Photo - Kaka

Kaka

Potrebujem Ježiša každý deň môjho života. Ježiš mi hovorí v Biblii, že bez neho nemôžem urobiť nič. Mám dnes dar a schopnosti hrať futbal, pretože mi to dal Boh.

Photo - Ivona Škvorcová

Ivona Škvorcová

Jedna malá „gulička“, ktorú som si náhodne našla na krku, zmenila nielen moje plány, ale i život. Treba ju vyoperovať - bolo odporúčanie mojej lekárky. Vraj len bežná operácia, o nič nejde. V nemocnici som strávila tri dni a s pokojom a úplnou bezstarostnosťou som tri týždne čakala na výsledky z biopsie. Ako 22-ročnú vysokoškoláčku plnú života a energie, ma ani len nenapadlo, že by mohlo ísť o niečo vážne. 22. 2. 2006 zneli slová lekára: „Je to pozitívne“. Ani som presne nechápala, čo to znamená. Šok, ktorý otriasol celou mojou rodinou - RAKOVINA. Bola som zmätená, mala som kopec otázok a obáv.

Photo - Katarína Kuchtová

Katarína Kuchtová

Modlila som sa a prosila Pána o záchranu nášho Šimonka. Prišli sme do nemocnice a lekár mu nameral tep 300 - to je na kolaps a smrť.

Photo - Augustín Ugróczy

Augustín Ugróczy

Ahojte chlapci, mládenci, muži, mudrci, odpadlíci, vagabundi, hľadači pokladov, drakobijci, kávičkári, hudobníci, načúvači, jedným slovom UČENÍCI. Takýmto oslovením na úvod mailu zvolávam mojich chlapcov na pravidelné mesačné stretká s názvom PAJTA.

Photo - Elias Vella

Elias Vella

Keď som bol profesorom dogmatickej teológie, učil som svojich študentov, že diabol ako osoba neexistuje.

Photo - Matej Tóth

Matej Tóth

Aj keď mám krásny a šťastný život, nie vždy bolo všetko ružové a ideálne, ale ja sa riadim heslom, že všetko zlé je na niečo dobré a Pán Boh má svoj plán. Preto sa snažím nájsť vo všetkom a všetkých ľuďoch hlavne to dobré.

Photo - James Manjackal

James Manjackal

... položil ruky na moju hlavu a začal sa modliť: „Nebeský Otče, pošli teraz svojho Syna Ježiša do choroby tuberkulózy, ľadvinových kameňov a infekcie, ktorými trpí tento kňaz a úplne uzdrav jeho telo aj dušu.“ Vtedy som si pomyslel, že asi videl moju zdravotnú kartu, kde sú opísané moje zdravotné problémy!

Photo - Katarína Randová

Katarína Randová

Pred rokom mi vyšli nedobré výsledky na HPV vírus, ktorý spôsobuje rakovinu krčka maternice. Keďže to nebolo veľmi vážne, čakali sme na ďalšie stery. Ich výsledky boli opäť horšie ako predtým. A takto sa to opakovalo ešte raz. Výsledky sa zhoršili, dokonca výsledky na rakovinové bunky vyšli všetky pozitívne. Mne sa vtedy zrútil svet.

Photo - Peter Slaný

Peter Slaný

Začal som pravidelne huliť trávu. Už v trinástich som fajčil trávu denne. Chodil som do školy nahúlený. Cez prestávky som si tiež občas zahulil. V tej dobe som opovrhoval tvrdými drogami. Myslel som si, že nikdy nebudem feťák. Onedlho som vyskúšal durmán, LSD, extázu... V štrnástich som vyskúšal Piko (pervitín).

Photo - Róbert Slamka

Róbert Slamka

Viem čo je rakovina. Môj ocko zomrel na rakovinu, aj starý ocko zomrel na rakovinu a tak viem čo to znamená, keď niekto povie máš zhubný nádor! A tak som si povedal, idem zomrieť.

Photo - Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Ak teda za to, čo som robil, to jest za dobro, pravdu a Krista mám byť trestaný, vtedy nechcem ani menší trest, ale radšej väčší trest a bol by som najšťastnejší, keby som mohol za Krista i zomrieť, hoci viem, že tak veľkej milosti nie som hodný.

Photo - Jozef Červeňák

Jozef Červeňák

V novembri toho roku 2002 na Sviatok všetkých svätých som sa vracal z cintorína domov. Ako som tak kráčal, vo svojom srdci som vnímal hlas, ktorý mi hovoril: „Ona bude tvojou ženou“.

Photo - Liu Žen jing - (brat Yun)

Liu Žen jing - (brat Yun)

Podzemná Cirkev v Číne čelí krutému prenasledovaniu aj v dnešných dňoch. Yun tvrdí, že aj vďaka prebiehajúcemu vyše 30 ročnému prenasledovaniu, utrpeniu a mučeniu sú dnes veriaci čínskej podzemnej Cirkvi pripravení v moslimskom, hinduistickom a budhistickom svete obetovať svoj život za Ježiša Krista a ohlasovanie Jeho Evanjelia.

Photo - MUDr. Emília Vlčková

MUDr. Emília Vlčková

Príbeh exhomeopata: Dcére som vyliečila bronchitídu po tom, čo jej nezabrali antibiotiká. Mne po podaní homeopatika na druhý deň zmizla bradavica.

Photo - Vlado Žák

Vlado Žák

Vedel som o Bohu, ale nepoznal som Ho. Videl som Boha len ako prísneho sudcu, ku ktorému som bol viac viazaný akýmsi strachom, než čímkoľvek iným. Teraz už viem ako veľmi som sa mýlil.

Photo - Alžbeta Šimová

Alžbeta Šimová

Keď po operácii prišli výsledky a potvrdil sa karcinogénny nádor, potrebovala som ísť pred Eucharistického Krista.

Photo - Dominik Dobrovodský

Dominik Dobrovodský

Áno, kosti sú mojím životným údelom. Narodil som sa so zlomeninou a od vtedy celé detstvo rok čo rok zlomeniny pri najmenších pádoch. Veľa času som strávil v nemocniciach, poznal utrpenie na vlastnej koži, ale videl trpieť aj druhých. Na druhej strane to bola pre mňa vysoká škola života. Bola to skúsenosť, že Boh je vždy pri mne, že ma nikdy neopustí. A tak sa postoj chvály stal (a stále znovu stáva) mojím prvým vyjadrením lásky k nemu.

Photo - Nick Vujicic

Nick Vujicic

som vďačný, že som sa pred 31 rokmi narodil bez rúk a nôh. Nebudem predstierať, že môj život je jednoduchý, ale skrze lásku mojich milovaných rodičov a viery v Boha som prekonal moje nešťastie a môj život je teraz naplnený radosťou a zmyslom.

Photo - Viera Prokopcová

Viera Prokopcová

Ak žehnáme Izraelu, požehnanie prichádza na nás samotných (Gn 12,3): „Požehnám tých, čo budú teba žehnať a zavrhnem tých, čo budú teba preklínať.“ Ak je v našom srdci alebo v rodine, u predkov prítomný antisemitizmus, alebo máme predsudky voči Židom, robili sme si vtipy na adresu Židov alebo Izraela, dopustili sme sa neprávosti voči Židom, ukrivdili sme, boli sme ľahostajní voči povolaniu židovského národa, atď ..., bránime požehnaniu, ktoré je nám prisľúbené v Gn 12.

Photo - Jozef Demjan

Jozef Demjan

V detstve ma sexuálne zneužil starší chalan, prešiel som chudobou, okultizmom, depresiami, sexuálnymi partnermi toho istého pohlavia, či pokusmi o samovraždu. Svetlo do môjho života vniesla viera v Ježiša Krista.

Photo - Marek Nikolov

Marek Nikolov

Cieľom modlitbových zhromaždení s názvom „Ježiš uzdravuje“ (najbližšie v sobotu 14. októbra 2017) je zažiť, že Boh je láska. Láska, ktorá sa chce dávať a zjavovať svoje milosrdenstvo aj skrze uzdravenia, znamenia, divy a zázraky.

Photo - Katarína Kolčárová

Katarína Kolčárová

Začala som vnímať anjelov, ale neskôr aj duchov. Čo bolo strašné. Začala som pociťovať strach a aj depresiu som dostala. Bola som zmätená, nechápala som ako je to možné, že mi to ubližuje. Veď v tom predsa nemôže byť nič zlé. Videla som svoju kamarátku, ako zvláda s ľahkosťou život a keďže to bol veľmi dobrý človek, myslela som si, že je to v poriadku.

Photo - Rick Warren

Rick Warren

Ľudia sa ma pýtajú: Čo je zmyslom života? Ja odpovedám veľmi stručne a výstižne: život je prípravou na večnosť. Boli sme stvorení pre večnosť a Boh chce, aby sme boli s Ním v nebi.

Photo - Renáta Ocilková

Renáta Ocilková

Počas chemoterapií mi však vypadol menštruačný cyklus. Keď som sa na to asi po pol roku spýtala môjho gynekológa – onkológa, s veľkými obavami, ako zareagujem, mi povedal: „To je normálne. Vy už cyklus nikdy nedostanete.“

Photo - Anton Srholec

Anton Srholec

Viera a láska k Ježišovi a k jeho veci naplnila moje celé srdce a bol som ochotný za to položiť svoj život.

Photo - Denis Blaho

Denis Blaho

Veštil som a plnilo sa to, mával som jasnovidecké obrazy krátkodobej budúcnosti, ktoré sa tiež plnili. Kresťanstvom som pohŕdal a veriacich ľudí alebo známych, ak neboli naozaj hlboko veriaci, som spochybňoval alebo dotiahol na nejaký budhistický seminár.

Photo - Bohuš Živčák

Bohuš Živčák

Napriek prenasledovaniu za komunizmu, alebo možno práve kvôli tomu, sa hľadanie Boha stalo pre mňa neustálym dobrodružstvom. Viac putovaním ako študovaním. Na strednej škole sa Boh začal približovať ešte dramatickejšie.

Photo - Veronika Barátová

Veronika Barátová

Spomienky na začiatok môjho návratu k Bohu sú pre mňa stále veľmi krásne a dôležité do dnešného dňa. Stalo sa tak počas môjho štúdia na vysokej škole, v dobách normalizačného komunizmu.

Photo - Dr. Gloria Polo

Dr. Gloria Polo

Aj mňa zasiahol blesk, vnikol do mňa cez ruku a spálil celé moje telo strašným spôsobom, zvnútra aj zvonku. Moje rebrá, brucho, podbruško, nohy aj pečeň boli zuhoľnatené. Moje ľadviny utrpeli silné popáleniny, tak isto pľúca a vaječníky.

Photo - P. Vojtech Kodet

P. Vojtech Kodet

Jádra křesťanství se začínám dotýkat v okamžiku, kdy pochopím, že Bůh je ten, který si mě zamiloval, a kdy to prožiji na vlastní kůži. Když pochopím a prožiji, že Bůh je ten, který mě hledá, a zakusím, že jsme se konečně setkali. Když pochopím a prožiji, že Bůh ke mně mluví, zaslechnu jeho hlas ve svém srdci a začnu ho poslouchat.

Photo - Oto Mádr

Oto Mádr

Tato doba není pro křesťany zvlášť příjemná, ale pro křesťany správného formátu je to velký a nádherý čas. „Jestliže mne pronásledovali, i vás budou pronásledovat.“ V takových slavných chvílích zpívá církev Pánu hrdinskou píseň lásky a věrnosti. Je to výsada a dar právě teď žít, milovat a bojovat.

Photo - Matka Tereza

Matka Tereza

Nie je dôležité to, čo robíme, ale koľko lásky do svojej činnosti vložíme. Robme malé veci s veľkou láskou.

Príbeh - Charles Whitehead
Viete, ako veľmi Vás Boh miluje?

Narodil som sa v roku 1942 a študoval som u jezuitov. Ukončil som školu u jezuitov a išiel som na univerzitu do Durhamu s dobrým intelektuálnym poznaním mojej katolíckej viery.

Keďže som nikdy nezažil Božiu lásku alebo prítomnosť Ducha Svätého vo svojom živote, tak som postupne opustil pravidelné praktizovanie mojej viery a chodil som na omšu iba pri určitých príležitostiach.

V Durhame som stretol Sue. Po ukončení vysokoškolských štúdií sme si našli prácu a zosobášili sme sa. Sue bola vychovávaná v Anglikánskej cirkvi, ale v tom čase bola ateistkou. Našťastie bola rada, že svadba bude v katolíckom kostole, pretože to bolo dôležité pre mňa a pre moju rodinu. Začali sme náš manželský život v blízkosti Manchestru, ale čoskoro sme sa presťahovali blízko Londýna, kde sme kúpili dom a mali prvé dve z našich detí. Stále som do kostola chodil len príležitostne; viera pre môj život nebola veľmi dôležitá. Situácia sa začala meniť v roku 1975, keď sme začali navštevovať malú ekumenickú diskusnú skupinku organizovanú niekoľkými priateľmi s cieľom preskúmať vieru a praktizovanie kresťanov z rôznych cirkví a úlohu Ducha Svätého v životoch všetkých kresťanov. Skupinku sme nenavštevovali s obrovským nadšením. To bolo skôr kvôli tomu, že sme svojim priateľom nevedeli povedať nie. Bola to skupina pre manželské páry. Potrebovali do skupinky ďalšieho katolíka, preto sa nás spýtali, či by sme k nim nechodili s tým, že boli pripravení prijať Sue ako ateistku. Asi sa domnievali, že diskusie budú o to živšie, čo naozaj aj boli!

Na druhom stretnutí skupinky nás oslovilo a zasiahlo svedectvo manželského páru z miestneho baptistického zboru. Hovorili o ich živej viere. Ježiš bol s nimi v každom momente a vo všetkom, čo robili. Hovorili k Nemu a On ich viedol a pomáhal im vo všetkom. Nikdy sme nepočuli ľudí hovoriť s takým presvedčením a istotou. Baptistka zistila, že jej príbeh Sue hlboko zasahuje a nasledujúci deň jej darovala moderný preklad Biblie s odporučením, aby si prečítala niektoré z listov Petra alebo Pavla. Ja som vtedy bol na krátkej služobnej ceste. Sue si skutočne prečítala niektoré listy z Nového zákona a zistila, že sú zaujímavé a aktuálne nielen pre ňu, ale aj pre ľudí, ktorých poznala. Pozrela si jeden kresťanský televízny program, v ktorom dobre známa katolíčka hovorila o jej viere tým istým spôsobom ako naši baptistickí priatelia pred pár dňami.

Keď išla do postele, modlila sa za vieru a Boh zapálil oheň hlboko v jej vnútri. Rokmi tento oheň v nej mocnejšie a mocnejšie rástol. Zrazu vedela, že je Božím dieťaťom, že Ježiš za ňu zomrel a že Duch Svätý je živý v nej.

Vrátil som sa z mojej služobnej cesty a zistil som, že už nemám ženu ateistku, ale kresťanku, ktorej viera bola naplno živá, oveľa viac ako moja! Zmenila sa v mnohých veciach, a to sa ma dotklo. Zrazu som mal veľkú výzvu v oblasti viery. Veď napokon ja som bol považovaný za veriaceho kresťana v rodine, ale teraz ma Sue predbehla. Pokojne a v tichosti som sa rozhodol hľadať hlbšie pochopenie a skúsenosť s Bohom pre seba samého; v skutočnosti som však nevedel, ako to urobiť.

V jednu nedeľu navrhla, aby sme išli do miestnej anglikánskej cirkvi, o ktorej sme počuli, že bola veľmi živá a dobrá pre rodiny. Prišli sme na rannú službu trochu neskôr a zrazu sme sa, ani neviem ako, ocitli v prvej rade. Bola to vynikajúca služba s vhodnými časťami nielen pre nás, ale aj pre deti. Skutočne sa mi páčila. Pri odchode zo zboru som si potriasal ruku s kňazom a ďakoval som mu za jeho kázeň, ktorú som považoval za veľmi užitočnú. On mi neodpovedal, len mi držal ruku. Povedal som mu, že som sa cítil príjemne v tom kostole – avšak od neho neprišla žiadna odpoveď. A nechcel pustiť ani moju ruku ... Po mojom treťom pokuse o konverzáciu nakoniec povedal:

„Viete, ako veľmi Vás Boh miluje?“ Bola to otázka pre mňa. Bol som v pokušení, že mu odpoviem, že viem, že Boh miluje všetkých ľudí, ale v skutočnosti som odpovedal jednoducho „nie“. „Boh chce zmeniť Váš život“ povedal mi, „chcel by som sa s Vami modliť“. Zaviedol ma späť do kostola. Kľakli sme si. Položil svoju ruku na moje rameno a modlil sa za to, aby som spoznal Božiu lásku a aby sa môj život zmenil. Potom sa začal modliť v čudnom jazyku a ja som si myslel, že musí byť cudzinec, teda nie z Anglicka. Po modlitbe sme išli na kávu; na všetky moje otázky odpovedal len opakovaným tvrdením, že Boh mi zjaví Jeho zámery.

Nasledujúci deň som išiel do Londýna ako obyčajne. Nedalo sa mi nemyslieť na tieto udalosti. Nosil som ich neustále vo svojej mysli. Tak som išiel ráno na prechádzku a zastavil som sa v malom katolíckom kostole v blízkosti mojej kancelárie. Kostol bol prázdny a ja, kráčajúc k oltáru, som si kľakol pred Pánom. „Čo sa deje?“ Spýtal som sa Ho. „Som veľmi zmätený“.

V tom momente som bol zaliaty Božou láskou. Bolo to akoby som bol zabalený v teplej deke. Nikdy predtým som nič podobné nezažil. Zrazu som kľačal, plakal a oľutoval všetky svoje hriechy, žiadajúc Pána o odpustenie. Začal som sa modliť čudným jazykom, ale zastavil som to, lebo som nemal poňatia, čo to znamená. Postavil som sa a spieval som z celého hrdla nejaké staré hymny. Vďaka Bohu, kostol bol prázdny! Po chvíli som sa pozrel na hodinky a zistil som, že som tam strávil 3 hodiny! Ponáhľal som sa späť do práce a zistil som, že každý kto išiel smerom ku mne, odchádzal z chodníka. Prečo? Stále som z plného hrdla spieval hymny.

V ten večer, keď som prišiel domov, povedal som Sue všetko, čo sa mi stalo a zatelefonoval som anglikánskemu kňazovi. „Čakal som, že mi zavoláte“, povedal. „Nastúpte do auta a príďte za mnou“. Išiel som, vysvetlil som mu udalosti z toho rána a požiadal som ho, aby mi vysvetlil jeho slová, ktoré mi hovoril v kostole počas predchádzajúceho doobedia. „Dobre“, povedal, „Učím sa počúvať hlas Ducha Svätého. Nie vždy ho zachytím správne, ale keď ste stáli predo mnou včera, Duch Svätý mi povedal, že Vás mám držať za ruku – tak som to urobil. Hovorili ste mi niečo, ale ja som sa pokúšal počúvať slová Ducha Svätého.

Nakoniec som pocítil, že viem, čo hovorí a povedal som Vám to. Teraz naozaj poznáte Božiu lásku, ktorou Vás miluje. Váš život už nebude nikdy taký ako predtým.“ Aké pravdivé boli tieto slová!

Pridali sme sa do miestnej ekumenickej modlitebnej skupiny a začali sme chodiť na omšu s úplne novým porozumením toho, o čom to celé je. Dva roky som čítal Sväté písmo od začiatku do konca. Podčiarkoval som si texty, ktoré ku mne naozaj prehovárali. Učil som sa pravdu Božieho slova. Do niekoľkých rokov som sa stal členom diecézneho služobného tímu pre katolícku charizmatickú obnovu a predsedom Anglického národného služobného výboru. Po niekoľkých ďalších rokoch som bol členom Medzinárodnej katolíckej charizmatickej obnovy v službe (ICCRS) a skoro ihneď ma zvolili za Prezidenta. Túto funkciu som vykonával 10 rokov. Počas týchto rokov som sídlil vo Vatikáne a tešil som sa z pravidelných stretnutí s Jánom Pavlom II, veľkým podporovateľom Katolíckej charizmatickej obnovy.

Charizmatická obnova ma priviedla do celého sveta. Písal som knihy a články o práci Ducha Svätého; zasadal som v mnohých cirkevných výboroch vo farnostiach, diecézach, a to na národnej i medzinárodnej úrovni. Som riaditeľom mnohých kresťanských skupín a založil som mnohé nové organizácie. Všetko to začalo v roku 1976 prorockými slovami poznania od anglikánskeho kňaza, ktorý ma nikdy predtým nevidel, ale ktorý sa učil nasledovať vnuknutia Ducha Svätého. Naše životy sa veľmi zmenili. Bolo to a stále to je vzrušujúcou cestou viery; niečo čo by som nevymenil za nič na svete. Ďakujem Ti Pane!

 

© Charles Whitehead, Apríl 2012.

Späť na svedectvá | Zdieľaj na Facebooku | vybrali.sme.sk Pošli do vybrali.sme.sk

Dobré správy

  • Peter Hocken
    Pán si z piatka na sobotu ráno 10.06.2017 povolal k sebe velikána, pátra Petra Hockena. Vo svojich 85 nedožitých narodeninách bol Božím služobníkom, priateľom a kňazom, ktorý do posledného dychu s radosťou slúžil Božiemu telu po celom svete. Pán ho obdaril mimoriadnym intelektom a múdrosťou spolu so skúsenosťou krstu v Duchu Svätom aj schopnosťou odborne a zrozumiteľne popísať teologickú a duchovnú skúsenosť, ktorá sa deje v Cirkvi osobitne po II. Vatikánskom koncile.
    2017-06-11
  • Marek Nikolov
    Túžime ešte viac inšpirovať ľudí pre Pána. Túžime, aby jeho deti neboli iba konvertiti, žijúci vieru pre seba, ale skutoční učeníci a jeho priatelia, ktorí idú do celého sveta a zvestujú radosť evanjelia. Ak Ti horí srdce pre Krista a chcel by si mu slúžiť, ponúkame Ti pridať sa k nám.
    2017-05-22
  • Anton Chromík
    Muži sú vinní, lebo týrajú ženy. Muži sú vinní, lebo obsadzujú viac vrcholových pozícií v štáte. Muži sú vinní, lebo ženu vykorisťujú. Na všetkom je aj zrnko pravdy. Ideológia ale vylieva so špinavou vodou aj dieťa a rovnako to robí Istanbulský dohovor. EÚ včera 11.5.2017 odsúhlasila, že Istanbulský dohovor podpíše. Rozdelenie v Únii pokračuje a trhlina vzrastá.
    2017-05-12
  • Marek Šefčík
    Ty si vedel, že raz prídem!? Pamätáš si? Už sme sa pár krát stretli… Pokýval som hlavou. Nemali sme toľko času a pokoja, ako teraz. Vtedy som ale nemala záujem ťa objímať. Len som sa ťa chcela dotknúť. Priala som si, aby si vedel, že som na blízku. Všimla som si, že si zo mňa nemal strach. Dokonca si sa na mňa tak nesmelo usmial.
    2017-05-02
  • Chiara Lubich
    "Nič nie je stratené mierom. Všetko môže byť stratené vojnou", tak hovorí pápež Pius XII. Pacem in terris bol názov encykliky pápeža Jána XXIII. "Už nikdy viac vojna", slová ktoré pápež Pavol VI opakoval Spojeným národom. A pápež Ján Pavol II, následne po hrozných udalostiach 11. septembra poukázal na cestu, ktorou treba prejsť: "Žiaden mier bez spravodlivosti, žiadna spravodlivosť bez odpustenia".
    2017-04-26

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.