Dobré správy

  • Leo Jozef Suenens
    príliš veľa kresťanov, ak nie väčšina, prijíma Kristov prísľub o prebývaní Ducha v nich intelektuálne, ale neprijíma tento prísľub cez zážitok skúsenosti. Potom sa tento prísľub stáva bezvýznamný a znova a znova sa natíska otázka: Ako mám “vedieť,“ že Duch Svätý prebýva vo mne?
    2018-04-19
  • 2% pre mojpríbeh.sk
    Boli by sme radi, keby skúsení redaktori, ktorí majú výborné referencie a potenciál, posunuli evanjelizačnú stránku mojpribeh.sk, a tým aj náš spôsob ohlasovania Evanjelia, na novú úroveň.
    2018-03-09
  • Petr Jašek
    Moje situace byla velmi podobná: také jsem přišel z místa radosti v Pánu, kde jsem mohl zvěstovat evangelium svým spoluvězňům a mnohé z nich vést ke Kristu. Čas, kdy jsem byl ponižován a urážen, bit a mučen islamisty, byl zastíněn časem mé kazatelské služby ve věznici Al-Houda. Moje radost byla tak zřejmá a vyzařující, že se mnozí novináři po mém návratu divili a nechtěli věřit, že se mnou bylo tak zle v Súdánu zacházeno.
    2018-03-07
  • Marek Nikolov
    Si otvorený na nové priateľstvá a spoluprácu? Si pripravený dávať a prijímať povzbudenie? Ak si pripravený nielen dobro prijať, ale sa aj aktívne podieľať na jeho šírení a sprostredkovaní druhým ľuďom, tak nesmieš na našom stretnutí mužov chýbať.
    2018-02-06
  • Igor Ábel
    Zo všetkých izraelských bojovníkov mal iba jeden odvahu. Zabudnutý pastierko, čo doniesol jedlo jeho bratom a prišiel pozrieť, ako vyzerá boj. Všetci zbadali potopu v Goliášovi, ale iba jeden nemal strach. Keby som bol kráľom, dovolil by som to? Nebál by som sa hanby a porážky? Sme slabí muži, a nevieme kde máme prak aj kamene. Pýtajme si chlapské túžby a odvahu. Ak nevieme kde začať, spýtajme sa našich manželiek, či sú spokojné v bezpečí doma. Alebo či dokážu byť v bezpečí u Boha, ale pritom aj v nebezpečnom boji s nami?
    2018-01-24

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Príbeh - Andrzej Jardel
Existencia sa stala bolesťou

small_small_andrzej Jardel.jpg

Bol jedným z najväčších drogových dealerov v Európe.

V detstve mi imponovali starší kolegovia, ktorí pili, fajčili a sedeli vo väzení za krádeže a výtržníctvo. Postupne som vstúpil do zlej partie. Rýchlo som sa stal vodcom tejto skupiny. Boli z nás vandali, ktorí kradli a za nakradnuté sme kupovali alkohol.

Chodil som na odbornú školu. Viedol som dvojitý život. Na jednej strane som sa snažil dokončiť školu, byť dobrým študentom a po odbornom výcviku sa zaoberať niečím iným. Vyšiel som do mesta s kamarátmi. Občas sme niekoho zbili, niekedy napadli, pili sme, kradli v obchodoch a vykrádali. Začal som mať problémy s políciou.

Nastúpil som do práce. Starí zamestnanci (pracoval som v doprave) mi ukázali, ako sa dá okrádať štátnu inštitúciu. Mal som z toho veľa peňazí. Nasiakol som takým životom a už som nechcel normálne pracovať. Z týchto krádeží som mal viac peňazí než na výplatnej páske.

Keď som nastúpil na vojenskú službu, mal som problémy, lebo som sa nebol schopný prispôsobiť armádnemu štýlu života. Prispôsobil som sa však tak, že ešte v prvom období prípravy pred zložením prísahy som so starými vojakmi pil a chodil do mesta na vodku. Niekoľkokrát som bol za trest prevelený z jednotky do jednotky. V každej jednotke existovala skupina vojakov s ktorými som mohol piť a opustiť kasárne nelegálne. To viedlo k tomu, že mi armáda udelila všetky možné disciplinárne tresty. Nútené práce, zákaz vychádzok, zatknutie a väzenie.

Narkotiká

V mojom živote som sa dostal k drogám asi v roku 1979 alebo v roku 1980. Jednalo sa o sporadické skúsenosti. Drogy ešte neboli v Poľsku tak rozšírené. Brali sme vtedy tzv. "Kompót" a rôzne psychotropné látky.

V 80. rokoch prišli do Poľska obchodne Rusi. Po zoznámení sa s nimi som zistil, že majú veľa rôznych liekov: ópium, konope, psychotropné látky. Dostal som nápad začať s nimi obchodovať.

Podomový obchodník

Vďaka kontaktom s ruskými mafiánmi tzv. "raketami" som mal prístup k drogám, ktoré boli pašované z Ruska. Dovážali veľké dávky, ktoré som rozdistribuoval na poľskom trhu. Zorganizovali sme obchodnícku sieť.

Neskôr som spoznal aj ostatných ľudí z narkobiznisu. Rozbehli sme obchod vo väčšom meradle. Zásobovali sme Toruň, Gdaňsk, Warsawu. Boli to veľké peniaze.

Mal som prezývku "Rusek". Hlľadala ma polícia. Dlhý čas ma nemohli vystopovať, pretože boli presvedčení, že hľadajú Rusa.

Ale jedného dňa prišla polícia na miesto, kde som žil.

Na mojom zatknutí sa zúčastnila protiteroristická jednotka. Mal som pri sebe 1200 dávok narkotík, čo nebolo moc, pretože som očakával najbližšiu dodávku. Polícia v médiách vyhlásila, že moje zatknutie je úspechom v boji proti obchodníkom s drogami a organizovanému zločinu.

Okultná literatúra, tarotové karty...

Vnútorne som mal averziu voči kresťanstvu. Nechápal som ukrižovanie a Ježišovu obetu. Bolo to pre mňa bezcenné náboženstvo. Boh, ktorý sám seba dáva, aby ho ukrižovali je slabý Boh. Dnes viem, že moje srdce ho potrebovalo.

Hľadal som Boha vo východných náboženstvách, New Age a bol som ponorený do okultných praktík tarotových kariet a I Ching veštenia.

Bolo obdobie, keď tarotové karty úpne  ovládli môj život. Povedali mi, keď mám uskutočniť zločiny, kedy musím byť opatrný a podobne. Bolo ťažké sa z toho vymaniť.

Pokusy o samovraždu

Jedna cigánka mi raz predpovedala, že umriem mladý. Uveril som jej. Myslel som, že keď zomriem mladý, nemám sa čoho báť. Stal som drsným banditom. Bral som viac a viac drog a žil zhýralo.

Tento životný štýl ma viedol k celkovému vnútornému vyhoreniu. Cítil som veľkú prázdnotu a osamelosť. Existencia sa pre mňa stala bolesťou.

Niekoľko krát som sa pokúsil o samovraždu. Podrezával som si žily, užil som smrteľné dávky psychotropných látok... Keď som bol vo väzení, rozrezal som si tepnu. Pokus by bol úspešný, keby ma bachar včas neodhalil.

Už som mal toho všetkého dosť. Nevidel som žiadny zmysel svojej existencie. Môj život bol len utrpenie.

Začiatok

Prišiel som do nemocnice na detoxikáciu. Prvýkrát som absolvoval celú rehabilitáciu - 18 dní. Rozhodol som sa následne ísť na protidrogovú liečbu. Neprijali ma. Povedali, že som bol tak demoralizovaný, že so mnou nemôžu nič robiť. Tak som prišiel do strediska na Tramwajowej ulici v Toruni.

Do toho centra prišli podivní ľudia. Bolo tam stretnutie, ktoré nazývajú Alfa kurzom. Začal som chodiť na tento kurz.

Po pravde ma nezaujímalo to, o čom tam hovoria. Prišiel som sa uvoľniť, dať si pauzu od hlavných správ. Mnohokrát počas tých stretnutí som vyjadroval svoj názor, že to, čo hovoria, sú hlúposti a nezmysly. Napriek tomu, keď som opäť prišiel ma srdečne vítali.

Spomínam si na jedno stretnutie, kedy vedúci Alfa kurzu pozvali účastníkov, aby počas modlitby odovzdali svoj život Ježišovi.

Niekoľko ľudí s tým súhlasilo. Neskôr sa zmienili, že cítili akési teplo, radosť, spokojnosť.

Keď mi ponúknuli, aby som aj ja odovzdal život Ježišovi, urazil som sa. Ako je možné, že mi niečo také ponúkajú, keďže som sa považoval za satanistu. Odmietol som.

Dal som svoj život Ježišovi

V noci doľahla na mňa samota. Ležal som na posteli, nemohol som spať. Prázdnota. Všetko to bolo tak silné, umocnené, že opäť som mal všetkého dosť.

Potom som sa modlil svojimi vlastnými slovami. Prosil som Ježiša, aby prišiel ku mne, do môjho srdca, aby sa akokoľvek dotkol môjho života. Nič som necítil, nič sa nestalo. Myslel som si, že pre všetky tie moje rúhania, za všetko, čo som urobil v živte zlé, sa odo mňa Boh odvrátil .

Pravda bola iná. Od tej noci sa môj život začal meniť. V centre platili predpisy, ktorých dodržiavanie bolo súčasťou liečby. Mal som tieto pravidlá na háku.

Prvou známkou zmeny bolo, že som sa priznal k nepoctivosti. Ja, drsný zločinec, som povedal veci, o ktorých nikto nič nevedel. Dobrovoľne som podstúpil následky trestu. Pre mňa to bol šok. Nemysliteľné, aby som niečo také urobil. Cítil som, že musím "upratať" všetko.

Iný

Nevedel som si predstaviť svoj nový život. Ako by to vyzeralo? Nepoznal som svet bez gangsterstva, drog a alkoholu.

Vrátil som sa do rodného domu. Rodičia ma prijali. Bolo to spočiatku veľmi ťažké. Rozišiel som sa so starými priateľmi. Nie so všetkými naraz.

Stretol som sa s kamarátom, ktorý obchodoval s drogami. Ponúkol mi nejaké čierne formy podnikania. Počúval som, čo hovorí, ale bolo to akoby vzdialené od mňa. Premýšľal som, že toto už nie je môj svet. Ukončil som náš vzťah. Zistil som, že sa nechcem vrátiť späť k starým zlým cestám.

Začal som spoznávať nových ľudí. Našiel som si normálnu prácu, čo bolo pre mňa nezvyčajné. Po toľkých rokoch kriminálneho života som pracoval za 600 PLN (poľských zlotých) na mesiac. Pre porovnanie, ako drogový dealer som mohol zarobiť až 3000 zlotých denne.

Boh mi vzal túžbu mať veľa peňazí.

Boh riadi môj život. Niekedy s tým nesúhlasím. Stále mám svoje vlastné myšlienky. Avšak zakaždým sa potvrdilo, že, čo som mal v pláne ja, to nebolo pre mňa dobré.

Boh mi ukázal, že ma miluje takého, aký som. Nie som ideálny, nie som svätý. Aj naďalej sa mi pritrafia rôzne hriechy, väčšie, menšie ... Ale vždy viem, že sa môžem k Nemu vrátiť. Nikdy mnou nepohŕda.

Andrzej Jardel 15 rokov žije čisto. Každý deň sa stará o chorého otca. Je vedúcim Alfa kurz vo väzenskom centre v Toruni. Patrí ku komunite "Dom víťazstva" patriacej do farnosti sv. Maximiliána Kolbeho v Toruni.


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium