravou na večnosť. Boli sme stvorení pre večnosť a Boh chce, aby sme boli s Ním v nebi.

Photo - Renáta Ocilková

Renáta Ocilková

Počas chemoterapií mi však vypadol menštruačný cyklus. Keď som sa na to asi po pol roku spýtala môjho gynekológa – onkológa, s veľkými obavami, ako zareagujem, mi povedal: „To je normálne. Vy už cyklus nikdy nedostanete.“

Photo - Anton Srholec

Anton Srholec

Viera a láska k Ježišovi a k jeho veci naplnila moje celé srdce a bol som ochotný za to položiť svoj život.

Photo - Denis Blaho

Denis Blaho

Veštil som a plnilo sa to, mával som jasnovidecké obrazy krátkodobej budúcnosti, ktoré sa tiež plnili. Kresťanstvom som pohŕdal a veriacich ľudí alebo známych, ak neboli naozaj hlboko veriaci, som spochybňoval alebo dotiahol na nejaký budhistický seminár.

Photo - Bohuš Živčák

Bohuš Živčák

Napriek prenasledovaniu za komunizmu, alebo možno práve kvôli tomu, sa hľadanie Boha stalo pre mňa neustálym dobrodružstvom. Viac putovaním ako študovaním. Na strednej škole sa Boh začal približovať ešte dramatickejšie.

Photo - Veronika Barátová

Veronika Barátová

Spomienky na začiatok môjho návratu k Bohu sú pre mňa stále veľmi krásne a dôležité do dnešného dňa. Stalo sa tak počas môjho štúdia na vysokej škole, v dobách normalizačného komunizmu.

Photo - Dr. Gloria Polo

Dr. Gloria Polo

Aj mňa zasiahol blesk, vnikol do mňa cez ruku a spálil celé moje telo strašným spôsobom, zvnútra aj zvonku. Moje rebrá, brucho, podbruško, nohy aj pečeň boli zuhoľnatené. Moje ľadviny utrpeli silné popáleniny, tak isto pľúca a vaječníky.

Photo - P. Vojtech Kodet

P. Vojtech Kodet

Jádra křesťanství se začínám dotýkat v okamžiku, kdy pochopím, že Bůh je ten, který si mě zamiloval, a kdy to prožiji na vlastní kůži. Když pochopím a prožiji, že Bůh je ten, který mě hledá, a zakusím, že jsme se konečně setkali. Když pochopím a prožiji, že Bůh ke mně mluví, zaslechnu jeho hlas ve svém srdci a začnu ho poslouchat.

Photo - Oto Mádr

Oto Mádr

Tato doba není pro křesťany zvlášť příjemná, ale pro křesťany správného formátu je to velký a nádherý čas. „Jestliže mne pronásledovali, i vás budou pronásledovat.“ V takových slavných chvílích zpívá církev Pánu hrdinskou píseň lásky a věrnosti. Je to výsada a dar právě teď žít, milovat a bojovat.

Photo - Matka Tereza

Matka Tereza

Nie je dôležité to, čo robíme, ale koľko lásky do svojej činnosti vložíme. Robme malé veci s veľkou láskou.

Príbeh - Jim Caviezel
Muž ktorý stvárnil Ježiša Krista

small_Jim Caviezel.jpg

Hral vo filmoch: Tenká červená čiara, Gróf Monte Christo, Umučenie Krista.

Nedávno som bol v Ríme.

Natáčal som film, ktorého režisérom je Mell Gibson. Mal som šťastie, že som mohol hrať Ježiša Krista. Bol to pre mňa najťažší film, aký som doteraz natáčal.

Keď sme teda boli v Ríme, dostali sme pozvanie stretnúť so sa Svätým Otcom. Vždy som mal veľkú túžbu stretnúť sa s ním. Vošiel som do miestnosti a kľakol som si. Svätý otec so mnou hovoril o mojej hereckej úlohe Ježiša Krista. Poviem vám príbeh zo svojho života. Bol február 1997. Prekrásny deň v Los Angels. Oči ma štípali od smogu a pre hluk na diaľnici nebolo počuť spev vtákov. Bol to čas, kedy som bol na rozhraní svojej kariéry. Chcel som hrať vo filme Tenká červená čiara. Stále mi opakovali: „Ešte jedno stretnutie...“ Po čase som už stratil nádej. Cítil som sa porazený. Vedel som, že chcem úlohu, po akej túžil každý veľký herec v Hollywoode. Ale ja som vtedy nebol nijakým veľkým hercom. Každý rok prichádza do Hollywoodu štyridsaťtisíc ľudí, aby skúsili svoje šťastie. Úspech má z nich menej ako sto. Mnohé známe hviezdy sa snažili získať úlohu v tomto filme. Keď som išiel na stretnutie s režisérom filmu, nemohol som nájsť jeho dom. Bol schovaný za množstvom zaparkovaných Rolls Roycov v Beverly Hills. Vôbec som si neveril. Rozhodol som sa, že ak sa mi nepodarí získať úlohu, vzdám sa. Manželke som povedal, že potom pôjdeme domov. Nechcel som prežiť život ako herec, ktorý o úlohe len sníva.

Stretnutie bolo dohodnuté na šiestu, no ja som o šiestej ešte stále sedel v aute pred režisérovým domom. Počas nasledujúcich desiatich minút sa v mojom srdci naveky zmenil môj život. Cítil som, že si tú úlohu nezaslúžim. Bol som chlapec z Washingtonu a pôvodne som sa chcel stať hádzanárom. Čo som tam vlastne hľadal?! Stále viac som cítil, že môj život nemá zmysel.

Počas celého tohto obdobia som nikdy neprestal chodiť na sv. omšu. Prechádzal som rôznymi emóciami. Rutina hriechu spôsobila, že som sa cítil prázdny a nedôstojný. Bol som slepý a nevidel som, v čom je problém. Takýto emocionálne zničený som sedel pred domom režiséra. Bolo už šesť hodín a ja som sa modlil štvrté tajomstvo slávnostného ruženca.

Šesť mesiacov predtým mi môj manažér, katolík, povedal, že sa musím každý deň začať modliť ruženec. Poslúchol som jeho radu. Požičal som si od manželky babkin ruženec. Bola to stará a veľmi cenná vec v našej rodine. Prechádzal som prstami po ruženci. Modlil som sa tak, že som sa nepremodlieval tajomstvá, vôbec som nad nimi nerozmýšľal. V tej chvíli som už päť minút meškal na toto veľké stretnutie s najnamyslenejším režisérom v celom Hollywoode. Nebol som ešte s ružencom na konci, tak som sa rozhodol, že sa poponáhľam. Zrýchľoval som tempo modlitby – Zdravas´ Mária... Keď som skončil, bolo už desať minút po určenom čase stretnutia. Vyskočil som z auta a rozbehol som sa smerom k režisérovmu domu. Zbadal som, že v rukách držím ruženec. Vydal som sa teda späť k autu - chcel som ruženec odložiť. Otvoril som dvere a chcel som ho tam hodiť.

Vnútri v hrudi som však pocítil akýsi zvláštny pocit. Asi by som si ten ruženec mal zobrať so sebou. Nebolo to prvýkrát. Bol to pocit milosrdenstva, ktorý upokojuje.

Ale niekedy až po čase pochopíme, čo sa vlastne deje. Prvýkrát som takýto pocit zažil, keď som mal devätnásť rokov a sedel som v kine. Vo svojom rodnom meste, vo Washingtone. Film skončil a vonku bola tma. Sedel som na poslednom sedadle v spoločenstve len s mojou loptou. Mal som v hrudi zvláštny pocit. Začal som uvažovať, že ma Boh preto stvoril, aby som sa stal hercom. To chce Boh odo mňa? Išiel som vpred bez uvažovania. Nevedel som nič o herectve. Nemal som vlastného manažéra ani agenta, ale mal som v sebe vieru a dôveru.

Rozhodol som sa teda vziať si ruženec so sebou a vybral som sa k domu režiséra. Otvorila mi slúžka. Mala zázračnú medailu a spýtal som sa jej, či je katolíčka. Ukázala mi dom. Bola to nádherná španielska hacienda. Keď som obdivoval strop a strechu, zacítil som v hrudi zas ten zvláštny pocit. Bol ešte silnejší ako predtým. Bez rozmýšľania som si z vrecka vybral ruženec. Prerušil som slúžkine rozprávanie a podal som jej ho. „Toto je pre vás.“ Bola prekvapená. – „Prečo mi ho dávaš?“, povedala a z očí jej vyhŕkli slzy. Povedal som: „Neviem, pani.“ – „Bože môj“, vzdychla a povedala: „Pani, ktorá mi dala túto medailu, dala mi aj ruženec, ktorý dostala od Matky Terezy. Stratila som ho. Dnes ráno som prosila, aby mi Boh poslal druhý. A v tom si prišiel ty.“ Žena bola veľmi uplakaná a ja šokovaný. Ruženec bol medzi nami. Vtedy vošiel do miestnosti režisér a povedal: „Drahá, čo sa stalo? Je všetko v poriadku?“ Pochopil som, že to nie je slúžka, ale jeho manželka.

Keď som sa vrátil domov, povedal som svojej manželke: „Drahá, mám pre teba dobrú a zlú správu. Tá dobrá je to, že som sa dostal do toho filmu. A tá zlá správa je: „Nemám už ruženec tvojej babky.“ – „Nevadí; je lepšie, ak sa ti podarí ten film.“ Odvtedy sme mali s režisérom veľmi blízky vzťah. Dal mi prvú hlavnú úlohu v kariére, a to i napriek tomu, že štúdio to nechcelo. Režisér hral v tom filme môjho otca.

Na jar v roku 2000 mi ponúkli úlohu grófa vo filme Gróf Monte Christo. Bola to nová adaptácia románu. Hral som hlavnú úlohu a bol som na vrchole toho, čo som chcel predtým dosiahnuť. V tom čase som ale nemal vo svojom vnútri pokoj. Moja manželka Carrie bola vtedy práve v Medžugorií. Mala sa tak, ako nikdy predtým. Ja som natáčal v Írsku. Zavolala mi a povedala, akú silnú skúsenosť zažila tu, v Medžugorií. Ako Panna Mária vystupuje do jej života stále viac. – „Je to krásne, drahá moja.“ A ona na to: „Ten človek, Ivan Dragičević, jeden z vizionárov, bude mať na budúci týždeň v Írsku stretnutie.“ No ja som neveril, že budem mať nejaký voľný čas. Nebola šanca, aby som sa na toto stretnutie išiel pozrieť a aby som ho i stretol. Mal som veľa natáčania a žiadne voľné dni. Dosť som vtedy schudol. Naháňali sme sa, ale stále sme meškali. Rozmýšľal som, že nechám ten film.

Bolo štvrtok ráno. Strašne unavený som sa hlásil na natáčanie. Zrazu mi povedali: „Máš voľné popoludnie.“ Predstavte si, predtým som nemal ani jeden deň voľný, ani v nedeľu. Povedali mi, že kolega – herec Richard Harrys je chorý a nemôžeme spolu natáčať. Zatelefonoval som manželke a rozhodol som sa, že sa stretnem s tým Ivanom. Vošiel som do kostola a nič som necítil. Bol som prítomný na zjavení. Myslel som si, že som spáchal veľa hriechov, tak prečo by som mal niečo cítiť. Ale bol som unesený vierou ľudí v Írsku. Kľačali na kolenách, na kameni. Cítil som v sebe veľkú vinu. Mal som aj pocit, že to zjavenie môže byť nejaké klamstvo, podvod.

Keď som chodil do šiestej triedy, rozprávali nám o zjaveniach. Všetci sme boli šťastní, že sa to deje. Ale prišiel biskup a povedal, že to nie je pravda. My sme mu verili. Stále som sa pozeral na tohto priemerného Chorváta predo mnou. V jeho očiach bolo niečo, čomu som sa chcel vyhnúť. Začal som rozmýšľať. „Ja som predsa dobrý človek, tak prečo by som mal toho človeka potrebovať?“ On mi niečo odpovedal s chorvátskym akcentom. Obrátil som na svoju ženu: „Čo mi to vlastne povedal?“ A on dodal: „Pýtaj sa.“ – „Dobre.“ Položil som mu otázku, či prichádza Panna Mária ako kapitán Kirk alebo ako Superman. Poprosil ma, aby som sa s ním modlil. Kľačal som po jeho ľavej strane a veľmi som sa bál. Myslel som si, že ma Panna Mária zabije. Zdalo sa, akoby sa na niečo pozeral. Aj keď som nechcel veriť, v mojom srdci sa niečo pohlo. Jeho ústa sa hýbali, no nevychádzal z nich žiaden zvuk – ani hlások. Rozmýšľal som, že mu asi Panna Mária číta z perí. Začal som si všímať svoje ústa. „Tak sa asi dá rozprávať s Pannou Máriou, ak je vôbec tu.“ To, čo som cítil vo svojom srdci, ma vyplašilo.
Po zjavení som vstal a povedal mu: „Ivan, povedal si mi, že keby som vedel, ako ma Ježiš a Matka Božia milujú, zomrel by som kvôli tomu.

Poviem ti niečo, priateľ môj. Neviem koľkokrát som prosil Boha, aby vstúpil do môjho života, ale nič som necítil.“ - „Jim, len Boh môže vstúpiť do tvojho srdca. Človek má stále čas pre to, čo miluje. Dôvod prečo nemá pre Boha čas je, že málo miluje.“ Išiel som natáčať a mal som zvláštny pocit. Akoby mi zomrelo desať najbližších priateľov. Nie ten pocit šoku, keď sa to dozvieš, ale keď pocítiš tú skutočnú stratu. Nemohol som jesť, nemohol som spať. Po natáčaní som išiel domov a úplne som sa zrútil. Zosypal som sa. Na druhý deň som sa mal učiť narábať s mečom – potreboval som to do filmu. Učiteľ, ktorý ma to mal učiť, sa neukázal. Bol som tomu rád. Išiel som si zacvičovať na bicykli. V tom som zbadal manželke v rukách knihu o Medžugorií. Kniha sa volala: „Zjavenia Panny Márie“. Vzal som ju do ruky.

Bolo tam napísané: „Nikdy nespoznáš šťastie, pokiaľ žiješ v hriechu.“ Bez rozmýšľania som tomu uveril. Môžem vám povedať, že potom som sa prvýkrát modlil zo srdca – modlil som sa srdcom.

O niekoľko týždňov neskôr sme odchádzali na Maltu. Za film, ktorý sme natáčali, som dal slúžiť sv. omše. Skúšal som sa modliť srdcom. Prosil som Pannu Máriu, aby prenikla moju prácu, aby ma použila ako nástroj pre svojho Syna. Ale tak, ako vy, nikdy som si nebol istý, či sú moje modlitby, vypočuté, či prileteli na správne miesto. Potom sa stalo niečo mimoriadne nezvyčajné. Mali sme natáčať rozhodujúcu scénu v jednom dome na Malte. Bola to chvíľa, keď sa Gróf Monte Christo musí rozhodnúť, či zostane s láskou svojho života, alebo bude pokračovať v pomste. Potom sa pozrie smerom ku stropu. Nebolo tam nič, len biely múr. Pozeral som sa teda do ničoho. Režisér – baptista z Texasu, mi povedal: „Keď sa budete mať pozrieť na strop, dám tam fotku - budeme vás brať dvoma kamerami.“ Potom som išiel do dverí, ktoré boli na konci domu. Vošiel som do miestnosti a bol som šokovaný. Bol tam osvietený strop a dve kamery. Pozeral som s otvorenými ústami. Na strope bola freska Nanebovzatia Panny Márie. Režisér nevedel nič o Panne Márii a Medžugorií a tom, čo sa odohrávalo v mojom vnútri. Spýtal som sa ho, či má vôbec predstavu, čo to je. Povedal: „Áno“, a vyšiel z miestnosti. Chcel som ešte niečo dodať, ale bál som sa, že to vystrihne z filmu. Zostal som radšej so zatvorenými ústami. Pre mňa to bolo znamenie, že Panna Mária je so mnou. Po všetkom tom, čo som prežil, som pochopil, že tam bola celý čas a viedla ma za ruku k svojmu Synovi i mojím povolaním. A ak ste videli tento film (Gróf Monte Christo), viete, že tá scéna vo filme zostala. Som hrdý na to, že som bol aspoň krátky čas s Máriou.

Potom som neočakávane dostal pozvanie. Nevolal ma môj agent. Ani manažér. V tom čase som Mella Gibsona nepoznal a nevedel o jeho zámeroch. Mell Gibson chcel, aby som ja hral Ježiša Krista. Hľadal muža vo veku 33 rokov a ktorý má iniciály ako Ježiš. Súhlas na tento film sme dostali práve na sviatok Nanebovzatia Panny Márie. Prvú verziu sme skončili na sviatok Fatimskej Panny Márie. Panna Mária urobila tento film pre svojho Syna. Všetkých nás viedla nás počas natáčania.. Každý deň sme mali sv. omšu. Každý deň som chodil na spoveď. Kňaz mi povedal: „Vraciaš sa, stále sa vraciaš.“ Odpovedal som mu, že preto, lebo je hriechom mojej cesty, že dostatočne nemilujem. Dnes mnohí kritizujú tento film. Sú ale kritici, ktorí ho v Amerike videli a hovoria, že je to najväčší film, aký bol v Amerike natočený.

A čo ma privádza k vám? Prečo som tu? Aby som vás pozval k zbrani. Musíte byť ľudia, ktorí sú vedení svojou vierou. Chcem, aby ste mali odvahu vstúpiť do pohanského sveta. Bez hanby vyznať svoju vieru pred celou verejnosťou. Boh nevolá len mňa, Jimma, ale nás všetkých, aby sme robili veľké veci.

Ako často mu neodpovedáme. Myslíme si, že je to mentálna chyba. Toto je ale čas pre našu generáciu, aby prijala pozvanie. Pozvanie Boha, ktorý nás povzbudzuje, aby sme sa mu úplne odovzdali. Najprv však musíme byť zodpovední, musíme sa modliť, postiť, ísť na sv. spoveď, modliť sa ruženec... stále chodiť na sv. omšu. Žijeme v kultúre zomierajúcich. Ľudia sa poddávajú svojim túžbam, sú zamotaní v hriechu. A tam v tichu našich sŕdc nás volá Žena k svojmu Synovi. On je tu pre nás. Vo Sviatosti, vo Svätom Písme. Ako často ho ignorujeme. Sv. Maximilián Kolbe povedal: „Bezohľadnosť je najväčším hriechom dvadsiateho storočia.“ Drahí moji priatelia, platí to aj pre dvadsiate prvé storočie. Musíme vyriešiť nepokoj, odstrániť toleranciu zla. Len viera a vernosť Cirkvi nás môžu zachrániť a spasiť. Vyžaduje to však mužov a ženy bojovníkov, ktorí sú pripravení, aby riskovali svoje dobré meno, svoje životy, aby to všetko chceli obetovať. Aby sa postavili za pravdu. Tak ako povedal sv. Otec v Ríme v skupine mladých: „Oddeľte sa od tej skorumpovanej generácie. Buďte svätí. Použite dary, ktoré vám dal Boh, aby ste jemu slúžili a nie sebe. Môžete dosiahnuť len tie vrcholy, ktoré on určil pre vás. Ale len vtedy, ak sa poddáte jeho vôli.“ Panna Mária povedala jednému z mystikov: „Ak skutočne budeš nasledovať môjho Syna, Standle, budem ťa sprevádzať celý život v mojej krajine, i v celom svete.“ A Sv. Otec na tému Baltimoru v roku 1995 povedal: „Demokracia nemôže byť zachovaná bez morálnych istôt v ľudskej osobe a ľudskom spoločenstve.“ Hlavná otázka pre demokratické spoločenstvo je: „Ako žiť spoločne?“ Či hľadáme odpoveď na túto otázku? Či môžeme v spoločenstve vyčleniť morálne pravdy a morálne myšlienky? Každá generácia musí vedieť, že sloboda existuje. To však neznamená, že si môžeš robiť, čo chceš. Ale znamená to, že máš právo robiť to, čo chceš. To je sloboda, ktorú prajem vám všetkým. Je to oslobodenie sa od hriechu, od vlastnej slabosti, od otroctva. Je to sloboda, pre ktorú zomierame.

Pripomína mi to slová, ktoré povedal Mell Gibson pri preberaní prvého Oskara za film „Statočné srdce“. Adresoval ich svojim priateľom a ja ich dnes hovorím vám. - Vidím pred sebou celé vojsko súčasníkov, krajanov. To ste vy aj ja!
Ak oni žijú v tyranstve, tak ste prišli preto, aby ste bojovali ako slobodní ľudia. A vy ste slobodní ľudia! Či by ste bez slobody bojovali? Bojuj, a potom môžeš zomrieť. Utekaj, a potom budeš žiť. Ale prečo: Každý človek zomiera, ale nie každý žije pravdu. Vy všetci musíte bojovať za tú autentickú slobodu a musíte ju aj žiť. Spolu s Pannou Máriou, ktorá je vaším štítom, s Ježišom, ktorý je vaším mečom. V boji za Boha sa pridajte k sv. Michalovi a ku všetkým anjelom. Vyžeňte Lucifera z tohto sveta. Naspäť do pekla! Tam patrí! Nech vás miluje Boh a jeho drahá Matka! Nech osvecujú celú vašu cestu životom. Nech vás Boh žehná!

 

Medjugorje 04.08.2008

Príbeh prevzatý a uverejnený so súhlasom modlitba.sk


Späť na svedectvá | Zdieľaj na Facebooku | vybrali.sme.sk Pošli do vybrali.sme.sk

Dobré správy

  • Peter Hocken
    Pán si z piatka na sobotu ráno 10.06.2017 povolal k sebe velikána, pátra Petra Hockena. Vo svojich 85 nedožitých narodeninách bol Božím služobníkom, priateľom a kňazom, ktorý do posledného dychu s radosťou slúžil Božiemu telu po celom svete. Pán ho obdaril mimoriadnym intelektom a múdrosťou spolu so skúsenosťou krstu v Duchu Svätom aj schopnosťou odborne a zrozumiteľne popísať teologickú a duchovnú skúsenosť, ktorá sa deje v Cirkvi osobitne po II. Vatikánskom koncile.
    2017-06-11
  • Marek Nikolov
    Túžime ešte viac inšpirovať ľudí pre Pána. Túžime, aby jeho deti neboli iba konvertiti, žijúci vieru pre seba, ale skutoční učeníci a jeho priatelia, ktorí idú do celého sveta a zvestujú radosť evanjelia. Ak Ti horí srdce pre Krista a chcel by si mu slúžiť, ponúkame Ti pridať sa k nám.
    2017-05-22
  • Anton Chromík
    Muži sú vinní, lebo týrajú ženy. Muži sú vinní, lebo obsadzujú viac vrcholových pozícií v štáte. Muži sú vinní, lebo ženu vykorisťujú. Na všetkom je aj zrnko pravdy. Ideológia ale vylieva so špinavou vodou aj dieťa a rovnako to robí Istanbulský dohovor. EÚ včera 11.5.2017 odsúhlasila, že Istanbulský dohovor podpíše. Rozdelenie v Únii pokračuje a trhlina vzrastá.
    2017-05-12
  • Marek Šefčík
    Ty si vedel, že raz prídem!? Pamätáš si? Už sme sa pár krát stretli… Pokýval som hlavou. Nemali sme toľko času a pokoja, ako teraz. Vtedy som ale nemala záujem ťa objímať. Len som sa ťa chcela dotknúť. Priala som si, aby si vedel, že som na blízku. Všimla som si, že si zo mňa nemal strach. Dokonca si sa na mňa tak nesmelo usmial.
    2017-05-02
  • Chiara Lubich
    "Nič nie je stratené mierom. Všetko môže byť stratené vojnou", tak hovorí pápež Pius XII. Pacem in terris bol názov encykliky pápeža Jána XXIII. "Už nikdy viac vojna", slová ktoré pápež Pavol VI opakoval Spojeným národom. A pápež Ján Pavol II, následne po hrozných udalostiach 11. septembra poukázal na cestu, ktorou treba prejsť: "Žiaden mier bez spravodlivosti, žiadna spravodlivosť bez odpustenia".
    2017-04-26

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.