Photo - Kaka

Kaka

Potrebujem Ježiša každý deň môjho života. Ježiš mi hovorí v Biblii, že bez neho nemôžem urobiť nič. Mám dnes dar a schopnosti hrať futbal, pretože mi to dal Boh.

Photo - Ivona Škvorcová

Ivona Škvorcová

Jedna malá „gulička“, ktorú som si náhodne našla na krku, zmenila nielen moje plány, ale i život. Treba ju vyoperovať - bolo odporúčanie mojej lekárky. Vraj len bežná operácia, o nič nejde. V nemocnici som strávila tri dni a s pokojom a úplnou bezstarostnosťou som tri týždne čakala na výsledky z biopsie. Ako 22-ročnú vysokoškoláčku plnú života a energie, ma ani len nenapadlo, že by mohlo ísť o niečo vážne. 22. 2. 2006 zneli slová lekára: „Je to pozitívne“. Ani som presne nechápala, čo to znamená. Šok, ktorý otriasol celou mojou rodinou - RAKOVINA. Bola som zmätená, mala som kopec otázok a obáv.

Photo - Katarína Kuchtová

Katarína Kuchtová

Modlila som sa a prosila Pána o záchranu nášho Šimonka. Prišli sme do nemocnice a lekár mu nameral tep 300 - to je na kolaps a smrť.

Photo - Augustín Ugróczy

Augustín Ugróczy

Ahojte chlapci, mládenci, muži, mudrci, odpadlíci, vagabundi, hľadači pokladov, drakobijci, kávičkári, hudobníci, načúvači, jedným slovom UČENÍCI. Takýmto oslovením na úvod mailu zvolávam mojich chlapcov na pravidelné mesačné stretká s názvom PAJTA.

Photo - Elias Vella

Elias Vella

Keď som bol profesorom dogmatickej teológie, učil som svojich študentov, že diabol ako osoba neexistuje.

Photo - Matej Tóth

Matej Tóth

Aj keď mám krásny a šťastný život, nie vždy bolo všetko ružové a ideálne, ale ja sa riadim heslom, že všetko zlé je na niečo dobré a Pán Boh má svoj plán. Preto sa snažím nájsť vo všetkom a všetkých ľuďoch hlavne to dobré.

Photo - James Manjackal

James Manjackal

... položil ruky na moju hlavu a začal sa modliť: „Nebeský Otče, pošli teraz svojho Syna Ježiša do choroby tuberkulózy, ľadvinových kameňov a infekcie, ktorými trpí tento kňaz a úplne uzdrav jeho telo aj dušu.“ Vtedy som si pomyslel, že asi videl moju zdravotnú kartu, kde sú opísané moje zdravotné problémy!

Photo - Katarína Randová

Katarína Randová

Pred rokom mi vyšli nedobré výsledky na HPV vírus, ktorý spôsobuje rakovinu krčka maternice. Keďže to nebolo veľmi vážne, čakali sme na ďalšie stery. Ich výsledky boli opäť horšie ako predtým. A takto sa to opakovalo ešte raz. Výsledky sa zhoršili, dokonca výsledky na rakovinové bunky vyšli všetky pozitívne. Mne sa vtedy zrútil svet.

Photo - Peter Slaný

Peter Slaný

Začal som pravidelne huliť trávu. Už v trinástich som fajčil trávu denne. Chodil som do školy nahúlený. Cez prestávky som si tiež občas zahulil. V tej dobe som opovrhoval tvrdými drogami. Myslel som si, že nikdy nebudem feťák. Onedlho som vyskúšal durmán, LSD, extázu... V štrnástich som vyskúšal Piko (pervitín).

Photo - Róbert Slamka

Róbert Slamka

Viem čo je rakovina. Môj ocko zomrel na rakovinu, aj starý ocko zomrel na rakovinu a tak viem čo to znamená, keď niekto povie máš zhubný nádor! A tak som si povedal, idem zomrieť.

Photo - Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Ak teda za to, čo som robil, to jest za dobro, pravdu a Krista mám byť trestaný, vtedy nechcem ani menší trest, ale radšej väčší trest a bol by som najšťastnejší, keby som mohol za Krista i zomrieť, hoci viem, že tak veľkej milosti nie som hodný.

Photo - Jozef Červeňák

Jozef Červeňák

V novembri toho roku 2002 na Sviatok všetkých svätých som sa vracal z cintorína domov. Ako som tak kráčal, vo svojom srdci som vnímal hlas, ktorý mi hovoril: „Ona bude tvojou ženou“.

Photo - Liu Žen jing - (brat Yun)

Liu Žen jing - (brat Yun)

Podzemná Cirkev v Číne čelí krutému prenasledovaniu aj v dnešných dňoch. Yun tvrdí, že aj vďaka prebiehajúcemu vyše 30 ročnému prenasledovaniu, utrpeniu a mučeniu sú dnes veriaci čínskej podzemnej Cirkvi pripravení v moslimskom, hinduistickom a budhistickom svete obetovať svoj život za Ježiša Krista a ohlasovanie Jeho Evanjelia.

Photo - MUDr. Emília Vlčková

MUDr. Emília Vlčková

Príbeh exhomeopata: Dcére som vyliečila bronchitídu po tom, čo jej nezabrali antibiotiká. Mne po podaní homeopatika na druhý deň zmizla bradavica.

Photo - Vlado Žák

Vlado Žák

Vedel som o Bohu, ale nepoznal som Ho. Videl som Boha len ako prísneho sudcu, ku ktorému som bol viac viazaný akýmsi strachom, než čímkoľvek iným. Teraz už viem ako veľmi som sa mýlil.

Photo - Alžbeta Šimová

Alžbeta Šimová

Keď po operácii prišli výsledky a potvrdil sa karcinogénny nádor, potrebovala som ísť pred Eucharistického Krista.

Photo - Dominik Dobrovodský

Dominik Dobrovodský

Áno, kosti sú mojím životným údelom. Narodil som sa so zlomeninou a od vtedy celé detstvo rok čo rok zlomeniny pri najmenších pádoch. Veľa času som strávil v nemocniciach, poznal utrpenie na vlastnej koži, ale videl trpieť aj druhých. Na druhej strane to bola pre mňa vysoká škola života. Bola to skúsenosť, že Boh je vždy pri mne, že ma nikdy neopustí. A tak sa postoj chvály stal (a stále znovu stáva) mojím prvým vyjadrením lásky k nemu.

Photo - Nick Vujicic

Nick Vujicic

som vďačný, že som sa pred 31 rokmi narodil bez rúk a nôh. Nebudem predstierať, že môj život je jednoduchý, ale skrze lásku mojich milovaných rodičov a viery v Boha som prekonal moje nešťastie a môj život je teraz naplnený radosťou a zmyslom.

Photo - Viera Prokopcová

Viera Prokopcová

Ak žehnáme Izraelu, požehnanie prichádza na nás samotných (Gn 12,3): „Požehnám tých, čo budú teba žehnať a zavrhnem tých, čo budú teba preklínať.“ Ak je v našom srdci alebo v rodine, u predkov prítomný antisemitizmus, alebo máme predsudky voči Židom, robili sme si vtipy na adresu Židov alebo Izraela, dopustili sme sa neprávosti voči Židom, ukrivdili sme, boli sme ľahostajní voči povolaniu židovského národa, atď ..., bránime požehnaniu, ktoré je nám prisľúbené v Gn 12.

Photo - Jozef Demjan

Jozef Demjan

V detstve ma sexuálne zneužil starší chalan, prešiel som chudobou, okultizmom, depresiami, sexuálnymi partnermi toho istého pohlavia, či pokusmi o samovraždu. Svetlo do môjho života vniesla viera v Ježiša Krista.

Photo - Marek Nikolov

Marek Nikolov

Cieľom modlitbových zhromaždení s názvom „Ježiš uzdravuje“ (najbližšie v sobotu 14. októbra 2017) je zažiť, že Boh je láska. Láska, ktorá sa chce dávať a zjavovať svoje milosrdenstvo aj skrze uzdravenia, znamenia, divy a zázraky.

Photo - Katarína Kolčárová

Katarína Kolčárová

Začala som vnímať anjelov, ale neskôr aj duchov. Čo bolo strašné. Začala som pociťovať strach a aj depresiu som dostala. Bola som zmätená, nechápala som ako je to možné, že mi to ubližuje. Veď v tom predsa nemôže byť nič zlé. Videla som svoju kamarátku, ako zvláda s ľahkosťou život a keďže to bol veľmi dobrý človek, myslela som si, že je to v poriadku.

Photo - Rick Warren

Rick Warren

Ľudia sa ma pýtajú: Čo je zmyslom života? Ja odpovedám veľmi stručne a výstižne: život je prípravou na večnosť. Boli sme stvorení pre večnosť a Boh chce, aby sme boli s Ním v nebi.

Photo - Renáta Ocilková

Renáta Ocilková

Počas chemoterapií mi však vypadol menštruačný cyklus. Keď som sa na to asi po pol roku spýtala môjho gynekológa – onkológa, s veľkými obavami, ako zareagujem, mi povedal: „To je normálne. Vy už cyklus nikdy nedostanete.“

Photo - Anton Srholec

Anton Srholec

Viera a láska k Ježišovi a k jeho veci naplnila moje celé srdce a bol som ochotný za to položiť svoj život.

Photo - Denis Blaho

Denis Blaho

Veštil som a plnilo sa to, mával som jasnovidecké obrazy krátkodobej budúcnosti, ktoré sa tiež plnili. Kresťanstvom som pohŕdal a veriacich ľudí alebo známych, ak neboli naozaj hlboko veriaci, som spochybňoval alebo dotiahol na nejaký budhistický seminár.

Photo - Bohuš Živčák

Bohuš Živčák

Napriek prenasledovaniu za komunizmu, alebo možno práve kvôli tomu, sa hľadanie Boha stalo pre mňa neustálym dobrodružstvom. Viac putovaním ako študovaním. Na strednej škole sa Boh začal približovať ešte dramatickejšie.

Photo - Veronika Barátová

Veronika Barátová

Spomienky na začiatok môjho návratu k Bohu sú pre mňa stále veľmi krásne a dôležité do dnešného dňa. Stalo sa tak počas môjho štúdia na vysokej škole, v dobách normalizačného komunizmu.

Photo - Dr. Gloria Polo

Dr. Gloria Polo

Aj mňa zasiahol blesk, vnikol do mňa cez ruku a spálil celé moje telo strašným spôsobom, zvnútra aj zvonku. Moje rebrá, brucho, podbruško, nohy aj pečeň boli zuhoľnatené. Moje ľadviny utrpeli silné popáleniny, tak isto pľúca a vaječníky.

Photo - P. Vojtech Kodet

P. Vojtech Kodet

Jádra křesťanství se začínám dotýkat v okamžiku, kdy pochopím, že Bůh je ten, který si mě zamiloval, a kdy to prožiji na vlastní kůži. Když pochopím a prožiji, že Bůh je ten, který mě hledá, a zakusím, že jsme se konečně setkali. Když pochopím a prožiji, že Bůh ke mně mluví, zaslechnu jeho hlas ve svém srdci a začnu ho poslouchat.

Photo - Oto Mádr

Oto Mádr

Tato doba není pro křesťany zvlášť příjemná, ale pro křesťany správného formátu je to velký a nádherý čas. „Jestliže mne pronásledovali, i vás budou pronásledovat.“ V takových slavných chvílích zpívá církev Pánu hrdinskou píseň lásky a věrnosti. Je to výsada a dar právě teď žít, milovat a bojovat.

Photo - Matka Tereza

Matka Tereza

Nie je dôležité to, čo robíme, ale koľko lásky do svojej činnosti vložíme. Robme malé veci s veľkou láskou.

Príbeh - Erik Matej
Skinhead

small_IMG_5853_vyber2.jpg

Skinhead, ktorý dnes ohlasuje Evanjelium.
www.inyrozmer.sk

V rodine kde som vyrastal sme Boha osobne nikdy nepoznali, ani ho nehľadali. Pár krát v živote som bol v kostole na sviatky. Keď som bol malý chalan chodil som tam hrať karty, alebo som utekal z balkóna do obchodu a potom nenápadne na konci sa vracal späť. Moja mama bola krčmárka a otec pracoval vo VSŽ. Meno Boh som používal len vtedy, ak ma niekto nahneval, alebo keď som sa mohol z niekoho vysmiať, keď o Bohu hovoril, že v neho verí. Neveril som kresťanom, ani tomu ich Bohu a reči, ktoré hovorili som nikdy nebral vážne. Niekedy som sa z nich vysmial, inokedy len mávol rukou nad ich strateným prípadom.

Veľa času som trávil na ulici medzi kamošmi, kde bola staršia partia hnutia Skinheads, ktorí nám boli veľkým vzorom.

Začali sme opakovať veci, ktoré sa nám páčili na nich a každý sa chcel na nich podobať. Dali sme sa ostrihať, kúpili si oblečenie, počúvali tu istú hudbu, verili sme tým istým veciam. Za krátko sme sa stali ich kópiou. Neskôr v nás tento spôsob života vyvolal pocit nenávisti voči židom, Rómom, pankáčom  iným podobným hnutiam. Hudba, ktorú sme počúvali bola agresívna, veľa krát ona mohla za naše správanie, ktoré sme mali. Niektorí ľudia z ulice sa dostali až do väzenia, kvôli propagácii fašizmu a výtržnostiam, ktoré robili.

V tom čase moja mama ochorela, tak že jej nevedeli pomôcť lekári ani žiadni liečitelia, keďže navštívila každého o kom počula, že jej môže dať riešenie na jej zdravotný problém. Jednoducho bola stratený prípad pre doktorov. Mala zničenú chrbticu a nevedela poriadne ležať ani chodiť.

V tomto zúfalom stave sa dopočula od otca a on od kolegu v práci, že sú nejakí kresťania, ktorí sa modlia aj za chorých a že v Ježišovom mene sú uzdravení. Vôbec tomu neverila, ale zúfalstvo, ktoré prežívala ju donútilo navštíviť aj toto miesto. Prišla na stretnutie, kde bola asi stovka ľudí, ktorí počúvali kázanie z Biblie a na koniec sa kazateľ, farár, akokoľvek ho nazveme dal výzvu, že kto chce byť uzdravený, nech príde dopredu. Potom povedal, že sa idú modliť a že Ježiš chce uzdraviť každého, kto to potrebuje. Moja mama týmto rečiam neverila, preto ostala stáť v presklenej miestnosti, kde sa vešali kabáty.

Keď sa začali modliť za uzdravenie tých, ktorí boli vpredu zažila šok. Veľmi silno pocítila, ako horúce teplo prešlo jej telom od hlavy až po päty. Od tohto momentu moja mama do dnes nemala žiadne problémy s chrbticou. Jednoducho po tejto modlitbe v mene Ježiš, bola úplne uzdravená. Keď prišla domov, všetci sme vedeli, že sa stal zázrak, ale nie len to, ale že sa v jej vnútri niečo úžasne stalo. Bola šťastná, usmievavá, mal som pocit, akoby ju niekto z vnútra zmenil. Prestali hádky, fajčenie, odišla z práce krčmárky a ja som bol v šoku z toho, čo sa stalo. Musíte rozumieť tomu, že nikdy sme nerozprávali o Bohu v rodine, ale po tejto skúsenosti mi mama zrazu začala hovoriť o Ježišovi a ja som vedel, že v jej srdci a očiach sa niečo nové narodilo, čo som pred tým u nej nikdy nevidel.

Neskôr som zistil, že na tom mieste prijala Pána Ježiša a celý svoj život mu odovzdala. Už nikdy nežila, tak ako pred tým. Moja staršia sestra išla na nejakú kresťanskú mládež, kde bola pozvaná, kde hneď prijala Pána Ježiša Krista za svojho osobného Spasiteľa. Pre mňa to bol opäť šok, lebo také niečo som nikdy nevidel a už vôbec nie na mojej sestre. Stále som mal svoj názor, veľmi som sa tomu bránil, nechcel som to, lebo mi bolo dobre tam, kde som bol.

Lenže zázračné uzdravenie mojej mamy a o čo viac dva zmenené životy ľudí, ktorých som mal stále pred očami mi vyrážalo poistky každý deň. Až som sa raz rozhodol, že pôjdem prvý krát v živote na kresťanský tábor.

Nevedel som čo tam budem robiť a čo to dá, ale vedel som, že ak je to všetko pravda, tak skúsim dať tomu aspoň jednu šancu a nech mi teda dokážu to, čomu som sa veľa krát posmieval, že je naozaj pravda. Môj postoj bol ten, že sa chcem zasmiať nad ich svätuškárenim a fanatizmom, ale zároveň niekde hlboko v srdci som bol zvedavý, aká sila mohla zmeniť moju mamu a sestru. Na moje prekvapenie boli tam super ľudia. Bolo kopec srandy, hrali sme futbal, chodili sa kúpať, športovali sme, proste výlet taký, aký má byť. Večer a ráno boli stretnutia, kde sa spievalo a hralo na gitarách, bicích a potom kazateľ kázal z Biblie. Jeden večer kázal nejaký pastor z Ameriky. Do dnes neviem o čom kázal, ale viem, že to čo hovoril sa ma mocne dotýkalo. Na konci kázne dal možnosť každému, kto by sa chcel rozhodnúť v živote pre Krista nech príde dopredu, že sa za neho chce modliť. Verte mi, sám som tomu nerozumel, ale Boh sa ma veľmi dotkol už počas toho, ako hovoril a ja som vedel, že ak by nikto nešiel dopredu ja musím, lebo moje srdce pocítilo prvý krát v živote naozajstnú blízkosť skutočného Ježiša Krista.

Veľmi som plakal a znovu poviem nerozumel som čo sa so mnou deje. Dnes viem, že Kristus sa dotkol môjho srdca. Učinil som pokánie vo svojom srdci a prijal som ho jednoduchou modlitbou do svojho srdca a od tohto momentu on vstúpil do môjho života. Mal som 16 rokov. Dnes mám 29 a ani jeden deň, hodinu alebo minútu som nikdy neoľutoval, že som mu odovzdal svoj život. Moje srdce dnes patrí len Jemu. Ďakujem mu za jeho odpustenie a lásku ktorú mi dáva na každý deň.

On mi dal zmysel života a viem, že raz sa s Ním stretnem a budeme spolu večne. Nenávisť, ktorú som mal k židom a iným skupinám ľudí Ježiš zmenil na veľkú lásku.

Môj Otec sa pre Ježiša rozhodol pred piatimi rokmi a dnes len môžem ďakovať za neuveriteľnú veľkú Božiu milosť, ktorú sme dostali.

Dnes si ma Boh používa a ja som mu za to veľmi vďačný ku kázaniu toho mocného Božieho Slova, ktoré ma premenilo a kedykoľvek, keď mám možnosť na mládežiach, alebo mimo nich po Slovensku idem a slúžim Slovom, lebo verím v moc toho vzácneho evanjelia, ktoré zmenilo aj môj život a celej mojej rodiny. Mojím snom je ukázať ľuďom, že Kristus neprišiel preto, aby sme zhnili v náboženstve, ale aby sme zažívali jeho moc na každý deň v osobnom vzťahu s ním. Pracujem v Košiciach v mládeži pod názvom "inýrozmer" a Doraste v Apoštolskej cirkvi a celým srdcom túžim, aby každý človek poznal toho mocného Spasiteľa a uzdraviteľa, ktorým je JEŽIS KRISTUS!!!!


Späť na svedectvá | Zdieľaj na Facebooku | vybrali.sme.sk Pošli do vybrali.sme.sk

Dobré správy

  • Peter Hocken
    Pán si z piatka na sobotu ráno 10.06.2017 povolal k sebe velikána, pátra Petra Hockena. Vo svojich 85 nedožitých narodeninách bol Božím služobníkom, priateľom a kňazom, ktorý do posledného dychu s radosťou slúžil Božiemu telu po celom svete. Pán ho obdaril mimoriadnym intelektom a múdrosťou spolu so skúsenosťou krstu v Duchu Svätom aj schopnosťou odborne a zrozumiteľne popísať teologickú a duchovnú skúsenosť, ktorá sa deje v Cirkvi osobitne po II. Vatikánskom koncile.
    2017-06-11
  • Marek Nikolov
    Túžime ešte viac inšpirovať ľudí pre Pána. Túžime, aby jeho deti neboli iba konvertiti, žijúci vieru pre seba, ale skutoční učeníci a jeho priatelia, ktorí idú do celého sveta a zvestujú radosť evanjelia. Ak Ti horí srdce pre Krista a chcel by si mu slúžiť, ponúkame Ti pridať sa k nám.
    2017-05-22
  • Anton Chromík
    Muži sú vinní, lebo týrajú ženy. Muži sú vinní, lebo obsadzujú viac vrcholových pozícií v štáte. Muži sú vinní, lebo ženu vykorisťujú. Na všetkom je aj zrnko pravdy. Ideológia ale vylieva so špinavou vodou aj dieťa a rovnako to robí Istanbulský dohovor. EÚ včera 11.5.2017 odsúhlasila, že Istanbulský dohovor podpíše. Rozdelenie v Únii pokračuje a trhlina vzrastá.
    2017-05-12
  • Marek Šefčík
    Ty si vedel, že raz prídem!? Pamätáš si? Už sme sa pár krát stretli… Pokýval som hlavou. Nemali sme toľko času a pokoja, ako teraz. Vtedy som ale nemala záujem ťa objímať. Len som sa ťa chcela dotknúť. Priala som si, aby si vedel, že som na blízku. Všimla som si, že si zo mňa nemal strach. Dokonca si sa na mňa tak nesmelo usmial.
    2017-05-02
  • Chiara Lubich
    "Nič nie je stratené mierom. Všetko môže byť stratené vojnou", tak hovorí pápež Pius XII. Pacem in terris bol názov encykliky pápeža Jána XXIII. "Už nikdy viac vojna", slová ktoré pápež Pavol VI opakoval Spojeným národom. A pápež Ján Pavol II, následne po hrozných udalostiach 11. septembra poukázal na cestu, ktorou treba prejsť: "Žiaden mier bez spravodlivosti, žiadna spravodlivosť bez odpustenia".
    2017-04-26

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.