Photo - Kaka

Kaka

Potrebujem Ježiša každý deň môjho života. Ježiš mi hovorí v Biblii, že bez neho nemôžem urobiť nič. Mám dnes dar a schopnosti hrať futbal, pretože mi to dal Boh.

Photo - Ivona Škvorcová

Ivona Škvorcová

Jedna malá „gulička“, ktorú som si náhodne našla na krku, zmenila nielen moje plány, ale i život. Treba ju vyoperovať - bolo odporúčanie mojej lekárky. Vraj len bežná operácia, o nič nejde. V nemocnici som strávila tri dni a s pokojom a úplnou bezstarostnosťou som tri týždne čakala na výsledky z biopsie. Ako 22-ročnú vysokoškoláčku plnú života a energie, ma ani len nenapadlo, že by mohlo ísť o niečo vážne. 22. 2. 2006 zneli slová lekára: „Je to pozitívne“. Ani som presne nechápala, čo to znamená. Šok, ktorý otriasol celou mojou rodinou - RAKOVINA. Bola som zmätená, mala som kopec otázok a obáv.

Photo - Katarína Kuchtová

Katarína Kuchtová

Modlila som sa a prosila Pána o záchranu nášho Šimonka. Prišli sme do nemocnice a lekár mu nameral tep 300 - to je na kolaps a smrť.

Photo - Augustín Ugróczy

Augustín Ugróczy

Ahojte chlapci, mládenci, muži, mudrci, odpadlíci, vagabundi, hľadači pokladov, drakobijci, kávičkári, hudobníci, načúvači, jedným slovom UČENÍCI. Takýmto oslovením na úvod mailu zvolávam mojich chlapcov na pravidelné mesačné stretká s názvom PAJTA.

Photo - Elias Vella

Elias Vella

Keď som bol profesorom dogmatickej teológie, učil som svojich študentov, že diabol ako osoba neexistuje.

Photo - Matej Tóth

Matej Tóth

Aj keď mám krásny a šťastný život, nie vždy bolo všetko ružové a ideálne, ale ja sa riadim heslom, že všetko zlé je na niečo dobré a Pán Boh má svoj plán. Preto sa snažím nájsť vo všetkom a všetkých ľuďoch hlavne to dobré.

Photo - James Manjackal

James Manjackal

... položil ruky na moju hlavu a začal sa modliť: „Nebeský Otče, pošli teraz svojho Syna Ježiša do choroby tuberkulózy, ľadvinových kameňov a infekcie, ktorými trpí tento kňaz a úplne uzdrav jeho telo aj dušu.“ Vtedy som si pomyslel, že asi videl moju zdravotnú kartu, kde sú opísané moje zdravotné problémy!

Photo - Katarína Randová

Katarína Randová

Pred rokom mi vyšli nedobré výsledky na HPV vírus, ktorý spôsobuje rakovinu krčka maternice. Keďže to nebolo veľmi vážne, čakali sme na ďalšie stery. Ich výsledky boli opäť horšie ako predtým. A takto sa to opakovalo ešte raz. Výsledky sa zhoršili, dokonca výsledky na rakovinové bunky vyšli všetky pozitívne. Mne sa vtedy zrútil svet.

Photo - Peter Slaný

Peter Slaný

Začal som pravidelne huliť trávu. Už v trinástich som fajčil trávu denne. Chodil som do školy nahúlený. Cez prestávky som si tiež občas zahulil. V tej dobe som opovrhoval tvrdými drogami. Myslel som si, že nikdy nebudem feťák. Onedlho som vyskúšal durmán, LSD, extázu... V štrnástich som vyskúšal Piko (pervitín).

Photo - Róbert Slamka

Róbert Slamka

Viem čo je rakovina. Môj ocko zomrel na rakovinu, aj starý ocko zomrel na rakovinu a tak viem čo to znamená, keď niekto povie máš zhubný nádor! A tak som si povedal, idem zomrieť.

Photo - Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Ak teda za to, čo som robil, to jest za dobro, pravdu a Krista mám byť trestaný, vtedy nechcem ani menší trest, ale radšej väčší trest a bol by som najšťastnejší, keby som mohol za Krista i zomrieť, hoci viem, že tak veľkej milosti nie som hodný.

Photo - Jozef Červeňák

Jozef Červeňák

V novembri toho roku 2002 na Sviatok všetkých svätých som sa vracal z cintorína domov. Ako som tak kráčal, vo svojom srdci som vnímal hlas, ktorý mi hovoril: „Ona bude tvojou ženou“.

Photo - Liu Žen jing - (brat Yun)

Liu Žen jing - (brat Yun)

Podzemná Cirkev v Číne čelí krutému prenasledovaniu aj v dnešných dňoch. Yun tvrdí, že aj vďaka prebiehajúcemu vyše 30 ročnému prenasledovaniu, utrpeniu a mučeniu sú dnes veriaci čínskej podzemnej Cirkvi pripravení v moslimskom, hinduistickom a budhistickom svete obetovať svoj život za Ježiša Krista a ohlasovanie Jeho Evanjelia.

Photo - MUDr. Emília Vlčková

MUDr. Emília Vlčková

Príbeh exhomeopata: Dcére som vyliečila bronchitídu po tom, čo jej nezabrali antibiotiká. Mne po podaní homeopatika na druhý deň zmizla bradavica.

Photo - Vlado Žák

Vlado Žák

Vedel som o Bohu, ale nepoznal som Ho. Videl som Boha len ako prísneho sudcu, ku ktorému som bol viac viazaný akýmsi strachom, než čímkoľvek iným. Teraz už viem ako veľmi som sa mýlil.

Photo - Alžbeta Šimová

Alžbeta Šimová

Keď po operácii prišli výsledky a potvrdil sa karcinogénny nádor, potrebovala som ísť pred Eucharistického Krista.

Photo - Dominik Dobrovodský

Dominik Dobrovodský

Áno, kosti sú mojím životným údelom. Narodil som sa so zlomeninou a od vtedy celé detstvo rok čo rok zlomeniny pri najmenších pádoch. Veľa času som strávil v nemocniciach, poznal utrpenie na vlastnej koži, ale videl trpieť aj druhých. Na druhej strane to bola pre mňa vysoká škola života. Bola to skúsenosť, že Boh je vždy pri mne, že ma nikdy neopustí. A tak sa postoj chvály stal (a stále znovu stáva) mojím prvým vyjadrením lásky k nemu.

Photo - Nick Vujicic

Nick Vujicic

som vďačný, že som sa pred 31 rokmi narodil bez rúk a nôh. Nebudem predstierať, že môj život je jednoduchý, ale skrze lásku mojich milovaných rodičov a viery v Boha som prekonal moje nešťastie a môj život je teraz naplnený radosťou a zmyslom.

Photo - Viera Prokopcová

Viera Prokopcová

Ak žehnáme Izraelu, požehnanie prichádza na nás samotných (Gn 12,3): „Požehnám tých, čo budú teba žehnať a zavrhnem tých, čo budú teba preklínať.“ Ak je v našom srdci alebo v rodine, u predkov prítomný antisemitizmus, alebo máme predsudky voči Židom, robili sme si vtipy na adresu Židov alebo Izraela, dopustili sme sa neprávosti voči Židom, ukrivdili sme, boli sme ľahostajní voči povolaniu židovského národa, atď ..., bránime požehnaniu, ktoré je nám prisľúbené v Gn 12.

Photo - Jozef Demjan

Jozef Demjan

V detstve ma sexuálne zneužil starší chalan, prešiel som chudobou, okultizmom, depresiami, sexuálnymi partnermi toho istého pohlavia, či pokusmi o samovraždu. Svetlo do môjho života vniesla viera v Ježiša Krista.

Photo - Marek Nikolov

Marek Nikolov

Cieľom modlitbových zhromaždení s názvom „Ježiš uzdravuje“ (najbližšie v sobotu 14. októbra 2017) je zažiť, že Boh je láska. Láska, ktorá sa chce dávať a zjavovať svoje milosrdenstvo aj skrze uzdravenia, znamenia, divy a zázraky.

Photo - Katarína Kolčárová

Katarína Kolčárová

Začala som vnímať anjelov, ale neskôr aj duchov. Čo bolo strašné. Začala som pociťovať strach a aj depresiu som dostala. Bola som zmätená, nechápala som ako je to možné, že mi to ubližuje. Veď v tom predsa nemôže byť nič zlé. Videla som svoju kamarátku, ako zvláda s ľahkosťou život a keďže to bol veľmi dobrý človek, myslela som si, že je to v poriadku.

Photo - Rick Warren

Rick Warren

Ľudia sa ma pýtajú: Čo je zmyslom života? Ja odpovedám veľmi stručne a výstižne: život je prípravou na večnosť. Boli sme stvorení pre večnosť a Boh chce, aby sme boli s Ním v nebi.

Photo - Renáta Ocilková

Renáta Ocilková

Počas chemoterapií mi však vypadol menštruačný cyklus. Keď som sa na to asi po pol roku spýtala môjho gynekológa – onkológa, s veľkými obavami, ako zareagujem, mi povedal: „To je normálne. Vy už cyklus nikdy nedostanete.“

Photo - Anton Srholec

Anton Srholec

Viera a láska k Ježišovi a k jeho veci naplnila moje celé srdce a bol som ochotný za to položiť svoj život.

Photo - Denis Blaho

Denis Blaho

Veštil som a plnilo sa to, mával som jasnovidecké obrazy krátkodobej budúcnosti, ktoré sa tiež plnili. Kresťanstvom som pohŕdal a veriacich ľudí alebo známych, ak neboli naozaj hlboko veriaci, som spochybňoval alebo dotiahol na nejaký budhistický seminár.

Photo - Bohuš Živčák

Bohuš Živčák

Napriek prenasledovaniu za komunizmu, alebo možno práve kvôli tomu, sa hľadanie Boha stalo pre mňa neustálym dobrodružstvom. Viac putovaním ako študovaním. Na strednej škole sa Boh začal približovať ešte dramatickejšie.

Photo - Veronika Barátová

Veronika Barátová

Spomienky na začiatok môjho návratu k Bohu sú pre mňa stále veľmi krásne a dôležité do dnešného dňa. Stalo sa tak počas môjho štúdia na vysokej škole, v dobách normalizačného komunizmu.

Photo - Dr. Gloria Polo

Dr. Gloria Polo

Aj mňa zasiahol blesk, vnikol do mňa cez ruku a spálil celé moje telo strašným spôsobom, zvnútra aj zvonku. Moje rebrá, brucho, podbruško, nohy aj pečeň boli zuhoľnatené. Moje ľadviny utrpeli silné popáleniny, tak isto pľúca a vaječníky.

Photo - P. Vojtech Kodet

P. Vojtech Kodet

Jádra křesťanství se začínám dotýkat v okamžiku, kdy pochopím, že Bůh je ten, který si mě zamiloval, a kdy to prožiji na vlastní kůži. Když pochopím a prožiji, že Bůh je ten, který mě hledá, a zakusím, že jsme se konečně setkali. Když pochopím a prožiji, že Bůh ke mně mluví, zaslechnu jeho hlas ve svém srdci a začnu ho poslouchat.

Photo - Oto Mádr

Oto Mádr

Tato doba není pro křesťany zvlášť příjemná, ale pro křesťany správného formátu je to velký a nádherý čas. „Jestliže mne pronásledovali, i vás budou pronásledovat.“ V takových slavných chvílích zpívá církev Pánu hrdinskou píseň lásky a věrnosti. Je to výsada a dar právě teď žít, milovat a bojovat.

Photo - Matka Tereza

Matka Tereza

Nie je dôležité to, čo robíme, ale koľko lásky do svojej činnosti vložíme. Robme malé veci s veľkou láskou.

Príbeh - Ivana Winklerová
Zachráň ma Pane k Tebe sa utiekam

small_Ivana Winklerova.JPG

Prešla veľkými ťažkosťami a utrpením. Dnes má pochopenie a srdce pre druhých ľudí, ktorým pomáha v ich ťažkostiach.


Mojím životným príbehom by som chcela dokázať, že pomocou Boha sa dá vyliečiť z akejkoľvek choroby. Mám dobrého muža a jednu 15-ročnú dcéru. Teraz si všetci žijeme v dokonalej idylke šťastného života. No tomu tak nebývalo vždy.

Už je to 13 rokov, čo som prišla o svoje dve deti, dvojičky. Narodilo sa z nich iba jedno. Naša Vikinka. No žiaľbohu, žila iba krátko, necelých 5 mesiacov.

Mala som veľmi problémové tehotenstvo. Malá sa mi narodila predčasne v 7.mesiaci. Ešte predtým som musela 2 mesiace ležať na gynekológii, aby mi udržali aspoň jedno bábätko. Boli to pre mňa veľmi psychicky vyčerpávajúce 2 mesiace. Na jednej strane som si užila až priveľa strachu o svoje dieťatko, na druhej strane som bola odrezaná od svojej prvej dcérky, ktorá nemala ani 2 roky.

Keďže ja veľmi neoplývam psychickou silou, tieto dve skutočnosti so mnou poriadne zamávali. Ako som už napísala, Vikinka sa narodila pre Nebo. Boh ju miloval viac ako my. Preto si ju vzal.

Smrť našej dcérky ma úplne položila. Ďalej som už psychicky nevládala a nervovo som sa celkom zrútila. Začalo sa tým obdobie, ktoré by som nepriala nikomu. Postupom času na mňa začal siahať strach.

Bol to taký neidentifikovateľný strach. Vôbec som nevedela, čo je to za strach. Doma som vôbec nebola schopná fungovať. Zrazu som sa nevedela postarať ani o domácnosť, ani o dcéru, vôbec o nič. Iba som tak bezmocne sedela a hľadela neviem kam. Nakoniec sa ten môj strach zameral hlavne na špinu. Asi najväčší strach som mala pri návšteve toalety. Vyšla som, umyla som si ruky ako každý normálny človek. Lenže čo sa dialo potom, to už normálne nebolo. Nikdy som si nebola dosť istá, či som si tie ruky umyla. Mohla som si ich umyť aj 100-krát za deň, vždy tam bol ten červík v mojej hlave. Tak som ho nazvala. Neustále som mala pocit, že mám hrozne špinavé ruky, aj keď boli úplne čisté. Myslela som si, že z toho pocitu snáď zošaliem. Postupom času sa to všetko iba zhoršovalo. Napokon som dostala šialený strach i z utretia vlastného zadku. Trávila som na záchode nenormálne dlhý čas. Muselo to byť úplne dočista, čiže do krvi. Hodinu som strávila tam a ďalšiu hodinu zase v kúpeľni, kde som si do krvi umývala ruky. Obyčajnou ľudskou potrebou som strávila 2 hodiny. Zakaždým som bola totálne vyčerpaná. Fyzicky aj psychicky.

A aby som sa vyhla chodeniu na záchod, napadla ma „spásonosná“ myšlienka. Prestanem jesť a tým pádom nebudem chodiť ani na záchod. A naozaj som úplne prestala jesť.

Iba raz za mesiac som niečo malé zjedla, lebo neustály hlad ma veľmi trýznil a privádzal ma do veľkého šialenstva. Za pár mesiacov som schudla 30 kg. Zostala zo mňa už len chodiaca kostra. Samozrejme som sa aj liečila. Pochodila som celé Slovensko, no nikde mi nepomohli. Niekoľkokrát som si siahla na život. Niežeby som nechcela žiť, ja som už nevládala žiť. Keďže som celé tie roky skoro nič nejedla, mávala som veľké fyzické bolesti. Akoby sa mi žalúdok vstrebával sám do seba. Keďže mi lekári nedokázali pomôcť, moje posledné nádeje som vložila do Božích rúk.

S mužom sme sa veľmi modlili. Mala som veľké šťastie, lebo mám dobrého muža. A keď a som už nevládala, manžel to nevzdal a modlil sa ďalej. Napokon sa mi stalo niečo nádherné.

Mala som sen, v ktorom sa mi zjavil sám Pán Ježiš. Zjavil sa mi v podobe, ktorá nebola veľmi pekná. Dokonca som sa zľakla. No nikto mi to nemusel povedať, sama som si to uvedomila. „Čoho ja sa bojím, veď to je Pán Ježiš.“ V tom momente Pán Ježiš roztvoril náruč a ja som sa mu do nej vrhla. To čo som vtedy cítila, sa nedá opísať žiadnymi ľudskými slovami. Celou mojou bytosťou preniklo toľko lásky ako keby sa zhmotnila a dalo sa jej dotknúť alebo akoby som sa topila v samotnej láske. Bolo to nepredstaviteľne krásne a chcela som tak ostať naveky.

Po tomto sne som sa ešte veľa rokov trápila. No bol to akýsi zlomový bod. Uverila som, že v mojom biednom a utrápenom živote potrebujem hlavne Boha. Veľmi som potrebovala vedieť, že ma Pán Ježiš miluje. Celé tie roky utrpenia mi to dosť pomáhalo. Nehovorím, že neprišli chvíle, keď som prišla o všetky svoje nádeje v uzdravenie. Prišli. Už som neverila nikomu, ani ničomu. Mala som pocit, že Boh ma už opustil. Znenávidela som ho za toľké utrpenie, ktoré na mňa zoslal. Už som ďalej nevládala. Môj zdravotný stav bol veľmi zlý.

Z tak veľkého vyčerpania si už aj moje srdce so mnou robilo čo chcelo. Veľa raz mi bilo ako na poplach. Skoro stále som sa iba triasla, čo viedlo k tomu, že som začala strácať vedomie. Niekedy som odpadla aj 3-krát za deň. Bolo to úplne šialené. Lenže ako sa hovorí, kto klope, kto priam búcha, tomu otvoria.

Prišiel aj do môjho života zázrak, v ktorý som už dávno neverila. Ako tá choroba zo dňa na deň prišla, tak aj zo mňa odišla. Postupne zo mňa padal všetok strach. Všetky tie rituály, ktoré som musela kvôli strachu vykonávať, kamsi odišli. Už nebolo nutné ich robiť, lebo som si ich vytvorila iba moja chorá myseľ.

Na záchod som začala chodiť úplne normálne, ako každý človek. A prestalo aj nekonečné umývanie. Konečne po 10 rokoch dobrovoľného hladovania, som začala normálne jesť. Za tento veľký zázrak, za toto uzdravenie vďačím predovšetkým Pánu Bohu za to, že vyslyšal predovšetkým manželove modlitby.

Až nedávno som sa od manžela dozvedela, že sa za mňa neúnavne dňom a nocou modlil. Ja som už nemala síl. Preto mu patrí moja veľká vďaka. Teraz som už zdravá a môj rebríček hodnôt sa značne pozmenil. Na 1.mieste je náš Spasiteľ. A všetky ostatné veci sú až na 2.mieste. Zdravie si teraz vážim ako nikdy predtým. Teraz som svoj život odovzdala Pánovi a momentálne sa snažím pomáhať ľuďom, ktorí trpia podobne ako som trpela ja. Dáva to môjmu životu najväčší zmysel.

 


Späť na svedectvá | Zdieľaj na Facebooku | vybrali.sme.sk Pošli do vybrali.sme.sk

Dobré správy

  • Peter Hocken
    Pán si z piatka na sobotu ráno 10.06.2017 povolal k sebe velikána, pátra Petra Hockena. Vo svojich 85 nedožitých narodeninách bol Božím služobníkom, priateľom a kňazom, ktorý do posledného dychu s radosťou slúžil Božiemu telu po celom svete. Pán ho obdaril mimoriadnym intelektom a múdrosťou spolu so skúsenosťou krstu v Duchu Svätom aj schopnosťou odborne a zrozumiteľne popísať teologickú a duchovnú skúsenosť, ktorá sa deje v Cirkvi osobitne po II. Vatikánskom koncile.
    2017-06-11
  • Marek Nikolov
    Túžime ešte viac inšpirovať ľudí pre Pána. Túžime, aby jeho deti neboli iba konvertiti, žijúci vieru pre seba, ale skutoční učeníci a jeho priatelia, ktorí idú do celého sveta a zvestujú radosť evanjelia. Ak Ti horí srdce pre Krista a chcel by si mu slúžiť, ponúkame Ti pridať sa k nám.
    2017-05-22
  • Anton Chromík
    Muži sú vinní, lebo týrajú ženy. Muži sú vinní, lebo obsadzujú viac vrcholových pozícií v štáte. Muži sú vinní, lebo ženu vykorisťujú. Na všetkom je aj zrnko pravdy. Ideológia ale vylieva so špinavou vodou aj dieťa a rovnako to robí Istanbulský dohovor. EÚ včera 11.5.2017 odsúhlasila, že Istanbulský dohovor podpíše. Rozdelenie v Únii pokračuje a trhlina vzrastá.
    2017-05-12
  • Marek Šefčík
    Ty si vedel, že raz prídem!? Pamätáš si? Už sme sa pár krát stretli… Pokýval som hlavou. Nemali sme toľko času a pokoja, ako teraz. Vtedy som ale nemala záujem ťa objímať. Len som sa ťa chcela dotknúť. Priala som si, aby si vedel, že som na blízku. Všimla som si, že si zo mňa nemal strach. Dokonca si sa na mňa tak nesmelo usmial.
    2017-05-02
  • Chiara Lubich
    "Nič nie je stratené mierom. Všetko môže byť stratené vojnou", tak hovorí pápež Pius XII. Pacem in terris bol názov encykliky pápeža Jána XXIII. "Už nikdy viac vojna", slová ktoré pápež Pavol VI opakoval Spojeným národom. A pápež Ján Pavol II, následne po hrozných udalostiach 11. septembra poukázal na cestu, ktorou treba prejsť: "Žiaden mier bez spravodlivosti, žiadna spravodlivosť bez odpustenia".
    2017-04-26

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.