Dobré správy

  • Leo Jozef Suenens
    príliš veľa kresťanov, ak nie väčšina, prijíma Kristov prísľub o prebývaní Ducha v nich intelektuálne, ale neprijíma tento prísľub cez zážitok skúsenosti. Potom sa tento prísľub stáva bezvýznamný a znova a znova sa natíska otázka: Ako mám “vedieť,“ že Duch Svätý prebýva vo mne?
    2018-04-19
  • 2% pre mojpríbeh.sk
    Boli by sme radi, keby skúsení redaktori, ktorí majú výborné referencie a potenciál, posunuli evanjelizačnú stránku mojpribeh.sk, a tým aj náš spôsob ohlasovania Evanjelia, na novú úroveň.
    2018-03-09
  • Petr Jašek
    Moje situace byla velmi podobná: také jsem přišel z místa radosti v Pánu, kde jsem mohl zvěstovat evangelium svým spoluvězňům a mnohé z nich vést ke Kristu. Čas, kdy jsem byl ponižován a urážen, bit a mučen islamisty, byl zastíněn časem mé kazatelské služby ve věznici Al-Houda. Moje radost byla tak zřejmá a vyzařující, že se mnozí novináři po mém návratu divili a nechtěli věřit, že se mnou bylo tak zle v Súdánu zacházeno.
    2018-03-07
  • Marek Nikolov
    Si otvorený na nové priateľstvá a spoluprácu? Si pripravený dávať a prijímať povzbudenie? Ak si pripravený nielen dobro prijať, ale sa aj aktívne podieľať na jeho šírení a sprostredkovaní druhým ľuďom, tak nesmieš na našom stretnutí mužov chýbať.
    2018-02-06
  • Igor Ábel
    Zo všetkých izraelských bojovníkov mal iba jeden odvahu. Zabudnutý pastierko, čo doniesol jedlo jeho bratom a prišiel pozrieť, ako vyzerá boj. Všetci zbadali potopu v Goliášovi, ale iba jeden nemal strach. Keby som bol kráľom, dovolil by som to? Nebál by som sa hanby a porážky? Sme slabí muži, a nevieme kde máme prak aj kamene. Pýtajme si chlapské túžby a odvahu. Ak nevieme kde začať, spýtajme sa našich manželiek, či sú spokojné v bezpečí doma. Alebo či dokážu byť v bezpečí u Boha, ale pritom aj v nebezpečnom boji s nami?
    2018-01-24

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Príbeh - Anna Václavová
Pane, neber mi ho!

small_Anna Vaclavova.jpg

Je matkou a vdovou.

Pri jednej návšteve syna v nemocnici primár oddelenia si zavolal nás rodičov do svojej kancelárie. S hlasom plným porozumenia a neutajeného súcitu nám oznamoval:
 
„Ťažko mi je vysloviť čo musím, lebo je to o to bolestnejšie, že som spolupracoval s vami vo všetkom čo sa pre vášho syna vykonalo. Ale verte mi, zo všetkých síl sme robili všetko čo sa len dalo urobiť pre záchranu vášho syna. Žiaľ, vybral všetky dostupné typy chemoterapie, ožarovanie ešte zhoršilo jeho stav, zobrali sme mu kostnú dreň... Čo pre neho môžeme ešte urobiť, dať mu jednu chemoterapiu, ktorá mu pomôže ešte aspoň 20-30 dní život predĺžiť. Hovorím to aj preto, aby ste sa podľa toho zariadili.“
 
Nasledoval náš argument, že „však má odobratú kostnú dreň, pre možnú transplantáciu“. Odpoveď znela: „V takomto štádiu vývoja choroby, to už nie je možné“. Dohodli sme sa, že synovi nedáme poznať skutočný stav, aby sme ho netrýznili.
 
Chceli sme si ho zobrať domov my, rodičia, aby sme jeho manželku a polročnú dcérku ušetrili. Ale primár bol rozumnejší. Povedal, aby sme zariadili čo je treba, starali sa o syna v jeho rodine, aby si malej ešte užil. Ťažké by bolo zdôvodňovať, prečo nemôže byť s malou a manželkou. Prirodzene prijali sme tento argument. Nakoniec, denne sme mu nosili domácu diétnu stravu, čaje, švédske kvapky, ovocné šťavy, šťavu z cvikly a kozie mlieko k nim domov.
 
Jeden kňaz, v dobrom úmysle chcel, aby sme mu povedali pravdu o jeho stave. My sme to na základe rozhovoru s lekárom odmietali. Po niekoľkých týždňoch, kedy už prekročil určený časový limit sme zbadali, že už nemá taký hrubý krk, ani tak vydutý chrbát a nesťažuje si na bolesti rúk. Črtal sa zázrak!
 
Nasledovala kontrola v nemocnici, na ktorú išiel, aj si to odšoféroval sám. Po kontrole zatelefonoval domov a mi oznámil, že je zdravý. Moja odpoveď znela: „to nie je možné“ – až som sa seba zľakla. Ako sme spolu dohovorili, išla som to oznámiť manželovi:
 
„Ocinko, Jojko je zdravý!“
 
Jeho odpoveď: „To nie je možné!“ Ale bolo! Zmizli všetky nádory, upravili sa markery! Ako to Boh dokonale urobil!
 
V tomto príbehu je len jediný hrdina: „Boh.“
 
Po tom, ako Boh uzdravil môjho syna, išla som sa poďakovať primárovi MUDr. P. Fuchsbergerovi, a MUDr. Lakotovi, súčasne aj ošetrujúcim lekárom nášho syna. MUDr. P. Fuchsberger sa zaujímal, čo sme doma so synom robili. Oznámila som mu, že napriek jeho výroku o stave syna, aj keď sme mu dôverovali, sme pokračovali v modlitbách a v alternatívnej liečbe, ktorú synovi vybrala, a aj čiastočne zabezpečovala moja priateľka lekárka, a ktorú on predtým schválil, okrem toho pribudla aj liečba hladom, lebo dostal zápal okostice a dokázal prijímať len tekutinu. Jeho otázka: „Keby sme vedeli čo mu pomohlo?“
 
Odpovedala som slovami: „Pán primár, neurazte sa, ale bol to jedine Pán Boh.“ Jeho odpoveď: „Máte 100%-ne pravdu.“
 
Bol to známy kresťanský lekár, primár interného oddelenia na Onkológii v Bratislave na Klenovej ul., MUDr. Peter Fuchsberger (zomrel po autonehode). 
Poznámka: Prečo až teraz? Syn po chemoterapiách mal problém s pamäťou. Priebeh ochorenia i liečenia mal vykreslený inak a nebolo možné do toho vstúpiť, lebo by to vyvolalo neželateľné ťažkosti - žijú niektorí svedkovia, ktorí vedeli, s nami spolupracovali a videli čo robíme pre syna. 
Ani jeden z lekárov, ktorí sa starali o nášho syna, nevzal žiaden úplatok. 
Musím citovať doc. Babála: „Ako si to predstavujete, veď nám ide o život človeka.“ MUDr. Koza, MUDr. Fuchsberger aj MUDr. Lakota:
 
„Pre mňa je pacient ako otec, či mama, syn, či dcéra, brat, či sestra.“
 
Toto je skutočnosť o týchto lekároch, ktorú som osobne s nimi zakúsila.
 
Nech je týmto oslávený Boh, pre ktorého nie je problém ani rakovina tela - ale ani rakovina duše: hriech. Jediné, čo hľadá, je ľútosť a pokora zohnúť sa pred majestátom Boha.

Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium