Dobré správy

  • Marek Nikolov
    Mužom sa nepáči iba jeden typ žien, ako to ženám často predstavujú stylové časopisy a médiá. Všetci muži túžia po žene z ktorej žiari dobrota a láskavosť.
    2018-07-26
  • Gjerg Kastrioti SKENDERBEU
    Je albánskym národným hrdinom. V čase tureckej okupácie nútene bojoval na strane tureckého sultána. Nechcel však bojovať a vraždiť za násilnú islamizáciu. A tak spolu s 300 odvážnymi vojakmi prešiel na stranu proti Turkom a okamžite konvertoval späť na kresťanstvo. Mnohokrát porazil niekoľkonásobne väčšiu tureckú armádu. Bol povzbudením nie len pre Albánsky ľud, ale aj pre iné krajiny, ktoré v tom čase neúspešne vzdorovali tureckej rozpínavosti, krutosti, neľudskosti a vnucovaniu Islamu.
    2018-07-11
  • Leo Jozef Suenens
    príliš veľa kresťanov, ak nie väčšina, prijíma Kristov prísľub o prebývaní Ducha v nich intelektuálne, ale neprijíma tento prísľub cez zážitok skúsenosti. Potom sa tento prísľub stáva bezvýznamný a znova a znova sa natíska otázka: Ako mám “vedieť,“ že Duch Svätý prebýva vo mne?
    2018-04-19
  • 2% pre mojpríbeh.sk
    Boli by sme radi, keby skúsení redaktori, ktorí majú výborné referencie a potenciál, posunuli evanjelizačnú stránku mojpribeh.sk, a tým aj náš spôsob ohlasovania Evanjelia, na novú úroveň.
    2018-03-09
  • Petr Jašek
    Moje situace byla velmi podobná: také jsem přišel z místa radosti v Pánu, kde jsem mohl zvěstovat evangelium svým spoluvězňům a mnohé z nich vést ke Kristu. Čas, kdy jsem byl ponižován a urážen, bit a mučen islamisty, byl zastíněn časem mé kazatelské služby ve věznici Al-Houda. Moje radost byla tak zřejmá a vyzařující, že se mnozí novináři po mém návratu divili a nechtěli věřit, že se mnou bylo tak zle v Súdánu zacházeno.
    2018-03-07

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Príbeh - Janka Pisarovičová
Malá cesta lásky 2

small_20180122_175141.jpg

S manželom Peťom majú 6 detí. Bývajú v Brusne.

Zdravím všetkých Vás, Bohom milovaných

Je tu už nový rok 2018. Chcem Vám popriať všetko dobré v novom roku, aby ste každý deň prežili v Božej prítomnosti a každý problém, ktorý máte, zverili Jemu a riešili s Ním .

Naša rodina stále funguje v obmedzenom režime. Tak sme si na to už nejako zvykli a pravdu povediac, už ani si veľmi neviem spomenúť ako sme fungovali predtým, keď bol môj manžel Peto samostatný a zdravý.

Peťovi sa pred pár dnami v noci zdalo, snívalo alebo čo, cítil sa tak ako keď bol úplne zdravý. Povedal, že to bol krásny pocit. No ráno, keď sa zobudil, bolo všetko po starom. Ráno býva stuhnutý a musí sa najprv rozcvičiť, aby mohol vôbec rozprávať a chodiť. No bol vďačný aj za tu chvíľu, keď sa cítil byť zdravý .

Deti sa každý deň modlia za ocina, aby vyzdravel. Aj oni sa mu naučili pomáhať. Náš Tobi (13) s ním cvičí a masíruje pravú stranu a dokáže sa premôcť aj keď sa mu nechce. Veď ktorý teenager by to robil s radosťou každý deň . No užijú si pri tom veľa zábavy a ja vidím ako sa ich vzťah (otec a syn) mení a prináša požehnanie.

Miriam (8) a Ester (10) mi veľmi pomáhajú aj v kuchyni. Predtým sme zvykli spolu veľa piecť. Teraz sa do toho púšťajú aj samé a som im za to vďačná .
Takže ak by ste boli u nás a mali by sme palacinky, krupicovú kasu, piškótový koláč, puding alebo kysnuté koláče, tak vedzte, že to robili naše dievčatá

Ja sa mám v práci zaujímavo. S Peťom sme sa vymenili. Ja som po 17 rokoch v práci a on zostáva doma. Ja to mám v práci pestré, mám tam živších chlapcov, tak vymýšľam nové spôsoby ako ich zamestnať a motivovať. Okrem matematiky a slovenčiny sa snažím formovať aj ich srdiečka .

Táto práca je pre mňa spestrením od domácich prác a starostlivosti o Peťa a našich detí. Boh mi tam pripravil aj blízke duše, za čo som mu vďačná .

Peťovi treba zabezpečiť každý pracovný deň odvoz a dovoz z rehabilitácie. Tu mi našťastie pomáhajú dve rodinky z Brusna a som im za to veľmi, veľmi vďačná .

Okrem toho treba Peťa poobjednávať na rôzne vyšetrenia a ísť tam s ním (3-7× do mesiaca). Každý mesiac ísť k jeho lekárke na predĺženie PN-ky a potom do sociálnej poisťovne. Tam ma už pozná každý z vrátnikov. Od apríla som tam už bola veľmi veľa krát . Aj pri týchto "vybavovačkách" prežívam Božie vedenie, je to úžasné . Chodievam tam rada . Neviem to možno tak popísať, ale viem, že keď odtiaľ odchádzam, viem, že mám úsmev na perách a viem, že som tam nechala kúsok Božieho pokoja .

Naše manželstvo sa zmenilo. Náš rodinný život sa zmenil. Teraz nemôžeme deťom umožniť spoločnú lyžovačku alebo nejaký spoločný víkend. Peťo je už 10. mesiac na PN. Deťom je ľúto, že ocino nemôže ísť s nami lyžovať a nemôžu mu ukázať svoje nové pokroky. Takisto je pre neho nemožné ísť dcére na koncert :-(. Všade chodím s deťmi sama...

No môžeme novým spôsobom učiť deti, čo je to manželstvo. V manželskom sľube sa hovorí, že si sľubujeme, že zostaneme navždy spolu, aj v šťastí aj v nešťastí, v zdraví i v chorobe, aj v bohatstve i chudobe. A tak to naše deti vidia v praxi. Nech sa stane čokoľvek, sľúbili sme
si, že zostaneme spolu ...a zostávame .

Peťov stav sa našťastie vyvíja dobre a to, že iba ochrnutý ležal, nedokázal rozprávať, nič si nepamätal a potreboval 24-hodinovú opateru, je už len starou spomienkou. Keď som ho po dvoch mesiacoch priviezla domov a potreboval invalidný vozík i na to sme už zabudli. Teraz mu stačí len barla a po dome prejde aj bez nej.

Napriek tomu, že sa dosť osamostatnil, veľa vecí ešte robiť nedokáže. Musí niekoho poprosiť o pomoc. Ťažko sa žije len s jednou funkčnou rukou. Nemôže šoférovať, sám chodiť po vonku, keď je ľad a sneh, krájať niečo, zliať vodu zo zemiakov...no proste všetko, kde potrebuje obe ruky alebo pevnú zem pod nohami...

Ale napriek tomuto všetkému obmedzeniu, má môj manžel môj veľký obdiv. Dokáže si veľmi dobre rozdeliť čas na modlitbu, cvičenie a relax. Je vo všetkom vytrvalý. Trpezlivo znáša svoje fyzické limity . A my ostatní ich plne rešpektujeme .

Chcem svedčiť aj o tom, že Boh sa o nás naozaj výborne stará. Je Starostlivým Ockom a aj keď ja pozabúdam nejaké veci vybaviť, on sa o to postará .

Nech sa páči, pár príbehov zo života:

Auto. Bola jeseň. Dávala som naše auto prezúvať, keď bol Peto na liečení. Náš najstarší syn naložil zimné gumy do auta a išlo sa. No keď ich išli obúvať, zistili, že ich treba vymeniť za nové, lebo sú už zodraté :-(... Dali mi návrh, že objednajú nové. No keď mi po čase oznamovali, že práve tie, čo chceli objednať nemajú, ponúkli mi iné. Nemala som odkiaľ vedieť, či sú dobré alebo nie. No zrovna vtedy som bola v kabinete u kolegýň a táa jedna povedala, že cez manžela zisti, či sú dobré . Neboli :-(. No zároveň mi táto kolegyňa ponúkla, že mi môže vybaviť dobré gumy v servise neďaleko školy. Súhlasila som .

Povedala mi, že vo štvrtok o 14.00 v servise. No ja som zabudla dať vedieť, že vtedy nemôžem. No Boh to vyriešil tak, že mi volali, že vo štvrtok oni nemôžu, či môžem prísť v stredu. Mohla som .

Ešte nikdy som sa tak dobre necítila v autoservise a ešte pri prezúvaní auta . S týmto servisákom som mala celkom zaujímavý rozhovor . Chcem zachovať jeho tajomstvo, tak nebudem prezrádzať jeho obsah . No viem, že to bolo z hĺbky srdca. To sa nehovorí hocikomu . A ja som veľmi ďakovala Bohu za všetky ťažké chvíle, ktoré som prežila, lebo som ho mohla lepšie chápať. Odchádzala som odtiaľ "prezutá" a vedela som, že pribudla ďalšia blízka duša do môjho života, za ktorú sa budem modliť .

A tak bežia dni v mojom živote, Boh sa mi ukazuje v bežnom živote, len treba mať oči otvorené .

Starať sa o auto to nie je až také jednoduché, povedala by som, že je to skôr chlapská práca. No teraz musím robiť i tie... :-( ... .... . Zazívam v súvislosti s tým veľa Božej starostlivosti .

Ostrekovač. Voda v ostrekovači sa míňala a bolo treba zaobstarať novu. Zabudla som na to. Ale Boh mi to pripomenul cez jedného pána, ktorý ju mal v nákupnom vozíku. Tak som sa vrátila k tým vodám do ostrekovača a zrovna tam bol ďalší pán, ktorý si pozorne prezeral všetky tie druhy a už bolo vidno, že vie, ktorú si vyberie. Tak som ho popýtala o radu a on mi vysvetlil, prečo si vybral práve tu bandasku. Ďakovala som Bohu, že už nabudúce si budem vedieť vybrať aj sama a aj za to, že zrovna tam bol ten pán. Verím, že túto chvíľu pripravil Boh. V týchto chvíľach veľmi silno prežívam Božiu blízkosť a starostlivosť .

Nalievanie vody do ostrekovača som poznala len pri našom prvom aute, tam som to už zvládala, ale o toto druhé sa staral Peto. A tak aj o toto sa postaral Boh. Naučil ma to náš kamarát. Teraz zvládnem i to . Myslela som si, že už všetko bude OK. Veď som bola v auguste na STK, po čase sme menili ručnú brzdu, vymenili baterku (to je ďalšia historka ), tak som bola v tom presvedčení, že sa o auto dobre starám. ALE keď sme išli minulý týždeň do školy, tak naše auto vydávalo také zvláštne zvuky, tak cinkalo...

Tak som išla do toho úžasného servisu pri mojej skole. A keď mi povedal, čo nášmu autu je, ďakovala som Bohu, že nemrzlo. Tak už mate odpoveď, prečo je taká teplá zima . Nemali sme v aute už veľa oleja a aj voda v chladiči mala nízku hladinu. Oznámil mi, že ak by mrzlo, tak by voda zamrzla a nenaštartovala by som. Ak by sa olej nedolial, tak by sa motor zadrel.

Tak som naučila, kde sa dolieva voda v chladiči a ako sa kontroluje jej hladina a aj všetko okolo oleja...

A ešte pri našom prvom stretnutí mi ten "servisák" povedal ešte jednu vec, že toto naše auto vzhľadom na značku a roky už bude len veľa hltať peňazí za opravy, že by nám odporučil radšej iné auto...

Aj by sa nám hodilo väčšie auto, nakoľko sme vzdialení od mesta, kde majú deti školu a ja robotu, cca 20 km a o chvíľu sa tam budeme ráno presúvať všetci siedmi - ôsmi ( aj so školskými taškami a naspäť s nákupom). Doteraz sme jazdili na dvoch autách. Teraz som jedinou šoférkou v rodine. A v tomto čase aj naše prvé auto, čo sme kupovali hneď po svadbe, skončilo v šrote. Tak toto riešenie nášho problému s autom zverujem do Božích rúk .

Boh sa o nás stará . Moja výplata nestačí ani na nákup potravín, i keď sa snažím kupovať len to najpotrebnejšie. Často krát zažívam aj v tejto oblasti pohladenie od Boha, keď počas nakupovania mi pípne sms a pribudnú mi nejaké peniažky na učte. Prežívam veľkú vďačnosť za to . Už neraz sa stalo, že som zaplatila, napríklad v lekárni 10 € a ešte som ani nevyšla z lekárne a prišlo mi práve 10 €. Viete, práve v tých chvíľach prežívam pohladenie od Boha, že sa nemáme strachovať, čo budeme jesť, čo budeme piť, čo si oblečieme...a ja pripájam, za čo zaplatíme benzín, elektriku, plyn, servis, nové gumy, 6. deťom obedy ...

Áno, sú to každodenné výzvy. A Boh nám hovorí, nestrachujte sa . Každý deň má dosť svojho trápenia . A tak sa učím takto žiť . Každý deň naplno v Božej prítomnosti a v Jeho starostlivosti . O malých každodenných obetách, to vie iba On. A tak je to fajn, veď On pozná naše srdce a chápe naše skutky. On vie s akou Láskou sme vykonali hociktorý skutok. A preto sa i tie najmenšie skutky v očiach ľudí môžu premeniť na obrovské v očiach Boha. Stačí veľmi málo, stačí, ak ich robíme spolu s Nim...

A tak keď po modlitbe, po skutočnom stretnutí s Nim, zistíme, že On kráča stále s nami a všetko zlé mení na dobré, že kamkoľvek sa pohneme, ideme spolu s Nim. Prinášame Ho ľudom naokolo a nemusíme ani otvoriť ústa . To On. Stačí iba On . Robiť všetko s Nim .

A napadá mi ďalšia vtipná príhoda z Peťovho liečenia. Prišla som za ním do Piešťan večer práve vo chvíli, keď pacienti mali večierok. Sadla som si oproti Peťovi. Bolo tam veľmi veľa pacientov, hlavne deti s doprovodom a celá taká delegácia krúžila po velikánskej jedálni s mikrofónom v ruke a slávnostne odovzdávali diplomy a medaile. Zrazu sa priblížili k nám. Bol na rade Peto. Práve vo chvíli, keď sa nám stretli pohľady s Peťovou manažérkou pobytu, povedala mi tieto slová: "Ježiš, vy ste tu?" Viem, že ona tu frázu myslela inak, ale mňa zalial pocit šťastia, že si niekto všimol a aj nahlas vyslovil, že videla, že som prišla s Ježišom . Vôbec som to nebrala ako zbytočné vyslovenie Jeho mena. On bol so mnou. A bola som hrdá na to, že to bolo vidieť . Ježiš a ja sme sa radosťou "zahniezdili" v mojom srdci.

Chcem sa poďakovať všetkým, ktorí nám dopomohli, aby mohol Peto ísť na jeseň do tých Piešťan. Bolo to tam naozaj úžasné, hlavne tá dĺžka dennej starostlivosti o neho. Urobil veľké pokroky. V tom kozmonautickom oblečení dokázal chodiť pekne aj bez barly, aj po schodoch.
Naučili ho veľmi veľa o jeho chorobe a čo s tým môže robiť.

Viete, keď je Peťovi lepšie, tak povie, že mu stačí táto denná rehabilitácia, čo ho vozíme a cvičenie sám, s Tobim a so mnou. Aj ja s nim cvičievam. Je to zaujímavý čas . O tom inokedy . Ale potom, keď sa mu trocha pohorši, je jasné, že potrebuje viac odbornejšej a hlavne dlhšej starostlivosti cez deň.

Tak teraz rozlišujeme, kam a na ako dlho by šiel.

Ďakujem, všetkým, ktorí stojíte pri nás
Ďakujeme za skutočné prekvapenia pod stromčekom, keď sme nevedeli, čo sa skrýva pod darčekovým papierom .
Ďakujem aj za všetky koláčiky, ktoré k nám našli cestu
Ďakujeme za zemiaky a jablká
Ďakujeme za všetky finančné príspevky
Ďakujeme za všetko .

Ďakujem za všetko aj Bohu, že napriek tomu, že sme veľa z bežných samozrejmosti stratili, že nás neopustil. Poprevracal naše hodnoty, stavia nás do nových situácii, dáva nám nové výzvy v živote...Ďakujem, že môžeme kráčať s Nim a pozerať sa na to ako rieši s nami každý
problém. Naučil nás byť plne závislými na Ňom. Ďakujem Mu, že nás prijíma takých akí sme a necháva nás kúpať sa v Jeho Láske . Znova a znova, aj po našich prehrách nás víta s otvorenou náručou s úsmevom na tvári a pripraveným kúpeľom v Jeho Láske .

Ďakujem, že si mnohých z vás Boh používa ako svojich spolupracovníkov .

Nech Vás Boh za to štedro odmení a pohladí svojou prítomnosťou takým špeciálnym spôsobom, aby ste si boli istí, že je to On . On . Iba On . To stačí. Keď máme Jeho, máme všetko .

Viete ako hlboko chce vstúpiť Boh do Vášho srdca? Tak hlboko ako zažiješ bolesť vo svojom srdci. Každá bolesť je cestou do vnútra srdca. Keď sa pozrieš v správnom uhle na to, objavíš, že práve v tejto hĺbke Ťa čaká Boh . Neviem či ma niekto autorizovanú túto myšlienku. Asi áno. No ja som na to prišla počas môjho života s Bohom .

Prajem vám požehnaný cely rok 2018, naplnený Božou prítomnosťou v každodenných bežných činnostiach .

 

Janka

 

Poznámka redakcie:

Pre tých, ktorí by chceli rodinu Janky a Peťa finančne podporiť, môžu tak učiniť na ich č. účtu: SK5711000000002616876536.


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium