Youtube (odporúčané videá)


 

Dobré správy

  • Michaela Vyhnalová
    Pripomeňme si charakteristiku a identitu muža a ženy v ľudskom živote. Boh stvoril muža a ženu v jedinečnosti vlastnej danému pohlaviu. Utvoril ich tak, aby spoločne vytvorili komplexnú harmonickú jednotu.
    2021-10-08
  • Svätý otec František
    Drahí bratia, nech sa nám nestane takáto vec; pomôžme si navzájom, aby sme nepadli do pasce uspokojenia sa s chlebom a niečím k tomu. Lebo toto riziko prichádza znenazdania, keď sa situácia znormalizuje, keď sme sa ustálili a usadili s cieľom zachovať si pokojný život. Potom to, na čo sa zameriavame nie je „sloboda, ktorú máme v Ježišovi Kristovi“ (Gal 2, 4), jeho pravda, ktorá nás oslobodzuje (porov. Jn 8, 32), ale získanie priestoru a privilégií, čo je podľa evanjelia ten „chlieb a niečo k tomu“. 6 Tu zo srdca Európy nás to núti sa pýtať: nestratili sme trochu my kresťania horlivosť ohlasovania a proroctvo svedectva?
    2021-09-21
  • Svätý otec František
    Bez slobody niet pravej ľudskosti, pretože ľudská bytosť bola stvorená slobodná a na to, aby zostala slobodná. Dramatické obdobia dejín vašej krajiny sú veľkým ponaučením: keď bola sloboda zranená, zneuctená a zabitá, ľudskosť bola zdegradovaná a vzniesli sa búrky násilia, nátlaku a odňatia práv. Zároveň sloboda však nie je automatickým výdobytkom, ktorý sa nemení a zostáva raz a navždy. Nie! Sloboda je vždy cestou, niekedy ťažkou, ktorú treba neustále obnovovať, bojovať za ňu každý deň.
    2021-09-21
  • Svätý otec František
    Ako bolo povedané, architektúra vyjadrovala pokojné spolunažívanie dvoch komunít, vzácny symbol veľkého významu, úžasný znak jednoty v mene Boha našich otcov. Tu cítim aj ja, ako mnohí z nich, potrebu „vyzuť si sandále“, lebo sa nachádzam na mieste požehnanom bratstvom ľudí v mene Najvyššieho. Následne, však, bolo Božie meno zneuctené: v šialenstve nenávisti, počas druhej svetovej vojny, bolo zabitých viac než stotisíc slovenských židov.
    2021-09-21
  • Michaela Vyhnalová
    Viera vlieva do srdca človeka pochopenie. V sile pôsobenia takéhoto chápania sme zároveň aj schopní odolávať životným udalostiam, ktorými sme počas našej existencie vystavovaní. Túto neochvejnú silu zakúšame v nádeji, ktorá pramení z Božieho slova skrze pôsobenie Ducha Svätého. Čiže uveriť, znamená byť hlboko zakorenený, mať pevné korene živené prameňom Božieho slova, ktoré nepretržite poskytujú potrebnú oporu v podobe chápania a videnia pravdy, ktorá znamená svetlo, bez ktorého by sme v živote neboli schopní obstáť.
    2021-09-13

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Príbeh - Erik Matej
Skinhead

small_small_IMG_5853_vyber2.jpg

Skinhead, ktorý dnes ohlasuje Evanjelium.
www.inyrozmer.sk

V rodine kde som vyrastal sme Boha osobne nikdy nepoznali, ani ho nehľadali. Pár krát v živote som bol v kostole na sviatky. Keď som bol malý chalan chodil som tam hrať karty, alebo som utekal z balkóna do obchodu a potom nenápadne na konci sa vracal späť. Moja mama bola krčmárka a otec pracoval vo VSŽ. Meno Boh som používal len vtedy, ak ma niekto nahneval, alebo keď som sa mohol z niekoho vysmiať, keď o Bohu hovoril, že v neho verí. Neveril som kresťanom, ani tomu ich Bohu a reči, ktoré hovorili som nikdy nebral vážne. Niekedy som sa z nich vysmial, inokedy len mávol rukou nad ich strateným prípadom.

Veľa času som trávil na ulici medzi kamošmi, kde bola staršia partia hnutia Skinheads, ktorí nám boli veľkým vzorom.

Začali sme opakovať veci, ktoré sa nám páčili na nich a každý sa chcel na nich podobať. Dali sme sa ostrihať, kúpili si oblečenie, počúvali tu istú hudbu, verili sme tým istým veciam. Za krátko sme sa stali ich kópiou. Neskôr v nás tento spôsob života vyvolal pocit nenávisti voči židom, Rómom, pankáčom  iným podobným hnutiam. Hudba, ktorú sme počúvali bola agresívna, veľa krát ona mohla za naše správanie, ktoré sme mali. Niektorí ľudia z ulice sa dostali až do väzenia, kvôli propagácii fašizmu a výtržnostiam, ktoré robili.

V tom čase moja mama ochorela, tak že jej nevedeli pomôcť lekári ani žiadni liečitelia, keďže navštívila každého o kom počula, že jej môže dať riešenie na jej zdravotný problém. Jednoducho bola stratený prípad pre doktorov. Mala zničenú chrbticu a nevedela poriadne ležať ani chodiť.

V tomto zúfalom stave sa dopočula od otca a on od kolegu v práci, že sú nejakí kresťania, ktorí sa modlia aj za chorých a že v Ježišovom mene sú uzdravení. Vôbec tomu neverila, ale zúfalstvo, ktoré prežívala ju donútilo navštíviť aj toto miesto. Prišla na stretnutie, kde bola asi stovka ľudí, ktorí počúvali kázanie z Biblie a na koniec sa kazateľ, farár, akokoľvek ho nazveme dal výzvu, že kto chce byť uzdravený, nech príde dopredu. Potom povedal, že sa idú modliť a že Ježiš chce uzdraviť každého, kto to potrebuje. Moja mama týmto rečiam neverila, preto ostala stáť v presklenej miestnosti, kde sa vešali kabáty.

Keď sa začali modliť za uzdravenie tých, ktorí boli vpredu zažila šok. Veľmi silno pocítila, ako horúce teplo prešlo jej telom od hlavy až po päty. Od tohto momentu moja mama do dnes nemala žiadne problémy s chrbticou. Jednoducho po tejto modlitbe v mene Ježiš, bola úplne uzdravená. Keď prišla domov, všetci sme vedeli, že sa stal zázrak, ale nie len to, ale že sa v jej vnútri niečo úžasne stalo. Bola šťastná, usmievavá, mal som pocit, akoby ju niekto z vnútra zmenil. Prestali hádky, fajčenie, odišla z práce krčmárky a ja som bol v šoku z toho, čo sa stalo. Musíte rozumieť tomu, že nikdy sme nerozprávali o Bohu v rodine, ale po tejto skúsenosti mi mama zrazu začala hovoriť o Ježišovi a ja som vedel, že v jej srdci a očiach sa niečo nové narodilo, čo som pred tým u nej nikdy nevidel.

Neskôr som zistil, že na tom mieste prijala Pána Ježiša a celý svoj život mu odovzdala. Už nikdy nežila, tak ako pred tým. Moja staršia sestra išla na nejakú kresťanskú mládež, kde bola pozvaná, kde hneď prijala Pána Ježiša Krista za svojho osobného Spasiteľa. Pre mňa to bol opäť šok, lebo také niečo som nikdy nevidel a už vôbec nie na mojej sestre. Stále som mal svoj názor, veľmi som sa tomu bránil, nechcel som to, lebo mi bolo dobre tam, kde som bol.

Lenže zázračné uzdravenie mojej mamy a o čo viac dva zmenené životy ľudí, ktorých som mal stále pred očami mi vyrážalo poistky každý deň. Až som sa raz rozhodol, že pôjdem prvý krát v živote na kresťanský tábor.

Nevedel som čo tam budem robiť a čo to dá, ale vedel som, že ak je to všetko pravda, tak skúsim dať tomu aspoň jednu šancu a nech mi teda dokážu to, čomu som sa veľa krát posmieval, že je naozaj pravda. Môj postoj bol ten, že sa chcem zasmiať nad ich svätuškárenim a fanatizmom, ale zároveň niekde hlboko v srdci som bol zvedavý, aká sila mohla zmeniť moju mamu a sestru. Na moje prekvapenie boli tam super ľudia. Bolo kopec srandy, hrali sme futbal, chodili sa kúpať, športovali sme, proste výlet taký, aký má byť. Večer a ráno boli stretnutia, kde sa spievalo a hralo na gitarách, bicích a potom kazateľ kázal z Biblie. Jeden večer kázal nejaký pastor z Ameriky. Do dnes neviem o čom kázal, ale viem, že to čo hovoril sa ma mocne dotýkalo. Na konci kázne dal možnosť každému, kto by sa chcel rozhodnúť v živote pre Krista nech príde dopredu, že sa za neho chce modliť. Verte mi, sám som tomu nerozumel, ale Boh sa ma veľmi dotkol už počas toho, ako hovoril a ja som vedel, že ak by nikto nešiel dopredu ja musím, lebo moje srdce pocítilo prvý krát v živote naozajstnú blízkosť skutočného Ježiša Krista.

Veľmi som plakal a znovu poviem nerozumel som čo sa so mnou deje. Dnes viem, že Kristus sa dotkol môjho srdca. Učinil som pokánie vo svojom srdci a prijal som ho jednoduchou modlitbou do svojho srdca a od tohto momentu on vstúpil do môjho života. Mal som 16 rokov. Dnes mám 29 a ani jeden deň, hodinu alebo minútu som nikdy neoľutoval, že som mu odovzdal svoj život. Moje srdce dnes patrí len Jemu. Ďakujem mu za jeho odpustenie a lásku ktorú mi dáva na každý deň.

On mi dal zmysel života a viem, že raz sa s Ním stretnem a budeme spolu večne. Nenávisť, ktorú som mal k židom a iným skupinám ľudí Ježiš zmenil na veľkú lásku.

Môj Otec sa pre Ježiša rozhodol pred piatimi rokmi a dnes len môžem ďakovať za neuveriteľnú veľkú Božiu milosť, ktorú sme dostali.

Dnes si ma Boh používa a ja som mu za to veľmi vďačný ku kázaniu toho mocného Božieho Slova, ktoré ma premenilo a kedykoľvek, keď mám možnosť na mládežiach, alebo mimo nich po Slovensku idem a slúžim Slovom, lebo verím v moc toho vzácneho evanjelia, ktoré zmenilo aj môj život a celej mojej rodiny. Mojím snom je ukázať ľuďom, že Kristus neprišiel preto, aby sme zhnili v náboženstve, ale aby sme zažívali jeho moc na každý deň v osobnom vzťahu s ním. Pracujem v Košiciach v mládeži pod názvom "inýrozmer" a Doraste v Apoštolskej cirkvi a celým srdcom túžim, aby každý človek poznal toho mocného Spasiteľa a uzdraviteľa, ktorým je JEŽIS KRISTUS!!!!


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium