Dobré správy

  • Leo Jozef Suenens
    príliš veľa kresťanov, ak nie väčšina, prijíma Kristov prísľub o prebývaní Ducha v nich intelektuálne, ale neprijíma tento prísľub cez zážitok skúsenosti. Potom sa tento prísľub stáva bezvýznamný a znova a znova sa natíska otázka: Ako mám “vedieť,“ že Duch Svätý prebýva vo mne?
    2018-04-19
  • 2% pre mojpríbeh.sk
    Boli by sme radi, keby skúsení redaktori, ktorí majú výborné referencie a potenciál, posunuli evanjelizačnú stránku mojpribeh.sk, a tým aj náš spôsob ohlasovania Evanjelia, na novú úroveň.
    2018-03-09
  • Petr Jašek
    Moje situace byla velmi podobná: také jsem přišel z místa radosti v Pánu, kde jsem mohl zvěstovat evangelium svým spoluvězňům a mnohé z nich vést ke Kristu. Čas, kdy jsem byl ponižován a urážen, bit a mučen islamisty, byl zastíněn časem mé kazatelské služby ve věznici Al-Houda. Moje radost byla tak zřejmá a vyzařující, že se mnozí novináři po mém návratu divili a nechtěli věřit, že se mnou bylo tak zle v Súdánu zacházeno.
    2018-03-07
  • Marek Nikolov
    Si otvorený na nové priateľstvá a spoluprácu? Si pripravený dávať a prijímať povzbudenie? Ak si pripravený nielen dobro prijať, ale sa aj aktívne podieľať na jeho šírení a sprostredkovaní druhým ľuďom, tak nesmieš na našom stretnutí mužov chýbať.
    2018-02-06
  • Igor Ábel
    Zo všetkých izraelských bojovníkov mal iba jeden odvahu. Zabudnutý pastierko, čo doniesol jedlo jeho bratom a prišiel pozrieť, ako vyzerá boj. Všetci zbadali potopu v Goliášovi, ale iba jeden nemal strach. Keby som bol kráľom, dovolil by som to? Nebál by som sa hanby a porážky? Sme slabí muži, a nevieme kde máme prak aj kamene. Pýtajme si chlapské túžby a odvahu. Ak nevieme kde začať, spýtajme sa našich manželiek, či sú spokojné v bezpečí doma. Alebo či dokážu byť v bezpečí u Boha, ale pritom aj v nebezpečnom boji s nami?
    2018-01-24

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Príbeh - James Evans
Bod zlomu

small_James Evans.JPG

Pôsobil v skupine Heavens Shore. Momentálne pôsobí ako gitarista v skupine Timothy.
Na fotografii so svojou manželkou Beatou.

Mal som asi dva roky. Bola nedeľa. Bol som s rodičmi v kostole, v maminom náručí a začali bohoslužby. Hrala hudba, ľudia spievali a chválili Boha. A jedna žena začala kričať. Behala hore-dolu a agresívne rušila zhromaždenie. Veľmi hlučne a vulgárne prišla k mojej matke a vzala ma z jej rúk. Dvaja muži ma chceli zachrániť, ale žena bola silnejšia. Jej hlas sa zmenil. Mužským hlasom, veľmi hlasno, cez ňu hovoril démon a povedal mojej mame: „Toto dieťa patrí na cintorín!“

Prešlo osem rokov. Niekoľkokrát sme sa presťahovali, z Walesu do južného Anglicka, potom na sever. Mal som veľké problémy s učením, bol som veľmi neistý a mal som veľa fóbií. Jedného dňa som bol veľmi smutný. Hrozne hlasno som plakal v kuchyni a pýtal sa svojej matky: „Prečo sa všetkého tak bojím? A prečo v škole ničomu nerozumiem?” Už skôr predtým som navštívil psychológov, aby posúdili moje problémy s učením a pomohli mi, ale nemohli zistiť príčinu, preto ma označili ako dyslektika. Mama mala zlomené srdce. Nevedela, čo povedať. Zo zúfalstva a v slzách sa za mňa modlila. A potom jej Pán ukázal, že mám ducha strachu a že si mám zapamätať verš z Biblie a každý deň ho vyhlasovať. Mama povedala, že slová z Biblie sú nadprirodzené, pretože je to Božie Slovo a Božie Slovo pomáha. A tak ma naučila hovoriť: “Veď Boh nám nedal ducha bojazlivosti, ale Ducha sily, lásky a rozvahy. (2 Tim. 1:7). Stal sa zázrak... Dokázal som si to zapamätať. Na druhý deň ma rodičia prišli vyzdvihnúť zo školy a triedna učiteľka ich zastavila. Neveriacky im povedala, že v ten deň som bol medzi najlepšími v triede. Pýtala sa spolužiakov, či som od nich odpisoval, ale všetci záporne krútili hlavami. Niečo duchovné sa zlomilo a ja verím, že to bolo prekliatie, ktoré nado mnou vtedy vyslovila tá posadnutá žena.

Keď som mal asi 15 rokov, spriatelil som sa s “rebelom”, ktorý ma chcel naučiť ako sa správať na ulici. Bol to zábavný a šikovný chalan. Chcel mi pomôcť, aby som sa stal populárnejší. Pomaly som začal akceptovať a robiť veci, ktoré robil on, pretože som mu veril. Vodil ma do rôznych klubov. Niekedy som veľa pil. Začal som fajčiť cigarety, marihuanu a skúšal som rôzne drogy. Nikdy mi nesadla rola zlého chlapca z gangu, stále som bol bojazlivý, chýbalo mi sebavedomie a hlavne som cítil mnoho viny. Stále som s rodičmi chodil do kostola.

Neskôr som mal zlé skúsenosti z drogami, zvlášť v jeden večer. Hral som v kapele na bicie. Pred koncertom sa hráč na base úplne opil a ja som mu na hlavu vylial fľašu vody. Chcel mi to vrátiť a na párty po koncerte ma prinútil vdychovať veľa “bongov” marihuany. Bolo toho toľko, že moje pľúca a moje telo trpelo. Nemohol som udržať otvorené oči a bol som opitý. Kým si zo mňa chalani robili žarty, dostal som panický útok. Napoly ležiac oproti stene som počul hrozný hlas, ktorý opakoval: “James, zomrieš!” Znel hlasnejšie a povedal: “James, zomrieš o 10 sekúnd!... 10, 9, 8,...” Nebol to nik z chlapov pri mne, ale bolo to hlasnejšie, než myšlienky v mojej hlave. Začalo sa odpočítavanie a srdce v hrudi mi divo bilo. Keď hlas došiel k číslu 2, dokázal som sa skoncentrovať natoľko, že som vyskočil a zakričal NIE! Chlapi sa zo mňa stále smiali a ja som spadol zo schodov, vyšiel som von a zvracal som. Kráčajúc ulicou, snažil som sa nájsť cestu domov a stále som mal pocit, že ma niekto sleduje. Keď som sa otočil, videl som tiene extrémne vysokých postáv, ktoré ku mne z diaľky kráčali. Mal som inštinkt, že to nie sú ľudia, ale démoni. Niekto môže povedať, že som mal halucinácie, ale prítomnosť zla bola veľmi silná.

Vedel som, že sa musím zmeniť, ale nevedel som ako. Bol som sám v prázdnej izbe, úplne zlomený. Podarilo sa mi odísť domov a asi som zaspal na zemi v spálni. Mama mi pomohla dostať sa do postele a spal som celý deň až do nasledujúceho rána. Pamätám si ako mi mama dala čaj a CD, ktoré mi kúpila. Súcitila so mnou a ani ma nevykričala. Teraz viem, že sa za mňa modlila. Pamätám si ako som ležal v posteli, počúval CD a plakal som. Veľmi sa ma to dotklo. Nasledujúci deň som vzal gitaru a mal som veľkú túžbu spievať Bohu, ale s veľkou vinou som cítil, že už viac ani neviem ako sa modliť. Hral som pár jednoduchých akordov a opakoval som: “Odpusť mi, Bože! Prosím, odpusť mi! Prosím, pomôž mi!” Netrvalo to dlho a stalo sa čosi nadprirodzené. Cítil som, ako niekto vošiel do izby, ale nikoho som nevidel. Atmosféra bola priam elektrická a cez telo mi silno prechádzala tá neskutočná láska. Izba sa viditeľne zjasnila a ja som vedel, že Ježiš alebo anjel práve vošiel do izby. Ležal som tvárou na zemi. Zdalo sa, že všetok tlak, vina a bolesť srdca zmizla a ťažoba bola odo mňa odobratá. Trasúc sa a utierajúc si slzy, som išiel do kuchyne a povedal som mame, že Boh práve vošiel do mojej izby. Mama bola veľmi prekvapená a povedala: “Choď späť do svojej izby a opýtaj sa Boha, čo od teba chce.”

Išiel som späť do svojej izby a urobil som to. Keď prešla asi polhodina, moja mama vošla do izby, plakala a okolo nej som cítil svätú prítomnosť, rovnakú akú som zažil ja. Povedala, že toto mi hovorí Boh: “Dal som ti kráľovský príkaz, aby si šiel a kriesil mŕtvych!” Boh mi toto slovo veľakrát potvrdil. Najprv cez Božie Slovo Efezianom 5:13-14 “Ale všetko, čo sa odhalí, svetlo vynesie najavo, a všetko, čo je zjavné, je svetlo. Preto hovorí: “Prebuď sa, ty, čo spíš, vstaň z mŕtvych a bude ti svietiť Kristus.” Nie je náhoda, že mi Boh povedal, že má pre môj život plán, ešte skôr, než som sa narodil, hoci učitelia v škole mi nemohli pomôcť a hoci som nemal šancu na žiadnu pozitívnu kariéru. Boží plán bol, že mám kriesiť mŕtvych. To znamenalo, mŕtvych v duchu. Kriesiť a oživovať v Kristovi!

Dostal som veľa proroctiev. Mnohé z nich sa stali skutočnosťou. Čo sa mne zdalo nemožné, Boh to urobil možným a kde nebola žiadna nádej, s Bohom nádej vždy bola.

Na Slovensko som prišiel v roku 2000. Prišiel som na návštevu so svojim priateľom Danielom. Založili sme hudobnú kapelu, ktorú sme nazvali Heavens Shore. Veľmi skoro sme sa stali gospelovou kapelou. Spriatelili sme sa s kresťanskou organizáciou Mládež pre Krista a tá nás posielala na mnoho misíjnych akcií a na koncerty po Slovensku a Nemecku. Stále sme cestovali. Ešte vždy som sa v mnohom cítil neistý. Hoci v tomto čase bol môj život plný dobrodružstva a úspechu, bol som závislý na Danielovi. Bol idealista, môj tlmočník, poradca a motivátor. Bolo to takmer akoby som bez neho nevedel žiť, pokým som nestretol Beátu. Ako náš vzťah rástol, zaľúbil som sa do nej a chcel som byť od Daniela menej závislý. Rýchlejšie som sa učil slovenčinu. Daniel sa čoskoro odsťahoval na druhú stranu krajiny a ja som sa presťahoval k Beáte. Zasnúbili sme sa a ja som vedel, že si ju vezmem.

Po svadbe nastal veľký tlak v kapele a mojom vzťahu. Stále som veľa cestoval a Beáta trpela. Cítil som sa rozdelený a zúfalo som sa pokúšal udržať rovnováhu a urobiť všetkých šťastnými. Žil som podľa očakávania druhých. Keď sa kapela stala úspešnejšou, snažil som sa ísť na všetky koncerty, nikoho nesklamať a byť dobrým príkladom v misii. Hral som koncerty dokonca aj vtedy, keď sa mi narodili prvé dve deti. Keďže som mal už aj rodinu, cítil som obrovskú zodpovednosť. Cestovanie naťahovalo moju rodinu, tlak neskutočne rástol, musel som zarobiť peniaze. O osem rokov neskôr sa kapela nečakane rozpadla.

Počas môjho života som bol vždy na niekom závislý. Na mojich rodičoch, Danielovi, na Beáte a priateľoch. Keď sa kapela rozpadla, musel som sa naučiť robiť vlastné rozhodnutia. Začal som sa učiť džez a získal som prácu hudobníka v hoteli. Istý čas som mal vlastnú kapelu, ale nemala skutočné vedenie. Bol som frustrovaný, že som v živote nikam nenapredoval. Mnoho sľubov, ale nič sa nesplnilo.

Zaviedli sme si domov internet a nemohol som sa ubrániť pozeraniu chlípnych obrázkov. Nehľadal som ich zámerne, ale akoby oni hľadali mňa. Začal som navštevovať pornografické stránky a už dlhší čas som bol závislý na masturbácii. Bol som viac frustrovaný a zdeprimovaný a takto som komunikoval aj s mojou manželkou. Snažil som sa udržať to odporné tajomstvo, ale prejavovalo sa to v mojich myšlienkach a cítil som sa ako väzeň. Napokon vždy, keď som cestoval, pil som veľa alkoholu, niekedy som fajčil. Pozdvihlo to moje pocity, keď som sa cítil zle, prázdny a opustený. Ale v skutočnosti ma to ničilo a skrývanie toho, čo som robil, to ešte zhoršovalo. V mojom srdci som nikdy neopustil Boha a chcel som Mu slúžiť, preto som viac a viac pochovával a ukrýval svoje tajomné frustrácie. Skúšal som a hral s viacerými komerčnými kapelami a umelcami. Bádaním džezu a iných štýlov som sa cítil skvelý a uznávaný. Chcel som byť populárny. Vedomie, že idem zarobiť peniaze, mi dodávalo dobrý pocit. Bohužiaľ, nedokázal som byť dobrým príkladom pre mojich nekresťanských priateľov a zistil som, že robím mnoho kompromisov. Neustály život pod ťarchou viny ma neskutočne unavovalo. Tento čas po Heavens Shore bol podstatne iný.

Dostal som mnoho prísľubov a ponúk hrať “skvelé” koncerty, ktoré povedú ku “skvelému” úspechu a k peniazom. Ale v skutočnosti som žil život v kruhu a nikdy som poriadne nezarobil, len som napĺňal sny iných. Nikdy som nevidel ovocie toho, čo som robil. Len som bol využívaný na projekty a vízie iných ľudí. Mal som pocit márnosti, bál som sa budúcnosti, mal som pocit, že nie som dosť dobrý, mal som nedostatok financií, ľahko som sa dal ovplyvniť, večne som bol unavený a to všetko som so sebou prinášal domov. Moje frustrácie a hnev, pornografické predstavy z internetu, tajomstvá, viedli až k tomu, že som bol neverný svojej manželke. Bol som extrémne rozorvaný a potreboval som sa toho zbaviť. Jedinou cestou bolo byť k Beáte úprimný.

To ma priviedlo k úplnému zlomovému bodu. Nikdy som sa necítil taký zahanbený, vinný a nikdy som sa tak nebál. Musel som uznať a povedať, že som sa mýlil, že som zradil a sklamal. Bolo to ponižujúce. Videl som ako to ničilo moju manželku a spôsobilo jej to viac bolesti, než som si vôbec vedel predstaviť. Vedel som, že neexistuje nič, čo by som mohol urobiť. Jediné, čo som vedel bolo, že ak naše manželstvo zotrvá, bude to dlhý proces uzdravovania.

Boli sme zničení a v skorých ranných hodinách som ležal v kuchyni na tvári. Všetko som vyznal Ježišovi. V obrovskom zúfalstve som sa chcel dotknúť Jeho nôh. Prosil som Ježiša o odpustenie a o obnovenie mojej rodiny. Tak veľmi som plakal. Slzy obrovskej túžby nasledovať Ježiša, vyznanie všetkých mojich hriechov a prosba, aby bol znova Pánom v mojom živote a v mojom manželstve. Nasledujúci deň nám cez Skype zavolal pastor z Nigérie, náš priateľ. Boh si ho použil, aby múdro prehovoril do našej situácie. Povedal veci, ktoré nikto nemohol vedieť. Boh ho použil, aby priniesol malý lúč nádeje do temnoty a zlomenosti.

Vedel som, že ak chcem túto situáciu skutočne zmeniť, musím úplne zmeniť svoj životný štýl. Rozhodol som sa vymazať z môjho života mnoho kontaktov a tým som aj prišiel o prácu. To bol môj prvý krok viery. Aby som začal od nuly a aby som dovolil Bohu, aby ma znova vybudoval. Beáta a ja sme išli na kresťanský kurz pre manželov, ktorý sa nazýva Rút. Priniesol nám do života veľa uzdravenia a nádeje. Naučil som sa, že Beáta zúfalo potrebuje cítiť, že je milovaná, keďže stratila sebaúctu a istotu. Znova som sa zaľúbil do svojej manželky a moja láska k nej sa prehĺbila. Boh povedal, že ak položím základy svojej rodiny, On nám postaví dom. Neskôr som pochopil, čo tým myslel. Jozue 24:15 “ Ak sa vám však nepáči slúžiť Pánovi, tak si dnes vyvoľte, komu chcete slúžiť, či bohom, ktorým slúžili vaši otcovia na druhej strane potoka, alebo bohom Amorejčanov, v ktorých krajine bývate. Ja však a môj dom, my chceme slúžiť Pánovi.”

Išli sme s Beátou na dovolenku a v jeden horúci večer, keď sme sa prechádzali po pláži, držiac Beátu okolo pliec, premýšľal som nad všetkým, čo sa stalo. V ten moment som cítil neskutočný pokoj, ktorý nás obklopil a pocit, že niekto je za nami. Otočil som sa, ale nik tam nebol. Až potom som si uvedomil, že nás objal obrovský anjel. Stále som mal víziu, že Beáta a ja budeme pokrstení úplným ponorením vo vode. O pár mesiacov sa to uskutočnilo. Náš nigérijský priateľ Joseph priletel na Slovensko a pokrstil nás. Naše životy sme znovu odovzdali Ježišovi a pochovali sme všetky hriechy minulosti a rozhodli sme sa žiť nový život v Ježišovi.

Všetkým chcem odporučiť Ježiša, pretože v mene Ježiša Krista sme boli zachránení. Bol som zachránený Jeho milosťou. Bol som slepý, sebecký a trpel som, ale Boh ma znova dal celého dokopy. Kde sa zdá, že niet cesty, Ježiš cestu urobí. Beáta a ja sme šťastnými manželmi a máme tri nádherné deti. A centrom našich životov je Ježiš. Kto sme pre Ježiša my? Ján 3:16 hovorí: “Pretože Boh tak miloval svet, že dal svojho jediného Syna, aby nezahynul nik, kto v Neho verí, ale aby mal život večný.”

Môžeme padnúť, ale musíme sa znova dvihnúť a nezáleží na tom, za akú cenu. To je svedectvo. Kto je Ježiš pre nás? Ježiš nás miluje tak veľmi, že dal všetko, aby sme my mohli žiť s Ním v plnosti. Zomrel pre naše hriechy a bolesti, vstal z mŕtvych a daroval nám nový život. Tým, že vyznáme svoje hriechy, vyznáme, že Ježiš je Pán. Proste Ježiša z celého srdca, čítajte božie Slovo a neustále sa modlite. Dostanete uzdravenie a pokoj a budete žiariť ako svetlo v temnom svete!


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium