Dobré správy

  • Leo Jozef Suenens
    príliš veľa kresťanov, ak nie väčšina, prijíma Kristov prísľub o prebývaní Ducha v nich intelektuálne, ale neprijíma tento prísľub cez zážitok skúsenosti. Potom sa tento prísľub stáva bezvýznamný a znova a znova sa natíska otázka: Ako mám “vedieť,“ že Duch Svätý prebýva vo mne?
    2018-04-19
  • 2% pre mojpríbeh.sk
    Boli by sme radi, keby skúsení redaktori, ktorí majú výborné referencie a potenciál, posunuli evanjelizačnú stránku mojpribeh.sk, a tým aj náš spôsob ohlasovania Evanjelia, na novú úroveň.
    2018-03-09
  • Petr Jašek
    Moje situace byla velmi podobná: také jsem přišel z místa radosti v Pánu, kde jsem mohl zvěstovat evangelium svým spoluvězňům a mnohé z nich vést ke Kristu. Čas, kdy jsem byl ponižován a urážen, bit a mučen islamisty, byl zastíněn časem mé kazatelské služby ve věznici Al-Houda. Moje radost byla tak zřejmá a vyzařující, že se mnozí novináři po mém návratu divili a nechtěli věřit, že se mnou bylo tak zle v Súdánu zacházeno.
    2018-03-07
  • Marek Nikolov
    Si otvorený na nové priateľstvá a spoluprácu? Si pripravený dávať a prijímať povzbudenie? Ak si pripravený nielen dobro prijať, ale sa aj aktívne podieľať na jeho šírení a sprostredkovaní druhým ľuďom, tak nesmieš na našom stretnutí mužov chýbať.
    2018-02-06
  • Igor Ábel
    Zo všetkých izraelských bojovníkov mal iba jeden odvahu. Zabudnutý pastierko, čo doniesol jedlo jeho bratom a prišiel pozrieť, ako vyzerá boj. Všetci zbadali potopu v Goliášovi, ale iba jeden nemal strach. Keby som bol kráľom, dovolil by som to? Nebál by som sa hanby a porážky? Sme slabí muži, a nevieme kde máme prak aj kamene. Pýtajme si chlapské túžby a odvahu. Ak nevieme kde začať, spýtajme sa našich manželiek, či sú spokojné v bezpečí doma. Alebo či dokážu byť v bezpečí u Boha, ale pritom aj v nebezpečnom boji s nami?
    2018-01-24

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Príbeh - Briege McKenna
Zázraky a eucharistia

small_Briege Mckenna.jpg

Sestra Briege slúži ľuďom darom uzdravenia po celom svete. Jej služba je osobitne zameraná na kňazov. Viac o sestre a jej službe si môžete prečítať na webovej stránke Briege McKenna

Vieme, že Duch Svätý je vždy plný prekvapení. Ako mladé 14 ročné dievča som odovzdala svoj život Pánovi. Vstúpila som do rehoľnej komunity sv. Kláry. V 16 rokoch som zložila rehoľné sľuby. Bola som veľmi mladá.

Boh je však Bohom prekvapení. V tom čase sme z kláštora nemohli chodiť domov a ja som v 17 rokoch ťažko ochorela. Povedali mi, že už toho pre mňa nemôžu veľa urobiť a budem sa musieť vyrovnať s tým, že zostanem invalidom.

Bola som ako veľa iných ľudí. Milovala som Pána. Robila som v kláštore všetko, čo sa očakávalo, že sa má robiť. Dodržiavala som všetky pravidlá, ale nemala som osobnú skúsenosť s Ježišom. Predtým, ako som išla zložiť celoživotné sľuby, mi bolo odporučené, aby som si išla oddýchnuť na slnečnú Floridu. Tak som tam išla a bolo to najhoršie miesto kam som asi mohla ísť, pretože to bolo veľmi preľudnené miesto.

Ale Boh mal plán.  Bol to ten rok, keď Pattie Mansfield zakúsila spolu s inými vyliatie Ducha Svätého v Duquesne v Pittsburghu. Nevedela som o tom.

Počas nasledujúcich rokov som zažívala krízu a táto kríza sa prehĺbila do krízy viery. Neuvažovala som o odchode z kláštora, ale kládla som si otázky. Verím naozaj v Ježiša?

Niekedy Pán dopustí krízu, aby nás pohol z miesta, kde sme, na miesto, kde nás On chce mať. Ja som nosila habit a preto si každý myslel, že to je úžasné, že som taká mladá a zasvätená sestra. Ľudia si nadšene hovorili: "Ty musíš skutočne veľmi milovať Ježiša, keď sa vzdávaš všetkého taká mladá." A ja som hovorila, ja ho tak veľmi nemilujem, ako ste vy nadšení. Robím len to, čo sa odo mňa očakáva, že mám robiť. Telesne som pociťovala veľkú bolesť, ktorú som mala kvôli deformovanému telu. V tom som však počula Pána v mojom vnútri, ako mi hovorí: „ Je toho viac, čo Ti katolícka viera môže dať, je viac života, ako ten, čo máš teraz.“  

Nehľadala som fyzické uzdravenie, ale chcela som hlboko spoznať osobu Ježiša, ktorému som dala svoj život. Ani by ma nenapadlo sa modliť za moje fyzické uzdravenie.

V roku 1970 som išla na moje prvé charizmatické stretnutie a nechcela som žiaden z tých charizmatických darov. Chcela som len osobnejšie spoznať Ježiša. Chcela som sa len viac do neho zamilovať. Na stretnutí som sa modlila o viac Ducha Svätého. 

Keď som šla na duchovnú obnovu organizovanú charizmatickou obnovou a mala som trochu obavy. Nevedela som, čo mám očakávať. Ale vďaka Bohu, vedela som, že to, čo chcem, je Božia vôľa. Pretože poznať Boha osobne je Božou vôľou. Musíme mať zápal, aby sa ľudia od nás mohli týmto ohňom zapáliť. To bolo to, čo som chcela.

Počas sv. omše kázal jeden kňaz a povedal: „Pýtajte si Ducha Svätého.“ Vyzval ľudí, aby na seba kládli navzájom ruky. Na tých, ktorí chceli a pýtali si viac Ducha Svätého, kládli ruky. A ja som urobila to, čo mnoho iných ľudí. Povedala som nie. Vedela som však, že ak sa bude za mňa modliť ten kňaz, tak prijmem „krst  v Duchu Svätom“.  Bol však ďaleko až niekde pri pódiu a ja som bola v úzadí. Zatvorila som oči a počula som: „hľadaj ma, hľadaj ma."  Nechala som v tom momente zatvorené oči, vystrela som ruky a jediné čo som povedala, bolo: „Ježiš, prosím, príď ku mne, príď a zjav sa mi." V tom momente sa nejaká ruka dotkla mojej hlavy a pomyslela som si, že ten kňaz je ako kengura. Raz je tam a zrazu je pri mne. Ako sa môže tak rýchlo pohybovať? Otvorila som oči, aby som sa na neho pozrela. A čo sa stalo?

Bola som zázračne uzdravená. Moje zdeformované lakte a ruky už neboli zdeformované a ja som vyskočila.

Prvé, čo som po tejto skúsenosti vedela, bolo, že Ježiš je živý. Zamilovala som sa do Ježiša. Zamilovala som sa do mojej katolíckej viery. Nevedela som spievať. Začala som však spievať v cudzích jazykoch. Nielenže som bola fyzicky uzdravená, ale bola som celkom zmenená.

Mala som však jednu obavu. Nasledujúcich 6 mesiacoch som sa podieľala na mnohých aktivitách pre Ježiša. V hĺbke môjho vedomia som však mala myšlienku, že sa nechcem podieľať na modlitbách za uzdravenie, pretože sa mi to javilo ako senzácia a ja som nechcela, aby ma onálepkovali a aby sa na mňa upierali zraky mnohých ľudí. 

Po 6 mesiacoch od fyzického uzdravenia som vnímala, že mi Pán hovorí: „Choď do kaplnky.“

A odpovedala som mu, že je veľmi neskoro, a že každý je už v posteli. Môžem sa s Tebou stretnúť ráno. Teraz je už blízko polnoci!  Ale napokon som išla. Nič som necítila. Iba som tam sedela, pozerala sa na svätostánok a zostúpila na mňa moc ticha.

A hlas zo svätostánku mi povedal: „Briege, dávam Ti dar uzdravovania. Choď a používaj ho.“

Padla som na kolená a povedala som:  „Ježiš, ja nechcem žiadny dar uzdravovania. Nechcem ho.“ Potom som si povedala, či to vo mne nehovorila pýcha a rozhodla som sa, že  o tomto zážitku nikomu nepoviem.

Asi po 2 týždňoch som letela z Floridy do Kalifornie. Bola som na modlitebnom stretnutí a stretla som tam jedného kňaza z episkopálnej cirkvi, ktorý sa ku mne otočil a povedal mi: „Nikdy som nehovoril s katolíckou mníškou. Ty máš dar uzdravovania a Boh Ti to už povedal.“

Moja prvá reakcia bola, ako o tom môže vedieť? Dokonca to nebol ani katolík. Zažila som  uzdravenie vo vzťahu k iným cirkvám, ktoré som potrebovala. Po tom, ako som mu povedala, že by to ani biskup, ani moji predstavení neprijali,  sa na mňa pozrel a povedal mi: „Boh nikdy nikoho nenúti, On zjavuje svoju vôľu.“

Prvých 6 mesiacoch potom, čo som vstúpila do tejto služby som bola najväčším skeptikom. Pýtala som sa, budem sa správne modliť, budem robiť správne veci?

Ľudia boli uzdravovaní z rakoviny, zo slepoty, z leukémie zo všetkých možných druhov chorôb.

Potom mi jedného dňa Ježiš povedal, že môj strýko mal porážku a že tieto veci nečiním ja, ale On, ktorý si ma používa.   

Potom som urobila rozhodnutie. Bola som si vedomá, že keď človek stojí v službe uzdravovania, môže sa stať modlou alebo slávnou osobou. Povedala som si, že ja už pracujem pre slávnu osobu – Ježiša a že v tejto službe nie je žiadna superhviezda - iba Ježiš.

Rozhodla som sa ísť do Lúrd a požiadať o pomoc a príhovor Pannu Máriu, aby som zostala verná srdcu viery a Cirkvi. Mária je našou matkou a ona túži, aby sme vždy zvelebovali jej syna Ježiša Krista.

Po návšteve Lúrd som sa vrátila do USA a jeden mexický kňaz ma pozval, aby som prišla poslúžiť do Mexika. Otec Rick Thomas je úžasný charizmatický kňaz a jezuita.

Povedal mi, že pôjdeme k veľmi chudobným ľuďom a že je tam aj pri eucharistii zmätok. A že tí ľudia ani nemusia vedieť kto som a ako sa volám, že sa mám len za nich modliť.

Počas tej eucharistie som videla zázraky a ani som nič nehovorila. Videla som malého chlapca, ako bol úplne uzdravený počas toho, ako kňaz držal pozdvihnutú eucharistickú hostiu.

Videla som aj veľa iných zázrakov a bola som z toho veľmi prekvapená, pretože som doteraz nič podobné nezažila, hoci som na sv. omšu chodila od detstva. V tú noc som prijala prorocké slovo.

O 3 tej hodine ráno ku mne Pán prehovoril:„Vstaň z postele, chcem k Tebe hovoriť. Priviedol som Ťa sem k chudobným, ktorí nie sú chudobní na duchovné dary, naopak, sú veľmi bohatí. Priviedol som Ťa sem, aby som Ti ukázal, čo chcem, aby si robila“. Potom mi povedal: „Chcem, aby si si uvedomila, že som na oltároch vo svete a každý deň prichádzam v podobe chleba a vína ako živý Boh. Chcem, aby si išla do sveta a ohlasovala moc mojej prítomnosti v eucharistii. A uvidíš znamenia a zázraky.“

Za posledných viac ako 40 rokov som hovorila v mnohých televíziách, rádiách a na rôznych miestach po celom svete. Bola som chránená, pretože otec Kevin Scallon stál v tejto službe so mnou. 90 % našej služby je služba kňazom. Po službe kňazom mávame väčšinou stretnutie pre laikov z diecézy. Máme eucharistickú uzdravovaciu službu v kostoloch, alebo na štadiónoch.

Raz, keď sme boli v Afrike, miesto, kde sme slúžili, bolo natlačené ľuďmi a ja som im vysvetľovala, že Ježiš k nim príde.  

Povedala som, že neviem, ako k nim príde, ale že im garantujem, že Ježiš nikdy nikoho nesklame.

Jednému malému chlapcovi, ktorý sedel vpredu, zažiarila tvár, keď som povedala, že Ježiš je tu. Stále sa pozeral a usmieval sa. Postavil sa a chcel sa dotknúť Ježiša v monštrancii, keď okolo nej prechádzal. Nevedeli sme, že jeho otec ho priniesol na toto stretnutie paralyzovaného. Priamo tam bol zázračne uzdravený.

Moc Ducha Svätého a moc uzdravenia je skrze eucharistiu ponúknutá každému z nás.

 


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium