Photo - Kaka

Kaka

Potrebujem Ježiša každý deň môjho života. Ježiš mi hovorí v Biblii, že bez neho nemôžem urobiť nič. Mám dnes dar a schopnosti hrať futbal, pretože mi to dal Boh.

Photo - Ivona Škvorcová

Ivona Škvorcová

Jedna malá „gulička“, ktorú som si náhodne našla na krku, zmenila nielen moje plány, ale i život. Treba ju vyoperovať - bolo odporúčanie mojej lekárky. Vraj len bežná operácia, o nič nejde. V nemocnici som strávila tri dni a s pokojom a úplnou bezstarostnosťou som tri týždne čakala na výsledky z biopsie. Ako 22-ročnú vysokoškoláčku plnú života a energie, ma ani len nenapadlo, že by mohlo ísť o niečo vážne. 22. 2. 2006 zneli slová lekára: „Je to pozitívne“. Ani som presne nechápala, čo to znamená. Šok, ktorý otriasol celou mojou rodinou - RAKOVINA. Bola som zmätená, mala som kopec otázok a obáv.

Photo - Katarína Kuchtová

Katarína Kuchtová

Modlila som sa a prosila Pána o záchranu nášho Šimonka. Prišli sme do nemocnice a lekár mu nameral tep 300 - to je na kolaps a smrť.

Photo - Augustín Ugróczy

Augustín Ugróczy

Ahojte chlapci, mládenci, muži, mudrci, odpadlíci, vagabundi, hľadači pokladov, drakobijci, kávičkári, hudobníci, načúvači, jedným slovom UČENÍCI. Takýmto oslovením na úvod mailu zvolávam mojich chlapcov na pravidelné mesačné stretká s názvom PAJTA.

Photo - Elias Vella

Elias Vella

Keď som bol profesorom dogmatickej teológie, učil som svojich študentov, že diabol ako osoba neexistuje.

Photo - Matej Tóth

Matej Tóth

Aj keď mám krásny a šťastný život, nie vždy bolo všetko ružové a ideálne, ale ja sa riadim heslom, že všetko zlé je na niečo dobré a Pán Boh má svoj plán. Preto sa snažím nájsť vo všetkom a všetkých ľuďoch hlavne to dobré.

Photo - James Manjackal

James Manjackal

... položil ruky na moju hlavu a začal sa modliť: „Nebeský Otče, pošli teraz svojho Syna Ježiša do choroby tuberkulózy, ľadvinových kameňov a infekcie, ktorými trpí tento kňaz a úplne uzdrav jeho telo aj dušu.“ Vtedy som si pomyslel, že asi videl moju zdravotnú kartu, kde sú opísané moje zdravotné problémy!

Photo - Katarína Randová

Katarína Randová

Pred rokom mi vyšli nedobré výsledky na HPV vírus, ktorý spôsobuje rakovinu krčka maternice. Keďže to nebolo veľmi vážne, čakali sme na ďalšie stery. Ich výsledky boli opäť horšie ako predtým. A takto sa to opakovalo ešte raz. Výsledky sa zhoršili, dokonca výsledky na rakovinové bunky vyšli všetky pozitívne. Mne sa vtedy zrútil svet.

Photo - Peter Slaný

Peter Slaný

Začal som pravidelne huliť trávu. Už v trinástich som fajčil trávu denne. Chodil som do školy nahúlený. Cez prestávky som si tiež občas zahulil. V tej dobe som opovrhoval tvrdými drogami. Myslel som si, že nikdy nebudem feťák. Onedlho som vyskúšal durmán, LSD, extázu... V štrnástich som vyskúšal Piko (pervitín).

Photo - Róbert Slamka

Róbert Slamka

Viem čo je rakovina. Môj ocko zomrel na rakovinu, aj starý ocko zomrel na rakovinu a tak viem čo to znamená, keď niekto povie máš zhubný nádor! A tak som si povedal, idem zomrieť.

Photo - Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Ak teda za to, čo som robil, to jest za dobro, pravdu a Krista mám byť trestaný, vtedy nechcem ani menší trest, ale radšej väčší trest a bol by som najšťastnejší, keby som mohol za Krista i zomrieť, hoci viem, že tak veľkej milosti nie som hodný.

Photo - Jozef Červeňák

Jozef Červeňák

V novembri toho roku 2002 na Sviatok všetkých svätých som sa vracal z cintorína domov. Ako som tak kráčal, vo svojom srdci som vnímal hlas, ktorý mi hovoril: „Ona bude tvojou ženou“.

Photo - Liu Žen jing - (brat Yun)

Liu Žen jing - (brat Yun)

Podzemná Cirkev v Číne čelí krutému prenasledovaniu aj v dnešných dňoch. Yun tvrdí, že aj vďaka prebiehajúcemu vyše 30 ročnému prenasledovaniu, utrpeniu a mučeniu sú dnes veriaci čínskej podzemnej Cirkvi pripravení v moslimskom, hinduistickom a budhistickom svete obetovať svoj život za Ježiša Krista a ohlasovanie Jeho Evanjelia.

Photo - MUDr. Emília Vlčková

MUDr. Emília Vlčková

Príbeh exhomeopata: Dcére som vyliečila bronchitídu po tom, čo jej nezabrali antibiotiká. Mne po podaní homeopatika na druhý deň zmizla bradavica.

Photo - Vlado Žák

Vlado Žák

Vedel som o Bohu, ale nepoznal som Ho. Videl som Boha len ako prísneho sudcu, ku ktorému som bol viac viazaný akýmsi strachom, než čímkoľvek iným. Teraz už viem ako veľmi som sa mýlil.

Photo - Alžbeta Šimová

Alžbeta Šimová

Keď po operácii prišli výsledky a potvrdil sa karcinogénny nádor, potrebovala som ísť pred Eucharistického Krista.

Photo - Dominik Dobrovodský

Dominik Dobrovodský

Áno, kosti sú mojím životným údelom. Narodil som sa so zlomeninou a od vtedy celé detstvo rok čo rok zlomeniny pri najmenších pádoch. Veľa času som strávil v nemocniciach, poznal utrpenie na vlastnej koži, ale videl trpieť aj druhých. Na druhej strane to bola pre mňa vysoká škola života. Bola to skúsenosť, že Boh je vždy pri mne, že ma nikdy neopustí. A tak sa postoj chvály stal (a stále znovu stáva) mojím prvým vyjadrením lásky k nemu.

Photo - Nick Vujicic

Nick Vujicic

som vďačný, že som sa pred 31 rokmi narodil bez rúk a nôh. Nebudem predstierať, že môj život je jednoduchý, ale skrze lásku mojich milovaných rodičov a viery v Boha som prekonal moje nešťastie a môj život je teraz naplnený radosťou a zmyslom.

Photo - Viera Prokopcová

Viera Prokopcová

Ak žehnáme Izraelu, požehnanie prichádza na nás samotných (Gn 12,3): „Požehnám tých, čo budú teba žehnať a zavrhnem tých, čo budú teba preklínať.“ Ak je v našom srdci alebo v rodine, u predkov prítomný antisemitizmus, alebo máme predsudky voči Židom, robili sme si vtipy na adresu Židov alebo Izraela, dopustili sme sa neprávosti voči Židom, ukrivdili sme, boli sme ľahostajní voči povolaniu židovského národa, atď ..., bránime požehnaniu, ktoré je nám prisľúbené v Gn 12.

Photo - Jozef Demjan

Jozef Demjan

V detstve ma sexuálne zneužil starší chalan, prešiel som chudobou, okultizmom, depresiami, sexuálnymi partnermi toho istého pohlavia, či pokusmi o samovraždu. Svetlo do môjho života vniesla viera v Ježiša Krista.

Photo - Marek Nikolov

Marek Nikolov

Cieľom modlitbových zhromaždení s názvom „Ježiš uzdravuje“ (najbližšie v sobotu 14. októbra 2017) je zažiť, že Boh je láska. Láska, ktorá sa chce dávať a zjavovať svoje milosrdenstvo aj skrze uzdravenia, znamenia, divy a zázraky.

Photo - Katarína Kolčárová

Katarína Kolčárová

Začala som vnímať anjelov, ale neskôr aj duchov. Čo bolo strašné. Začala som pociťovať strach a aj depresiu som dostala. Bola som zmätená, nechápala som ako je to možné, že mi to ubližuje. Veď v tom predsa nemôže byť nič zlé. Videla som svoju kamarátku, ako zvláda s ľahkosťou život a keďže to bol veľmi dobrý človek, myslela som si, že je to v poriadku.

Photo - Rick Warren

Rick Warren

Ľudia sa ma pýtajú: Čo je zmyslom života? Ja odpovedám veľmi stručne a výstižne: život je prípravou na večnosť. Boli sme stvorení pre večnosť a Boh chce, aby sme boli s Ním v nebi.

Photo - Renáta Ocilková

Renáta Ocilková

Počas chemoterapií mi však vypadol menštruačný cyklus. Keď som sa na to asi po pol roku spýtala môjho gynekológa – onkológa, s veľkými obavami, ako zareagujem, mi povedal: „To je normálne. Vy už cyklus nikdy nedostanete.“

Photo - Anton Srholec

Anton Srholec

Viera a láska k Ježišovi a k jeho veci naplnila moje celé srdce a bol som ochotný za to položiť svoj život.

Photo - Denis Blaho

Denis Blaho

Veštil som a plnilo sa to, mával som jasnovidecké obrazy krátkodobej budúcnosti, ktoré sa tiež plnili. Kresťanstvom som pohŕdal a veriacich ľudí alebo známych, ak neboli naozaj hlboko veriaci, som spochybňoval alebo dotiahol na nejaký budhistický seminár.

Photo - Bohuš Živčák

Bohuš Živčák

Napriek prenasledovaniu za komunizmu, alebo možno práve kvôli tomu, sa hľadanie Boha stalo pre mňa neustálym dobrodružstvom. Viac putovaním ako študovaním. Na strednej škole sa Boh začal približovať ešte dramatickejšie.

Photo - Veronika Barátová

Veronika Barátová

Spomienky na začiatok môjho návratu k Bohu sú pre mňa stále veľmi krásne a dôležité do dnešného dňa. Stalo sa tak počas môjho štúdia na vysokej škole, v dobách normalizačného komunizmu.

Photo - Dr. Gloria Polo

Dr. Gloria Polo

Aj mňa zasiahol blesk, vnikol do mňa cez ruku a spálil celé moje telo strašným spôsobom, zvnútra aj zvonku. Moje rebrá, brucho, podbruško, nohy aj pečeň boli zuhoľnatené. Moje ľadviny utrpeli silné popáleniny, tak isto pľúca a vaječníky.

Photo - P. Vojtech Kodet

P. Vojtech Kodet

Jádra křesťanství se začínám dotýkat v okamžiku, kdy pochopím, že Bůh je ten, který si mě zamiloval, a kdy to prožiji na vlastní kůži. Když pochopím a prožiji, že Bůh je ten, který mě hledá, a zakusím, že jsme se konečně setkali. Když pochopím a prožiji, že Bůh ke mně mluví, zaslechnu jeho hlas ve svém srdci a začnu ho poslouchat.

Photo - Oto Mádr

Oto Mádr

Tato doba není pro křesťany zvlášť příjemná, ale pro křesťany správného formátu je to velký a nádherý čas. „Jestliže mne pronásledovali, i vás budou pronásledovat.“ V takových slavných chvílích zpívá církev Pánu hrdinskou píseň lásky a věrnosti. Je to výsada a dar právě teď žít, milovat a bojovat.

Photo - Matka Tereza

Matka Tereza

Nie je dôležité to, čo robíme, ale koľko lásky do svojej činnosti vložíme. Robme malé veci s veľkou láskou.

Príbeh - Ivona Škvorcová
Štátna verzus životná skúška

small__MG_0100-Edit.jpg

Milujúca dcéra a manželka.

„Konečne po skúškach!“ tak som si vydýchla v januári 2006 a tešila sa na takmer dva mesiace zaslúženého voľna. Čakal ma len posledný semester, písanie diplomovky a záverečné štátnice. Taký bol môj plán. No Boh mal so mnou iný.

Jedna malá „gulička“, ktorú som si náhodne našla na krku, zmenila nielen moje plány, ale i život. Treba ju vyoperovať - bolo odporúčanie mojej lekárky. Vraj len bežná operácia, o nič nejde. V nemocnici som strávila tri dni a s pokojom a úplnou bezstarostnosťou som tri týždne čakala na výsledky z biopsie. Ako 22-ročnú vysokoškoláčku plnú života a energie, ma ani len nenapadlo, že by mohlo ísť o niečo vážne. 22. 2. 2006 zneli slová lekára: „Je to pozitívne“. Ani som presne nechápala, čo to znamená. Šok, ktorý otriasol celou mojou rodinou - RAKOVINA. Bola som zmätená, mala som kopec otázok a obáv.

Hneď od začiatku som v tom, ale nebola sama. Celá rodina sa spojila a začali sa každodenné modlitby svätého ruženca o ôsmej večer. Všetko sa odložilo bokom a nič nebolo už také dôležité ako predtým. Pridali sa k nám priatelia, spolužiaci, veriaci dokonca aj neveriaci a spájali sa za mňa v modlitbe.

Na mojom prvom stretnutí v onkologickej ambulancii, kde som dúfala, že mi povedia, že je to jeden veľký omyl, som sa opýtala len jedinú otázku: „Prídem o vlasy?“. Samozrejme to nebolo dôležité a najmenej podstatné v tej chvíli. No pre mňa predsa len bolo, a veľmi. Presne si pamätám na okamih, keď som bola na operácii s guličkou a ešte netušila, že sa mi niečo také môže stať. V nemocnici sedeli dve vychudnuté dievčatá bez vlasov a v tom momente mi hlavou prebehla myšlienka: „Bože, ak chceš vyskúšať moju vieru, zober mi vlasy. To by som nezvládla.“. A zrazu to bolo tu, vlasy, ktoré som mala odmalička dlhé a považovala ich za symbol krásy, teraz mám o ne prísť. A všetci si ma zapamätajú ako vychudnutú a holohlavú, pretože mám rakovinu - a to znamená smrť. Takto som to celé vnímala.

Začiatok pôstu bol pre mňa začiatkom chemoterapie. Musela som niekoľko hodín nečinne ležať a pozerať sa ako mi ten “jed“ tečie do žily. Každá nová terapia trvala dlhšie a dlhšie. Lepšie dni sa striedali s horšími. Lekárka sa ma vždy pýtala, či chcem poukaz na parochňu a ja som zakaždým odmietla.

Keďže som bola v poslednom ročníku vysokej školy a nechcela som prerušiť štúdium, písala som medzi jednotlivými chemoterapiami diplomovku. Aby to nebolo také jednoduché, v apríli ma ešte čakalo zloženie skúšky na získanie nemeckého certifikátu. Dva dni po chemoterapii som cestovala 220 km do školy a sama som neverila, že to zvládnem ... . No zvládla. VĎAKA BOHU!

Nasledovala Veľká noc. Veľký týždeň sa pre mňa začal veľkými bolesťami. Nevládala som sa hýbať, plakala som a lekári nevedeli, čo sa deje. Žiadne lieky nezaberali. Po troch dňoch neznesiteľných bolestí som si želala zaspať a nezobudiť sa. Tak veľmi som bola zničená. Slová lekárky zneli: „Ivona, si pre mňa záhada“.

Na Zelený štvrtok som dostala najkrajšiu smsku: “Ivona, dnes večer Ťa pozývam na večeru. Chcem, aby si sedela vedľa mňa. Tvoj Ježiš.“ V tej chvíli som prestala plakať, kričať. Zrazu som cítila úplný pokoj. Bolesti síce naďalej pretrvávali, no ja som už bola kľudná. Takto prešiel i Veľký piatok. Večer na Bielu sobotu vystriedala mojich rodičov moja priateľka Evička. Zatiaľ čo oni sa modlili v kostole, ona kľačala s ružencom v rukách pri mojej posteli. Ja som len nevládne ležala a cítila Božiu prítomnosť. Vtedy sa stalo niečo neuveriteľné. Plná sily a obrovskej radosti som zrazu vyskočila z postele. Bolesť akoby nikdy nebola, zmizla bez stopy! Ani jedna z nás nechápala a v ešte väčšom šoku boli rodičia so sestrou, keď nás po návrate z kostola, našli spievať a tancovať!

Neskutočné sa stalo skutočným, zažila som s Pánom utrpenie a úžasné vzkriesenie. Najkrajšia Veľká noc v mojom živote. Naozaj to je pravda- po každom utrpení príde radosť. A Boh sa staral o mňa i naďalej. Diplomovku som odovzdala v termíne a koncom augusta ma čakali už “len“ štátnice.

Začiatok leta bol pre mňa začiatkom rádioterapie. Každý slnečný deň strávený v nemocnici a potom za knihami. Super prázdniny! Avšak ani tentokrát ma Boh nesklamal, poslal mi do cesty veľa dobrých ľudí a všetci sme boli na “tej istej lodi“. Dokonca som si tam našla i kamaráta, každý deň som sa naňho tešila – 70 ročného deduška, skvelého človeka plného optimizmu a energie. Vlastne som mala jedinečné leto plné úžasných okamihov, na ktoré nikdy nezabudnem.

Teraz píšem už ako inžinierka, štátnice som zložila. Koniec liečby, koniec školy a úplne nový začiatok. Štátne skúšky a jednu životnú skúšku mám za sebou. A moje vlasy? Rozhodla som sa povedať Bohu: „Áno, dávam Ti svoje vlasy.“ A ON sa postaral aj o takúto nepodstatnú vec. Patrila som medzi tie dve percentá pacientov, ktorým vlasy nevypadali. Síce zredli a prestali rásť, ale nikdy som nemusela nosiť parochňu ani šatky. Lebo Boh nám nikdy nič nechce vziať, chce len naše áno a dá oveľa, oveľa viac ako si dokážeme predstaviť.

No a tu by sa mohol môj príbeh skončiť. Vlastne takto sa skončil v roku 2006, no po dvoch rokoch mal svoje nečakané pokračovanie.

Jedného mladého muža moja choroba tak zasiahla, že sa rozhodol nielen, že sa za mňa bude modliť, ale spolu s kamarátom sa vybrali do kláštora sestier Svätého kríža na Cerovú s prosbou, aby sa za mňa modlili. Sestričky samozrejme konali, ale výsledok sa nedozvedeli. A zrazu po dvoch rokoch, sa vďaka náhodnému stretnutiu mojej tety v Cerovej, príbeh začal dotvárať.

„To je Ivona“ zneli slová sestry, ktorá ma priviedla do jedálne plnej sestričiek v kláštore. Prekvapenie, radosť a dojatie zaplavilo celú miestnosť. Prvý krát videli dievča menom Ivona, za ktorú sa na úpenlivú prosbu dvoch mladíkov pred dvomi rokmi začali modliť. Videli ma zrazu živú a zdravú. Vtedy mi rozpovedali príbeh ...

Bola jedna sestra Emanuela, ktorá si prosbu mladíkov zobrala veľmi k srdcu a povedala Bohu: „Pane, Ivona je mladé dievča, nech je ona zdravá a radšej nech umriem ja ako ona. Obetujem môj život, aby ona mohla žiť.“ Na Veľkú noc sa jej zrazu veľmi priťažilo a ona začala veľmi trpieť. Práve v tých istých chvíľach som ja zažívala neuveriteľné vzkriesenie. Dvanásteho augusta som dostala výsledok čierne na bielom, že po chorobe niet ani stopy, a že som úplne zdravá. Presne v ten deň ona zomrela. Niekto, kto ma v živote nevidel, obetoval za mňa život. Táto skutočnosť ma po dvoch rokoch od vyliečenia úplne zasiahla.

No príbeh stále nekončí. Ten mladý muž, ktorý prišiel prosiť sestričky o modlitby, vtedy vôbec netušil, že si zachraňuje svoju budúcu manželku. 10. 10. 2015 sme sa vzali a spolu ďakujeme Emanuele.

Keby mi niekto predtým povedal, že sa mi niečo také stane, určite by som odpovedala, že to nie je možné a že by som to nezvládla. Ale ono je to tak, že Pán nám naloží ozaj len toľko, koľko sme schopní uniesť. A aj keď som na začiatku nemala dosť síl, ON ma posilnil, pomohol mi to prijať a dal mi okolo seba skvelú rodinu a priateľov. Podržali ma a stáli pri mne, keď mi bolo najhoršie. Mamka prežívala každú jednu bolesť so mnou, vždy vedela, čo potrebujem, ako sa cítim. Starala sa o mňa úplne do maxima. Otec vždy pripravený vyštartovať aj na koniec sveta, len aby mi bolo lepšie. Sestra s kamarátkami sa starali o moju spoločenskú stránku. Pripravovali mi zaujímavý program, obveseľovali ma pre mňa veľkými drobnosťami a hneď bol deň krajší. Záver mojej liečby i školy spojili s obrovským prekvapením - koncertom mojej najobľúbenejšej skupiny! Nikdy nezabudnem ani na veľkonočnú nedeľu, úľavu od bolesti po dlhej dobe, obrovskú radosť, ktorú vo mne znásobili - gitara a spev mojej úžasnej priateľky Evky a jej rodinky.

Teda nie mne, ale v prvom rade Bohu, Emanuele, môjmu manželovi, rodičom, sestre, babičkám, krstnej, perfektným tetám a celej rodine a priateľom patrí obrovské ĎAKUJEM za to, že som tu a že som to zvládla.

Všetkým vám - tým, ktorí ešte stále bojujete, chcem odkázať, aby ste sa nevzdávali a verili, pretože Bohu nič nie je nemožné. A ON je vždy s nami a ak je Boh za nás, kto je proti nám!

 


Späť na svedectvá | Zdieľaj na Facebooku | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium

Dobré správy

  • Patrik Daniška
    Chlap má byť chlap! Má hrať férovo vo futbale aj v živote. Ak je v náročnej situácii, má zabrať a neutiecť ako zbabelec. Hľadáme preto partie chalanov/mužov, ktorí hrávajú futbal, a mali by záujem spojiť futbal s pro-life osvetou. Ak sa Vás to týka, toto je výzva do akcie!
    2017-11-09
  • Ľuboš Štofko
    „Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. Náhodou šiel tou cestou istý kňaz, a keď ho uvidel, obišiel ho. Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, išiel ďalej. No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán, a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto. Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich; vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň. Na druhý deň vyňal dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: »Staraj sa oň, a ak vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať.« Čo myslíš, ktorý z tých troch bol blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?“ On odpovedal: „Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo.“ A Ježiš mu povedal: „Choď a rob aj ty podobne!“ (Lk 10,25-37)
    2017-10-26
  • Ľuboš Štofko
    Všimli sme si, že aj Ježiš očakáva našu osobnú lásku k Nemu? Alebo pre našu predstavu o nezištnosti Jeho lásky máme sklon túto potrebu opomínať a sústrediť sa na to, že Bohu postačí, ak sa budeme snažiť odpúšťať blížnym a dávať almužny. Veď Ježiš je v každom z nich a láska voči ním je prejavom lásky voči Nemu!
    2017-10-17
  • Milada Passerini
    Pomáhame v prvom rade konkrétnym osobám ako osamelým matkám s dieťaťom, vdovám s deťmi, mnohopočetným rodinám, týranám ženám, detským domovom, ľuďom v krízových centrách, v azylových domoch i v zariadeniach napr. pre psychicky či fyzicky chorých a napokon v centrách pre ľudí bez domova.
    2017-10-06
  • Ľuboš Štofko
    Napriek tomu, že ide o takmer najbežnejšiu modlitbu v repertoári mojich a azda aj vašich modlitieb, Otčenášu som rozumel veľmi málo. S výnimkou úvodu - oslovenia: „Otče náš, ktorý si na nebesiach,“ sa mi ostatné formulácie prosieb javili štylisticky dosť nelogické a nedávali mi jasný zmysel.
    2017-10-04

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.