Photo - Kaka

Kaka

Potrebujem Ježiša každý deň môjho života. Ježiš mi hovorí v Biblii, že bez neho nemôžem urobiť nič. Mám dnes dar a schopnosti hrať futbal, pretože mi to dal Boh.

Photo - Ivona Škvorcová

Ivona Škvorcová

Jedna malá „gulička“, ktorú som si náhodne našla na krku, zmenila nielen moje plány, ale i život. Treba ju vyoperovať - bolo odporúčanie mojej lekárky. Vraj len bežná operácia, o nič nejde. V nemocnici som strávila tri dni a s pokojom a úplnou bezstarostnosťou som tri týždne čakala na výsledky z biopsie. Ako 22-ročnú vysokoškoláčku plnú života a energie, ma ani len nenapadlo, že by mohlo ísť o niečo vážne. 22. 2. 2006 zneli slová lekára: „Je to pozitívne“. Ani som presne nechápala, čo to znamená. Šok, ktorý otriasol celou mojou rodinou - RAKOVINA. Bola som zmätená, mala som kopec otázok a obáv.

Photo - Katarína Kuchtová

Katarína Kuchtová

Modlila som sa a prosila Pána o záchranu nášho Šimonka. Prišli sme do nemocnice a lekár mu nameral tep 300 - to je na kolaps a smrť.

Photo - Augustín Ugróczy

Augustín Ugróczy

Ahojte chlapci, mládenci, muži, mudrci, odpadlíci, vagabundi, hľadači pokladov, drakobijci, kávičkári, hudobníci, načúvači, jedným slovom UČENÍCI. Takýmto oslovením na úvod mailu zvolávam mojich chlapcov na pravidelné mesačné stretká s názvom PAJTA.

Photo - Elias Vella

Elias Vella

Keď som bol profesorom dogmatickej teológie, učil som svojich študentov, že diabol ako osoba neexistuje.

Photo - Matej Tóth

Matej Tóth

Aj keď mám krásny a šťastný život, nie vždy bolo všetko ružové a ideálne, ale ja sa riadim heslom, že všetko zlé je na niečo dobré a Pán Boh má svoj plán. Preto sa snažím nájsť vo všetkom a všetkých ľuďoch hlavne to dobré.

Photo - James Manjackal

James Manjackal

... položil ruky na moju hlavu a začal sa modliť: „Nebeský Otče, pošli teraz svojho Syna Ježiša do choroby tuberkulózy, ľadvinových kameňov a infekcie, ktorými trpí tento kňaz a úplne uzdrav jeho telo aj dušu.“ Vtedy som si pomyslel, že asi videl moju zdravotnú kartu, kde sú opísané moje zdravotné problémy!

Photo - Katarína Randová

Katarína Randová

Pred rokom mi vyšli nedobré výsledky na HPV vírus, ktorý spôsobuje rakovinu krčka maternice. Keďže to nebolo veľmi vážne, čakali sme na ďalšie stery. Ich výsledky boli opäť horšie ako predtým. A takto sa to opakovalo ešte raz. Výsledky sa zhoršili, dokonca výsledky na rakovinové bunky vyšli všetky pozitívne. Mne sa vtedy zrútil svet.

Photo - Peter Slaný

Peter Slaný

Začal som pravidelne huliť trávu. Už v trinástich som fajčil trávu denne. Chodil som do školy nahúlený. Cez prestávky som si tiež občas zahulil. V tej dobe som opovrhoval tvrdými drogami. Myslel som si, že nikdy nebudem feťák. Onedlho som vyskúšal durmán, LSD, extázu... V štrnástich som vyskúšal Piko (pervitín).

Photo - Róbert Slamka

Róbert Slamka

Viem čo je rakovina. Môj ocko zomrel na rakovinu, aj starý ocko zomrel na rakovinu a tak viem čo to znamená, keď niekto povie máš zhubný nádor! A tak som si povedal, idem zomrieť.

Photo - Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Ak teda za to, čo som robil, to jest za dobro, pravdu a Krista mám byť trestaný, vtedy nechcem ani menší trest, ale radšej väčší trest a bol by som najšťastnejší, keby som mohol za Krista i zomrieť, hoci viem, že tak veľkej milosti nie som hodný.

Photo - Jozef Červeňák

Jozef Červeňák

V novembri toho roku 2002 na Sviatok všetkých svätých som sa vracal z cintorína domov. Ako som tak kráčal, vo svojom srdci som vnímal hlas, ktorý mi hovoril: „Ona bude tvojou ženou“.

Photo - Liu Žen jing - (brat Yun)

Liu Žen jing - (brat Yun)

Podzemná Cirkev v Číne čelí krutému prenasledovaniu aj v dnešných dňoch. Yun tvrdí, že aj vďaka prebiehajúcemu vyše 30 ročnému prenasledovaniu, utrpeniu a mučeniu sú dnes veriaci čínskej podzemnej Cirkvi pripravení v moslimskom, hinduistickom a budhistickom svete obetovať svoj život za Ježiša Krista a ohlasovanie Jeho Evanjelia.

Photo - MUDr. Emília Vlčková

MUDr. Emília Vlčková

Príbeh exhomeopata: Dcére som vyliečila bronchitídu po tom, čo jej nezabrali antibiotiká. Mne po podaní homeopatika na druhý deň zmizla bradavica.

Photo - Vlado Žák

Vlado Žák

Vedel som o Bohu, ale nepoznal som Ho. Videl som Boha len ako prísneho sudcu, ku ktorému som bol viac viazaný akýmsi strachom, než čímkoľvek iným. Teraz už viem ako veľmi som sa mýlil.

Photo - Alžbeta Šimová

Alžbeta Šimová

Keď po operácii prišli výsledky a potvrdil sa karcinogénny nádor, potrebovala som ísť pred Eucharistického Krista.

Photo - Dominik Dobrovodský

Dominik Dobrovodský

Áno, kosti sú mojím životným údelom. Narodil som sa so zlomeninou a od vtedy celé detstvo rok čo rok zlomeniny pri najmenších pádoch. Veľa času som strávil v nemocniciach, poznal utrpenie na vlastnej koži, ale videl trpieť aj druhých. Na druhej strane to bola pre mňa vysoká škola života. Bola to skúsenosť, že Boh je vždy pri mne, že ma nikdy neopustí. A tak sa postoj chvály stal (a stále znovu stáva) mojím prvým vyjadrením lásky k nemu.

Photo - Nick Vujicic

Nick Vujicic

som vďačný, že som sa pred 31 rokmi narodil bez rúk a nôh. Nebudem predstierať, že môj život je jednoduchý, ale skrze lásku mojich milovaných rodičov a viery v Boha som prekonal moje nešťastie a môj život je teraz naplnený radosťou a zmyslom.

Photo - Viera Prokopcová

Viera Prokopcová

Ak žehnáme Izraelu, požehnanie prichádza na nás samotných (Gn 12,3): „Požehnám tých, čo budú teba žehnať a zavrhnem tých, čo budú teba preklínať.“ Ak je v našom srdci alebo v rodine, u predkov prítomný antisemitizmus, alebo máme predsudky voči Židom, robili sme si vtipy na adresu Židov alebo Izraela, dopustili sme sa neprávosti voči Židom, ukrivdili sme, boli sme ľahostajní voči povolaniu židovského národa, atď ..., bránime požehnaniu, ktoré je nám prisľúbené v Gn 12.

Photo - Jozef Demjan

Jozef Demjan

V detstve ma sexuálne zneužil starší chalan, prešiel som chudobou, okultizmom, depresiami, sexuálnymi partnermi toho istého pohlavia, či pokusmi o samovraždu. Svetlo do môjho života vniesla viera v Ježiša Krista.

Photo - Marek Nikolov

Marek Nikolov

Cieľom modlitbových zhromaždení s názvom „Ježiš uzdravuje“ (najbližšie v sobotu 14. októbra 2017) je zažiť, že Boh je láska. Láska, ktorá sa chce dávať a zjavovať svoje milosrdenstvo aj skrze uzdravenia, znamenia, divy a zázraky.

Photo - Katarína Kolčárová

Katarína Kolčárová

Začala som vnímať anjelov, ale neskôr aj duchov. Čo bolo strašné. Začala som pociťovať strach a aj depresiu som dostala. Bola som zmätená, nechápala som ako je to možné, že mi to ubližuje. Veď v tom predsa nemôže byť nič zlé. Videla som svoju kamarátku, ako zvláda s ľahkosťou život a keďže to bol veľmi dobrý človek, myslela som si, že je to v poriadku.

Photo - Rick Warren

Rick Warren

Ľudia sa ma pýtajú: Čo je zmyslom života? Ja odpovedám veľmi stručne a výstižne: život je prípravou na večnosť. Boli sme stvorení pre večnosť a Boh chce, aby sme boli s Ním v nebi.

Photo - Renáta Ocilková

Renáta Ocilková

Počas chemoterapií mi však vypadol menštruačný cyklus. Keď som sa na to asi po pol roku spýtala môjho gynekológa – onkológa, s veľkými obavami, ako zareagujem, mi povedal: „To je normálne. Vy už cyklus nikdy nedostanete.“

Photo - Anton Srholec

Anton Srholec

Viera a láska k Ježišovi a k jeho veci naplnila moje celé srdce a bol som ochotný za to položiť svoj život.

Photo - Denis Blaho

Denis Blaho

Veštil som a plnilo sa to, mával som jasnovidecké obrazy krátkodobej budúcnosti, ktoré sa tiež plnili. Kresťanstvom som pohŕdal a veriacich ľudí alebo známych, ak neboli naozaj hlboko veriaci, som spochybňoval alebo dotiahol na nejaký budhistický seminár.

Photo - Bohuš Živčák

Bohuš Živčák

Napriek prenasledovaniu za komunizmu, alebo možno práve kvôli tomu, sa hľadanie Boha stalo pre mňa neustálym dobrodružstvom. Viac putovaním ako študovaním. Na strednej škole sa Boh začal približovať ešte dramatickejšie.

Photo - Veronika Barátová

Veronika Barátová

Spomienky na začiatok môjho návratu k Bohu sú pre mňa stále veľmi krásne a dôležité do dnešného dňa. Stalo sa tak počas môjho štúdia na vysokej škole, v dobách normalizačného komunizmu.

Photo - Dr. Gloria Polo

Dr. Gloria Polo

Aj mňa zasiahol blesk, vnikol do mňa cez ruku a spálil celé moje telo strašným spôsobom, zvnútra aj zvonku. Moje rebrá, brucho, podbruško, nohy aj pečeň boli zuhoľnatené. Moje ľadviny utrpeli silné popáleniny, tak isto pľúca a vaječníky.

Photo - P. Vojtech Kodet

P. Vojtech Kodet

Jádra křesťanství se začínám dotýkat v okamžiku, kdy pochopím, že Bůh je ten, který si mě zamiloval, a kdy to prožiji na vlastní kůži. Když pochopím a prožiji, že Bůh je ten, který mě hledá, a zakusím, že jsme se konečně setkali. Když pochopím a prožiji, že Bůh ke mně mluví, zaslechnu jeho hlas ve svém srdci a začnu ho poslouchat.

Photo - Oto Mádr

Oto Mádr

Tato doba není pro křesťany zvlášť příjemná, ale pro křesťany správného formátu je to velký a nádherý čas. „Jestliže mne pronásledovali, i vás budou pronásledovat.“ V takových slavných chvílích zpívá církev Pánu hrdinskou píseň lásky a věrnosti. Je to výsada a dar právě teď žít, milovat a bojovat.

Photo - Matka Tereza

Matka Tereza

Nie je dôležité to, čo robíme, ale koľko lásky do svojej činnosti vložíme. Robme malé veci s veľkou láskou.

Príbeh - Irena Miklovičová

small_irena_miklovicova.jpg

Pre praktickú vieru v Boha bola uväznená na 18 mesiacov

V 50.tych rokoch sa k nám na Slovensko rozšírila z Čiech pravá úcta k Panne Márii, ktorú kedysi dávno začal sv. Ľudovít Grignion z Montfortu. Členovia tohto spoločenstva sa volali nevoľníci, keďže boli akoby poddaní P. Márii. Bolo to také aj laické hnutie.

Aj ja som tam patrila. A keďže v tej dobe bolo málo náboženskej literatúry a vôbec slobody čo sa týka náboženskej formácie veriacich, s cieľom upevniť svoje náboženské cítenie a svoju vieru, začali sme sa s dievčatami stretávať, čítali sme si zo Sv. Písma a rôzne iné materiály ako napr. Pevnosť a pružnosť atď. V lete sme chodievali na spoločné duchovné cvičenia. Patrili k nám aj niekoľkí kňazi a mladíci, ktorí tajne študovali teológiu, nakoľko pre malý počet povolených miest nebolo možné sa na teológiu dostať. Takto sme pracovali až do času, keď sa medzi nás dostali ľudia, ktorí všetko vynášali eštebákom. A tak to jedného dňa prasklo. A začalo to. Mnohých prepustili z práce, z vyšších škôl, začali byť nepríjemnosti a začali brať ľudí aj do väzenia. Ja som patrila medzi posledných. Keď ma vzali, už vedeli všetko a v zápisniciach, ktoré mi strčili pod nos, som prečítala mená mnohých. Okrem toho nasadili medzi nás fízlov, teda ľudí - ženy, ktoré vytiahli všetko ostatné a mnohí z nás naleteli. A čo vám chcem týmto povedať? Celé to vypočúvanie a príprava na pojednávanie bolo založené na klamstve. Pripravovali si k procesu všetko tak, aby bol proces dobre vykonštruovaný, tak ako to oni potrebovali. Do môjho rozsudku dali meno chorvátskeho kňaza Kolakoviča, že som s ním spolupracovala a ja som dotiaľ o tom človeku nič nevedela, nepoznala som ho. Ďalej tam uviedli, že som špiónkou Vatikánu a ja som tam toho času tiež nikoho nepoznala, jedine som vedela, kto je pápežom. Ďalej že som odhovárala dievčatá od vstupu do SZM, ČSM, KSS, čo tiež nebolo pravdou, že som podrývala základy nášho socialistického zriadenia atď. Nakoniec, že som skrúšene oľutovala svoje činy. A to tiež nebola pravda, len som už začala ľutovať, že som viac nerobila pre Božie veci. Oni s tam napísali len to, čo im vyhovovalo. Samé klamstvá. Rozsudok mi dali len na chvíľu, že prečítať. Bolo to jedno veľké klamstvo. Teda takáto bola v mojom prípade pravda. Chcem ešte povedať, že je veľmi zle človeku, ktorý ešte vo väzení nebol ani nič zlého nevykonal. Cíti sa ukrivdený, cíti sa veľmi zle. A tie vypočúvania bývali často veľmi ťažké, hoci v mojom prípade vlastne už vedeli všetko. No už sa nečudujem, keď som vo výkone trestu počúvala výpovede mnohých ako niektorí ľudia za niekoľko hodín po vypočúvaní ošediveli atď. Chcem povedať ešte jedno. Keď ma zatkli, bola som práceschopná a pravidelne som chodievala na lekárske prehliadky. Po 4 mesiacoch vyšetrovania, po rozsudku, keď ma už išli zadeliť do výkonu trestu, väzenský lekár povedal, že nemôžem ísť na ťažkú prácu /napríklad do Želiezoviec/, lebo nemám v poriadku srdce /zrejme tu úradovali tie stále stresové situácie/. A tak som sa dostala do Pardubíc. Krátky čas som navliekala rôzne korálky, no rýchlo som sa tam skamarátila s podobnými číslami a keďže aj tam som mala svojho anjela strážcu /o každého nového sa niekto staral s kým debatuje/, aby mi to pokazili, tak ma preložili. A tak som cez tie najsilnejšie zimné mesiace robila v obrovskej hale, ktorá bola možno niekedy garážou pre nejaké nákladné autá. Boli to len múry a na nich strecha bez plafónu. Tam sa asi nikdy nekúrilo. A tak si predstavte robiť celé dni v takýchto nevykúrených priestoroch a len tak, že sedíte za strojom-lisom, nohou stláčate dolu páku a rukami robíte z drôtu uzávery na porcelánové uzávery ako bývali kedysi na fľašiach od sódovky. To bol všetok pohyb a to denne 8 hodín v tej zime. Poprechládala som tam tak, že ešte dnes okrem srdca cítim aj reumatické ozvy v mojich kostiach. A to ešte nie sú všetky diagnózy, s ktorými som sa tam stretla, ale o tom radšej ani nebudem hovoriť. 

Keďže som pred mojim odchodom do Pardubíc pred tou ženou - fízlom, ktorú mi dali na izbu, povedala o eštebákoch všetko, čo mi srdce cítilo a ona to hneď zreferovala im, tak som odchádzala so zlým kádrovým posudkom. O tom som ja ale nevedela. A tak ma ubytovali na jedinom drevenom baraku , kde okrem nás korzovali aj potkany a myši. Bol to trestný barák! Moje spolubývajúce sa ma spýtali, koľko som dostala. Keď som povedala, že 18 mesiacov, tak sa čudovali, lebo to bol veľmi malý trest do trestného bloku. Tam boli všetko viacročné tresty. Keď som stála v rade na WC, jedna žena za mnou sa ma opýtala:

„Ty seš tady nová, že?“ Áno. „A jak sej menuješ?“ Irena. „No ja jsem Ružena. My si tady všichni tykáme a kolik jsi dostala?“ 18 /ale myslela som mesiacov/. Ona: „Roků? A za čo, veď aj tak som tu zadarmo! Ale Irenko, vždyť to klidne odsedíš na hajzlu!“

To mi teda dala. Ako som sa potom dozvedela, bola to Ružena Vacková, bola tam za náboženskú činnosť. Vzácna žena! Ona dostala 25 rokov, a ak sa nemýlim, tak aj viac.

  Musím Vám ešte povedať o mojich začiatkoch vo väzení. Bolo to v Nitre. Vo vyšetrovačke. Väzni bývajú väčšinou sami. Ale mne bolo stále moc smutno. Okrem personálu som nepočula nikoho, ani slovko. A tak sa mi zažiadalo počuť niekoho. Hovorím:

Pane Bože, pošli mi nejakého človeka.

A On mi poslal. Dali mi asi 20 ročnú dievčinu, ktorá bola asi strašne prechladnutá. Hrozne kašľala a vypľúvala akoby hnisavé chrchle a to hádzala na stupačky WC, ktoré sme na izbe mali, kde sme stávali aj vodu si zvykli brať. Ten pohľad bol hrozný. Stále mi bolo na zvracanie. Bála som sa jej niečo povedať, lebo z nej išiel strach, oči jej horeli akýmsi divným plameňom. Ona bola asi aj psychicky chorá. Raz v noci som sa prebrala zo spánku. Nad hlavou mi svietila nielen žiarovka, ale nado mnou bola nahnutá moja spoluobyvateľka, oči jej horeli akýmsi divným plameňom a počula som jej slová: Krv, chcem vidieť krv, krv chcem vidieť! Striasla som sa strachom a raz ma obliala horúčava, potom ma striasla zima. Prežila som strašnú noc, hoci ona sa už odo mňa vzdialila. Ráno som požiadala dozorcu, aby niečo spravili, kým sa niečo nestane. Preložili ju. Ale z tohto príbehu pre mňa vyplynulo veľké poučenie, že my často od Boha žiadame veci, o ktorých ani nevieme, či budú pre nás dobré a hneď som mu aj povedala: 

„Bože môj, odpusť mi, už nikdy Ťa nebudem takto prosiť, veď Ty sám najlepšie vieš, čo je pre mňa dobré.“

Keď tak na to všetko spomíname, vypočula som tam veľa ťažkých a bolestných životných príbehov, veľa trápenia a smútku. Často mi z toho bývalo ťažko. A prišla som na to, že väzenie bolo pre mňa akoby vysokou školou života, čo by som nikde inde nemohla sledovať a vidieť. A medzi odsúdenými ženami som spoznala hodne veľmi dobrých a vzácnych ľudí. Ďalej chcem povedať, že skoro všetky tie tzv. politické prípady, ako spomínali na svoje životné skúsenosti vo väzení, povedali, že ich záchrana tam vo väzení bola vlastne viera v Boha, že ona ich držala, no a nakoniec to isté hovorím aj ja. Keď som sa vrátila domov, vlastne som už nemala nič. Nemala som prácu, byt, prišla som o priateľov, lebo sa báli, nemala som ani peniaze, lebo vo väzení som zarobila mesačne 10 korún, lebo ostatné mi strhli vždy na stravu a to perfektné ubytovanie s potkanmi a myšami. Ale Boh ma sledoval. Bola som presvedčená, že sa už nikdy nedostanem do zdravotníctva, odkiaľ ma prepustili. A bol to Boh, ktorý to krásne zariadil všetko. V nemocnici, kde som sa po prepustení na amnestiu zaujímala o prácu, práve vzali všetky rehoľné sestry, ktoré tam pracovali. Takže zostali  bez mnohých pracovníkov. A tak vzali aj takého kriminálnika. Postupne som sa dostala do starých koľají a do dôchodku som odchádzala tiež zo zdravotníctva. Musím opakovať znovu, že náš Boh je láska, ďakujem mu za všetko. Tým, čo ma nevinne dostali do väzenia, aj keď som sa ja práve vtedy snažila robiť dobre, som odpustila už dávno, ale tak, ako nesiem následky väzenia so sebou, tak musím povedať aj to, že nedá sa  zabudnúť na tie nespravodlivosti, na všetko to zlo! A tak ukladám toto moje svedectvo ku hromade iných, daných už dávno predo mnou, aby sa už nikdy viac neopakovali podobné prípady.

 

Irena Miklovičová
3. 7. 2010
Želiezovce  

 

Príbeh poskytol Peter Sandtner
Konfederácia politických väzňov
Predseda mestkej organizácie v Bratislave


Späť na svedectvá | Zdieľaj na Facebooku | vybrali.sme.sk Pošli do vybrali.sme.sk

Dobré správy

  • Peter Hocken
    Pán si z piatka na sobotu ráno 10.06.2017 povolal k sebe velikána, pátra Petra Hockena. Vo svojich 85 nedožitých narodeninách bol Božím služobníkom, priateľom a kňazom, ktorý do posledného dychu s radosťou slúžil Božiemu telu po celom svete. Pán ho obdaril mimoriadnym intelektom a múdrosťou spolu so skúsenosťou krstu v Duchu Svätom aj schopnosťou odborne a zrozumiteľne popísať teologickú a duchovnú skúsenosť, ktorá sa deje v Cirkvi osobitne po II. Vatikánskom koncile.
    2017-06-11
  • Marek Nikolov
    Túžime ešte viac inšpirovať ľudí pre Pána. Túžime, aby jeho deti neboli iba konvertiti, žijúci vieru pre seba, ale skutoční učeníci a jeho priatelia, ktorí idú do celého sveta a zvestujú radosť evanjelia. Ak Ti horí srdce pre Krista a chcel by si mu slúžiť, ponúkame Ti pridať sa k nám.
    2017-05-22
  • Anton Chromík
    Muži sú vinní, lebo týrajú ženy. Muži sú vinní, lebo obsadzujú viac vrcholových pozícií v štáte. Muži sú vinní, lebo ženu vykorisťujú. Na všetkom je aj zrnko pravdy. Ideológia ale vylieva so špinavou vodou aj dieťa a rovnako to robí Istanbulský dohovor. EÚ včera 11.5.2017 odsúhlasila, že Istanbulský dohovor podpíše. Rozdelenie v Únii pokračuje a trhlina vzrastá.
    2017-05-12
  • Marek Šefčík
    Ty si vedel, že raz prídem!? Pamätáš si? Už sme sa pár krát stretli… Pokýval som hlavou. Nemali sme toľko času a pokoja, ako teraz. Vtedy som ale nemala záujem ťa objímať. Len som sa ťa chcela dotknúť. Priala som si, aby si vedel, že som na blízku. Všimla som si, že si zo mňa nemal strach. Dokonca si sa na mňa tak nesmelo usmial.
    2017-05-02
  • Chiara Lubich
    "Nič nie je stratené mierom. Všetko môže byť stratené vojnou", tak hovorí pápež Pius XII. Pacem in terris bol názov encykliky pápeža Jána XXIII. "Už nikdy viac vojna", slová ktoré pápež Pavol VI opakoval Spojeným národom. A pápež Ján Pavol II, následne po hrozných udalostiach 11. septembra poukázal na cestu, ktorou treba prejsť: "Žiaden mier bez spravodlivosti, žiadna spravodlivosť bez odpustenia".
    2017-04-26

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.