Photo - Kaka

Kaka

Potrebujem Ježiša každý deň môjho života. Ježiš mi hovorí v Biblii, že bez neho nemôžem urobiť nič. Mám dnes dar a schopnosti hrať futbal, pretože mi to dal Boh.

Photo - Ivona Škvorcová

Ivona Škvorcová

Jedna malá „gulička“, ktorú som si náhodne našla na krku, zmenila nielen moje plány, ale i život. Treba ju vyoperovať - bolo odporúčanie mojej lekárky. Vraj len bežná operácia, o nič nejde. V nemocnici som strávila tri dni a s pokojom a úplnou bezstarostnosťou som tri týždne čakala na výsledky z biopsie. Ako 22-ročnú vysokoškoláčku plnú života a energie, ma ani len nenapadlo, že by mohlo ísť o niečo vážne. 22. 2. 2006 zneli slová lekára: „Je to pozitívne“. Ani som presne nechápala, čo to znamená. Šok, ktorý otriasol celou mojou rodinou - RAKOVINA. Bola som zmätená, mala som kopec otázok a obáv.

Photo - Katarína Kuchtová

Katarína Kuchtová

Modlila som sa a prosila Pána o záchranu nášho Šimonka. Prišli sme do nemocnice a lekár mu nameral tep 300 - to je na kolaps a smrť.

Photo - Augustín Ugróczy

Augustín Ugróczy

Ahojte chlapci, mládenci, muži, mudrci, odpadlíci, vagabundi, hľadači pokladov, drakobijci, kávičkári, hudobníci, načúvači, jedným slovom UČENÍCI. Takýmto oslovením na úvod mailu zvolávam mojich chlapcov na pravidelné mesačné stretká s názvom PAJTA.

Photo - Elias Vella

Elias Vella

Keď som bol profesorom dogmatickej teológie, učil som svojich študentov, že diabol ako osoba neexistuje.

Photo - Matej Tóth

Matej Tóth

Aj keď mám krásny a šťastný život, nie vždy bolo všetko ružové a ideálne, ale ja sa riadim heslom, že všetko zlé je na niečo dobré a Pán Boh má svoj plán. Preto sa snažím nájsť vo všetkom a všetkých ľuďoch hlavne to dobré.

Photo - James Manjackal

James Manjackal

... položil ruky na moju hlavu a začal sa modliť: „Nebeský Otče, pošli teraz svojho Syna Ježiša do choroby tuberkulózy, ľadvinových kameňov a infekcie, ktorými trpí tento kňaz a úplne uzdrav jeho telo aj dušu.“ Vtedy som si pomyslel, že asi videl moju zdravotnú kartu, kde sú opísané moje zdravotné problémy!

Photo - Katarína Randová

Katarína Randová

Pred rokom mi vyšli nedobré výsledky na HPV vírus, ktorý spôsobuje rakovinu krčka maternice. Keďže to nebolo veľmi vážne, čakali sme na ďalšie stery. Ich výsledky boli opäť horšie ako predtým. A takto sa to opakovalo ešte raz. Výsledky sa zhoršili, dokonca výsledky na rakovinové bunky vyšli všetky pozitívne. Mne sa vtedy zrútil svet.

Photo - Peter Slaný

Peter Slaný

Začal som pravidelne huliť trávu. Už v trinástich som fajčil trávu denne. Chodil som do školy nahúlený. Cez prestávky som si tiež občas zahulil. V tej dobe som opovrhoval tvrdými drogami. Myslel som si, že nikdy nebudem feťák. Onedlho som vyskúšal durmán, LSD, extázu... V štrnástich som vyskúšal Piko (pervitín).

Photo - Róbert Slamka

Róbert Slamka

Viem čo je rakovina. Môj ocko zomrel na rakovinu, aj starý ocko zomrel na rakovinu a tak viem čo to znamená, keď niekto povie máš zhubný nádor! A tak som si povedal, idem zomrieť.

Photo - Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Ak teda za to, čo som robil, to jest za dobro, pravdu a Krista mám byť trestaný, vtedy nechcem ani menší trest, ale radšej väčší trest a bol by som najšťastnejší, keby som mohol za Krista i zomrieť, hoci viem, že tak veľkej milosti nie som hodný.

Photo - Jozef Červeňák

Jozef Červeňák

V novembri toho roku 2002 na Sviatok všetkých svätých som sa vracal z cintorína domov. Ako som tak kráčal, vo svojom srdci som vnímal hlas, ktorý mi hovoril: „Ona bude tvojou ženou“.

Photo - Liu Žen jing - (brat Yun)

Liu Žen jing - (brat Yun)

Podzemná Cirkev v Číne čelí krutému prenasledovaniu aj v dnešných dňoch. Yun tvrdí, že aj vďaka prebiehajúcemu vyše 30 ročnému prenasledovaniu, utrpeniu a mučeniu sú dnes veriaci čínskej podzemnej Cirkvi pripravení v moslimskom, hinduistickom a budhistickom svete obetovať svoj život za Ježiša Krista a ohlasovanie Jeho Evanjelia.

Photo - MUDr. Emília Vlčková

MUDr. Emília Vlčková

Príbeh exhomeopata: Dcére som vyliečila bronchitídu po tom, čo jej nezabrali antibiotiká. Mne po podaní homeopatika na druhý deň zmizla bradavica.

Photo - Vlado Žák

Vlado Žák

Vedel som o Bohu, ale nepoznal som Ho. Videl som Boha len ako prísneho sudcu, ku ktorému som bol viac viazaný akýmsi strachom, než čímkoľvek iným. Teraz už viem ako veľmi som sa mýlil.

Photo - Alžbeta Šimová

Alžbeta Šimová

Keď po operácii prišli výsledky a potvrdil sa karcinogénny nádor, potrebovala som ísť pred Eucharistického Krista.

Photo - Dominik Dobrovodský

Dominik Dobrovodský

Áno, kosti sú mojím životným údelom. Narodil som sa so zlomeninou a od vtedy celé detstvo rok čo rok zlomeniny pri najmenších pádoch. Veľa času som strávil v nemocniciach, poznal utrpenie na vlastnej koži, ale videl trpieť aj druhých. Na druhej strane to bola pre mňa vysoká škola života. Bola to skúsenosť, že Boh je vždy pri mne, že ma nikdy neopustí. A tak sa postoj chvály stal (a stále znovu stáva) mojím prvým vyjadrením lásky k nemu.

Photo - Nick Vujicic

Nick Vujicic

som vďačný, že som sa pred 31 rokmi narodil bez rúk a nôh. Nebudem predstierať, že môj život je jednoduchý, ale skrze lásku mojich milovaných rodičov a viery v Boha som prekonal moje nešťastie a môj život je teraz naplnený radosťou a zmyslom.

Photo - Viera Prokopcová

Viera Prokopcová

Ak žehnáme Izraelu, požehnanie prichádza na nás samotných (Gn 12,3): „Požehnám tých, čo budú teba žehnať a zavrhnem tých, čo budú teba preklínať.“ Ak je v našom srdci alebo v rodine, u predkov prítomný antisemitizmus, alebo máme predsudky voči Židom, robili sme si vtipy na adresu Židov alebo Izraela, dopustili sme sa neprávosti voči Židom, ukrivdili sme, boli sme ľahostajní voči povolaniu židovského národa, atď ..., bránime požehnaniu, ktoré je nám prisľúbené v Gn 12.

Photo - Jozef Demjan

Jozef Demjan

V detstve ma sexuálne zneužil starší chalan, prešiel som chudobou, okultizmom, depresiami, sexuálnymi partnermi toho istého pohlavia, či pokusmi o samovraždu. Svetlo do môjho života vniesla viera v Ježiša Krista.

Photo - Marek Nikolov

Marek Nikolov

Cieľom modlitbových zhromaždení s názvom „Ježiš uzdravuje“ (najbližšie v sobotu 14. októbra 2017) je zažiť, že Boh je láska. Láska, ktorá sa chce dávať a zjavovať svoje milosrdenstvo aj skrze uzdravenia, znamenia, divy a zázraky.

Photo - Katarína Kolčárová

Katarína Kolčárová

Začala som vnímať anjelov, ale neskôr aj duchov. Čo bolo strašné. Začala som pociťovať strach a aj depresiu som dostala. Bola som zmätená, nechápala som ako je to možné, že mi to ubližuje. Veď v tom predsa nemôže byť nič zlé. Videla som svoju kamarátku, ako zvláda s ľahkosťou život a keďže to bol veľmi dobrý človek, myslela som si, že je to v poriadku.

Photo - Rick Warren

Rick Warren

Ľudia sa ma pýtajú: Čo je zmyslom života? Ja odpovedám veľmi stručne a výstižne: život je prípravou na večnosť. Boli sme stvorení pre večnosť a Boh chce, aby sme boli s Ním v nebi.

Photo - Renáta Ocilková

Renáta Ocilková

Počas chemoterapií mi však vypadol menštruačný cyklus. Keď som sa na to asi po pol roku spýtala môjho gynekológa – onkológa, s veľkými obavami, ako zareagujem, mi povedal: „To je normálne. Vy už cyklus nikdy nedostanete.“

Photo - Anton Srholec

Anton Srholec

Viera a láska k Ježišovi a k jeho veci naplnila moje celé srdce a bol som ochotný za to položiť svoj život.

Photo - Denis Blaho

Denis Blaho

Veštil som a plnilo sa to, mával som jasnovidecké obrazy krátkodobej budúcnosti, ktoré sa tiež plnili. Kresťanstvom som pohŕdal a veriacich ľudí alebo známych, ak neboli naozaj hlboko veriaci, som spochybňoval alebo dotiahol na nejaký budhistický seminár.

Photo - Bohuš Živčák

Bohuš Živčák

Napriek prenasledovaniu za komunizmu, alebo možno práve kvôli tomu, sa hľadanie Boha stalo pre mňa neustálym dobrodružstvom. Viac putovaním ako študovaním. Na strednej škole sa Boh začal približovať ešte dramatickejšie.

Photo - Veronika Barátová

Veronika Barátová

Spomienky na začiatok môjho návratu k Bohu sú pre mňa stále veľmi krásne a dôležité do dnešného dňa. Stalo sa tak počas môjho štúdia na vysokej škole, v dobách normalizačného komunizmu.

Photo - Dr. Gloria Polo

Dr. Gloria Polo

Aj mňa zasiahol blesk, vnikol do mňa cez ruku a spálil celé moje telo strašným spôsobom, zvnútra aj zvonku. Moje rebrá, brucho, podbruško, nohy aj pečeň boli zuhoľnatené. Moje ľadviny utrpeli silné popáleniny, tak isto pľúca a vaječníky.

Photo - P. Vojtech Kodet

P. Vojtech Kodet

Jádra křesťanství se začínám dotýkat v okamžiku, kdy pochopím, že Bůh je ten, který si mě zamiloval, a kdy to prožiji na vlastní kůži. Když pochopím a prožiji, že Bůh je ten, který mě hledá, a zakusím, že jsme se konečně setkali. Když pochopím a prožiji, že Bůh ke mně mluví, zaslechnu jeho hlas ve svém srdci a začnu ho poslouchat.

Photo - Oto Mádr

Oto Mádr

Tato doba není pro křesťany zvlášť příjemná, ale pro křesťany správného formátu je to velký a nádherý čas. „Jestliže mne pronásledovali, i vás budou pronásledovat.“ V takových slavných chvílích zpívá církev Pánu hrdinskou píseň lásky a věrnosti. Je to výsada a dar právě teď žít, milovat a bojovat.

Photo - Matka Tereza

Matka Tereza

Nie je dôležité to, čo robíme, ale koľko lásky do svojej činnosti vložíme. Robme malé veci s veľkou láskou.

Príbeh - Dan Baumann
Uväznený v Iráne

small_dan baumann.JPG

Pracoval 5 rokov v Afganistane ako dobrovoľník pre organizáciu Mládež s Misiou (YWAM), ako adminstrátor očnej nemocnice, ktorá pomáhala afgánskym ľuďom.

www.danbaumann.com

Dan Baumann strávil veľa rokov misionárskou službou v moslimských krajinách. Po dvojtýždňovej ceste do Iránu bol v tejto krajine uväznený na hraniciach. Dan ďalej hovorí:

„Spolu s priateľom sme cítili, že by sme mali ísť na 2 týždne do Iránu... Bolo nám tam príjemne a my sme sa zaľúbili do krajiny i do jej obyvateľov.

Keď sme opúšťali krajinu, na hraničnom prechode sme podali svoje doklady, aby nám ich opečiatkovali. Nevrátili nám ich. Keď asi o šesť hodín neskôr prišli, povedali nám: „S vašimi dokladmi sú nejaké problémy.“

Už som niečo podobné niekoľkokrát zažil a tak som sa spýtal: „Čo ak vy máte Problém? Čo, ak je komplikáciou to, že sme Američania?“ Všetko to vyplávalo na povrch. A zrazu som si uvedomil: „Hej, naozaj môžeme mať problém. Toto je skutočnosť.“ Počas doterajšieho chodenia s Pánom po všetkých možných nebezpečných miestach som bol vždy svedkom, ako Pán riešil podobné situácie. A tu ma odrazu premkla myšlienka: „Čo ak toto je o niečom inom?“

Oboch nás oddelili. Vzali ma do inej miestnosti a tam ma bili asi 6 hodín, kopali a udierali ma. Po šiestich hodinách ma odvliekli do inej miestnosti a tam sme sa s priateľom stretli. Aj on bol dotlčený. Potom nás obliekli do väzenských šiat a zaviazali nám oči. Odviedli nás do pivnice a dali nás do oddelených ciel. A tak som bol uväznený v Iráne. Bolo to mimo mňa, nič som s tým nemohol urobiť. Alebo Boh urobí zázrak, alebo tam zostanem.

Nemal som pocit Božej prítomnosti. Cítil som sa, akoby bol Boh veľmi ďaleko. Dokázal som dôverovať iba Božiemu charakteru, a že Jeho charakter bude verný - nech by som cítil čokoľvek odhliadnuc od okolností, ktoré som prežíval.

Dali ma do samotky. V kúte svietilo svetlo každý deň 24 hodín. Bolo to v zime a vonku bol sneh a ohrievač nefungoval dosť dobre. Z cely som sa dostal von len na vypočúvanie, ktoré bolo niekedy každý deň, inokedy s prestávkami. A potom ma viedli chodbou do vypočúvacej miestnosti. Bola to odporná miestnosť. Na podlahe boli stopy krvi, bola temná ako prízrak. To bola tá najstrašnejšia časť celej skúsenosti.

Začalo sa vypočúvanie – facky, údery do žalúdka, občas kopanie. Zápasil som s vierou: „Je Boh so mnou? Miluje ma? Ak je Boh dobrý, prečo dovoľuje, aby som bol v tejto situácii?“

A spomínam si, ako som sa raz ráno zobudil a cítil som, že som vnútorne hotový. A spomínam si, ako som si pomysel: “Ak tu mám zostať do konca života, prečo s tým neskoncovať?“ Jedinou myšlienkou bolo nezostať tam, a ak tam nemám zostať, tak je lepšie zomrieť.

Strčil som hlavu do umývadla a naplnil som ho vodou. Potom som priviazal opasok z jednej strany umývadla a potom som skúsil pevne pritiahnuť druhý koniec o umývadlo a myslel som si, že koniec príde rýchlo, keď udržím hlavu vo vode. Štyrikrát som to takto skúšal. Pri každom pokuse som však bol natoľko vystrašený, že som opasok nedokázal pritiahnuť úplne. A nikdy nezabudnem na posledný pokus. Znovu som to skúsil a hovoril som si: „No tak, urob to už!“ A predsa som to nedokázal. Nedokázal som opasok zatiahnuť naplno. A spomínam si, ako som vytrhol hlavu z vody a spadol som na zem. Ak som bol niekedy zlomený, tak to bolo práve vtedy. A ak som niekedy cítil hanbu, bolo to presne v tej chvíli.

Spomínam si tiež, že som ležal na zemi a v tej chvíli sa začala miestnosť napĺňať úžasným svetlom. Otočil som sa, lebo som chcel vedieť, čo sa deje a stál tam Ježiš. Stál predo mnou a na tvári mal široký úsmev. Stretol ma presne v tom mojom najúbohejšom stave. Pozrel na mňa, vystrel ruky ku mne, podsunul ich pod mňa. Povedal mi: „Dan, milujem ťa a sľubujem ti, že ťa cez toto budem niesť.“ Od toho dňa až podnes, som také myšlienky viac nemal.

Taký je Ježiš. Stretne nás v tom našom najhlbšom ponížení a môže nás zachrániť z našich priepastí. A chce nám dať život uprostred našej bolesti života a biedy. On sa s nami stretne, miluje nás a chce nás zachrániť z akejkoľvek životnej situácie.

Boh mi začal dávať výzvy v oblasti lásky k nepriateľom. Povedal: „Dan, spýtaj sa ma, čo si myslím o tom mužovi.“ Tým sa ma spýtal na môjho vypočúvateľa, človeka, ktorý ma bil, na muža, ktorý ma zrejme najviac nenávidel.

Prešlo už niekoľko dní, keď som sa Boha spýtal: „No, OK, čo si teda myslíš o tom chlapovi?“ A v tej chvíli sa mi začalo otvárať srdce a ja som začal vidieť Božiu lásku k tomu mužovi, ako ho miloval od počiatku, ako ho Pán stvoril, ako miloval jeho rodinu. A nikdy nezabudnem na posledný deň, keď som ho videl a pomyslel som si: „Ó, Bože, čo bude dnes robiť?“ A v tej chvíli som naňho pozrel a povedal som: „Pane, ak sa tu máme vídať každý deň do konca môjho života, čo keby sme sa stali priateľmi?“ On: „Nie, to je nemožné.“ A ja som povedal: „Pane, môžete začať tým, že mi poviete svoje krstné meno.“ A vystrel som ruku, aby som mu ju podal a povedal som: „Pane, buďme priateľmi.“

Ako som vystrel ruku, aby som mu ju podal, zamrzol a len tam tak stál a po niekoľkých minútach sa začal chvieť. Odrazu som videl, ako sa jeho ruka pomaly blíži k mojej a on mi potriasol rukou. A ako mi trasie rukou, slzy mu začínajú stekať po tvári a on mi triasol rukou asi desať minút. Slzy mu ďalej stekajú po tvári a on sa pozrie na mňa a rečie: „Dan,“ – on ma nazval mojím menom. Volám sa Rizak a ja by som veľmi rád bol tvojím priateľom.“ A to spôsobilo, že som si uvedomil, že pre Ježiša nejestvuje žiadne kamenné srdce, že On dokáže zmeniť aj najtvrdšie srdce.

Boh ma naučil milovať môjho nepriateľa. Počul som hovoriť strážnikov o „tých cudzincoch“ (o mne a o mojom priateľovi). „Sú to kresťania. Nasledujú Ježiša.“ A iný povedal: Och, títo cudzinci. Mohli vedieť, že keď prídu sem, môžu mať problémy. Ale oni majú cieľ. Majú dôvod prečo žiť i prečo zomrieť. A to je to, čo chcem aj ja.“ A ja som počul troch z nich povedať: „Áno, dnes ideme nasledovať Ježiša. Ideme nasledovať Jeho cestu.“ A ak je toto časť dôvodu, prečo som tu, nuž nech je tak.

Rovnako, ako v prípade týchto strážcov vo väznici, túžim, aby ľudia vedeli, aký je Ježiš dobrý, že nás môže zachrániť uprostred bolesti. Chce sa s nami stretnúť uprostred našej hanby, našej zlomenosti a že je dobrý, nech by sme prežívali čokoľvek, že nás miluje.

Nepriamo som sa dozvedel, že mi hrozia dve odsúdenia na smrť: jedno za to, že som misionár a druhé za to, že som špión. A v tej väznici, sme popravy počuli dosť pravidelne.

Zakrátko som mal svoju chvíľu v súdnej sieni za prítomnosti stoviek ľudí, kamier, sudcov. Napokon prišla otázka: „Povedzte nám dnes, pane: „Prečo, prečo ste prišli do Iránu?“ Niečo vo mne povstalo – Božia moc – a pamätám sa, ako som sa pozrel na sudcu a povedal som: „Prišiel som do Iránu, aby som vám povedal o Ježišovi Kristovi.“ A keď som to povedal, hovorím si: „Och, čo som to povedal?“ A potom som to zrazu povedal znovu a ešte raz. A nato odrazu čosi začalo rásť v mojom srdci a potom som asi dvadsať minút ohlasoval Evanjelium. Vzápätí som každému v tej sieni i tým, ktorí ma mohli počuť, povedal všetko o tom, kto je Ježiš a ako veľmi ich miluje.

Zrazu som si uvedomil: „Som slobodný. Áno, som slobodný. No a čo, keď ma zabijú. Môj život bol zaplatený krvou Ježiša Krista a môj domov je v nebi. Nik mi to nemôže vziať. A uvedomil som si, že uprostred samotnej smrti mi Boh dal milosť postaviť sa a hovoriť pravdu. A keď som to robil, prinieslo mi to do srdca slobodu a poznanie, že tento život tu nekončí, že jestvuje čosi viac a že ja idem domov a nik mi to nemôže vziať. Po deviatich týždňoch väzenia v Iráne Dana Baumanna iránsky najvyšší súd oslobodil a on naďalej pokračuje vo svojej misionárskej činnosti po celom svete.

 

Preložil: Vladimír Repka

www.adoramus.sk


Späť na svedectvá | Zdieľaj na Facebooku | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium

Dobré správy

  • Ľuboš Štofko
    Všimli sme si, že aj Ježiš očakáva našu osobnú lásku k Nemu? Alebo pre našu predstavu o nezištnosti Jeho lásky máme sklon túto potrebu opomínať a sústrediť sa na to, že Bohu postačí, ak sa budeme snažiť odpúšťať blížnym a dávať almužny. Veď Ježiš je v každom z nich a láska voči ním je prejavom lásky voči Nemu!
    2017-10-17
  • Milada Passerini
    Pomáhame v prvom rade konkrétnym osobám ako osamelým matkám s dieťaťom, vdovám s deťmi, mnohopočetným rodinám, týranám ženám, detským domovom, ľuďom v krízových centrách, v azylových domoch i v zariadeniach napr. pre psychicky či fyzicky chorých a napokon v centrách pre ľudí bez domova.
    2017-10-06
  • Ľuboš Štofko
    Napriek tomu, že ide o takmer najbežnejšiu modlitbu v repertoári mojich a azda aj vašich modlitieb, Otčenášu som rozumel veľmi málo. S výnimkou úvodu - oslovenia: „Otče náš, ktorý si na nebesiach,“ sa mi ostatné formulácie prosieb javili štylisticky dosť nelogické a nedávali mi jasný zmysel.
    2017-10-04
  • Marek Nikolov
    Babka zomrela. Čítam smutnú správu, ktorú mi poslala moja Monika. Išlo o mamu nášho priateľa Braňa a poslednú žijúcu babku jeho dvoch malých detí.
    2017-09-26
  • Raniero Cantalamessa
    Účinnosť krstu v Duchu Svätom v reaktivácii krstu spočíva v tomto: človek konečne prispieva vlastným podielom -- menovite, robí rozhodnutie viery, pripravený pokáním, ktoré umožňuje slobodné Božie konanie a prúdenie všetkej Jeho sily. Je to ako keď zapojíte zástrčku a zapne sa svetlo. Boží dar je konečne „nespútaný“ a Duchu je umožnené rozlievať sa ako vôňa v kresťanskom živote.
    2017-08-24

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.