Photo - Kaka

Kaka

Potrebujem Ježiša každý deň môjho života. Ježiš mi hovorí v Biblii, že bez neho nemôžem urobiť nič. Mám dnes dar a schopnosti hrať futbal, pretože mi to dal Boh.

Photo - Ivona Škvorcová

Ivona Škvorcová

Jedna malá „gulička“, ktorú som si náhodne našla na krku, zmenila nielen moje plány, ale i život. Treba ju vyoperovať - bolo odporúčanie mojej lekárky. Vraj len bežná operácia, o nič nejde. V nemocnici som strávila tri dni a s pokojom a úplnou bezstarostnosťou som tri týždne čakala na výsledky z biopsie. Ako 22-ročnú vysokoškoláčku plnú života a energie, ma ani len nenapadlo, že by mohlo ísť o niečo vážne. 22. 2. 2006 zneli slová lekára: „Je to pozitívne“. Ani som presne nechápala, čo to znamená. Šok, ktorý otriasol celou mojou rodinou - RAKOVINA. Bola som zmätená, mala som kopec otázok a obáv.

Photo - Katarína Kuchtová

Katarína Kuchtová

Modlila som sa a prosila Pána o záchranu nášho Šimonka. Prišli sme do nemocnice a lekár mu nameral tep 300 - to je na kolaps a smrť.

Photo - Augustín Ugróczy

Augustín Ugróczy

Ahojte chlapci, mládenci, muži, mudrci, odpadlíci, vagabundi, hľadači pokladov, drakobijci, kávičkári, hudobníci, načúvači, jedným slovom UČENÍCI. Takýmto oslovením na úvod mailu zvolávam mojich chlapcov na pravidelné mesačné stretká s názvom PAJTA.

Photo - Elias Vella

Elias Vella

Keď som bol profesorom dogmatickej teológie, učil som svojich študentov, že diabol ako osoba neexistuje.

Photo - Matej Tóth

Matej Tóth

Aj keď mám krásny a šťastný život, nie vždy bolo všetko ružové a ideálne, ale ja sa riadim heslom, že všetko zlé je na niečo dobré a Pán Boh má svoj plán. Preto sa snažím nájsť vo všetkom a všetkých ľuďoch hlavne to dobré.

Photo - James Manjackal

James Manjackal

... položil ruky na moju hlavu a začal sa modliť: „Nebeský Otče, pošli teraz svojho Syna Ježiša do choroby tuberkulózy, ľadvinových kameňov a infekcie, ktorými trpí tento kňaz a úplne uzdrav jeho telo aj dušu.“ Vtedy som si pomyslel, že asi videl moju zdravotnú kartu, kde sú opísané moje zdravotné problémy!

Photo - Katarína Randová

Katarína Randová

Pred rokom mi vyšli nedobré výsledky na HPV vírus, ktorý spôsobuje rakovinu krčka maternice. Keďže to nebolo veľmi vážne, čakali sme na ďalšie stery. Ich výsledky boli opäť horšie ako predtým. A takto sa to opakovalo ešte raz. Výsledky sa zhoršili, dokonca výsledky na rakovinové bunky vyšli všetky pozitívne. Mne sa vtedy zrútil svet.

Photo - Peter Slaný

Peter Slaný

Začal som pravidelne huliť trávu. Už v trinástich som fajčil trávu denne. Chodil som do školy nahúlený. Cez prestávky som si tiež občas zahulil. V tej dobe som opovrhoval tvrdými drogami. Myslel som si, že nikdy nebudem feťák. Onedlho som vyskúšal durmán, LSD, extázu... V štrnástich som vyskúšal Piko (pervitín).

Photo - Róbert Slamka

Róbert Slamka

Viem čo je rakovina. Môj ocko zomrel na rakovinu, aj starý ocko zomrel na rakovinu a tak viem čo to znamená, keď niekto povie máš zhubný nádor! A tak som si povedal, idem zomrieť.

Photo - Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Ak teda za to, čo som robil, to jest za dobro, pravdu a Krista mám byť trestaný, vtedy nechcem ani menší trest, ale radšej väčší trest a bol by som najšťastnejší, keby som mohol za Krista i zomrieť, hoci viem, že tak veľkej milosti nie som hodný.

Photo - Jozef Červeňák

Jozef Červeňák

V novembri toho roku 2002 na Sviatok všetkých svätých som sa vracal z cintorína domov. Ako som tak kráčal, vo svojom srdci som vnímal hlas, ktorý mi hovoril: „Ona bude tvojou ženou“.

Photo - Liu Žen jing - (brat Yun)

Liu Žen jing - (brat Yun)

Podzemná Cirkev v Číne čelí krutému prenasledovaniu aj v dnešných dňoch. Yun tvrdí, že aj vďaka prebiehajúcemu vyše 30 ročnému prenasledovaniu, utrpeniu a mučeniu sú dnes veriaci čínskej podzemnej Cirkvi pripravení v moslimskom, hinduistickom a budhistickom svete obetovať svoj život za Ježiša Krista a ohlasovanie Jeho Evanjelia.

Photo - MUDr. Emília Vlčková

MUDr. Emília Vlčková

Príbeh exhomeopata: Dcére som vyliečila bronchitídu po tom, čo jej nezabrali antibiotiká. Mne po podaní homeopatika na druhý deň zmizla bradavica.

Photo - Vlado Žák

Vlado Žák

Vedel som o Bohu, ale nepoznal som Ho. Videl som Boha len ako prísneho sudcu, ku ktorému som bol viac viazaný akýmsi strachom, než čímkoľvek iným. Teraz už viem ako veľmi som sa mýlil.

Photo - Alžbeta Šimová

Alžbeta Šimová

Keď po operácii prišli výsledky a potvrdil sa karcinogénny nádor, potrebovala som ísť pred Eucharistického Krista.

Photo - Dominik Dobrovodský

Dominik Dobrovodský

Áno, kosti sú mojím životným údelom. Narodil som sa so zlomeninou a od vtedy celé detstvo rok čo rok zlomeniny pri najmenších pádoch. Veľa času som strávil v nemocniciach, poznal utrpenie na vlastnej koži, ale videl trpieť aj druhých. Na druhej strane to bola pre mňa vysoká škola života. Bola to skúsenosť, že Boh je vždy pri mne, že ma nikdy neopustí. A tak sa postoj chvály stal (a stále znovu stáva) mojím prvým vyjadrením lásky k nemu.

Photo - Nick Vujicic

Nick Vujicic

som vďačný, že som sa pred 31 rokmi narodil bez rúk a nôh. Nebudem predstierať, že môj život je jednoduchý, ale skrze lásku mojich milovaných rodičov a viery v Boha som prekonal moje nešťastie a môj život je teraz naplnený radosťou a zmyslom.

Photo - Viera Prokopcová

Viera Prokopcová

Ak žehnáme Izraelu, požehnanie prichádza na nás samotných (Gn 12,3): „Požehnám tých, čo budú teba žehnať a zavrhnem tých, čo budú teba preklínať.“ Ak je v našom srdci alebo v rodine, u predkov prítomný antisemitizmus, alebo máme predsudky voči Židom, robili sme si vtipy na adresu Židov alebo Izraela, dopustili sme sa neprávosti voči Židom, ukrivdili sme, boli sme ľahostajní voči povolaniu židovského národa, atď ..., bránime požehnaniu, ktoré je nám prisľúbené v Gn 12.

Photo - Jozef Demjan

Jozef Demjan

V detstve ma sexuálne zneužil starší chalan, prešiel som chudobou, okultizmom, depresiami, sexuálnymi partnermi toho istého pohlavia, či pokusmi o samovraždu. Svetlo do môjho života vniesla viera v Ježiša Krista.

Photo - Marek Nikolov

Marek Nikolov

Cieľom modlitbových zhromaždení s názvom „Ježiš uzdravuje“ (najbližšie v sobotu 14. októbra 2017) je zažiť, že Boh je láska. Láska, ktorá sa chce dávať a zjavovať svoje milosrdenstvo aj skrze uzdravenia, znamenia, divy a zázraky.

Photo - Katarína Kolčárová

Katarína Kolčárová

Začala som vnímať anjelov, ale neskôr aj duchov. Čo bolo strašné. Začala som pociťovať strach a aj depresiu som dostala. Bola som zmätená, nechápala som ako je to možné, že mi to ubližuje. Veď v tom predsa nemôže byť nič zlé. Videla som svoju kamarátku, ako zvláda s ľahkosťou život a keďže to bol veľmi dobrý človek, myslela som si, že je to v poriadku.

Photo - Rick Warren

Rick Warren

Ľudia sa ma pýtajú: Čo je zmyslom života? Ja odpovedám veľmi stručne a výstižne: život je prípravou na večnosť. Boli sme stvorení pre večnosť a Boh chce, aby sme boli s Ním v nebi.

Photo - Renáta Ocilková

Renáta Ocilková

Počas chemoterapií mi však vypadol menštruačný cyklus. Keď som sa na to asi po pol roku spýtala môjho gynekológa – onkológa, s veľkými obavami, ako zareagujem, mi povedal: „To je normálne. Vy už cyklus nikdy nedostanete.“

Photo - Anton Srholec

Anton Srholec

Viera a láska k Ježišovi a k jeho veci naplnila moje celé srdce a bol som ochotný za to položiť svoj život.

Photo - Denis Blaho

Denis Blaho

Veštil som a plnilo sa to, mával som jasnovidecké obrazy krátkodobej budúcnosti, ktoré sa tiež plnili. Kresťanstvom som pohŕdal a veriacich ľudí alebo známych, ak neboli naozaj hlboko veriaci, som spochybňoval alebo dotiahol na nejaký budhistický seminár.

Photo - Bohuš Živčák

Bohuš Živčák

Napriek prenasledovaniu za komunizmu, alebo možno práve kvôli tomu, sa hľadanie Boha stalo pre mňa neustálym dobrodružstvom. Viac putovaním ako študovaním. Na strednej škole sa Boh začal približovať ešte dramatickejšie.

Photo - Veronika Barátová

Veronika Barátová

Spomienky na začiatok môjho návratu k Bohu sú pre mňa stále veľmi krásne a dôležité do dnešného dňa. Stalo sa tak počas môjho štúdia na vysokej škole, v dobách normalizačného komunizmu.

Photo - Dr. Gloria Polo

Dr. Gloria Polo

Aj mňa zasiahol blesk, vnikol do mňa cez ruku a spálil celé moje telo strašným spôsobom, zvnútra aj zvonku. Moje rebrá, brucho, podbruško, nohy aj pečeň boli zuhoľnatené. Moje ľadviny utrpeli silné popáleniny, tak isto pľúca a vaječníky.

Photo - P. Vojtech Kodet

P. Vojtech Kodet

Jádra křesťanství se začínám dotýkat v okamžiku, kdy pochopím, že Bůh je ten, který si mě zamiloval, a kdy to prožiji na vlastní kůži. Když pochopím a prožiji, že Bůh je ten, který mě hledá, a zakusím, že jsme se konečně setkali. Když pochopím a prožiji, že Bůh ke mně mluví, zaslechnu jeho hlas ve svém srdci a začnu ho poslouchat.

Photo - Oto Mádr

Oto Mádr

Tato doba není pro křesťany zvlášť příjemná, ale pro křesťany správného formátu je to velký a nádherý čas. „Jestliže mne pronásledovali, i vás budou pronásledovat.“ V takových slavných chvílích zpívá církev Pánu hrdinskou píseň lásky a věrnosti. Je to výsada a dar právě teď žít, milovat a bojovat.

Photo - Matka Tereza

Matka Tereza

Nie je dôležité to, čo robíme, ale koľko lásky do svojej činnosti vložíme. Robme malé veci s veľkou láskou.

Príbeh - David Hathway
Pašerák viery

small_339.jpg

Povolaním pastor a evanjelista. Je ženatý a má 3 dcéry a 5 vnúčat. Bol uväznený v pražskej väznici za pašovanie Svätého Písma do Československa. Prežil rakovinu pľúc a rakovinu hrdla.

Davida bude možné stretnúť a zažiť 12. septembra 2015 v EXPO aréne v Bratislave na Festivale života.

Napriek tomu, že David Hathaway káže evanjelium už viac ako 60 rokov, radi by sme vám ho krátko predstavili. Tento človek zažil toľko udalostí, že by to vystačilo na tri ľudské životy. Opakované pašovanie cez východnú hranicu, väzenie v Československu, psychické mučenie, rakovina dvoch orgánov... D. Hathaway má 82 rokov a napriek všetkému, čo prežil, nosí v sebe nevyčerpateľnú dávku optimizmu.

"Som evanjelista a pochádzam z Veľkej Británie. Som ženatý, mám tri dcéry a päť vnúčat. Väčšinu svojho života som strávil tým, že som niekoľkokrát precestoval celú Európu." Takto jednoducho sa predstavil človek, ktorý prežil napríklad komunistické väzenie či rakovinu hrdla a pľúc. Ale poďme po poriadku.

Neuveriteľný príbeh D. Hathawaya sa začal písať v roku 1961. Bol obyčajným pastorom a evanjelizátorom lokálneho zboru v Anglicku, keď si ako 30-ročný vytýčil nebezpečný cieľ. Chcel sa autom dostať do Jeruzalema, kde sa vtedy konala Celosvetová Letničná konferencia. Nielenže nemal peniaze, navyše mu všetci, od motoristických organizácií cez Ministerstvo zahraničných vecí Veľkej Británie tvrdili, že je to nemožné.

On však od svojho plánu neustúpil. Spolu s deviatimi priateľmi si naplánoval expedíciu, ktorú napokon minibusom aj absolvoval. Viedla z Anglicka cez celú Európu, vrátane tzv. východného bloku, čo bolo v tom čase mimoriadne nebezpečné.

"Nebezpečné to bolo preto, že bolo samo o sebe nebezpečné ísť za ´železnú oponu´," spomína D. Hathaway. "Okrem východnej Európy bolo riziko prejsť aj cez Turecko. A ak by v Sýrii vedeli, že ideme do Jeruzalema, zrejme by nás boli zastrelili. Takže áno, bolo to nebezpečné. Ale keď vyjdem von a prejdem cez štvorprúdovku , tiež je to nebezpečné. Môže ma zraziť auto alebo električka. No ja ani priatelia sme sa nebáli. Dôveroval som Bohu, že je to možné. A podarilo sa."

Potom, ako po prvý raz úspešne absolvoval túto cestu, prejavili o ňu záujem aj ďalší členovia zboru. Ako však legálne dostať toľko ľudí cez východnú hranicu bez toho, aby ich ohrozil? Vtedy Angličanovi napadlo založiť si cestovnú kanceláriu. "Nemal som podnikateľský zámer, keď som založil cestovku Crusader Tours.

Jednoducho to začalo tým, že záujem vycestovať prejavilo množstvo ľudí. To bol však iba jeden rozmer mojich aktivít," spomína D. Hathaway. "Počas ďalších ciest za ´železnú oponu´ som na vlastné oči videl, ako boli ´východní´ kresťania prenasledovaní. Mal som možnosť vidieť, ako sa s nimi v jednotlivých krajinách ´východného bloku´ zaobchádza. Bol to pre mňa obrovský šok. Preto som sa rozhodol pomáhať im čo najviac, ako len budem môcť."

Oficiálne prevážanie anglických veriacich cestovnou kanceláriou D. Hathawaya do Jeruzalema trvalo tri roky, keď do jeho života zasiahla choroba. Diagnóza znela - rakovina hrdla. Písal sa rok 1964, keď Davidovi našli v krku nádor. Nevzdával sa a namiesto lekárov sa spoliehal na Božiu moc. "Modlil som sa nebezpečnú modlitbu," spomína. "´Bože, ak chceš, aby som zostal v Anglicku, uzdrav ma a potom dovolím lekárom, aby mi rezali hlasivky. Ale ak chceš, aby som šiel do Ruska, potom uzdrav môj hlas.´ Boh ma v ten večer uzdravil a keď som šiel na vyšetrenie, lekári museli uznať, že to bol zázrak."

Pašerák viery

Po tomto zázračnom uzdravení sa D. Hathaway opäť vrhol na svoju prácu. Ďalej vozil krajanov do Jeruzalema a premýšľal, ako veriacim za "železnou oponou" pomôcť. Získajúc poznatky, že v krajinách východného bloku chýba kresťanom písané Slovo Božie, bolo razom rozhodnuté. Evanjelický pastor sa rozhodol pašovať týmto veriacim Biblie. "Ľudia vo východnom bloku nemali v 60.rokoch šancu zohnať si Bibliu a naozaj po nej zúfalo tužili. Preto som to urobil. V každom autobuse, ktorý vozil našich ľudí do Jeruzalema, bol vnútorný úložný priestor. Bol dobre ukrytý, preto sme sa rozhodli dať knihy tam. Jednou cestou sme takto prepašoval dve tony Biblií, ktoré sme rozvážali do všetkých bývalých komunistických krajín, vrátane Československa."

Prevážať Biblie cez "železnú oponu" bolo veľké riziko. Na otázku, koľkokrát sa im takto pašovanie podarilo, odpovedal D. Hathaway stručne: "Nespočetne veľa krát." Jeho okolie s tým nesúhlasilo a to, čo robil, sa nepáčilo ani manželke. Nečudo, keď mu šlo o veľa. A to aj napriek tomu, žo hoci na každom hraničnom priechode autobus i cestujúcich skontrolovali, nikomu nenapadlo, že veriaci na ceste do Svätej zeme niečo prechovávajú. Takto sa podarilo vyviezť vyše 150-tisíc Biblií.

Takto "pokojne" to šlo do 21. júna 1972, keď všetko prasklo. "Bol som vtedy na hranici z východného Nemecka do Československej republiky. Viezol som Biblie, vydané v ruštine. Na hraničnom priechode vtedy hľadali drogy a boli omnoho dôslednejší, ako kedykoľvek predtým. Biblie našli. Nechali ma tam čakať 36 hodín a ja som nečakal, že ma zatvoria. Nie za Biblie. Potom však dostali priamy príkaz z Ruska, aby ma zavreli. Odviezli ma do väznice Bory v Plzni. Fyzicky ma nemučili, bol to skôr psychický nátlak, doslova teror. Tvrdili mi, že sa odtiaľ nikdy nedostanem živý. Vyhrážali sa mi smrťou a nedovolili ani mojej manželke, aby ma navštívila. Veľmi mi znepríjemňovali život."

D. Hathaway hovorí, že až vtedy si uvedomil mieru nenávisti, ktorú mali komunisti voči Biblii aj veriacim. Presvedčil sa o tom aj počas súdu. A to nielen o nenávisti, ale aj o nezmyselnosti jeho zadržania i väznenia.

"Pamätám si, ako som bol priamo v súdnej miestnosti počas pojednávania. Pýtal som sa sudcu, čo je vlastne také zlé na Biblii. Odpovedal, že Biblia napáda ich štát. Opýtal som sa teda, či ju čítal. Keď povedal, že nie, opýtal som sa, ako môže tvrdiť, že napáda štát? Jeho odpoveď bola: ´Preto, lebo tak to povedala naša vláda...´"

Päť plus päť

Súd skončil a rozsudok znel: päť rokov väzenia. Za obyčajné pašovanie Biblií. Britský pastor bol následne prevezený do pražského väzenia na Pankráci. Čakali ho tvrdé väzenské podmienky. "Moja rodina mi posielala balíčky s jedlom, no nikdy sa ku mne nedostali. Dozorcovia si ich nechali. V podstate môžem povedať, že som prežil toto väzenie iba vďaka tomu, že mi pomohli Čechoslováci - spoluväzni. Tí tiež nedokázali pochopiť, že ma zavreli za Biblie."

To, čo sa dialo v komunistických väzeniach, v tom čase vedel málokto. Počas väznenia D. Hathawaya sa v pražskej väznici zastavil aj Červený kríž. No nič nevideli ani nevedeli. On však toho videl dosť. Zločiny proti ľudskosti i "šliapanie" po ľuďoch. Ani po toľkých rokoch sa mu o tom nehovorí ľahko, no ako vraví, mal svoju vieru a veril v zázrak. V to, že ho Boh odtiaľ dostane. "Videl som toho veľa a bolo to veľmi zlé. Videl som, ako sa tam zaobchádza s ľuďmi. Aj to, ako boli väzni posielaní do uránových baní. A zvlášť na Pankráci. Bolo to veľmi nebezpečné a mnoho väzňov bolo aj škaredo zranených. Niektorí boli aj fyzicky týraní. Niektorí nezniesli väzenský život a preto ubližovali sami sebe. Strážcovia nám vraveli, že Nemci tam od druhej svetovej vojny nechali gilotínu. Vyhrážali sa, že ju proti nám použijú."

Napriek všetkému, čo tam videl, zažil a čo ho muselo veľmi poznačiť, sa D. Hathaway nezmenil. Stále veril, že prežije a dostane sa na slobodu. Dokonca sa rozhodol urobiť niečo pre svojich spoluväzňov. Keď ho raz prišiel navštíviť britský premiér Harold Wilson, počas návštevy sa D. Hathaway nejakým zázrakom dostal k svojej batožine a prepašoval si do cely svoju Bibliu. Po tejto udalosti sa mohol pasovať aj za väzenského pastora, lebo sa odhodlal tajne kázať za múrmi väznice. Keď na to dozorcovia prišli, "naparili" mu ďalších päť rokov. Čas jeho väzenia sa tak nebezpečne zodvihol. Desať rokov za mrežami za pašovanie a rozsievanie viery.

"Vo väzení som sa modlil za zázrak, aby som sa dostal von. A podarilo sa. Boh mi vo sne ukázal deň môjho prepustenia. Bolo to na moje 41. narodeniny, necelý rok po mojom zatvorení. Keď za mnou po druhý raz prišiel britský premiér, bol som z väzenia prepustený." Domov, do Británie, sa teda pastor vracal ako hrdina a na dlhý čas zaplnil stránky novín. Na otázku, čo mu vo väzení najviac chýbalo, sa zasmial a odpovedal ako pravý Angličan: "Čaj.

Jedno vrecúško nám tam muselo vydržať dva týždne." Napriek tomu, že niekoľkokrát riskoval život na ceste do východného bloku a pomáhal ľuďom, čakala ho ďalšia ťažká skúška. Znova sa mu vrátila rakovina, no tentoraz sa usadila na pľúcach. Tak ako pri prvej chorobe, ani v tomto prípade nechcel o liečbe ani počuť. Napriek tomu, že situácia bola vážna. "Mal som tak napadnuté pľúca, že mi lekár chcel polovicu z nich vyoperovať," spomína Angličan.

"Neabsolvoval som však operáciu ani chemoterapiu a ani som nebral žiadne tabletky. Nemal som čas na to, aby som ležal v nemocnici," smeje sa. Ďalší zázrak na seba nenechal dlho čakať a D. Hathaway opäť tvrdí, že ho uzdravil Boh.

Pomáha ďalej

Ak by sa niekto nazdával, že po návrate do vlasti bude bývalý "východný väzeň" žiť ako obyčajný pastor, mýlil by sa. Začala so oňho zaujímať televízia i všetky noviny.

Zrazu bol slávny. A túto slávu aj "využil". Nie však vo svoj prospech. V roku 1976 zorganizoval celosvetovú úspešnú kampaň za prepustenie Georgia Vinsa, známeho ruského pastora z Kyjeva. Za svoju vieru v Boha bol odsúdený na dlhé roky v sibírskom väzení. Podarilo sa, no Georgi nebol ani zďaleka posledný, ktorého anglický pastor dostal "von".

D. Hathaway je kresťan telom i dušou. Pre svoju vieru bol schopný riskovať vlastný život na cestách do Jeruzalema, pri pašovaní Biblií, i vtedy, keď kázal za múrmi väznice. Tvrdí, že komunisti ho nezničili, iba ho urobili ešte silnejším.

V súčasnosti chodí po celom svete. Organizuje konferencie a Božou mocou lieči ľudí. A hoci má 82 rokov, pokojný život, ktorý nikdy neviedol, mu ani teraz nechýba. "Ak by bol život iba tichý a pokojný? Asi by som sa veľmi nudil. Mám dokonca ďalšie plány. Od čias svojej mladosti v sebe prirodzene nosím ešte mnoho veľkých snov," zasmial sa D. Hathaway na záver.

Davida bude možné stretnúť a zažiť 12. septembra 2015 v EXPO aréne v Bratislave na Festivale života.


Späť na svedectvá | Zdieľaj na Facebooku | vybrali.sme.sk Pošli do vybrali.sme.sk

Dobré správy

  • Chiara Lubich
    "Nič nie je stratené mierom. Všetko môže byť stratené vojnou", tak hovorí pápež Pius XII. Pacem in terris bol názov encykliky pápeža Jána XXIII. "Už nikdy viac vojna", slová ktoré pápež Pavol VI opakoval Spojeným národom. A pápež Ján Pavol II, následne po hrozných udalostiach 11. septembra poukázal na cestu, ktorou treba prejsť: "Žiaden mier bez spravodlivosti, žiadna spravodlivosť bez odpustenia".
    2017-04-26
  • Marek Nikolov
    Jeden večer som nevedel zaspať. Vyšiel som z izby a pred izbou sedela v klbku schúlená moja školo-povinná dcérka, ktorá mala už niekoľko hodín spať. Prekvapený sa jej pýtam, že čo sa stalo. Ona mi na to, že má veľký strach a že od strachu nemôže ani zaspať. To mi bolo čudné a divné, pretože odmalička bola veľmi odvážna a nebojácna.
    2017-04-11
  • Anselm Grün
    Sila, ktorá uzdravuje. Po niekoľkých rokoch znovu prichádza P. Anselm Grün, OSB na Slovensko s programom prednášok a stretnutí dňa 16.6.2017 v Kláštore pod Znievom.
    2017-03-27
  • Dr. Martin Luther King Jr.
    Mám sen, že jedného dňa na červených vrchoch Georgie, synovia bývalých otrokov a synovia bývalých vlastníkov otrokov budú schopní si spolu zasadnúť za stôl bratstva. Snívam o tom, že moje 4 deti budú jedného dňa žiť v národe, kde nebudú posudzované podľa farby ich pleti, ale podľa vlastností ich charakteru.
    2017-03-08
  • Heinz Horst Deichmann
    156 miliónov párov topánok. Toľko párov predal len v jednom roku Heinz Horst Deichmann. Patril medzi 100 najbohatších ľudí v Nemecku a mal predajňu skoro v každom stredne veľkom meste. Napriek tomu hovoril: "Boh sa ma nakoniec nebude pýtať, koľko topánok som predal. Bude chcieť vedieť, či som žil ako opravdivý kresťan."
    2017-03-03

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.