Dobré správy

  • Leo Jozef Suenens
    príliš veľa kresťanov, ak nie väčšina, prijíma Kristov prísľub o prebývaní Ducha v nich intelektuálne, ale neprijíma tento prísľub cez zážitok skúsenosti. Potom sa tento prísľub stáva bezvýznamný a znova a znova sa natíska otázka: Ako mám “vedieť,“ že Duch Svätý prebýva vo mne?
    2018-04-19
  • 2% pre mojpríbeh.sk
    Boli by sme radi, keby skúsení redaktori, ktorí majú výborné referencie a potenciál, posunuli evanjelizačnú stránku mojpribeh.sk, a tým aj náš spôsob ohlasovania Evanjelia, na novú úroveň.
    2018-03-09
  • Petr Jašek
    Moje situace byla velmi podobná: také jsem přišel z místa radosti v Pánu, kde jsem mohl zvěstovat evangelium svým spoluvězňům a mnohé z nich vést ke Kristu. Čas, kdy jsem byl ponižován a urážen, bit a mučen islamisty, byl zastíněn časem mé kazatelské služby ve věznici Al-Houda. Moje radost byla tak zřejmá a vyzařující, že se mnozí novináři po mém návratu divili a nechtěli věřit, že se mnou bylo tak zle v Súdánu zacházeno.
    2018-03-07
  • Marek Nikolov
    Si otvorený na nové priateľstvá a spoluprácu? Si pripravený dávať a prijímať povzbudenie? Ak si pripravený nielen dobro prijať, ale sa aj aktívne podieľať na jeho šírení a sprostredkovaní druhým ľuďom, tak nesmieš na našom stretnutí mužov chýbať.
    2018-02-06
  • Igor Ábel
    Zo všetkých izraelských bojovníkov mal iba jeden odvahu. Zabudnutý pastierko, čo doniesol jedlo jeho bratom a prišiel pozrieť, ako vyzerá boj. Všetci zbadali potopu v Goliášovi, ale iba jeden nemal strach. Keby som bol kráľom, dovolil by som to? Nebál by som sa hanby a porážky? Sme slabí muži, a nevieme kde máme prak aj kamene. Pýtajme si chlapské túžby a odvahu. Ak nevieme kde začať, spýtajme sa našich manželiek, či sú spokojné v bezpečí doma. Alebo či dokážu byť v bezpečí u Boha, ale pritom aj v nebezpečnom boji s nami?
    2018-01-24

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Príbeh - Jana Medová
Rodina v Cirkvi

small_small_Janka Medova.JPG

Manželka, matka 3 detí a trénerka koní.

Moje meno je Jana a mám 33 rokov. Rada hovorím, že na vieru ma „ukecal“ jeden môj kamarát. Pred mojim obrátením som mala spokojný život v kruhu mojich kamošov. Žila som s mojim frajerom asi 4 roky a tešila sa z pohodičky, ktorá ma obklopovala. Až jedného dňa som sa zapojila na ceste z pracovného školenia do jedného rozhovoru, kde sa dvaja kolegovia rozprávali o existencii UFO. Jeden bol veriaci a druhý veril akurát tak v Star Trek.

Ja som mala pre mňa vyhovujúcu vieru v karmické životy. Predošlé skúsenosti s vyvolávaním duchov, numerológiou a trochu psychotronikou mi dávali pocit, že som sa cítila ako odborník na otázky života a smrti.

Od tej doby sme sa s týmto kolegom po práci začali rozprávať na rôzne duchovné témy. Nebolo to nejak často, lebo až tak ma to nebralo a tiež môj partner s tým veľmi nesúhlasil. Aj dnes keď si na to spomeniem mi ho príde ľúto, ako som ho svojimi otázkami a argumentami potrápila... a musím poznamenať, že to trvalo niečo vyše roka!

V podstate sa mi nič zjavné nedialo – síce sa snažil cez gospelovú hudbu a prednášky „otvoriť môj zrak“, ale ja som si nepripadala, že potrebujem o niečom poučovať. Takže som mu naoko „robila radosť“ aby mal pocit užitočnosti.. Počase sa ale so mnou predsa len niečo dialo – a pravdu povediac – vôbec sa mi to nepáčilo. Viera mi vyslovene prekážala žiť môj doterajší spokojný život. Začala som si uvedomovať niektoré veci, ale napriek tomu veľa krát som sa nasilu vrátila do tých koľají, v ktorých som bola spokojná a cítila sa v bezpečí.

Celé sa to začalo rúcať pri plánovaní svadby. Vedela som, že chcem svadbu v kostole a tak som začala prípravu na doplnenie birmovky a s partnerom sme si dohodli stretnutia na fare. Už som si ani nepripadala trápne, keď na prípravných stretnutiach zaspal a kňaza som počúvala iba ja.. V našom vzťahu to ale začalo dosť škrípať. 2 týždne pred birmovkou som požiadala svojho partnera, že by som chcela aspoň na túto dobu ostať bez sexu. On ale povedal, že buď je sex a je vzťah, alebo nie je sex a nie je vzťah.. 

Odolala som, ale vôbec to nebolo príjemné pri ňom každý deň ulíhať do postele. Cítila som sa ponížená a začal vo mne rásť voči nemu telesný odpor. Vedela som, že to chcem skončiť, ale nemala som na to silu, ani odvahu. Bola som v tom vzťahu uviaznutá a mohla som sa iba modliť, aby mi Boh ukázal, či je manželstvo s týmto mužom moja cesta... a Boh konal. 3 týždne pred svadbou sme sa rozišli. Nakoniec to bolo z jeho strany, lebo ja som bola srab, aby som urobila takéto rozhodnutie.  

Odsťahovala som sa späť k mame a potom nastali dlhé tri roky naplnené hľadaním Božej vôle. Prinášalo to so sebou veľa trápenia, veľa omylov, nepochopenia a osamelosti. Keď si niekto myslí, že po obrátení je človek automaticky šťastný, tak to vôbec tak nie je...

Vnútorné utrpenie z hľadania povolania, z pocitu užitočnosti, to či som pre niekoho dôležitá, že nemám nikoho, kto by ma objal, keď je mi ťažko, ako aj boj o sexuálnu čistotu, to všetko mi prinášalo depresie a otázky načo je to celé vôbec dobré...

Vedela som, že Boh je a že ma miluje, ale potrebovala som to fyzicky cítiť. Bola som navyknutá žiť stále v nejakom vzťahu, mať pri sebe chlapa a zrazu som sa cítila taká zraniteľná a osamelá.

Do toho všetkého sa k mame vrátila aj sestra s dieťaťom, ktorú jej manžel bil. Mama toto niesla veľmi ťažko. Bolo to zložité obdobie. O to viac naplnené modlitbami a volaniami k Bohu. Videla som, že Boh sa stará, keď k nemu úprimne voláme. Nie, nemáva čarovným prútikom, ale i keď nám to tak nepripadá, robí to najlepšie pre nás. Aby sme duchovne rástli a boli hodnotnejšími ľuďmi.

Veľkou oporou v mojom živote sa mi stalo moje spoločenstvo. Najmä ich modlitby v časoch, kedy som strácala vieru a nádej. A dnes ich potrebujem rovnako, lebo som stále na ceste. A snáď aj ja niekedy svojim volaním k Bohu niekomu pomôžem, alebo ho posilním, aby som tak bola skutočnou súčasťou tej úžasnej rodiny, ktorá sa volá Cirkev.

 


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium