Youtube (odporúčané videá)


 

Dobré správy

  • Michaela Vyhnalová
    Pripomeňme si charakteristiku a identitu muža a ženy v ľudskom živote. Boh stvoril muža a ženu v jedinečnosti vlastnej danému pohlaviu. Utvoril ich tak, aby spoločne vytvorili komplexnú harmonickú jednotu.
    2021-10-08
  • Svätý otec František
    Drahí bratia, nech sa nám nestane takáto vec; pomôžme si navzájom, aby sme nepadli do pasce uspokojenia sa s chlebom a niečím k tomu. Lebo toto riziko prichádza znenazdania, keď sa situácia znormalizuje, keď sme sa ustálili a usadili s cieľom zachovať si pokojný život. Potom to, na čo sa zameriavame nie je „sloboda, ktorú máme v Ježišovi Kristovi“ (Gal 2, 4), jeho pravda, ktorá nás oslobodzuje (porov. Jn 8, 32), ale získanie priestoru a privilégií, čo je podľa evanjelia ten „chlieb a niečo k tomu“. 6 Tu zo srdca Európy nás to núti sa pýtať: nestratili sme trochu my kresťania horlivosť ohlasovania a proroctvo svedectva?
    2021-09-21
  • Svätý otec František
    Bez slobody niet pravej ľudskosti, pretože ľudská bytosť bola stvorená slobodná a na to, aby zostala slobodná. Dramatické obdobia dejín vašej krajiny sú veľkým ponaučením: keď bola sloboda zranená, zneuctená a zabitá, ľudskosť bola zdegradovaná a vzniesli sa búrky násilia, nátlaku a odňatia práv. Zároveň sloboda však nie je automatickým výdobytkom, ktorý sa nemení a zostáva raz a navždy. Nie! Sloboda je vždy cestou, niekedy ťažkou, ktorú treba neustále obnovovať, bojovať za ňu každý deň.
    2021-09-21
  • Svätý otec František
    Ako bolo povedané, architektúra vyjadrovala pokojné spolunažívanie dvoch komunít, vzácny symbol veľkého významu, úžasný znak jednoty v mene Boha našich otcov. Tu cítim aj ja, ako mnohí z nich, potrebu „vyzuť si sandále“, lebo sa nachádzam na mieste požehnanom bratstvom ľudí v mene Najvyššieho. Následne, však, bolo Božie meno zneuctené: v šialenstve nenávisti, počas druhej svetovej vojny, bolo zabitých viac než stotisíc slovenských židov.
    2021-09-21
  • Michaela Vyhnalová
    Viera vlieva do srdca človeka pochopenie. V sile pôsobenia takéhoto chápania sme zároveň aj schopní odolávať životným udalostiam, ktorými sme počas našej existencie vystavovaní. Túto neochvejnú silu zakúšame v nádeji, ktorá pramení z Božieho slova skrze pôsobenie Ducha Svätého. Čiže uveriť, znamená byť hlboko zakorenený, mať pevné korene živené prameňom Božieho slova, ktoré nepretržite poskytujú potrebnú oporu v podobe chápania a videnia pravdy, ktorá znamená svetlo, bez ktorého by sme v živote neboli schopní obstáť.
    2021-09-13

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Príbeh - Augustín Ugróczy
Pajta

small_20160604_131214bbb.jpg

Ing. arch. Augustín Ugróczy majú spolu s manželkou 4 deti. Vedie stretnutia mužov s názvom Pajta.

Venuje sa projekcii stavieb, kde popri štandardných materiáloch sa snaží presadzovať tie ekologické. Z nich je to predovšetkým drevo,slama, hlina a ovčia vlna. Jeho víziou je ponúkať ľuďom stavby, ktoré budú napĺňať ich skutočné túžby a potreby. Spolu s kamarátom založil atelierarcha.sk

 

Ahojte chlapci, mládenci, muži, mudrci, odpadlíci, vagabundi, hľadači pokladov, drakobijci, kávičkári, hudobníci, načúvači, jedným slovom UČENÍCI. Takýmto oslovením na úvod mailu zvolávam mojich chlapcov na pravidelné mesačné stretká s názvom PAJTA.

Toto všetko sme my. Toto všetko som ja. Už je to 15 rokov od tej temnej noci, kedy som prechádzkou po tmavom parku, chcel zahnať depresiu, úzkosť.

Mal som strach, že umriem - len tak, spontánne. Že znovu príde jeden z tých blackoutov a ja sa už nepreberiem. Na svoje vyziabnuté telo od anorexie (alebo ako by sa to mohlo volať, keď to má chlap?) som natiahol svoje otrhané oblečenie a čierny plášť. Ako som sa prechádzal a zúril vo mne armagedon, sadol som si na lavičku skadiaľ je výhľad na moje rodné sídlisko v Prievidzi. Díval som sa na rozsvietené paneláky a videl som seba ako dieťa. 6 ročný Gustík, čo pozná všetkých dinosaurov a netúži po ničom inom, než stať sa paleontológom. Vidím svoje očakávania a potom tie rany.

Zrazu mám 12 a na chrbte nálepky: "darebák, leňoch, grázel, vagabund..." Počúval som: " máš na viac, ale si lenivý, naháňaš sa len za vetrom, snílek..."

V škole sa ukázalo že som priemerný. A viete čo robia priemerní?

Priemerní sa flákajú, sprejujú po stenách a naháňajú dievčatá. Prijal som, že sa nedokážem učiť a na dinosaurov môžem zabudnúť. Tak som sa dal na iné cestičky - pouličné. Z toho vzniklo napätie. Strašné bolestivé napätie. Beznádej ako vyšitá. Túžil som byť hodnotný, ale hodnoty som rúcal.

Dal som sa na okultizmus, počúval satinistickú hudbu... Pritom som to nechcel. Ach. Toto je údel mnohých chlapcov a takíto sú aj moji chlapci z pajty. Sú to malí chalani, čo im život zobral ich skutočné sny a oni si vymysleli nové, nedokonalé, pyšné a potom prestali vládať.

Až kým do našeho života neprišiel On.

Ach, ešte teraz sa mi valia slzy do očí, keď mám povedať jeho meno. Ježiš. Môj Ježiš. Náš Ježiš. Sedel som teda na tej lavičke a pozeral na tie rozsvietené paneláky a v tom vo mne zaznela pieseň. Jedna z tých "neskutočne trapných" skladieb ktoré si púšťala moja mamina. A v piesni: "Ježiš ťa miluje, trala la la la..." "Do ri.. čo to je?" Je to brutal, ale odrazu sa vo mne všetko zmenilo. Ani som nezaplakal, ani nepadol na kolená, len som vedel, že je koniec, že starý človek umrel.

Vstal som a žil. Každý deň v kostole a biblia a On. Všetky depresie a blackouty prešli a ja žijem. Dnes mám ženu, a štyri deti a viete čo? Viete ako som spomínal, že som naháňal vietor? Je to šupa, ale ja som ho všetok pochytal. Vyštudoval som univerzitu (vedeli ste, že na výške sa už nepíšu diktáty? Vydržte), síce nie paleontológiu, ale architektúru a s kamarátom máme ateliér Archa a prekopávame minulosť a hladáme pradávne postupy, inovujeme ich a navrhujeme domy z dreva slamy a hliny.

A stretávame sa na stretkách pajta. A tam sú tí moji chlapci, ako som ich spomínal a aj do ich životov prišiel On. Tiež "sedeli na svojich lavičkách" a Ježiš ich navštívil a oni sa znovuzrodili. Takže sa stretávame a vytvárame priestor, kde nie sú očakávania, kde ťa nikto nechce napraviť, kde ťa nikto nemá za darebáka.

Prichádzajú baníci, drevorubci, podnikatelia, učitelia, muzikanti, programátori, lekári, kazatelia, kňazi... Prichádzajú chalani so svojim Ježišom a učia sa od neho a učíme sa od seba navzájom, ako sa učiť, modliť, prorokovať, smiať, vtipkovať, radovať, plakať, zápasiť a vyhrávať.

Ako Ti ja, Ježiš ďakujem za to, že si ma zachránil. Že si ma nechal umierať a vidieť hĺbku priepaste a že si sa nebál zababrať od krvi a vytrhol si ma.

Tak teda bratia, chlapci, snílci, vagabundi... učeníci, nasadajme na svoje harleye, mustangy, felicie a multiply, tam vonku nás čakajú naši zlomení priatelia, hovorí Kráĺ.


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium